Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, o zaplatenie 2.955,19 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 820,- eur z a s t a v u j e .

II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 41,30 eura.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 24.05.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.955,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.04.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 06.10.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXX, s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.800,- eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 60,-eur. Po skončení príslušného mesiaca žalobca v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch obhajujúci i rozpis transakcií, poplatkov a úrokov, pričom klienti automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 31.03.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom ku dňu 31.03.2016 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.955,19 eura.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.07.2016 (zo dňa 12.07.2016) žalobca špecifikoval žalovanú sumu s tým, že táto pozostáva z istiny v sume 1.285,72 €, poplatkov v sume 921,59 €, štandardného úroku v sume 415,30 € a sankčného úroku v sume 332,58 € (ako úrok z omeškania). Z podania žalobcu taktiež vyplýva, že posledné čerpanie (debetná transakcia) žalovaným bolo zo dňa 03.11.2011 (zúčtovaná dňa 05.11.2011).

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 21.06.2017, v ktorom uviedol, že si je vedomí dlhu, poukázal na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a zdravotné problémy.

4. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXX na žalobcu, preto súd uznesením č.k. 15C/132/2016-55 zo dňa 17.05.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.

5. V písomných podaniach zo dňa 09.06.2016 a zo dňa 15.11.2017 žalobca uviedol, že žalobu berie v časti zaplatenia sumy 820,- € s prísl. späť. Čiastočné späťvzatie žaloby zdôvodnil úhradou tejto sumy žalovaným v priebehu konania, a to od 4.5.2016 do 7.11.2017. Domáhal sa teda zaplatenia sumy 2.135,19 eura s úrokmi z omeškania.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 konanie v časti 820,-€ uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku zastavil. Pretože bola žaloba čiastočne vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na § 146 ods. 1 nezisťoval.

10. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

11. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

12. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

13. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku za podanú žalobu (výrok II.) podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko konanie bolo čiastočne zastavené, ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok pri žalovanej sume 2.955,19 € predstavuje suma 176,- €, preto súd vrátil rozdiel medzi už zaplateným súdnym poplatok (pri pôvodne žalovanej sume) vo výške 176,- € a výškou súdneho poplatku pri žalovanej sume 2.135,19 € v sume 128,- €, krátený v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 € t.j. k vráteniu suma 41,30 € (176 - 128 - 6,70).

14. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 . Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty, obchodnými podmienkami, výpisom z pôžičkovej karty, oznámením o postúpení pohľadávky, cenníkom VÚB a zistil tento skutkový stav veci:

16. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že čerpal finančné prostriedky prostredníctvom karty na základe zmluvy z roku 2005, avšak výšku čerpania ani úhrad nevedel uviesť. Potvrdil úhrady vo výške 820,-€.

17. Dňa 06.10.2005 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 ako bankou na jednej strane a žalovaným ako klientom banky na strane druhej podpísaná Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Q. č. XXXXXXX (ďalej len „žiadosť“). Na základe tejto žiadosti sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú platobnú kartu s predschváleným úverovým rámcom 21.000,-Sk, štandardnou mesačnou splátkou 700,-Sk. Žiadosť predstavuje formulárové tlačivo banky. Bola formulovaná ako Žiadosť, ktorú žalovaný vyplnil. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky.

18. Z výpisu z pôžičkovej karty Q. č. XXXXXXX zo dňa 6.4.2016 súd zistil, že je vyhotovený za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2016, s úverovým rámcom 1.800,-eur, štandardnou mesačnou splátkou 60,-eur a štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne. Konečný stav ku dňu 31.03.2016 bol: - 2.955,19 eura. Z výpisu vyplýva, že posledné čerpania finančných prostriedkov bolo zo dňa 03.11.2011 vo výške 130,- € tak ako uvádzal žalobca v podaní zo dňa 12.07.2016, následne boli na ťarchu účtované len náklady na vymáhanie, sankčné a štandardné úroky, poplatky.

19. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 žalobca preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke zo zmluvy č. XXXXXXX.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 6.10.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo skúmal otázku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou (v znení po jej čiastočnom späťvzatí a zastavení podľa výroku I. tohto rozsudku) v tomto konaní je premlčaný.

26. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv. Ako už bolo uvedené, uvedené ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

27. Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 03.10.2005 zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej karty Q., ktorá mala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. Vychádzajúc z predloženého listinného dôkazu - výpisu z pôžičkovej karty triangel možno jednoznačne konštatovať, že žalovaný využil možnosť čerpania peňažných prostriedkov formou schváleného úverového rámca, čerpal finančné prostriedky formou úveru (§ 497 Obchodného zákonníka), pričom posledné čerpania finančných prostriedkov žalovaným bolo zo dňa 03.11.2011, po tomto dni už nečerpal žiadne finančné prostriedky, úverový účet bol zaťažovaný len rôznymi poplatkami a úrokmi, až do celkovej výšky - 2.955.19 eura. Žalobca, resp. predchodca podal žalobu na súde dňa 24.05.2016. Pokiaľ veriteľ (banka) po skončení príslušného mesiaca vystavila informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených zo správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe a pokiaľ žalovaný ani nereklamoval písomne informáciu o obratoch do 15 dní, veriteľ (žalobca, resp. jeho predchodca) mohol už dňa 16.12.2011 podať žalobu na súde o vymáhanie svojej pohľadávky zo zmluvy voči žalovanému, vychádzajúc z posledného čerpania zo dňa 03.11.2011, vystavenia výpisu z bankovej knihy na konci mesiaca (teda 30.11.2011) a lehoty 15 dní (do 15.12.2011) na možnosť reklamácie výpisu žalovaným. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 24.05.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka na úspešné vymoženie tohto práva. Táto mu márne uplynula dňa 16.12.2014, a to vo vzťahu k poslednému čerpaniu zo dňa 03.11.2011. Predchádzajúce čerpania (pred 03.11.2011) žalovaným boli premlčanými ešte skôr. Právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je tak premlčané, premlčané právo nemožno veriteľovi priznať v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, keď na premlčanie súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti.

28. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok vo výške 2.135,19 eura spolu s úrokmi z omeškania priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti (vychádzajúc z čiastočného späťvzatia) zamietol (výrok III.). Za premlčané považoval súd aj uplatnené príslušenstvo, nakoľko toto sleduje osud hlavnej pohľadávky, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.955,19 € s príslušenstvom, v časti 820,-€ zobral žalobu späť z dôvodu úhrady časti žalovanej sumy po začatí konania (teda zavinenie na strane žalovaného v zmysle § 256 ods. 1 CSP, čo možno považovať za úspech žalobcu v konaní), no vo zvyšnej časti 2.135,19 € s príslušenstvom (2.955,19

- 820 €) bola žaloba zamietnutá, čomu zodpovedá úspech žalobcu 27,75 % (820,- zo sumy 2.955,19 €), úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 72,25 %. Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario).

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., III. a IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.