Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému R. K., N.. XX.XX.XXXX M. B. N. M., trvale bytom B. N. M., V. XXXX/X, prechodne bytom v Č. T., W., L. B.. T. X, stíhaný na slobode, trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. novembra 2017 v Novom Meste nad Váhom takto

rozhodol:

Obžalovaný: R. K., N.. XX.XX.XXXX M. B. N. M., trvale bytom V.Á. Č.. X, B. N. M.B., prechodne bytom L. B.. T. Č.. X, W., Č. T., stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. dcéry C. K., N.. XX.XX.XXXX, v Č. a inde od 01.06.2014 doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/34/2008 zo dňa 19.06.2008, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 66,39 eur mesačne na mal. C. k rukám jej matky Q. K., hoci bol trestným rozkazom OS Nové Mesto nad Váhom číslo 2T/2/2014 zo dňa 15.01.2014 právoplatným dňom 29.01.2014 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, počas sledovaného obdobia poberal pomoc v hmotnej núdzi od 01.02.2014 do 30.09.2014 vo výške 61,60 eur mesačne, ktorá mu bola odňatá od 01.10.2014 z dôvodu neúčasti na vykonávaní pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený od 19.04.2013 do 30.04.2015 a vyradený z nej bol v dôsledku začatia samostatnej zárobkovej činnosti, na základe dohody o vykonaní práce pracoval od 07.01.2015 do 26.03.2015 a záujem o pracovnú zmluvu neprejavil, do 08.03.2015 mu bol vyplácaný rodičovský príspevok, od 16.04.2015 do 18.12.2015 a od 04.01.2016 doposiaľ je zamestnaný a vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil a matke dieťaťa Q. K., dlhuje na výživnom čiastku do dňa vyhlásenia tohto rozsudku najmenej v sume 1.896,38 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 22.07.2016 obžalobu na obvineného R. K., N.. XX.XX.XXXX M. B. N. M., sp. zn. Pv 553/15/3304 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal hlavné pojednávania v dňoch 19.07.2017, 13.10.2017, 23.11.2017. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného R. K., ktorý podaním zo dňa 17.07.2017 a 30.10.2017 požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 Trestného poriadku. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2017 a dňa 23.11.2017 dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného R. K. v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej Q. K. v zmysle § 261 Trestného poriadku, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný R. K. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 19.07.2017, 13.10.2017, 23.11.2017 nedostavil, požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 252 Tr. poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku sa so súhlasom prokurátora a poškodenej čítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, na psychiatrii sa nikdy neliečil. Obžalovaný žije v Č. T. od apríla 2015, býva v W. N. P. L. B.. T. X. Pracuje vo firme W. cez pracovnú agentúru F. E. od apríla 2015. Z jeho mzdy platí asi 2.500 Kč mesačne na ubytovanie. Denne vyfajčí asi 10 cigariet. Vyživovacej povinnosti voči jeho dcére C. K. si je plne vedomý. Výživné na ňu neplatil od 01.06.2014 z dôvodu, že bol nezamestnaný, vtedy ešte býval u matky na B.. V roku 2014 bol dvakrát na brigáde v C.. Od apríla 2015 robí v spoločnosti W.. Počas výsluchu dňa 10.05.2016 uviedol, že aj keď má stále zamestnanie, na výživné zatiaľ nič neposielal, lebo sa snažil finančne vypomáhať svojej matke, ktorá žije sama a potrebovala jeho pomoc. Je si vedomý svojho dlhu na výživnom a tento chce uhradiť. Výživné na mal. C. zaplatiť sčasti, a to z brigády v C., kedy uskutočnil na mal. C. dve platby po 67 eur, má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa, okrem toho ešte na mal. C. poslal tri splátky mesačného výživného, inak neuhradil titulom výživného na mal. C. nič. Ohľadom jeho finančnej situácie od 01.06.2014 do 10.05.2016 uviedol, že do apríla 2015 bol nezamestnaný, nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky, mal dve brigády v C.. Vo firme W. zarobí cca 14.500 Kč mesačne, z toho platí ubytovanie 2.500 Kč. Odkedy je zamestnaný, posiela matke 100 eur mesačne ako splátky za dobu, čo u nej býval, za jedlo utratí asi 2.000 Kč mesačne, ďalej má výdavky na hygienu, 500 Kč mesačne za dopravu. Ohľadom výšky dlhu ku dňu výsluchu (10.05.2016) uviedol, že má dlh na výživnom na mal. C. asi 1.260 eur, tento by chcel zaplatiť. Vzhľadom na zlú komunikáciu s poškodenou sa s mal. C. nestretáva tak, ako by chcel, nemá na ňu telefón, poškodená ho ignoruje, darčeky jej nekupuje. Pri výsluchu uviedol, že ho mrzí, že výživné neplatil tak, ako by mal, preto by chcel dlh na výživnom doplatiť. Obžalovaný v písomne podanom odpore uviedol, že od 01.02.2014 do 30.09.2014 poberal dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola odňatá z dôvodu neúčasti na vykonávaní pracovných činností, od 16.04.2015 je zamestnaný v spoločnosti W. v W. a matke mal. C. K., poškodenej Q. K. dlhuje na výživnom čiastku najmenej 1.659,75 eur. Výživné v období od 01.06.2014 neplatil, lebo splácal ich spoločný úver, na základe čoho podľa ústnej dohody poškodená nemala požadovať výživné na mal. C., výživné platil čiastočne spolu asi 335 eur, ostatné výživné neplatil z dôvodu zlej finančnej situácie.

Poukázal na to, že z dvoch brigád v C. zaplatil časť výživného, ešte mal v roku 2015 tri mesiace brigádu aj na Slovensku, z čoho výživné nezaplatil. Potom sa v apríli 2015 zamestnal v uvedenej spoločnosti v W.. Výživné neplatil z finančných, osobných, rodinných ako aj spoločenských problémov. Liečil sa aj zo závislosti na alkohole, chodil aj k psychiatričke. V súčasnej dobe pracuje, alkohol nepije, prestal fajčiť. Od 01.09.2016 bol povýšený a zvýšila sa mu mzda. Od 1.11.2016 začal poškodenej platiť výživné vo výške 100 eur mesačne a dlh na výživnom si chce v plnej výške uhradiť, nakoľko si je vedomý svojho protiprávneho konania. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.07.2017 obžalovaný uviedol, že pracuje v spoločnosti W. v W. od 16.04.2015, pričom dňa 31.03.2017 podpísal s touto spoločnosťou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, býva v penzióne, žije usporiadaným životom, alkohol nepožíva, fajčí príležitostne. Výživné sa snaží platiť pravidelne, dlhu na výživnom si je vedomý a bude sa snažiť celý ho doplatiť.

Svedkyňa - poškodená Q.P. K. sa hlavného pojednávania dňa 19.07.2017 a 13.10.2017 osobne zúčastnila. Vypovedala, že obžalovaný má určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú C. K., a to na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/34/2008 zo dňa 19.06.2008, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť na mal. C. k rukám poškodenej vo výške 66,39 eur mesačne. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči mal. C. riadne neplní, ak platí tak pošle časť výživného, potom tak pol roka neplatí. Od narodenia dcéry neplatí takmer nič. Obžalovaný si zobral tri úvery, o ktorých ona nevedela. Pri jednom úvere ju uviedol do omylu, ona ho musela zaplatiť celý. Mali aj súdy ohľadom úverov, kde sa obžalovaný ani na jednom pojednávaní nezúčastnil. Nakoľko jej hrozila exekúcia, jeden dlh musela vyplatiť sama. Má vedomosť o tom, že obžalovaný chodí na dovolenky. Od 01.06.2014 jej uhradil na výživnom čiastkové sumy výživného, no mal. C. ide do piatej triedy a poškodená bude žiadať o zvýšenie výživného. Obžalovaný sa druhýkrát oženil, vtedy prestal výživné splácať úplne, potom sa rozviedol, žiadne dary mal. nedáva. Mal. C. nevie, kto je jej otec. Obžalovaný si v Českej republike často menil telefónne čísla, preto nie sú s obžalovaným v kontakte. Obžalovaný spôsobil aj dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, bol na liečení. Poškodená náhradné výživné nepoberala, nakoľko nemala nárok.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/107/2016 zadovážené do spisu v konaní pred súdom, boli oboznámené dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 19.07.2017 a 23.11.2017.

Z rodného listu Matričného úradu A. vyplýva, že obžalovaný je otcom C. K., N.. XX.XX.XXXX v A. a poškodená je jej matkou.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/34/2008-32 zo dňa 19.06.2008, právoplatný dňa 28.07.2008, bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, mal. C. K. bola zverená do osobnej starostlivosti a výchovy matky - poškodenej, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000,-Sk (66,39 eur) mesačne s účinnosťou od 28.07.2008, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky - poškodenej. Styk otca s mal. C. bol upravený na neobmedzenú dobu.

Z Trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/2/2014-68 zo dňa 15.01.2014, právoplatný dňa 29.01.2014, vyplýva, že obžalovaný bol predmetným rozhodnutím súdu odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči mal. C. v období od 01.08.2012 do 25.11.2013, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace so skúšobnou dobou na osemnásť mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, bola mu uložená povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné k rukám poškodenej Q. K..

Z poštových poukazov č.l. 12-13 spisu vyplýva úhrada výživného za mesiace január až máj 2014 vo výške 335 eur, čo však nie je predmetnom tohto trestného konania, nakoľko obžaloba je podaná za neplatenie výživného od 01.06.2014, teda sa jednalo o úhradu dlžného výživného za predchádzajúce sledované obdobie.

Z listinných dôkazov (č.l. 158 - 160 spisu) vyplýva, že obžalovaný uhradil časť výživného za mesiac 10/2016 vo výške 67 eur, 11/2016 vo výške 67 eur, 12/2016 vo výške 67 eur, január až máj 2017 po

67 eur mesačne, január 2016 vo výške 100 eur, február 2016 vo výške 100 eur a marec 2016 vo výške 100 eur, teda obžalovaný uhradil na výživnom sumu 836 eur. Z poštových poukážok, ktoré poškodená doložila do spisu dňa 13.10.2017 vyplýva čiastočná úhrada výživného vo výške 56 eur. Spolu teda obžalovaný uhradil výživné 892 eur, pričom za mesiace jún 2014 až november 2017 mal uhradiť sumu za 42 mesiacov vo výške 2.788,38 eur (42 x 66,39 eur), čo činí po odpočítaní časti výživného dlh vo výške 1.896,38 eur.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M. vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.04.2013 do 30.04.2015, dňa 01.05.2015 bol vyradený z dôvodu začatia samostatnej zárobkovej činnosti. Obžalovaný poberal pomoc v hmotnej núdzi a príspevky v období od 01.02.2014 do 30.09.2014 vo výške 61,60 eur mesačne, táto mu bola odňatá od 01.10.2014 z dôvodu, že obžalovaný sa nezúčastnil na vykonávaní pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných činností. Obžalovaný nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a nepoberal peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa vyjadrenia Úradu práce Českej republiky W. obžalovanému bol vyplácaný rodičovský príspevok do 08.03.2015, iné dávky mu neboli vyplácané a od 01.06.2014 v Českej republike nepoberal dávky pomoci v hmotnej núdzi.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka B. N. M. bol obžalovaný od 07.01.2015 do 26.03.2015 registrovaný na dohodu o vykonaní práce Q., B..T..Y.., K. Y. X/XXX, B. N. M., J. XX XXX XXX.

Obžalovaný má od 03.04.2017 so spoločnosťou W. P. N. E., s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s miestom výkonu práce v W., pričom podľa zmluvy mu bola stanovená základná mzda na sumu 13.497,-Kč mesačne s osobným ohodnotením vo výške 3.745,-Kč, ktoré mu môže byť priznané mesačne k tarifnej mzde spolu s prémiami, odmenami a pod. Podľa výplatnej pásky bola obžalovanému za mesiac apríl 2017 vyplatená čistá mzda vo výške 19.901,-Kč a za mesiac máj 2017 čistá mzda vo výške 26.408,-Kč. Obžalovaný pracuje v tejto spoločnosti od apríla 2015.

Z lustrácie registra obyvateľov je zrejmé, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu B. N. M., V. XXXX/X, t. č. sa zdržiava v Č. T., W., L. B.. T. X.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný Lukáš Kapec spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej (potvrdila, že obžalovaný vôbec neuhrádza výživné stanovené súdom okrem platieb vo výške 892 eur), samotnou výpoveďou obžalovaného R. K. v prípravnom konaní, vyššie uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletú dcéru C. K.), ako aj písomnými vyjadreniami obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný bol počas skúmanej doby riadne zamestnaný, chodil na rôzne brigády (C., B.), poberal žiadne dávky v hmotnej núdzi v období od 2/2014 do 9/2014, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.04.2013 do 30.04.2015, pričom dňa 01.05.2015 bol vyradený z dôvodu začatia samostatnej zárobkovej činnosti.

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že mal v sledovanom období finančné problémy, že prispieva matke sumou 100 eur mesačne, a že z dôvodu platby úveru po dohode s poškodenou nemal platiť výživné na mal. C. neobstojí. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov ako aj pred inými vyživovacími povinnosťami. Uvedené skutočnosti nezbavujú obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté deti, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu povinnosť na mal. C. už od 01.06.2014 doposiaľ. Bolo preukázané, že obžalovaný do dnešného dňa uhradil len časť výživného vo výške 892 eur v sledovanom období, teda od 01.06.2014 na mal. C. K. za posledného 3,5 roka. Týmto konaním tak porušil povinnosť uloženú mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/2/2014-68 zo dňa 15.01.2014, právoplatný dňa 29.01.2014, pričom predmetného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá obžalovanému plynula od 30.01.2014.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 23.11.2017, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Obžalovaný uhradil spolu výživné vo výške 892 eur, pričom za mesiace jún 2014 až november 2017 mal uhradiť sumu za 42 mesiacov vo výške 2.788,38 eur (42 x 66,39 eur), čo činí po odpočítaní časti výživného dlh na výživnom vo výške 1.896,38 eur.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky - poškodenej Q. K., ktorá pozná jej potreby, keďže je s maloletou v každodennom kontakte.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám obžalovaný. Hoci obžalovaný uviedol, že v sledovanom období do apríla 2015 nepracoval, chodil na brigády do C. a aj na Slovensku, no z týchto výživné uhradil len sčasti. Obžalovaný poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi do 9/2014, ktorá mu bola odňatá od 01.10.2014 z dôvodu, že obžalovaný sa nezúčastnil na vykonávaní pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných činností. Podľa vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení obžalované ho vyplýva, že hoci mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, platiť ho na mal. Timeu len nepravidelne, naopak sumou 100 mesačne prispieval jeho matke. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovznik- nutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej fi- nančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Trestného zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 23.11.2017 mal súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu vo výške 1.896,38 eur na mal. C. K.. Pri stanovení výšky dlžného výživného vychádzal z preukázanej skutočnosti, že za obdobie od 01.06.2014 do 23.11.2017, t. j. za 42 mesiacov po 66,39 eur nezaplatil okrem už uvedený platieb spolu vo výške 892 eur nič, teda jeho dlh je vo výške 1.896,38 eur (2.788,38 eur - 892 eur = 1.896,38 eur). Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať na výživu mal. C., napriek tomu výživné poškodenej neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov, alebo tvrdením, že poškodená mu sľúbila, že nebude od neho výživné požadovať, keď bude obžalovaný splácať úver, čo sa však nestalo. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý na- priek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať svoju maloletú dcéru vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu úradu, výživné neplatil, do dnešného dňa zaplatil len časť dlžného výživného v sume 892 eur, teda pre celkovú zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločenský záujem chránený Trestným záko- nom, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný odsúdený dvakrát, z toho jeden krát pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Priestupkovo bol riešený jedenkrát za priestupok na úseku cestnej premávky.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu nebude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, ale účel trestu bude naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný úmyselný trestný čin spáchal obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženej mu trestným príkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/2/2014-68 zo dňa 15.01.2014, právoplatný dňa 29.01.2014.

Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval). Súd tak uložil trest odňatia slobody v minimálnej výške v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.