Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-152-2016.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený JUDr. Barbora Korenecová, advokátom so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. XXX/XX, o zaplatenie 54,70 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,34 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 21.10.2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 54,70 eur so známym úrokom vo výške 27,55 eur, ktorý pozostáva z 39,15% úroku ročne zo sumy 200,- eur od 10.4.2014 do 22.4.2014 vo výške 2,79 eur, ako aj zo sumy 167,- eur od 23.4.2014 do 5.5.2014 vo výške 2,33 eur, zo sumy 134,- eur od 6.5.2014 do 14.5.2014 vo výške 1,29 eur, zo sumy 101,- eur od 15.5.2014 do 21.5.2014 vo výške 0,76 eur, zo sumy 68,- eur od 22.5.2014 do 16.10.2014 vo výške 10,79 eur, zo sumy 35,- eur od 17.10.2014 do 26.6.2015 vo výške 9,49 eur, zo sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015 vo výške 0,10 eur. Taktiež si uplatnil nárok na známy úrok z omeškania vo výške 0,35 eur vyčíslený vo výške 5% ročne zo sumy 35,- eur od 18.4.2015 do 26.6.2015 vo výške 0,34 eur a zo sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015 vo výške 0,01 eur. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na poplatok za upomienky vo výške 35,18 eur a na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014 poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a pri poskytnutí finančných prostriedkov zaplatiť odplatu vo výške 117,70 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 78,30 eur, t.j. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkom sumu vo výške 396,- eur. Úrok bol vo výške 39,15% s RPMN vo výške 98% a žalovaný sa zaviazal do 17.4.2015 zaplatiť na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi celkom sumu vo výške 396,- eur. Žalobca so žalovaným sa súčasne dňa 9.4.2014 dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014 sa mení tak, že žalovaný celkovú sumu vo výške 396,- eur uhradí v 12 splátkach po 33,- eur, vždy k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 17.5.2014. Žalovaný pred dlhom splatným uhradil sumu 165,- eur. Keďže žalovaný porušil podmienky zmluvy a nedodržal splátkový kalendár, bolo mu oznámené, že stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatným v celosti. Za dôkaz žalobca označil okrem výpisu z obchodného registra aj zmluvu a dohodu o splátkach.
2. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 23.11.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie v súlade s § 295 CSP oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
3. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo mandatár žalobcu a žalovaný podpísali dňa 9.4.2014, žalobca sa ako veriteľ zaviazal pri podpise zmluvy poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 200,- eur a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196,- eur, teda zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 396,- eur do 17.4.2015, čo je dátum doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, a to na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 78,30 eur, spolu s administratívnymi nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 117,70 eur, pri RPMN vo výške 98%, pričom výška priemernej RPMN je 44,79%. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 9.4.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve.
Žalobca ako veriteľ dňa 9.4.2014 prostredníctvom mandatára spolu so žalovaným podpísali aj Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014, podľa ktorej sa veriteľ a spotrebiteľ mali dohodnúť na zmene Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014 tak, že spotrebiteľ sa mal zaviazať veriteľovi uhradiť celkovú „čiastku“ vo výške 396,- eur 12 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,- eur vždy k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 17.5.2014 s tým, že spotrebiteľ mal súčasne zobrať na vedomie, že výška RPMN je 309,86% a priemerná RPMN je 44,79%. Podľa uvedeného tlačiva, V prípade, ak bude spotrebiteľ v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky mandatárom vo výške 15,- eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky sa spotrebiteľ zaväzuje platiť podľa tejto dohody naďalej vkladovými lístkami alebo prevodným príkazom. Zmluvné strany sa mali súčasne dohodnúť, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace uvedený Dodatok zaniká od počiatku, a že ostatné ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú týmto odstúpením dotknuté a zostávajú bez zmeny.
4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 9.4.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v znení dohody o plnení v splátkach z toho istého dňa, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur za celkové náklady vo výške 196,- eur a žalovaný mal podľa uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 396,- eur do 17.4.2015, pri úroku vo výške 39,15% ročne, s RPMN vo výške 98% (podľa zmluvy), resp. s RPMN vo výške 309,86% (podľa dohody o plnení v splátkach) oproti priemernej RPMN vo výške 44,79%.
Teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (len) vo výške 98 %, v dohode o plnení v splátkach (až) vo výške 309,86 %. Pritom oba právne úkony boli uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a vzájomne obsahovo spojené. Napriek tomu však obsahujú výrazne rozdielny údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov).
6. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez
ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.
7. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 39,15 % ročne (úhrnom vo výške 78,30 eur) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj administratívny náklad vo výške 117,70 eur, pričom zo zmluvy nevyplýva, aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolala náklady vo výške 117,70 eur. Výšku celkových nákladov spotrebiteľa vyjadrovala RPMN vo výške 98%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných spotrebiteľských úverov vo výške 44,79%, ako to uviedol aj žalobca v zmluve strán sporu, pričom z činnosti súdu je známe, že ide o údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k 31.12.2013, RPMN danej veci vo výške 98% je viac ako dvojnásobok (2,19-násobok) priemernej hodnoty RPMN v totožnom období. Zmluvné úroky vo výške 39,15 % sú viac ako štvornásobne vyššie než priemerné úroky požadované bankami v apríli 2014 za obdobné, spotrebiteľské úvery splatné do 1 roka, keď z činnosti súdu je známe, že priemerné úroky v bankách v apríli 2014 pre nezabezpečené spotrebiteľské úvery do 1.500,- eur a splatné do 1 roku boli podľa štatistiky Národnej banky Slovenska vo výške 8,23%.
8. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov bola aj k 9.4.2014 upravená v § 53 ods. 6 OZ avšak v čase uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu, v znení dohody o plnení v splátkach (9.4.2014) bolo už známe, že vláda Slovenskej republiky opäť pripravuje nariadenie obdobné nariadeniu č. 238/2008 Z.z., ktoré bolo účinné do 10.6.2010, o prípustnosti najvyššej možnej odplaty. Dňa 28.5.2014 schválila vláda Slovenskej republiky pripravované nariadenie, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov pod č. 141/2014 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/141/> Z.z. Uvedeným nariadením s účinnosťou od 1.6.2014 bola určená najvyššia možná prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorená úrokom, poplatkami a akýmikoľvek inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri spotrebiteľskej zmluve a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov) tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
9. Z hľadiska požiadaviek na ochranu spotrebiteľa (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) z hľadiska dobrých mravov a spoločenského záujmu (§ 3 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) má súd za to, že pri úvere poskytnutom žalovanému (200,- eur), ktorý mal byť splatený do 1 roka, výška zmluvných úrokov (39,15% ročne), ktorá viac ako štvornásobne prevyšuje úroky vyžadované v obdobnom čase bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ pre svoju neprimeranú výšku. S poukazom na § 39 OZ, v spojení s § 41 OZ, súd zmluvu strán sporu o spotrebiteľskom úvere z 9.4.2014 považuje v časti úroku vo výške 39,15% ročne za neplatnú. Neplatnosť zmluvnej podmienky o výške úrokov pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy stranami sporu. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere úroková sadzba spotrebiteľského úveru, v ktorej časti musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, aby vyvolala sledované právne následky. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, úver čerpaný žalovaným vo výške 200,- je bezúročný a bez poplatkov, vrátane tzv. administratívnych nákladov, ktoré žalobca v žalobe nazval poplatkom vo výške 117,70 eur. Administratívne náklady sú v zmluve z 9.4.2014 definované veľmi vágne, neurčito. Zo zmluvy strán sporu nie je zrejmé aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva jeho mandatárom pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podpísaním tlačiva vyvolala náklady vyčíslené v zmluve sumou 117,70 eur, ktorá predstavuje viac ako 1/2 zo sumy žalovaným čerpaného úveru vo výške 200,- eur. Keby aj uvedené administratívne náklady boli špecifikované určito, ich výška je vzhľadom na výšku čerpaného úveru rozporná s dobrými mravmi, a
preto je zmluva strán sporu v časti (§ 41 OZ) administratívnych nákladov neplatná, nielen podľa § 39 OZ, ale aj podľa § 37 ods. 1 OZ.
10. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný mu uhradil sumu 165,- eur, čo však nezodpovedá istinám úročeným, či už 39,15% úrokom ročne, keď za obdobie od 17.10.2014 (konečná splatnosť úveru bola až 17.4.2015) do 26.6.2015 je uvedeným úrokom úročená (len) suma 35,- eur, ktorá je však úročená úrokom z omeškania až od 18.4.2015 a len do 26.6.2015 a od 27.6.2015 do 27.7.2015 je uvedenými úrokmi úročená suma 3,- eur. Na základe uvedených skutkových tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že žalovaný najneskôr platbou sumy 3,- eur dňa 27.7.2015 uhradil žalobcovi čerpanú sumu úveru.
Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by v súvislosti s neuhradeným záväzkom v lehote splatnosti žalovaného upomínal, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nielenže nepreukázal existenciu upomienky, ale nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť poplatok za upomienky. Preto s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobcovi nevznikol nárok na poplatok za upomienky. Pokiaľ je povinnosť platiť takýto poplatok uvedený v tlačive Všeobecných podmienok žalobcu, tieto podmienky podľa textu tlačiva zmluvy strán sporu o spotrebiteľskom úvere nie sú súčasťou zmluvy a nie sú, s poukazom na body 40 - 45 rozsudku Súdneho dvora C 42-15 z 9.11.2016, ani stranami sporu podpísané. Preto súd na ne ani neprihliada.
Pokiaľ tlačivo Všeobecných podmienok žalobcu nie je podpísané ani jednou zo zmluvných strán a v zmluve z 9.4.2014 absentuje dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno hovoriť, že si strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne dohodli zmluvnú pokutu, ktorú s poukazom na § 544 ods. 1, 2 OZ je zaviazaný zaplatiť ten účastník, ktorý túto povinnosť poruší. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur zamietol ako nedôvodný.
S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie sumy vo výške 54,70 eur so známym úrokom vo výške 27,55 eur, na poplatok za upomienky vo výške 35,18 eur a na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur zamietol ako nedôvodnú.
11. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,35 eur, vyčíslený 5% ročne zo sumy 35,- eur od 18.4.2015 do 26.6.2015 vo výške 0,34 eur a zo sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015 vo výške 0,01 eur. Žalovaný sa márnym uplynutím lehoty splatnosti úveru dňa 17.4.2015 dostal do omeškania s úhradou sumy 35,- eur, z ktorej 5% úrok z omeškania ročne za obdobie od 18.4.2015 do 26.6.2015 predstavuje sumu 0,34 eur. Keďže žalovaný 26.6.2015 realizoval úhradu v prospech žalobcu, od 27.6.2015 do 27.7.2015, kedy realizoval ďalšiu úhradu, bol v omeškaní s úhradou sumy 3,- eur, z ktorej 5% ročne predstavuje 0,01 eur. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 17.4.2015 bola 0,05%, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
12. Žalobca bol v konaní v časti uplatnených nárokov na zaplatenie len čiastočne úspešný (0,2%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (99,8%). Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu síce nárok vznikol, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy konania. Preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal
13. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.