Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CbZm-23-2017.pdf
PDF · 64.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/23/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v sporovej veci žalobcu: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. pri K. XX, proti žalovanej: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. pri J. č. XXX, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier medzi stranami sporu v tomto znení:
Žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur, a to vždy k 26. dňu kalendárneho mesiaca, od 26.12.2017 až do úplného splatenia dlhu, počnúc od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, s tým, že v prípade omeškania so splatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 10.000,- eur spolu s 6% úrokom z nej od 12.05.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 11.05.2013 v Moste pri Bratislave na rad žalobcu, bez protestu. Žalovaná v deň splatnosti zmenky 11.05.2015 žalobcovi zmenkovú sumu 10.000,- eur nezaplatila. K žalobe pripojil prvopis zmenky.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie. Pred jeho otvorením strany sporu uzavreli zmier v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia a požiadali súd o jeho schválenie.
4. Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. V zmysle § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Súdnym zmierom podľa § 148 CSP sa stáva zmier v prípade, ak súd dohodu strán uznesením schváli. Súd v zásade dohodu strán schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda strán nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd sa má o zmier vždy pokúsiť. Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú strany v typickom dvojstrannom pomere, ak hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Pri rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Pretože zmier je dvojstranným dispozitívnym úkonom sporových strán, ktorý má základ v hmotnom práve, je zmier v rozpore s právnymi predpismi najmä vtedy, ak je dohoda strán z hľadiska všeobecných požiadaviek kladených na právne úkony (najmä § 37 až 39 Občianskeho zákonníka) neplatná, z tohto
pohľadu je v rozpore s právnymi predpismi taký zmier, ktorý nebol urobený určito a zrozumiteľne. Zmier by bol tiež v rozpore s právnymi predpismi, ak dohoda sporových strán, ktorá smeruje k vzniku právneho vzťahu, k jeho zmene alebo jeho zániku, nezahŕňa všetky podstatné náležitosti, ktoré hmotné právo k uzavretiu takej dohody vyžaduje. V neposlednom rade by súd nemohol zmier schváliť, ak by sa priečil kogentným ustanoveniam alebo ich obchádzal. Predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu, aký je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Dokazovaním je však potrebné zistiť skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi kogentnej povahy, poprípade či ich neobchádza.
7. Strany sporu sa v priebehu konania dohodli na zmierlivom usporiadaní vzájomných vzťahov týkajúcich sa prejednávanej veci a navrhli schváliť zmier. Pri rozhodovaní o schválení zmieru súd skúmal len to, či takýto návrh je dostatočne určitý a zrozumiteľný, a či samotné plnenie nie jej v rozpore s právnymi predpismi. V danom prípade súd navrhnutý zmier schválil, nakoľko žalobca požadoval určité peňažné plnenie, pričom navrhovaným zmierom sa žalovaná na toto peňažné plnenie zaviazala a zmier sa neprieči všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalobca svoj nárok preukázal prvopisom zmenky vystavenej v Moste pri Bratislave dňa 11.05.2013, ktorou sa žalovaná zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 11.05.2015 zmenkovú sumu 10.000,- eur, bez protestu. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 10.000,- eur, ktorá bola zabezpečená aj uznaním dlhu.
8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku.
9. Zmenka nebola zaplatená, preto má žalobca právo v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. postihom žiadať zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
10. O nároku žalobcu na vrátenie časti súdneho poplatku rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..