Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-148-2016.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/148/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci v sporovej veci žalobcu: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Jolanou Černou, advokátkou, so sídlom Bazová 337/28, Jahodná, Bratislava, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, 2. Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, Poprad, o určenie neplatnosti zmluvy takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2.rade sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1)Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.7.2016, v znení upresnenom v podaní doručenom súdu dňa 6.3.2017, voči žalovaným domáhal, aby súd určil, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH č. XXXXXXXX, uzavretá dňa 29.10.2013 na základe žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.10.2013 medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným v 1. rade v sprostredkovaní žalovaného v 2. rade na strane druhej, je neplatná.
2) Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.10.2013 bola medzi stranami uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH ( tzv. Quatro - karta) s úverovým rámcom 1.200,-Eur s mesačnými splátkami 40,-Eur, a to takým spôsobom, že žalobca mal podpísať dňa 11.10.2013 žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorú žalovaný v 1. rade schválil dňa 29.10.2013. Tým sa podľa 19. ods. 3 žiadosť stala zmluvou o vydaní a použití kreditnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Žalobca je ale vzhľadom na svoj zdravotný stav - stredne závažný stupeň duševnej zaostalosti skoro negramotný, vie podpísať len svoje meno, chodil do osobitnej školy v Gabčíkove, okrem maďarčiny nerozumie inak, preto aj v prípade, že zmluvu podpísal on, nevedel čo podpisuje. Finančné prostriedky poskytnuté na základe napadnutej zmluvy sa k žalobcovi nedostali; on sám, vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie - stredne závažný stupeň duševnej zaostalosti obsluhovať pôžičkovú kartu a prípadný bankomat, vôbec nedokáže.
3) Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.1.2017. Uviedol, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepovažuje za preukázané a popiera ich, pričom navrhol vykonanie dôkazov na preukázanie okolností uzavretia napadnutej zmluvy, čerpania poskytnutých úverových prostriedkov, splácania poskytnutých úverových prostriedkov ako aj skutočnej motivácie osôb, ktoré boli iniciátorom uzavretia danej úverovej zmluvy, a to najmä s cieľom zistiť, či konanie konkrétnej osoby nevykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.
4) Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.1.2017 s tým, že namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že pôsobil len ako splnomocnenec žalovaného v 1. rade, t.j. v mene a na účet banky, a že nie je zmluvnou stranou predmetného právneho vzťahu.
5) Žalobca sa replikou doručenou súdu dňa 28.7.2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade. Poukázal na zhodu v návrhoch na vykonanie dokazovania medzi stranami sporu uvedených v žalobe, na ktorých zotrval, pričom navrhol vyžiadať od žalovaného v 1. rade pohyby na karte Quatro vydanej na základe žiadosti o aktiváciu tejto pôžičkovej karty. K námietke žalovaného v 2. rade o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie poukázal na to, že tento bol činný pri uzavretí napadnutej zmluvy na základe poverenia žalovaného v 1. rade. Zástupca žalovaného v 2. rade vypísal samotnú žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro a rovnako zástupcovia žalovaného v 2. rade podpísali samotnú zmluvu. Preto námietka žalovaného v 2. rade o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie neobstojí.
6) Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7) Dňa 29.10.2013 bola medzi stranami uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci so žalovaným v 2. rade s úverovým rámcom 1.200,-Eur s mesačnými splátkami 40,-Eur, štandardnou úrokovou sadzbou 1,9% p.m./22,80% p.a., a to takým spôsobom, že žalobca mal podpísať dňa 11.10.2013 žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorú žalovaný v 1. rade schválil dňa 29.10.2013.
8) Podľa lekárskej správy zo dňa 5.1.2016 vydanej všeobecným lekárom H.. Y. F., je žalobca ako pacient sledovaný od detstva v psychiatrickej ambulancii pre stredne závažný stupeň duševnej zaostalosti a jeho stav je nemenný a trvalý.
9) V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 23.11.2017 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
10) V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 23.11.2017 právni zástupcovia oboch žalovaných zhodne poukázali na neprípustnosť podanej žaloby s poukazom na § 137 písm. d) CSP.
11) Súd vec po právnej stránke posúdil nasledovne:
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12) Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je vo všetkých výrokoch požadovaných v petite správnym prostriedkom ochrany práva žalobcu, resp. či z procesného hľadiska je žaloba prípustná.
13) Výrok o určení neplatnosti zmluvy je určovacím výrokom, pričom s poukazom na novú procesnú úpravu od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku, ide v tejto časti o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§137 písm. d) CSP), v tomto prípade neplatnosti právneho úkonu. S poukazom na citované znenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobcu domáhať sa určenia právnej skutočnosti je za účinnosti Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie neplatnosti dražby). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty ( zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Žaloba pritom bola podaná dňa 14.07.2016, t.j. už za účinnosti nového Civilného procesného poriadku, a preto musí spĺňať požiadavky na ňu kladené práve týmto novým procesným poriadkom. Súd pritom zdôrazňuje, že žalobca bol v konaní právne zastúpený advokátkou, a nebolo povinnosťou súdu poučovať žalobcu o (ne)vhodnosti ním zvoleného prostriedku ochrany svojich práv, pretože by išlo o neprípustné narušenie zásady rovnosti zbraní. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti zmluvy, nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a z tohto dôvodu sa súd nezaoberal meritom veci, nakoľko žalobe by z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť. Z uvedených dôvodov súd ani nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie.
14) Pre úplnosť súd konštatuje, že v prípade, ak by posudzoval žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musel by taktiež dospieť k záveru, že žaloba je procesne neprípustná, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd predovšetkým konštatuje, že žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v žalobe nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Pri naliehavom právnom záujme na určení pritom nejde o akýkoľvek právny záujem, ktorý by oprávňoval žalobcu k podaniu určovacej žaloby, ale musí ísť o právny záujem naliehavý. Podľa všeobecnej zásady, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté určovacou žalobou, povahu otázky predbežnej k inej právnej otázke, naliehavý právny záujem na určení nie je daný, najmä ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Za nedovolenú určovaniu žalobu (pri možnosti domáhať sa plnenia), sa považuje určovacia žaloba, ktorá by neslúžila potrebám praktického života, ale by viedla a vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Vyriešením otázky platnosti zmluvy, ktorá jediná je predmetom tohto konania (predmetom konania nie je právo na plnenie žalovaného v 1. rade voči žalobcovi), by neboli vyriešené všetky sporné práva a povinnosti medzi stranami sporu. Otázka platnosti zmluvy je totiž len otázkou predbežnou vo vzťahu k žalobe o plnenie. Určenie neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty žalobcu, t.j. nemohlo by zabrániť veriteľovi domáhať sa vrátenia plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo žalobca podľa zmluvy dostal. Naviac riešenie otázky, či v prípade neplatnosti zmluvy žalobca reálne prijal plnenie od žalovaného v 1. rade titulom bezdôvodného obohatenia, resp. v akej výške, je z hľadiska platnosti zmluvy irelevantné a nie je predmetom konania o určenie neplatnosti zmluvy.
15) O náhrade trov konania žalovaných súd rozhodol podľa § 257 Cs.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Aplikácia tohto ustanovenia C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Citované ustanovenie neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo práve k tejto situácii. Žalobca je invalidný dôchodca s výškou jediného
príjmu - invalidného dôchodku v sume 329,30 Eur, vlastní 1/3 nehnuteľnosti v obci E.Á., kde aj býva; žije sám, nemá žiadne úspory a nevlastní hnuteľné veci nad rámec bežnej potreby. Pritom jediné trovy, ktoré v konaní žalovaným vznikli, sú trovy právneho zastúpenia a obaja žalovaní sú právnickými osobami - podnikateľmi. Súd má za to, že uvedené dôvody zakladajú uplatnenie § 257 C.s.p., nakoľko priznanie trov konania žalovaným by v tomto prípade viedlo k nežiaducej tvrdosti a neprimeraným spôsobom by sankcionovalo žalobcu za podanie žaloby na súd, resp. by bolo pre neho likvidačné. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalovaným voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.