Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/181/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Q. Q., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt; C. XXXX/XXX, W., zastúpený Mgr. Michal MYDLO, advokát, sídlo: Advokátska kancelária, Zarevúca 4935/29, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 609,30 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 domáhal proti žalovanej Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky , aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.143,17 € z titulu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Žalobu odôvodnil tým že uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DÍ-RKXXXX zo dňa 31.07.2012 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku mu rozhodnutím č. ORPZ-T. zo dňa 31.07.2012 zadržal vodičský preukaz, rozhodnutím č. ORPZ-T. zo dňa 31.07.2012 rozhodol o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutím č. ORPZ-T. zo dňa 23.11.2012 rozhodol o odobratí mu vodičského oprávnenia. Uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DI-RK-XXXX zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia, bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 278/12-27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.01.2013. Žalobca podal dňa 02.09.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak bezvýsledne. Žalobca v žalobe uviedol, že všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané na základe toho, že príslušníci PZ nezákonným spôsobom vstúpili na ohradený pozemok rodinného domu žalobcu. Zásah malo sprevádzal šikanovanie žalobcu. To, že príslušníci PZ vstúpili na ohradený pozemok rodinného domu žalobcu, žalobca v žalobe označil

za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Škoda vyčíslená žalobcom na sumu 21.143,17 € mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s trestným stíhaním, zadržaním a odobratím vodičského oprávnenia. Z toho nemajetková ujma v sume 16.885 € mala podľa žaloby žalobcovi vzniknúť zásahmi do jeho osobnostných práv, ktoré boli spôsobené nezákonným stavom.

3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2016 k žalobe uviedlo, že žalobca bol dňa 30.07.2012 v čase o 22.10 hod. obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Tr. por. (t. j. nevyžadoval sa predchádzajúci súhlas prokurátora ako pri zadržaní podľa § 85 ods. I Tr. por.). Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORPZ-RK-A. zo dňa 31.07.2012 a rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu č. ORPZ-RK-Y. zo dňa 31.07.2012 boli potvrdené rozhodnutiami Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. KRPZ-ZA-K. a č. KRPZ-ZA-K.. Rozhodnutie č. ORPZ-RK-. zo dňa 23.11.2012 o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi nenadobudlo právoplatnosť. Sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bolo vyhovené dňa 20.02.2013 a vodičský preukaz bol žalobcovi vrátený dňa 01.03.2013 na základe príkazu povereného príslušníka PZ, ktorý ho vydal na základe príkazu prokurátora.

4. Zástupca Ministerstva vnútra na pojednávaní konanom dňa 19.01.2017 namietol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý by mal za štát konať v tejto veci. Poukázal pritom na uznesenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.1.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 287/12-10 zo dňa 21.8.2012 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a Okresnej prokuratúre Ružomberok bolo prikázané, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené až následným uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 278/12-27 zo dňa 20.02.2013.

5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 28.03.2017. Uviedla, že je nesporné, že poškodený môže žiadať náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. okrem iného buď z titulu nezákonného rozhodnutia, alebo z titulu nesprávneho úradného postupu alebo aj z titulu nezákonného rozhodnutia a aj nesprávneho úradného postupu. V každom prípade je však povinnosťou poškodeného - žalobcu (a jeho právneho zástupcu), aby v žalobe príslušný titul dostatočným spôsobom konkretizoval. Zo žaloby v tejto veci vôbec nie je zrejmý titul, z ktorého si žalobca nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje. Zo žaloby, na ktorú poukázal žalobca a aj jeho právny zástupca na pojednávaní 19.01.2017, vyplýva iba to, že žalobca považuje vstup príslušníkov PZ dňa 30.7.2012 na ohradený pozemok jeho rodinného domu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ktoré rozhodnutie, z rozhodnutí uvedených v žalobe, má byť nezákonným rozhodnutím, a teda aj titulom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy sa zo žaloby nedá určiť. Bez toho, aby žalobca určil, z titulu ktorého konkrétneho rozhodnutia, ktorého konkrétneho orgánu, si nárok uplatňuje, nie je možné ani určiť, ktorý príslušný orgány by mal štát zastupoval v tomto konaní. Napríklad, pokiaľ žalobca na pojednávaní 19.01.2017 uvádzal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bol zadržaný vodičský preukaz, pričom na používanie auta bol ako osoba ťažko zdravotne postihnutá odkázaný, tak z vyjadrenia ministerstva vnútra k žalobe vyplýva, že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, t. j. mimo trestného konania (rozhodnutím č. ORPZ-RK. zo dňa 31.07.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline). Orgánom, ktorý by mal zastupovať štát v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z tohto titulu, by potom mal byť orgán určený v § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. Toto platí aj pri rozhodnutiach o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu a o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu - že príslušníci PZ vstúpili dňa 30.07.2012 na ohradený pozemok jeho rodinného domu a obmedzili ho na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Tr. por., potom v tejto časti je orgánom, ktorý by mal štát zastupovať, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. b/ bod 2. Zákona č. 514/2003 Z. z.). Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky by bola pasívne legitimovaná len v súvislosti s tým, že Okresná prokuratúra Ružomberok pôvodne zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a teda v období od 31.07.2012 do 20.02.2013 bol žalobca trestne stíhaný ako obvinený.

6. Žalobca na vyjadrenie Ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry reagoval písomným podaním zo dňa 05.05.2017, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody z titulu nezákonného

rozhodnutia, ktorým je Uznesenie povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. ORP-XX/D/-RK-XXXX, vydané dňa 31.07.2012, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 289 ods. 2 Trestného zákona. Žalobca iná za to, že v priamej príčinnej súvislostí s predmetným nezákonným uznesením o vznesení obvinenia vznikol nezákonný stav, ktorý sa prejavil vo vlastnom trestnom stíhaní žalobcu, zadržiavaní vodičského preukazu žalobcu, preskúmavaním zdravotnej spôsobilosti žalobcu a odborným poradenstvom u psychológa. Dňa 31.07.2012 bolo Okresným riaditeľstvom PZ Ružomberok, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok vydané Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORPZ-RK-Y., podľa výrokovej časti ktorého, vodičský preukaz nebude menovanému vrátený pred konečným rozhodnutím. nakoľko dôvody zadržania trvajú, t.j. možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V odôvodnení tohto rozhodnutia konajúci orgán uvádza že podkladom na vydanie rozhodnutia o.i. bolo aj uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Teda rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané po vznesení obvinenia. Je nepochybné, že konečným rozhodnutím v zmysle výrokovej časti rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je rozhodnutie, ktorým by bol/nebol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za ktorý bolo voči nemu vznesené obvinenie a za ktorý by mu bolo možné uložiť trest zákazu činnosti. Stav zadržiavania vodičského preukazu žalobcu bol priamo viazaný na dobu, počas ktorej bol žalobca stíhaný ako obvinený, teda tento stav bol v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia. Ak by prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok vyhovel sťažnosti žalobcu proti vzneseniu obvinenia už v prvom rozhodnutí o sťažnosti sp. zn. Pv 2b7/12-10 vydaným dňa 21.08.2012 (ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť uznesením generálneho prokurátora SR sp. zn. IV Pz 210/12-6 vydaným dňa 23.01.2013), nebol by nezákonný stav trestného stíhania žalobcu a v priamej príčinnej súvislostí s ním aj stav zadržiavania vodičského preukazu žalobcu trval dobu 7 mesiacov, čo sa už približuje k spodnej hranici doby, po ktorú možno uložiť trest zákazu činnosti. Zadržiavanie vodičského preukazu žalobcu po takúto dlhú dobu už teda nemalo predbežný, preventívny charakter, ale de facto nadobudlo charakter trestu. Navyše v situácii, keď žalobca je osoba ťažko zdravotne postihnutá, a je priamo odkázaná na prepravu motorovým vozidlom. Vodičský preukaz bol žalobcovi vrátený až dňa 01.03.2013, po tom ako bolo nezákonné uznesenie dňa 31.07.2012, zrušené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok 1Pv 287/12-27, dňa 31.07.2012, Vodičský preukaz bol teda žalobcovi vrátený v priamej príčinnej súvislostí so zrušením obvinenia proti žalobcovi. Z uvedeného je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia nezákonným rozhodnutím je aj zadržiavanie vodičského oprávnenia - teda nezákonný stav nemožnosti viesť motorové vozidlo . Teda aj nemajetková ujma, ktorá vnikla žalobcovi v súvislosti so zadržiavaním vodičského preukazu je v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivosti Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. ORP-RK- ODI-X-XXX/XXXX vydaným dňa 31.07,2012, bola žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským riaditeľstvom PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, rozhodnutím o odvolaní KRPZ-ZA-KDl-B. vydaným dňa 27.09.2012. Žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotnej starostlivosti u psychiatra dňa 16.10.2012. Žalobca má za to, že ak by nebolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, eventuálne ak by prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok vyhovel sťažnosti žalobcu proti vzneseniu obvinenia už v prvom rozhodnutí o sťažnosti sp. zn. Pv 287/12-10 vydaným dňa 21.08.2012, dôvody na takéto preskúmanie zdravotnej spôsobilosti by pominuli a žalobcovi by nevznikli náklady spojené s preskúmavaním zdravotnej spôsobilosti. Žalobca má teda za to, že aj tieto náklady vznikli v priamej príčinnej súvislostí z nezákonným vznesením obvinenia. Na podklade výsledkov preskúmania zdravotnej starostlivosti - teda v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivosti, rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. ORP-RK-Y., vydaným dňa 13.12.2012. bola žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z z uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa žalobca vykonal u posudzujúceho psychológa vstupný rozhovor a 4 skupinové stretnutia. Žalobca má za to, že aj náklady v súvislosti s týmto odborným poradenstvom vznikli v priamej príčinnej súvislosti z nezákonným vznesením obvinenia, z dôvodov ako pri rozhodnutí o preskúmam zdravotnej spôsobilosti. Alternatívne, ak by nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a škodou v súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivostí a rozhodnutím o

odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa, žalobca si uplatňuje škodu aj z titulu prekročenia právomoci podľa ust. § 6 ods. 4 zák. č. 514/2013 Z. z. ktorú prekročilo Okresné riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok vydaním rozhodnutia sp. zn. ORP-RK-ODI-. zo dňa 31.07.2012. tým, že žalobcovi bola podľa § 91 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a na jeho podklade vydaním rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn ORP-RK-ODl-XX-XXX/XXXX, vydaným dňa 13.12.2012, ktorým bola žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, , listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DÍ-RKXXXX zo dňa 31.07.2012 , ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák, , uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.01.2013, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Ružomberku spl zn. 1Pv 287/12-27 zo dňa 20.02.2013, rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku č. ORPZ-RK-ODÍ-X- XXX/XXXX zo dňa 31.07.2012 o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODl-X-XXX/ XXXX zo dňa 31.07.2012 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODl-XX- XXX/XXXX zo dňa 13.12.2012 o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.09.2013 adresovanou Ministerstvu vnútra SR, odpoveďou Ministerstva vnútra zo dňa 11.03.2014, vyčíslením trov právneho zastúpenia advokátom zo dňa 30.08.2013, príjmovým pokladničným dokladom, výpismi z banky, obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku sp. zn. ČVS: URP-XXX/OVK-RK-XXXX a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DÍ-RKXXXX zo dňa 31.07.2012 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že dňa 30.07.2012 v čase o 22.05 hod. viedol motorové vozidlo zn. B. červenej farby EČ: W. v Liptovskej Osade od pohostinstva U Matušáka po ceste IIl. triedy v smere na Liptovské Revúce, pričom bolo predpísaným spôsobom zastavované hliadkou 00 PZ Liptovská Osada. Vozidlo však nezastavilo a po prejdení cca 300 m odbočilo do dvora rodinného domu č. XXX v Liptovskej Osade a po pristúpení hliadky polície k vozidlu bol vodič vyzvaný, aby predložil ku kontrole doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že vodičom kontrolovaného vozidla je Q. Q., nar. XX.XX.XXXX ‚trvale bytom W., C. XXXX/XX, ktorý bol po riadnom poučení vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov do prístroja Alcotest. Vodič Q. Q. sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky a odber krvi ani iného biologického materiálu si nežiadal . Uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DI-RK-XXXX zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia, bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 278/12-27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.01.2013. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku mu rozhodnutím č. ORPZ-RK- ODÍ-X-XXX/XXXX zo dňa 31.07.2012 zadržal vodičský preukaz, rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODl-X-XXX/ XXXX zo dňa 31.07.2012 rozhodol o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutím č. ORPZ- RKODI-XX-XXX/XXXX zo dňa 23.11.2012 rozhodol o odobratí mu vodičského oprávnenia. Žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa a dňa 01.03.2013 mu bol vodičský preukaz vrátený. . Žalobca podal dňa 02.09.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 11.03.2014 žalobcovi oznámilo, že žiadosť považuje za nedôvodnú a nemôže jej vyhovieť.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3) c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. 11. Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. 12. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z . v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

16. V danom prípade bolo sporné, či orgánom, ktorý koná za žalovanú je Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR.

17. Rozhodnutie, ktoré žalobca označil za nezákonné bolo vydané dňa 31.07.2012, preto súd aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012. Ohľadne príslušného štátneho orgánu konajúceho za štát v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 podal výklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Súd sa zaoberal námietkou Ministerstva vnútra SR týkajúcou sa nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky . Trestné stíhanie žalobcu v uvedenej veci začalo uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DI-RK-XXXX zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia, ktoré bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 278/12-27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.01.2013.

18. Súd dospel k záveru, že v danej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/zákona č. 514/2003 Z. z. a to z dôvodu, že žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia 1 sťažnosť, pričom v konečnom dôsledku tejto sťažnosti bolo vyhovené, t. zn. že sťažnosť zamietnutá nebola. Pôvodné uznesenie o zamietnutí sťažnosti žalobcu bolo zrušené a o tej iste sťažnosti ten istý prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok rozhodol tak, že jej vyhovel. To znamená že v konečnom dôsledku bola naplnená dikcia § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1 a teda vo veci orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo vnútra SR. 19. Súd zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátu podľa zákona č.514/2003 Z. z. ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnostných právach poškodeného

2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu 3/ príčinnú súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

21. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta podľa § 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

22. Z citovaných ustanovení teda možno dospieť k záveru, že náhrada škody zahŕňa i náhradu trov konania (v trestnom konaní i trov obhajoby), ale nie bez ďalšieho. V prvom rade i vznik škody spočívajúci v trovách konania predpokladá reálne zmenšenie majetku poškodeného, v konečnom dôsledku ide o náhradu skutočnej škody. V druhom rade i škoda spočívajúca v trovách konania musela vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, resp. rozhodnutím o treste. Napokon tak súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cz 41/90, uverejnené pod publikačným číslom 24/1992) ako i samotné znenie § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. ukladajú povinnosť dôsledne diferencovať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdu podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami.

23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k uzáveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Nezákonným rozhodnutím je v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DÍ- RKXXXX zo dňa 31.07.2012, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DI-RK-XXXX zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. 1Pv 278/12-27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 210/12-6 zo dňa 23.01.2013.

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 M Cdo 15/2009 "za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin. zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo." V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na predchádzajúcu stabilnú judikatúru ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. 2 1990 č..k. 1 Cz 6/90 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 č.k. 1 Cdo 53/92, publikovaný pod č. 10 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).

25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 28.6.1990 sp. zn. 1Cz 41/90 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v trestnom konaní (pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste) vydal štátny orgán. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Je

podmienkou priznania nároku, aby nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil (§ 1 ods. I a 2, § 4 ods. I zákona č. 58/1969 Zb.). Pravda, rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je závislé i na úvahe o príčinnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a vzniknutou škodou. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto rozhodnutia môžu byť samé príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme obvineného a takéto trovy sú vynaložené v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami lebo boli týmito rozhodnutiami vyvolané. V danom prípade je úlohou súdu diferencovať ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby, a určiť rozsah tých úkonov ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami Trovy za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s uvedenými nezákonnými rozhodnutiami súdov na odvrátenie ich nepriaznivých dôsledkov pre obvineného, predstavujú škodu, za ktorú je zodpovedný štát.

26. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalobca zaplatil svojmu obhajcovi v trestnom konaní JUDr. Štefanovi Jurčovi PhD. odmenu za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s uvedeným nezákonným rozhodnutím na odvrátenie nepriaznivých dôsledkov pre obvineného v celkovej výške 2 609,30 eur. Súd s pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Ružomberok ČVS ORP-XXX/OVK-RK-XXXX zistil, že advokát poskytol žalobcovi nasledovné právne služby: 1/Prevzatie a príprava právneho zastúpenia a udelenie plnej moci zo dňa 29.5.2012, 2/Podanie sťažnosti zo dňa 14.09.2012, 3/Účasť na výsluchu obvineného dňa 31.8.2012, 4/ Účasť na výsluchu obvineného dňa 09.10.2012, 5/ účasť na výsluchu svedka Ing. B. E. dňa 25.10.2012, 6/účasť na výsluchu svedka Mgr. S. A. dňa 16.05.2013, 7/ účasť na vyšetrovacom pokuse (rekonštrukcia) dňa 28.05.2013,.Advokát žalobcu poskytnuté úkony právnej služby vyúčtoval ako tarifnú odmenu za právne služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne: 7 x úkon á 97,62 EUR, spolu 683,34 EUR 7 x paušálna náhrada á 7,81 EUR, spolu 54,67 EUR 3 x náhrada cestovných výdavkov Bratislava - Ružomberok - Bratislava á 1.590 km (6 x 265 km x 0,42 EUR), spolu 667,80 EUR, I x náhrada cestovných výdavkov Bratislava - Liptovská Osada - Bratislava á 560 km (2 x 280 km x 0,42 EUR), spolu 235,20 EUR, 3 x náhrada za stratu času 10 polh. x 13,01 EUR, spolu 390,30 EUR 1x náhrada za stratu času 11 polh. x 13,01 EUR, spolu 143,11 EUR spolu 2.174,42 EUR, zvýšené o (20%) DPH, celkovo 2.609,30 EUR.

27. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla zaplatením trov právneho zastúpenia advokátovi vo výške 2 609,30 Eur, ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi, je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-XX/DÍ-RKXXXX zo dňa 31.07.2012. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 2.609,30 Eur .

28. Vo zvyšnej časti v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia výdavkov spojených s odobratím a vrátením vodičského preukazu , ktoré špecifikoval ako výdavky uhradené za psychológa 289,80,-Eur , psychiatra 174,32,-Eur, hematológia 329,12,-Eur, cievne a diabetické vyšetrenie 65,82,-Eur ‚ účasť na vyšetrovacích úkonoch 41,89,-Eur, náklady na cestovné na porady za advokátom do Bratislavy 598,40,-Eur, cesta na KRPZ Žilina 47,88,-Eur, Žilina 47,88,-Eur súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vyššie uvedenými výdavkami. Súd je toho názoru že náklady v súvislosti s odborným poradenstvom nevznikli v priamej príčinnej súvislosti z nezákonným vznesením obvinenia. Keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a škodou v súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivostí a rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa súd žalobu v tejto časti zamietol.

29.Súd taktiež zamietol žalobu aj v časti v ktorej sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.885,-Eur vypočítanej ako 50 násobok minimálnej mzdy k roku 2013 kedy došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní pred súdom že k vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím došlo. V tomto smere žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

30. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu orgánov štátu a ani nepreukázal jeho šikanovanie počas zásahu príslušníkov okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku a taktiež nepreukázal, že by mu vznikla škoda z titulu prekročenia právomoci orgánu štátu podľa ust. § 6 ods 4 zak č 514/2013 Z z. Z uvedených dôvodov súd aj v tejto časti uplatneného nároku žalobu zamietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 12%, súd preto zaviazal žalovanú stranu povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 12%%. Podľa § 262 ods. 2/ o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.