Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cb-226-2017.pdf
PDF · 90.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/226/2017
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: W. T., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX trvale bytom L., Slovenská republika adresa na doručovanie Q. XXX, Slovenská republika štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Lucia Kuzmová, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Hlavné nám. č. 7, 940 52 Nové Zámky, proti žalovanému: H. I., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX L., Slovenská republika, adresa na doručovanie: N. X , XXX XX L., Slovenská republika štátny občan SR, o na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 20.10.2017 navrhol na tunajšiemu súdu zriadiť k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okresne L., obci L., katastrálnom území L., evidovanej Okresným úradom L., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to byt č. X o celkovej podlahovej ploche 81,89 m2, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici H., vchod X v L., ktorý je postavený na pozemku s parc. číslom XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 5.600,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 5.600,- eur titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedenú sumu žalobca poskytol žalovanému v roku 2011. Finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté za účelom ich použitia pri podnikaní spoločnosti T. XX s.r.o. so sídlom O. A. XXXX/XX, XXX XX L., IČO: XX XXXXXX. V uvedenej spoločnosti bol v tom čase jediným konateľom a spoločníkom žalobca. Žalobca písomne splnomocnil žalovaného na zariaďovanie záležitostí týkajúcich sa spoločnosti a prenechal mu sumu 5.600,- Eur. Z tejto sumy mal byť za spoločnosť splácaný úver a ďalšie prostriedky mali byť použité na činnosť spoločnosti. Sumu 5.600,- Eur minul žalovaný na vlastnú potrebu. V uvedenej veci podal žalobca dňa 29.4.2014 trestné oznámenie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na podklade trestného oznámenia boli pod ČVS: E.-XXX/XISZ-V-XXXX vykonané procesné úkony, o.i. aj výsluch žalovaného ako svedka, ktorý prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu potvrdil. Podľa výsledkov vyšetrovania mal konajúci orgán činný v trestnom konaní za preukázané, že žalovaný poskytnuté prostriedky nepoužil na splácanie úveru a rozbeh podnikateľskej činnosti spoločnosti, ale použil ich na vlastnú potrebu, potrebu právnika a na podnikanie vlastnej manželky. Aj napriek skutočnosti, že trestné stíhanie v uvedenej veci bolo uznesením vyšetrovateľa PZ zastavené, výpovede žalovaného ako svedka považujeme za dôležitý dôkaz potvrdzujúci, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanému došlo a tieto žalovaný minul pre vlastnú potrebu. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidíme v tom, že žalobca sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Žalovaný kúpnou zmluvou previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okresne L., obci L., katastrálnom území L., evidovaným Okresným úradom L., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to byt č. X o celkovej podlahovej ploche 81.89 m2, nachádzajúci sa na 3. Poschodí obytného domu so súpisným číslom
XXXX, na ulici H., vchod X v L., ktorý je postavený na pozemku s parc. číslom XXXX/XX. V uvedenej veci žalovaný dňa 27.9.2017 podal na Okresný úrad L., katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky špecifikovanej v bode 1. tohto návrhu. Ďalším podaním zo dňa 24.10.2017 poukázal na to, že má za to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana priznať. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýval že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
2. K návrhu pripojil listinné dôkazy uznesenie ČVS: E.-XXX/XISZ-V-XXXX, výpis z obchodného registra spoločnosti T. XX, s.r.o., výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. L., zmluvu o pôžičke medzi stranami konania.
3. Podľa § 343 CSP
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 CSP
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 324 CSP
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 CSP
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
7. Podľa § 326 CSP
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 CSP
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času (§ 333 CSP), procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP) alebo stavom exekučného konania § 338 písm. a) CSP. Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody. Jeho nariadenia (§ 334 CSP) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b) CSP). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi,
ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách. R 59/1996: podľa podmienok zmluvy môže byt' dôsledkom neplatenia leasingových splátok skončenie zmluvného vzťahu a vznik povinností predmet leasingu vrátiť vlastníkovi. Ďalším užívaním predmetu leasingu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu hrozí vznik značnej ujmy (poškodenie, znehodnotenie užívaním). Za tohto stavu sú osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nebezpečia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, spojenej s užívaním predmetu leasingu žalovaným a sú dostatočným dôvodom preto, aby sa pomery účastníkov dočasne upravili predbežným opatrením.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa zmluvu o úvere, ktorým žalovanému pred podpisom zmluvy poskytol finančný úver vo výške 5.600,- eur. Zo zmluvy nevyplýva splatnosť pôžičky, teda doba na ktorú finančné prostriedky poskytol žalovanému ani doba dokedy má žalovaný vrátiť peňažné prostriedky. K návrhu žalobca nepripojil ani výzvu na vrátenie pôžičky, ktorým by určil jednostranne splatnosť pôžičky. Z obsahu LV č. XXXX pre k.ú. L. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - bytu v podiele 1 k celku, ako i skutočnosť, že na nehnuteľnosti viažu záložné práva v prospech XXXXX/XX. a.s. na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom pod.č. zmluvy Z XXXXX/XX a Z XXXX/XXXX. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe Q. a T.. Žalobca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti X.XXX.-. , ktorého spoločníkom v súčasnosti je žalovaný.
12. V ďalšej časti súd skúmal dôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na zriadenia záložného práva na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 5.600.- eur. Súd neodkladné opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností , ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca súdu nepreukázal skutočnosť tvrdenú v návrhu , že žalovaný kúpnou zmluvou previedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti. O tomto tvrdení žiadny dôkaz nepredložil. Samotná poznámka na LV vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX a V-XXXX/XXXX sám osebe toto tvrdenie neosvedčuje. Poukazuje súd na to, že i záložné práva k nehnuteľnosti ( v časti ťarchy) boli zapísané v konaniach V-XXXX/XX a V-XXXX/XX. Okrem toho žiadnym dôkazom nepreukázal ohrozenie následnej exekúcie na majetok žalovaného. V neposlednom rade súd poukazuje na rozhodnutie R XX/XXXX, v zmysle ktorého ak je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom, obvyklé nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. V predmetnom prípade na liste vlastníctva , na ktorú navrhol žalobca zriadiť záložné právo sú v časti C vyznačené vklady záložného práva v prospech H. a.s. na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom pod.č. zmluvy Z H.a Z XXXXX/XX.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa §357 písm. d) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.