Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13Csp-143-2017.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Subarea
13Csp/143/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19.7.2017 podal žalobca na súd podanie, ktorým žiadal vydať rozsudok, ktorým by určil, že 1/ zmluvy č. XXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (poznámka súdu: ďalej bližšie neurčené) medzi žalobcom a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov, 2/ že zmluvné odplaty dojednané v týchto zmluvách sú neplatné, že 3/ žalobca je povinný uhradiť žalovanému poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, teda len sumu, ktorá bola poskytnutá z predmetných zmlúv vo výške poskytnutej istiny namiesto pôvodne žalovanému stanovených odplát za poskytnuté spotrebiteľské úvery a 4/ aby súd žalovanému určil povinnosť zrušiť platnosť a účinnosť zmlúv v časti odplata a nahradil ju novou bezúročnou a bezpoplatkovou zmluvou. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril zmluvy o úvere so žalovaným, žalovaný mu nechce poskytnúť podpísanú dokumentáciu, preto žalobca upresní i formuláciu petitu o vydanie bezdôvodného obohatenia čo do výšky, až keď sa oboznámi s dôkazmi. Uviedol, v čom vidí naliehavosť právneho záujmu, poukázal na ustanovenie § 53, § 39 OZ a 451 OZ a že úvery sú bezúročné a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalobca navrhol súdu vykonať dôkazy a obstarať, resp. zabezpečiť v rámci edičnej činnosti súdu - osobitne za každú jednotlivú zmluvu, ktorá bola v minulosti podpísaná so žalobcom bez rozdielu, či je zmluva ešte aktívna alebo už ukončená, predložiť kompletnú úverovú dokumentáciu, vyčíslenie finančného rozboru úveru (čerpaná čiastka, sumárna čiastka žalobcom vykonaných plnení, aktuálny zostatok pohľadávok). Žalobca po oboznámení sa s týmito dôkazmi upresní aj formuláciu navrhovaných rozsudkov.
2. Nakoľko uvedené podanie žalobcu bolo neúplné a neurčité, súd uznesením č. k. 13Csp/143/2017-30 zo dňa 25.07.2017 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie opravil a doplnil, pričom bol poučený o tom, ktoré náležitosti žaloba neobsahuje a ktoré je nutné doplniť, a síce bol poučený, že žaloba nie je skutkovo odôvodnená pokiaľ sa týka skutočností týkajúcich uzatvorenia zmlúv o úvere, úverové zmluvy bolo potrebné označiť tak, aby boli nezameniteľne identifikovateľné, ďalej bol poučený, že je potrebné doplniť skutkové vymedzenie žaloby tak, aby bolo zrejmé z akých dôvodov žalobca žiada určiť neplatnosť zmluvných odplát pri jednotlivých zmluvách (v čom vidí dôvody neplatnosti), z akých dôvodov žiada určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov poskytnutých na základe jednotlivých zmlúv a tiež bol poučený, že je potrebné odôvodniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (ak má byť nárok na jeho vydanie predmetom konania) - pri každej z jednotlivých úverových zmlúv - a to minimálne odôvodnením toho, koľko bolo na základe jednotlivých úverových zmlúv žalobcovi poskytnutých finančných prostriedkov, koľko žalobca žalovanému vrátil, ako vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia. Súd poučil žalobcu, že žaloba vo všetkých častiach musí byť
riadne odvodnená a že nestačí len samotné pripojenie listín. Ďalej bol žalobca poučený, že je potrebné uviesť riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby, v ktorom musí byť vymedzené, zmluvné odplaty z akých konkrétnych úverových zmlúv majú byť určené za neplatné, úvery z akých konkrétnych úverových zmlúv majú byť určené za bezúročné a bez poplatkov a je potrebné tiež jednoznačne uviesť (konkrétnou sumou), v akej výške žiada žalobca priznať bezdôvodné obohatenie, resp. sumu, na zaplatenie ktorej žiada byť žalobca zaviazaný. Súčasne súd žalobcu vyzval, aby doplnil určitý a vykonateľný petit aj v časti, ktorou sa žalobca domáha, aby žalovaný nahradil odplaty z pôvodných zmlúv novými bezúročnými a bezpoplatkovými zmluvami, a to tak, že pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti nahradiť pôvodný obsah zmlúv (treba uviesť ktorých konkrétne) novými zmluvami, je potrebné vymedziť určito a presne obsah nových zmlúv. Súčasne súd žalobcu vyzval aj na doplnenie vlastnoručného podpisu žalobcu, nakoľko tento na žalobe absentoval (bola predložená len fotokópia žaloby bez originálu podpisu žalobcu).
3. Dňa 18.08.2017 žalobca doručil súdu doplnenie podania, v ktorom uviedol, že žalovaný odmieta žalobcovi sprístupniť pre kontrolu dôkazy. Preto za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie navrhol súdu vykonať dôkazy a poukázal na ustanovenie § 189 v spojení s § 295 a § 296 CSP a to rovnako, ako v pôvodnom podaní a až potom upraví znenie všetkých navrhovaných rozsudkov.
4. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
5. Podľa § § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
6. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i v žalobnom petite konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Podľa názoru súdu žaloba žalobcu takéto skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, na akom základe by mal súd o žalobe rozhodnúť, neobsahuje. Rovnako tak v žalobe absentuje aj riadny žalobný petit, keďže súdu nie je zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom žaloby a dokonca ani len to, akých konkrétnych zmlúv by sa navrhované výroky mali týkať. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).
8. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že podanie žalobcu i naďalej trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní. Jediná vada, ktorá bola odstránená, je podpis žalobcu na žalobe, ktorá vada bola zhojená tým, že žalobca vlastnoručne podpísal doplnenie žaloby doručené dňa 18.08.2017. Nedostatok podpisu žaloby je možné zhojiť podpísaním doplnenia žaloby, ak je v súvislosti so skoršou nepodpísanou žalobou nepochybné, že majú tvoriť akoby jeden celok a ak podpísaním doplnenia žaloby sa sleduje , aby vada pôvodného podania bola odstránená. Ostatné vytýkané vady však žalobca neodstránil. Žalobca svoje podanie - žalobu nedoplnil o skutkové tvrdenia, neuviedol žiadne okolnosti ohľadom tvrdených úverových zmlúv nie je zrejmé, kedy, aké zmluvy mal so žalovaným uzavrieť, tieto neboli nijakým spôsobom bližšie identifikované (žalobca uviedol len päť čísiel, zrejme čísiel dotknutých zmlúv, ale žiadne ďalšie skutočnosti ohľadom zmlúv neuviedol), neodôvodnil ani to, aké boli parametre dohodnutých úverov - výška, podmienky splácania, aké náležitosti zmluvy male, aké konkrétne náležitosti zmlúv chýbali, keďže sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to bez toho, aby túto svoju požiadavku akokoľvek odôvodnil, pričom skutkové odôvodnenie absentuje pri všetkých úverových zmluvách. Súdu teda nebolo a nie je zrejmé, aké úvery majú byť vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov a ani o aké dôvody žalobca žalobu v tejto časti opiera. Ďalej žalobca skutkovo absolútne neodôvodnil žalobu ani v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti odplát v zmluvách, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa domáha vyslovenia ich neplatnosti, nie je zrejmé, aké odplaty (úroky, resp. iné odplaty), z akých dôvodov, v akých zmluvách by mali byť neplatné, v čom vidí ich neplatnosť, pričom na odôvodnenie toho, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti určitej časti zmluvy, nestačí len samotný poukaz na zákonné ustanovenia (v žalobe uvedený § 39 Občianskeho zákonníka), ale je vždy potrebné uviesť konkrétne dôvody neplatnosti, o ktorých sa žalobca domnieva, že napĺňajú dikciu citovaného zákonného ustanovenia upravujúceho neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (nebolo celkom jasné, či vôbec vydanie bezdôvodného obohatenia má byť predmetom konania, keďže požiadavku žalobcu, aby súd rozhodol aj v tejto časti, možno vyvodiť len z odôvodnenia žaloby, nie však z navrhovaných výrokov rozsudku), žalobca len uviedol, že dodatočne upresní výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nielenže doposiaľ nie je zrejmá jeho výška, ale tento nárok žalobca tiež vôbec skutkovo nezdôvodnil, keď zo žaloby nevyplýva, z akých skutočností vychádzal pri uplatnení nároku na jeho vydanie - v akej výške, kedy, akým spôsobom sa mal žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, a to pri každej úverovej zmluve osobitne. S nedostatočným skutkovým vymedzením žaloby následne súvisí aj neurčitosť žalobných petitov, keď ani z nich nevyplýva konkrétna identifikácia úverových zmlúv, ani výška bezdôvodného obohatenia, resp. výška sumy, na ktorú chce byť žalobca zaviazaný z dôvodu, že považuje úvery za bezúročné a bez poplatkov, a teda súd na základe nich nevie určiť, čo konkrétne by malo byť predmetom konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd zrušil účinnosť úverových zmlúv (nie je zrejmé konkrétne ktorých) a nahradil ich novými zmluvami, tu už vôbec petit žaloby nie je určitý, nakoľko nebolo uvedené, aký konkrétny obsah by mali mať zmluvy, ktorými by súd mal nahradiť pôvodné úverové zmluvy, pričom tento obsah nemôže určiť súd, ale konkrétne ho musí vymedziť žalobca s tým, že súd posúdi dôvodnosť takejto požiadavky. Súd si nesmie vyvodzovať to, o čom by mal konať, sám, ale uvedené musí byť celkom jednoznačne vymedzené, a to v konečnom dôsledku aj preto, aby sa i samotný žalovaný mohol k žalobe kvalifikovane vyjadriť. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, ale tak, ako ho súd aj poučil, to, že žalobca priložil k žalobe dôkazy, nenahrádza povinnosť žalobcu žalobu vo všetkých jej častiach riadne skutkovo odôvodniť, nakoľko skutkové okolnosti prejednávanej veci súd nie je povinný sám vyvodzovať z predložených listín.
9. Súd pre úplnosť poukazuje i na to, že z vlastnej činnosti mu je známe, že v podstate úplne obsahovo totožné (dá sa povedať formulárové) žaloby podávajú viacerí žalobcovia - spotrebitelia voči rôznym žalovaným (napr. aj sp. zn. 4Csp/122/2017, sp.zn. 7Csp/137/2017). Tieto žaloby sú odôvodnené identickými skutočnosťami, čo už samo osebe vypovedá o tom, že tieto žaloby sú formulované len všeobecne pre neurčitý okruh zmluvných vzťahov medzi spotrebiteľom a dodávateľom a neuvádzajú žiadne konkrétne, na jednotlivý prípad sa vzťahujúce, skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie súdu v každej jednotlivej veci.
10.Pokiaľ žalobca žiada súd, aby zabezpečil predloženie listinných dôkazov týkajúcich sa predmetných zmlúv od žalovaného, má súd za to, že na takýto postup nie je dôvod, nakoľko z tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že dokumentáciou k uvedenému úverovému vzťahu disponuje, avšak nepredkladá ju „z dôvodu, že nie je presvedčený o totožnosti rozsahu a obsahu jeho exemplára s verziou žalovaného“. Nejde teda o dôkaz, ktorého predloženie by povaha nepripúšťala alebo ktorý nemôže žalobca bez
svojej viny pripojiť. S poukazom na uvedené súd preto nevyzýval žalovaného na predloženie listinných dôkazov, povinnosť predloženia ktorých zaťažuje žalobcu, ktorý podľa svojich tvrdení zmluvnou dokumentáciou disponuje (pričom to, že žalobca predsa len listinné dôkazy má, vyplýva aj z toho, určité listinné dôkazy boli k žalobe i pripojené), ale nie je si istý jeho zhodnosťou s dokumentáciou žalovaného. Nič nebránilo žalobcovi žalobu skutkovo odôvodniť a formulovať toho, čo sa v konaní domáha, na základe tých listinných dôkazov, ktorými disponuje, preto požiadavka na predloženie dôkazov, ktoré mieni žalobca použiť v konaní na preukázanie svojich tvrdení, od žalovaného v danom prípade nemá oporu v procesnom predpise.
11. Z uvedených dôvodov súd podanie žalobcu odmietol v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 129 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.