Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Zuzana Oleárová, Na Malý diel 8042/32, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 542, právne zastúpenej advokátom: JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom P. O. XXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP-2017/008671/BE zo dňa 21.02.2017, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, zo sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina č. OU-ZA-OOP-2017/008671/BE zo dňa 21.02.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Mesto Žilina ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej prvostupňový správny orgán) rozhodnutím pod č. 13522/2016-72002/2016-602 zo dňa 20.12.2016 uložilo žalobkyni povinnosť zaplatiť odvod finančných prostriedkov vo výške 13.224,48 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, na tom skutkovom základe, že žalobkyňa poukázala finančné prostriedky pre školskú jedáleň vo výške 13.224,48 Eur za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014 Súkromnému gymnáziu, Oravská cesta 11, Žilina, ktoré tieto čerpalo na mzdy a odvody zamestnancov školskej jedálne, ktorá nepatrila do zriaďovateľskej pôsobnosti žalobkyne, čím konala v rozpore s § 19 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách, v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách v tom, že finančné prostriedky vo výške 13.224,48 Eur použila nad rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Mesto Žilina ako správny orgán dostalo od hlavného kontrolóra Mesta Žilina oznámenie o ukončení kontroly pod evidenčným číslom OP/20/UHK/2016 spolu s prílohami a so správou o výsledku kontroly č. 17/2015, pričom po ich preskúmaní Mesto Žilina, ako príslušný správny orgán, dospelo k záveru, že je tu odôvodnené podozrenie, že žalobkyňa konala v rozpore s § 19 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách a to z dôvodu, že žalobkyňa mala podľa správy o výsledku kontroly č. 17/2015 poukázať finančné prostriedky pre školskú jedáleň vo výške 13.224,48 Eur za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014 Súkromnému gymnáziu, Oravská cesta 11, Žilina, ktoré mala tieto čerpať na mzdy a odvody zamestnancov v školskej jedálni, ktorá nemala patriť do zriaďovateľskej pôsobnosti žalobkyne, a teda žalobkyňa použila finančné prostriedky vo výške 13.224,48 Eur nad rámec oprávnenia.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní poukázala na to, že metóda doslovného výkladu nemôže mať prednosť pred zásadou legality, resp. zásadou zákonnosti. Poukázala na nesprávne právne posúdenie veci s odvolaním sa na ustanovenie § 6 ods. 12 zákona o školskej správe a článok 1 VZN Mesta Žilina č. 23/2013, ktoré upravuje výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku školských zariadení na rok 2014. Uviedla, že zákon jednoznačne hovorí len o tom, kto má byť žiadateľom, nehovorí o tom, že žiadateľ musí aj stravovacie zariadenie prevádzkovať. Žalobkyňa ako žiadateľka o dotáciu v tomto smere neporušila žiadne zákonné ustanovenie, ani ustanovenie VZN č. 23/2003, ktoré by zakazovalo konanie, ktoré je správnym orgánom označené ako porušenie pravidiel finančnej disciplíny. Poukázala na to, že všetky prostriedky boli použité na mzdy a odvody zariadenia, školského zariadenia, ktoré používali žiaci súkromnej základnej školy, t. j. v súlade s účelom dotácie. Ďalej poukázala na to, že v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách pri porušení finančnej disciplíny by malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, k akému vyššiemu čerpaniu došlo zo strany žiadateľa, v akej výške, v rozpore s akým oprávnením. Pokiaľ správny orgán tvrdí, že subjektom na poskytnutie dotácie nemohol byť žiadateľ (Súkromná základná škola), uvedené nemá oporu v zákone ani príslušnom VZN.

3. Žalovaný, ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia Mesta Žilina sp. zn. 13522/2016-72002/2016-GUZ zo dňa 20.12.2016 a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku a následne rozhodnutím č. OU-ZA- OOP-2017/008671/BE zo dňa 21.02.2017 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Mesta Žilina sp. zn. 13522/2016-72002/2016-GUZ zo dňa 20.12.2016 potvrdil.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa všeobecnú správnu žalobu, doručenú tunajšiemu súdu dňa 11.05.2017 v zákonom stanovenej lehote. V žalobe uviedla, že Mestu Žilina, ako správnemu orgánu v pozícií poskytovateľa finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na rok 2014 na žiaka školského zariadenia doručila žiadosť zo dňa 18.09.2013 o poskytnutie finančných prostriedkov na kalendárny rok 2014 na mzdy, odvody a prevádzkové náklady pre Súkromnú školskú jedáleň, Oravská cesta 11, Žilina ako súčasť Súkromného gymnázia, Oravská cesta 11, Žilina. Pravidlá, na základe ktorých boli na rok 2014 prideľované finančné prostriedky na mzdy a prevádzku určovalo Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žilina č. 23/2013 o výške finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na rok 2014 na žiaka základnej umeleckej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia, schváleného mestským zastupiteľstvom v Žiline dňa 16.12.2013 (ďalej VZN č. 23/2013). Na základe žiadosti žalobkyne rozhodlo Mesto Žilina o poskytnutí finančných prostriedkov na rok 2014 na zabezpečenie stravovania žiakov školského zariadenia žalobkyne. Za rozhodné obdobie išlo o dotáciu v celkovej výške 13.224,48 Eur. Nakoľko školská jedáleň, v ktorej sa žiaci žalobkyne stravovali nebola v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobkyne, táto po obdržaní príslušnej časti dotácie preposielala celú jej poskytnutú výšku priamo na účet susedného Súkromného gymnázia, Oravská cesta 11, Žilina, v ktorom bolo zabezpečené stravovanie pre deti navštevujúce základnú školu žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že súkromné gymnázium, ktoré bolo prevádzkovateľom jedálne, nebolo v zmysle nariadenia VZN č. 23/2013 ako aj v zmysle výkladu poskytnutého pracovníkmi odborom školstva Mesta Žilina oprávnené žiadať dotáciu priamo, žalobkyňa podala potrebnú žiadosť a v tejto uviedla, že ide o dotáciu pre školskú jedáleň pri súkromnom gymnáziu. Napriek takto dlhodobo zaužívanej praxi Mesto Žilina podľa názoru žalobkyne v rozpore s príslušnými predpismi následne v správnom konaní, ktoré začalo na podnet hlavného kontrolóra konštatuje, že príjemcom dotácie nemohla byť žalobkyňa, pretože nebola zriaďovateľom jedálne. Tento záver správneho orgánu vychádza, podľa žalobkyne, z nesprávneho právneho posúdenia. Správny orgán v odôvodnení uvádza, že v správnom práve je potrebné uplatňovať metódu doslovného výkladu, ktorá má pred zásadou legality prednosť. S uvedeným tvrdením žalobkyňa nesúhlasila. Má za to, že v danom prípade došlo k svojvoľnému výkladu základných zásad správneho konania správnym orgánom, čo je v absolútnom rozpore s článkom 2 ods. 2 a 3 a článkom 13 ods. 1 Ústavy SR. VZN č. 23/2013 jedine v článku 1 uvádza „Príjemcom dotácie podľa tohto nariadenia je základná umelecká škola, materská škola a školské zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Žilina, súkromní a cirkevní zriaďovatelia v zariadení v územnej pôsobností Mesta Žilina pre základné umelecké školy, materské školy a školské zariadenia pôsobiace na území Mesta Žilina“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákon na získanie dotácie na zabezpečenie miest a prevádzky jedálne a tým stravovania detí školského zariadenia hovorí len o tom, kto má byť žiadateľom - to znamená zariadenie pre deti do dovŕšenia 15 rokov - nehovorí o tom, že žiadateľ musí aj stravovacie zariadenie prevádzkovať. Účelom je zabezpečenie stravovania detí do 15

rokov a tento dôvod bol od začiatku jednoznačne naplnený. Žiadne iné ďalšie relevantné podrobnosti financovania súkromných školských zariadení, vrátane školských jedálni, nie sú zákonom o školskej správe a ani VZN č. 23/2013 určené. Je preto v prísnom rozpore s vyššie uvedenou zásadou legality výklad správneho orgánu, ktorý ukladá povinnosti a usmernenia vo väčšom rozsahu, ako uvádza zákon a jeho podzákonné normy. Pokiaľ teda správny orgán vo svojom rozhodnutí tvrdí, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky na podanie žiadosti, toto tvrdenie nemá oporu v príslušnom zákone. Podstatnou skutočnosťou je, že v rovnakom čase a na rovnaký účel súkromné gymnázium dotáciu nežiadalo, to znamená, že nešlo o duplicitné čerpanie prostriedkov, preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Toto tvrdenie potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva školstva zo dňa 20.04.2017, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne po oboznámení ústredného orgánu štátnej správy so situáciou žalobkyne, ktorá musela bez akéhokoľvek zákonného dôvodu vrátiť celú riadne prijatú a účelovo spotrebovanú sumu dotácie, na základe tohto nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Z tohto stanoviska jednoznačne vyplýva, že síce dotáciu nemala formálne žiadať základná škola na svoj účet, ale priamo zriaďovateľ školskej jedálne, avšak uvedené považuje len za procesnú vadu, ktorá nemôže mať za následok odobratie dotácie. Ministerstvo školstva ďalej uviedlo, že pokiaľ boli finančné prostriedky odstúpené v plnej výške, bol účel dotácie dodržaný. Problémový bol len finančný tok, ktorý prvotne zapríčinilo Mesto Žilina. Žalobkyňa splnila všetky formálne predpoklady, žiadosť obsahovala všetky údaje požadované podľa článku 2 ods. 5 VZN č. 23/2013. Požiadavka žalobkyne na poskytnutie dotácií na školskú jedáleň, ako súčasť gymnázia bola uvedená v samotnej žiadosti, to znamená túto skutočnosť žalobkyňa nejakým spôsobom netajila. Žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu správneho konania jednoznačne preukázala, že nedošlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, na čo však správny orgán nereflektoval vo svojom rozhodnutí. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, k akému vyššiemu čerpaniu došlo zo strany žalobkyne, v akej výške, v rozpore s akým oprávnením a podľa akého výpočtu. Suma, ktorá bola oznámená poskytovateľom dotácie v oznámení o poskytnutí dotácie bola vypočítaná podľa výkazu škôl 40-01 predloženého k žiadosti a v súlade s VZN č. 23/2013 a § 6 ods. 12 písm. b) a c) zákona o školskej správe. Žalobkyňa nepatrí do verejnej správy a príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa rozpočtových pravidiel sa na ňu vzťahujú len ako na prijímateľa verejných prostriedkov, pokiaľ je to v zákone uvedené. Žalobkyňa v tomto smere neporušila žiadne zákonné ustanovenie, ani ustanovenie VZN č. 23/2003, ktoré by zakazovalo konanie, ktoré je správnym orgánom označené ako porušenie pravidiel finančnej disciplíny, z toho dôvodu žalobkyňa namietala záver správneho orgánu uvedený v rozhodnutí. Záverom poukázala na to, že je nepochybné, že dotácia bola použitá v súlade s jej účelom. Pokiaľ správny orgán nepovažoval za dostatočne preukázané, že prostriedky dotácie boli použité v plnej výške výlučne na poskytnutý účel, mal možnosť vyzvať žalobkyňu na doloženie ďalších účtovných dokladov preukazujúcich použitie celej poskytnutej dotácie výlučne na mzdy a prevádzku školskej jedálne, ktorá zabezpečovala stravovanie žiakov súkromnej základnej školy, a až na základe takto spoľahlivo zisteného skutkového stavu prijať záver o zákonnom použití prostriedkov dotácie. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že nepoužila finančné prostriedky v rozpore s § 19 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, a preto navrhla, aby súd v súlade s § 139 ods. 2 SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.02.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že svojim rozhodnutím zo dňa 21.02.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne podané prostredníctvom právneho zástupcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tak stotožniac sa s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom uvedeným aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonnými ustanoveniami. Argumenty a vyjadrenia žalobkyne sa v podstate zhodujú s vyjadreniami, ktoré uviedla, ako účastník konania v správnom konaní, ktoré prebiehalo či už na prvostupňovom správnom orgáne alebo na odvolacom správnom orgáne. S podanými námietkami sa v procese samotného konania podrobne vysporiadal správny orgán, ktorý rozhodoval v prvom stupni, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací správny orgán (žalovaný). K námietke žalobkyne, že zákon jednoznačne hovorí len o tom, kto má byť žiadateľom, nehovorí o tom, že žiadateľ musí aj stravovacie zariadenie prevádzkovať, žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis ani neupravuje možnosť, aby prijímateľom finančných prostriedkov mohol byť aj niekto iný, ako ten, kto je zriaďovateľom zariadenia, na ktorého mzdy a prevádzku sa majú finančné prostriedky použiť, a kto žiadal o pridelenie finančných prostriedkov. Taktiež žiadny právny predpis neuvádza, že žiadosť môže byť podaná zriaďovateľom aj za iného zriaďovateľa

školského zariadenia a ani nedáva možnosť presunu finančných prostriedkov z jedného súkromného zriaďovateľa na iného súkromného zriaďovateľa. V tomto prípade nie je možné aplikovať extenzívny výklad žalobkyne. V prípade takéhoto výkladu ako žiada žalobkyňa poskytovateľ finančných prostriedkov by absolútne stratil možnosť kontroly nad finančnými prostriedkami, ktoré sám poskytol. Subjekty, ktoré nakladajú a hospodária s verejnými prostriedkami sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Toto všeobecne platné pravidlo je zakotvené v § 19 ods. 3 a 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého subjekty verejnej správy, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Spôsob zúčtovania dotácie, podmienky a termíny zúčtovania upravuje VZN, kde je pre prijímateľa dotácie stanovená povinnosť zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť poskytnutej dotácie zabezpečiť vedenie účtovnej evidencie o poskytnutej dotácii, a zúčtovať poskytnutú dotáciu s Mestom Žilina štvrťročne a práve tieto povinnosti upravené v článku 6 VZN č. 23/2013 by nemohli byť dodržané, ak by VZN alebo zákon o rozpočtových pravidlách pri takom výklade ako predkladá žalobkyňa vo svojich vyjadreniach dovoľovali presunutie dotácie aj na ďalší subjekt. Poskytnutie a použitie verejných prostriedkov formou dotácii je finančnou operáciou, ktorá podlieha, tak ako aj jej časti, všetkým formám finančnej kontroly. Podmienkami na začatie s právneho konania boli výsledky vykonanej kontroly u žalobkyne, ako prijímateľa dotácie poskytnutej Mestom Žilina v zmysle VZN č. 23/2013. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v § 31 ods. 1 taxatívne vymenúva prípady, ktoré sa definujú ako porušenie finančnej disciplíny. V prípade dotácie môže dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny, a to ako na strane poskytovateľa dotácie (obce) tak aj na strane prijímateľa dotácie; rozlišujeme tak porušenie finančnej disciplíny pri poskytnutí dotácii a porušenie finančnej disciplíny pri použití dotácií. Dotácie, ktoré obce poskytujú, sú verejným prostriedkami. Pre hospodárenie s verejnými prostriedkami platia rozpočtové pravidlá vymedzené v § 19 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podstatné je, aby obec pri poskytnutí dotácie jednoznačne určila účel, na ktorý dotáciu poskytuje, aby príjemca bez pochybností vedel, na aké účely môže dotáciu použiť. Tento účel je bližšie špecifikovaný práve vo VZN Mesta Žilina č. 23/2013. Účel použitia finančných prostriedkov mesto ako poskytovateľ nespochybnilo ani v preskúmavanom rozhodnutí. Mesto však opakovane v rozhodnutí poukazovalo na to, že účastník konania (t. j. žalobkyňa) použil poskytnuté finančné prostriedky nad rámec oprávnenia. V žalobe žalobkyňa poukázala na odpoveď Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 20.04.2017. A v tomto liste ministerstvo jednoznačne uvádza, že v zmysle platnej legislatívy neštátny zriaďovateľ súkromnej základnej školy, ktorý nemá na území obce zriadené vlastné zariadenie školského stravovania, nemôže požiadať o pridelenie finančných prostriedkov na stravovanie žiakov súkromnej základnej školy. Ministerstvo účel použitia finančných prostriedkov nespochybňuje, zároveň však uvádza, že finančný tok vidí ako problémový, čo v podstate vo svojom rozhodnutí deklarovalo aj Mesto Žilina a následne žalovaný, ako odvolací správny orgán. V konečnom dôsledku považuje žalovaný svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vecne správne a z týchto dôvodov navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne smerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.02.2017 zamietol v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku. Zároveň žiadal, by bolo vytýčené pojednávanie.

6. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2017.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 12/05 z roku 2007. Žalobkyňa konala v dobrej viere a na základe pravdivých skutočností nadobudla svoje právo, teda v podobe prostriedkov z dotácie a tieto opakovane použila v plnej výške len a len na požadovaný účel, preto jej práva by nemali byť nijakým spôsobom alebo len v minimálnej miere dotknuté. Rovnako postupoval vo svojom názore aj ústavný súd, ktorý konštatuje, že ak sa výrazne zhorší doterajšia právna pozícia jednotlivca, potom môže byť v napätí s princípom ochrany legitímne očakávania a princíp právnej istoty ako komponent právneho štátu, čo znamená, že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárne, bez akéhokoľvek verejného záujmu zhoršená právna pozícia jednotlivca do budúcnosti. Konaním mesta, ktoré dotáciu poskytne a následne po jej riadnom spotrebovaní túto ako neoprávnene použitú, resp. čerpanú vo vyššej miere žiada vrátiť - takáto zmena bez merateľne dokladovaného verejného záujmu, ktorý by bol dostatočne objektivizovateľný evokuje záujem zneužitia dotačného systému. Aj keď pravidlá poskytovania dotácie sú upravené nariadením mesta č. 23/2013, normotvorná právomoc obce nie je absolútna, ale je limitovaná zákonom a Ústavou SR, vrátane princípov základných ľudských práv. Možnosť nastavovať tieto pravidlá nie je možnosť mocenského zásahu do konkrétnych konaní a nie je ani súkromnou dispozíciou starostu

či kontrolóra mesta, ide o nástroj verejného záujmu, ktorý musí byť preukázaný na základe zákona merateľným objektivizovateľným spôsobom. Je nepochybné, že rozhodnutím, ktorým sa mení právna situácia žalobkyne reštriktívnym spôsobom so všetkými právnymi následkami, ktoré a zákon spájajú s takouto zmenou musí považovať za porušenie vyššie uvedených princípov. Rovnako poukázal na to, že aj záujmom obce je, aby sa vyhla prípadným žalobám a náhradám škody, ako aj podozreniam, že poskytovanie dotácií nie je motivované verejným záujmom, ale ide o nepredvídateľný proces, ktorý zakladá následky, ktoré na začiatku procesu žiadateľ nemôže nijakým spôsobom predpokladať. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie je nezákonné, žiadal jeho zrušenie a v prípade úspechu aj náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil. Súdu doručil oznámenie, aby v súlade s § 114 SSP bola vec prejednaná a rozhodnutá v ich neprítomnosti na základe písomných vyjadrení a podkladov. K obsahu žaloby sa podrobne vyjadrili a k veci nemajú viac čo uviesť alebo doplniť.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postupov v rozsahu mu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného napriek tomu, že je vydané v súlade s právnymi predpismi, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách, pričom však opomenul skonštatovať, že žalobkyňou interpretovaná právna norma je založená na racionálnej argumentácií, nakoľko táto svojim konaním naplnila účel zákona o poskytnutí dotácie. Z tohto dôvodu správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci - uprednostnením doslovného gramatického (jazykového) výkladu zákona pred možnosťou uprednostniť výklad „e ratione legis“.

10. Podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. školského zákona, „obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia: zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného súkromného zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo okresný úrad v sídle kraja.“

11. Podľa čl. 1 VZN Mesta Žilina č. 23/2013 „príjemcom dotácie podľa tohto nariadenia je základná umelecká škola, materská škola a školské zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Žilina, súkromní a cirkevní zriaďovatelia, zariadení v územnej pôsobnosti mesta Žilina pre základné umelecké školy, materské školy a školské zariadenia pôsobiace na území mesta Žilina“.

12. Podľa čl. 1 VZN Mesta Žilina č. 23/2013 „dotácia na osobné náklady je finančná dotácia, ktorá je určená na bežné výdavky na mzdy a odvody.“

13. Podľa čl. 1 VZN Mesta Žilina č. 23/2013 „dotácia na prevádzku je finančná dotácia, ktorá je určená na bežné výdavky škôl a školských zariadení a zahŕňa výdavky na tovaru a služby definované Ministerstvom financií SR v ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie v kategórii 630 - tovary a služby. Ide o výdavky na cestovné náhrady, energiu, vodu a komunikácie, materiál, dopravné, rutinnú a štandardnú údržbu, nájomné za nájom a služby špecifikované v položkách 637 ekonomickej klasifikácie“.

14. Podľa čl. 6 VZN č. 23/2013 „prijímateľ dotácie má povinnosť: a) zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť poskytnutej dotácie, a to v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 písm. i) až k) zákona č. 502/2001 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, b) zabezpečiť vedenie účtovnej evidencie o poskytnutí dotácií v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve“.

15. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.

16. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

17. Súd konštatuje, že skutkový stav zistený prvostupňovým a druhostupňovým orgánom verejnej správy bol zistený správne.

18. Súd však konštatuje, že všetky finančné prostriedky poskytnuté žalobkyni v posudzovanom období použité na mzdy a odvody zariadenia školského stravovania, ktoré využívali žiaci SZŠ do 15 rokov veku dieťa a zriaďovateľ SŠJ ako súčasť SG dostal všetky finančné prostriedky dotácie určenej na žiaka SZŠ, boli poskytnuté na účel, na ktorý boli žiadané (poskytnutie dotácií na školskú jedáleň ako súčasť gymnázia). Napriek tomu, že žalobkyňa nad rámec zákona poskytla prijatú dotáciu ďalšiemu príjemcovi, čím konala v rozpore so zákonom a dopustila sa konania v zmysle klasifikovaného porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, je potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán (Mesto Žilina), ako poskytovateľ dotácie vedel v celom procese posudzovania oprávnenosti žalobkyne na prijatie dotácie, výpočtu výšky dotácie, ako aj v celom procese poskytovanie dotácie a jej vyúčtovania, že žalobkyňa nie je priamo prevádzkovateľom školskej jedálne. Táto skutočnosť preto nemôže byť vykladaná na ťarchu žalobkyne. Poskytovateľ dotácie (Mesto Žilina) v období od júna 2014 zasielalo v pravidelných intervaloch finančné prostriedky z dotácie a taktiež prijímalo v tomto období zúčtovania tejto dotácie v súlade s VZN Mesta Žilina č. 23/2013. Poskytovateľ bol informovaný, že dochádza k vyúčtovaniu dotácie tak, že všetky prostriedky účastník konania (žalobkyňa) poukazovala na účet súkromného gymnázia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán ako poskytovateľ dotácie a tvorca podrobností financovania školských zariadení, ktorý zároveň svojou činnosťou a praxou poskytol výklad týchto pravidiel, určil výšku dotácie v súlade s VZN č. 23/2013, preposielanie dotácie súkromnému gymnáziu považoval za v súlade so zákonom o školskej správe a zároveň v súlade s podrobnosťami určenými vo VZN č. 23/2013, sám teda vytvoril podmienky, aby žalobkyňa zabezpečila, aby zriaďovateľ SŠJ ako súčasť SG mohol využiť všetky prostriedky v súlade s „oznámením o rozpočte na rok 2014“, ktorým Mesto Žilina rozhodlo o poskytnutí finančných prostriedkov žalobkyni. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Mestom Žilina, ako prvostupňovým správnym orgánom použitá zásada z rímskeho práva, v zmysle, ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, vyznieva v kontexte tohto sporu absolútne neprimerane. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto konaní prvým kto porušil právne predpisy o poskytovaní finančných dotácií je práve prvostupňový správny orgán Mesto Žilina. Mesto Žilina, ako poskytovateľ dotácie sa v prvom rade dopustil porušenia zákona, keď ako orgán, ktorý poskytuje verejné prostriedky a pri ich poskytnutí jednoznačne určuje účel, na ktorý dotáciu poskytuje. V postupe Mesta Žilina došlo k porušeniu finančnej disciplíny pri poskytnutí dotácií, a to nedostatočnou kontrolou oprávnenosti žalobkyne, ako žiadateľky o konkrétnu dotáciu, následne poskytnutím tejto dotácie a v konečnom dôsledku definovaním porušenia pravidiel o poskytnutí dotácií žalobkyňou. Je absurdné, aby v právnom štáte správny orgán, ktorý sa dopustil porušenia zákona svojou nedôslednou kontrolnou činnosťou stanovil za vinníka, porušovateľa finančnej disciplíny v súvislosti s čerpaním verejných prostriedkov iný subjekt (žalobkyňu), ktorý do tohto stavu, svojim vlastným konaním dostal.

19. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu venovať obsahu podaného odvolania v naznačenom smere patričnú pozornosť a v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia sa s takýmto, pre žalobkyňu zásadným tvrdením dôsledne vysporiadať. Zmyslom a účelom odôvodnenia administratívneho rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov,

ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. V konkrétnom prípade z pohľadu súdu vo veci je podstatné to, že žalobkyňa poskytnutú dotáciu použila na účel, na ktorý ho žiadala, aj keď ako neoprávnená osoba. Neoprávnenosť žiadosti o konkrétnu dotáciu malo v prvom rade vyhodnotiť Mesto Žilina, ako poskytovateľ dotácie. Rovnako bolo preukázané, že suma poskytnutá ako dotácia bola v celom rozsahu použitá na účel, na ktorý bola žiadaná. Ústavný súd SR prostredníctvom nálezu sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácií. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Idea spravodlivosti musí byť prístupná aj v oblasti verejného práva, ako materiálny korektív musí zabrániť tomu, aby adresát právnej normy nebol výkladom právnej normy zasiahnutý spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecnými predstavami o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti. Idea spravodlivosti tým, že reflektuje len na výnimočné prípady, kedy by výklad zákona bol extrémne nespravodlivý, nezasahuje do princípu právnej istoty.

20. V ďalšom konaní bude podľa názoru súdu nevyhnuté, aby žalovaný správny orgán, ktorému súd vec vrátil bez zrušenia prvostupňového rozhodnutia na ďalšie konanie, uviedol v odôvodnení nového rozhodnutia vo veci, v právnom kontexte úvah súdu, aké ním zistené právne významné skutočnosti, v konfrontácii s obsahom riadneho opravného prostriedku, zakladajú alebo nezakladajú dôvod a právny základ pre stanovenie povinnosti žalobkyne zaplatiť odvod finančných prostriedkov vo výške 13.224,48 Eur.

21. Žalobkyňa bola v konaní úspešná. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.