Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cbi/64/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Ing. Eduard Hyránek,PhD., Stromová 9/A, 831 01 Bratislava, konkurzný správca úpadcu Casa Mia s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 845 902 zast. advokátom JUDr. Ivan Drdoš, so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra proti žalovanému: K. K., dátum narodenia.: XX.XX.XXXX, adresa trvalého bydliska: E. X, XXX XX Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ing. Branislav Pecha, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.10. 2010 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon Dlžníka Casa Mia, s.r.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35845902- splatenie finančnej pôžičky dňa 26.11.2008 zo zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov zo dňa 1.8. 2007 vo výške 331 939,19 EUR je voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní sp.zn. 2K/4/2010 neúčinný.

2.Žalovaný je z titulu neúčinného právneho úkonu-splatenia finančnej pôžičky dňa 26.11. 2008 zo zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov zo dňa 1.8. 2007 vo výške 331 939,19 EUR povinný zaplatiť plnenie dlžníka vo výške 331 939,19 EUR v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní sp.zn. 2K/4/2010 k rukám správcu.

3. K žalobe žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Na pojednávanie konané dňa 26.11.2015 sa dostavil žalobca právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. PZ žalobcu uvádza: pokiaľ ide o žalobu, resp. náš návrh, vychádzame zo skutočnosti, že dňa 01.08.2007 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi dlžníkom, čiže spoločnosťou Casa Mia s.r.o., ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10 miliónov Sk zo strany veriteľa, ktorý je v tomto konaní na strane odporcu. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 01.08.2009, čiže dvojročná. Pre nás je rozhodujúca skutočnosť, že splatením pôžičky 26.11.2008, čiže ešte pred dohodnutou splatnosťou, aj vzhľadom na toto konanie sme listinnými dôkazmi preukázali existenciu pohľadávok ukrátených veriteľov v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu podanými prihláškami, vyčíslili sme celkovú výšku zistených pohľadávok v konkurznom konaní vo výške uvedenej v návrhu i taktiež aktuálnu súpisovú hodnotu majetku, vzhľadom na to, že poukazujeme na ust. § 60 ZoKR. Ďalej v žalobe sme vysvetlili a preukázali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako í vedomosť odporcu o tomto úmysle. Osobitne by som teda chcel poukázať na vzťah medzi účastníkmi

tohto konania a bankou UniCredit Bank, vzhľadom na dohodu o poradí uspokojenia pohľadávok, s jeho bližším opisom v žalobe, takisto na skutočnosť uzatvorenia o vklade do kapitálových fondov spoločnosti a záväzku na prevzatie nových vkladov zo strany spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., s bližším opisom takisto v žalobe. Máme za to, že vzhľadom na ustanovenie § 60 ZoKR sú splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré stanovuje toto ustanovenie, aby správca mohol uvedený právny úkon odporovať v lehote stanovenej zákonom, ktorá bola dodržaná. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe a zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, v prípade úspechu, ktoré sme vyčíslili v zákonnej lehote, pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania, tak navrhujeme doplniť dokazovanie výsluchom svedka, tak ako je uvedené v písomnom podaní, pána V. ako konateľa úpadcu. PZ žalovaného uvádza: My tvrdíme, že žaloba je nedôvodná a zakladajúca sa na základe nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení. Máme za to, odporcu nie je možné považovať za osobu spriaznenú s úpadcom, tak ako tvrdí navrhovateľ, nakoľko v zmysle ustanovenia § 9 ZoKR je takouto osobu len osoba tam uvedená v čase vyhlásenia konkurzu. Ak by zákonodarca chcel, aby sa za spriaznenú osobu považovala každá osoba, ktorá bola v minulosti spoločníkom, konateľom či prokuristom, uviedol by to jednoznačne tak, ako to napokon v súčasnosti uvádza v ust. § 95 ods. 3 ZoKR. Súčasne si dovolíme uviesť, že predmetný právny úkon splatenie pôžičky nie je ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko nespĺňa hmotnoprávne podmienky a náležitosti ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 60 ZoKR. Žalobca napokon neuvádza ani žiadne skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver, že ide o ukracujúci právny úkon a rovnako tak nepreukázal ani úmysel pána V. ako konateľa úpadcu a rovnako tak nepreukázal ani vedomosť odporcu o takomto úmysle veriteľov. Súčasne poukazujeme na to, že predmetná dohoda o poradí uspokojenia pohľadávok, v znení v akom je uzavretá, svojím obsahom obchádza ustanovenie § 408a Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie je kogentné, naviac výrazne znevýhodňuje odporcu ako pôvodného veriteľa, čo má za následok prospechovú unilaterilitu v prospech UniCredit Bank, ako taká je preto v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, resp. nemožnosť domáhania sa výkonu práv. Ak by sme aj ustálili, že táto dohoda o poradí uspokojenia pohľadávok je platná, máme za to, že zakladá len nárok spoločnosti UniCredit Bank voči odporcovi, nie nárok konkurznej podstaty, ktorý je uplatnený v tomto konaní. Vzhľadom, na podľa nás zásadnú právnu otázku či odporca je spriaznenou osobou, si súčasne dovolíme požiadať súd o právny názor v tejto veci, nakoľko z uvedeného posúdenia budú vyplývať aj dôkazné povinnosti a povinnosť uniesť dôkazní bremeno jednotlivých účastníkov konania a v tomto smere by sme potom navrhli na tomto pojednávaní ďalšie dôkazy, predmetnú žalobu žiadame zamietnuť a v prípade úspechu priznať trovy konania a PZ, ktoré vyčíslime. Chcel by som ešte podotknúť, že pred vyhlásením konkurzu sa predkladá aj zoznam spriaznených osôb zo strany dlžníka. Chcel by som sa preto spýtať pána žalobcu, či bol žalovaný uvedený v tomto zozname spriaznených osôb.

5. Následne bol vypočutý žalobca, J.. Z. S., W.., SKP, č. OP: Z. XXX XXX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - N. V., M. XVXX/XA preukaz správcu fyzickej osoby č. s 1224, ktorý po poučení podľa § 131 OSP uvádza: V zozname spriaznených osôb teraz s istotou neviem povedať, či žalovaný je alebo nie je uvedený. Skôr si myslím, že nebol, ale neviem určite, môžem túto skutočnosť dodatočne preveriť a oznámiť. V tejto chvíli k námietkam žalovaného neviem čo dodať.

Otázky PZ žalovaného k žalobcovi: súvislostí s údajným ukracujúcim právnym úkonom, ktorý je obsiahnutý v žalobe, ktorým údajne pán V. úmyselne ukrátil veriteľov, podávali ste trestné oznámenie z dôvodu podozrenia, že pán V. spáchal trestný čin?

Nie, nepodával som žiadne trestné oznámenie.

Ak ste nepodali trestné oznámenie, mali ste za to, že pán V. úmyselne neukrátil veriteľov alebo nezvýhodnil veriteľov?

Myslím si, že týmto spôsobom ukrátil ostatných veriteľov.

Urobil to podľa Vás s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov?

Predpokladám, že keď uprednostnil pohľadávku voči žalovanému, tak vedel o tom, že ukracuje ostatných veriteľov, ktorí mali splatnosť pohľadávok ešte pred splatnosťou tejto pohľadávky. Máte vedomosť o tom, že v prípade, ak sa dozviete o konaní, ktoré by mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, tak máte podať trestné oznámenie?

V tejto súvislosti som to nepovažoval za jednoznačné.

PZ žalobcu k tomu uvádza: Vzhľadom na to, že sme sa argumentáciu a námietky žalovaného dozvedeli až na dnešnom pojednávaní, chceli by sme sa k týmto právnym otázkam vyjadriť písomne.

Navrhli ďalšie dôkazy s tým, že ďalej už netrvali na výsluchu pána V..

PZ žalovaného k tomu uvádza: Napriek skutočnosti, že máme za to, že odporca nie je spriaznenou osobu v zmysle § 9 ZoKR, výlučne z dôvodu opatrnosti navrhol Ďalšie dôkazy.

6. Na pojednávanie konané dňa 19.10.2017 sa dostavil žalobca právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Obaja sa pridržiavali svojich doterajších vyjadrení. PZ žalobcu k meritu veci uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, pridržiavame sa tam uvedených skutočností, ktoré sme preukázali listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe ako aj k vyjadreniam predneseným na poslednom pojednávaní. Pokiaľ ide vyjadrenie žalovaného resp. jeho PZ na poslednom pojednávaní s ním nesúhlasíme, máme zato, že boli splnené hmotnoprávne podmienky preto, aby právny úkon ktorý je predmetom tohto konania bol považovaný za ukracujúci. Máme zato, že z uvedených okolností a skutočností ako celok vo vzájomnej súvislosti vyplýva úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov resp. vedel, že uskutočneným právnym úkonom dôjde k ukráteniu veriteľa. Pokiaľ ide o pozíciu žalovaného ako veriteľa ten podobne podľa nášho názoru musel mať vedomosť o uvedených skutočnostiach vzhľadom nato, že v krátkom čase pred uskutočnených právnych úkonov bol v riadiacich orgánoch či už ako konateľ alebo spoločník čo bolo súdu preukázané výpisom z OR, ktorý sa týka osoby žalovaného. Pokiaľ ide o vyjadrenie PZ žalovaného k ust. § 408a Ob.Z. máme zato, že tento sa nevzťahuje na dohodu, ktorá je súčasťou tohto spisu s názvom Dohoda o poradí uspokojenia pohľadávok zo dňa 20.06.2008 uzatvorená medzi úpadcom ako dlžníkom a žalovaným ako nebankovým veriteľom a bankou. Podľa nášho názoru táto dohoda je platná, bežne používaná v bankom a obchodnom styku a nesúvisí s dikciou zák. ust. 408a ObZ.. Pokiaľ ide o otázku, ktorá bola podaná na poslednom pojednávaní, či osoba je alebo nie je spriaznená v tomto prípade nemáme potrebu uvedenú skutočnosť preukazovať zoznamom spriaznených osôb. My to v žalobe ani netvrdíme, keď označujeme osobu žalovaného ako tú, ktorá bola v minulosti v pozícii konateľa resp. konateľa úpadcu. Robíme to z toho dôvodu, aby sme preukázali o vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov predmetným právnym úkonom. Vzhľadom na uvedené žiadame súd, aby vyhovel našej žalobe v celom rozsahu tak ako je petit špecifikovaný v žalobe. V prípade úspechu v konaní si uplatňujeme trovy konania.

Predstúpil PZ žalovaného, ktorý sa vyjadruje, že tvrdí že žaloba je nedôvodná zakladajúca sa na nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení žalobcu, pričom poukazujeme na nasl.. Tvrdíme, že žalovaného nie je možné považovať za osobu spriaznenú tak ako je to uvedené v § 9 ZKR, nakoľko len osoba v predmetnom ust. tvrdená v čase vyhlásenia konkurzu spĺňa náležitosti spriaznenej osoby. V čase predmetného napádaného právneho úkonu žalovaný nebol ani spoločníkom ani konateľom ani prokuristom a nebol ani v riadiacich funkciách dlžníka čo ostatne potvrdzuje aj SKP, keďže žalovaného neuviedol v zozname spriaznených osôb, ktorý bol zo zákona povinný vyhotoviť v zmysle § 9 ZoKR. Ak by zákonodarca chcel, aby sa za spriaznenú osobu považovala každá osoba, ktorá bola v minulosti spoločníkom, konateľom alebo prokuristom uviedol by to jednoznačne tak ako to uviedol v § 95 ods. 3 ZoKR. Tvrdíme teda, že dlžník a žalovaný v čase úkonu neboli spriaznenými osobami preto tomuto úkonu nie je možné s úspechom odporovať, nakoľko bol urobený v čase dlhšom než jeden rok pred začatím konkurzného konania. ZoKR v zásade rozoznáva osobitné skutkové podstaty odporovateľných právnych úkonov. Do prvej skupiny je možné zaradiť právne úkony bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúce právne úkony a do druhej skupiny všeobecnú skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu. Všeobecne ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZoKR ide len vtedy pokiaľ napadnutý právny úkon nie je možné subsumovať pod žiadnou z prvých dvoch uvedených skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov. Vzhľadom na uvedené tvrdíme, že nie je možné dovolávať neúčinnosti tohto právneho úkonu ako úkonu ukracujúceho podľa § 60 ZoKR len z toho dôvodu, že SKP už uplynula lehota a nie je možné dovolať sa jej neúčinnosti podľa § 59 ZoKR pretože bol urobený v čase dlhšom než jeden rok pred začatím konkurzného konania a nejedná sa o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Žalobca v konaní neuvádza žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa jedná o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 1 ZoKR. Žalobca musí súdu preukázať predovšetkým úmysel ukrátiť veriteľa ako aj skutočnosť, že druhá strana o úmysle ukrátiť

veriteľa vedela. Úmysel ako vedomosť druhej strany o úmysle ukrátiť veriteľov v konaní preukázané neboli. Pokiaľ žalobca jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o takomto úmysle nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť. Tvrdíme, že úmysel ukrátiť veriteľov je psychickým stavom t.z. že sami o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania a predmetom dokazovania sú tak len skutočnosti vonkajšieho sveta teda okolnosti z ktorých možno existenciu úmyslu a vedomosť o tomto úmysle dôvodiť. Žalobca znáša celé dôkazné bremeno preukázania subjektívnych pohnútok dlžníka, či dokonca subjektívneho poznania dlžníkových pohnútok tretou osobou v tomto prípade žalovaný. Naviac tvrdíme, že žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti a to samotné ukrátenie veriteľov v dôsledku napádaného právneho úkonu. Ak žalobca poukazuje na dohodu o poradí uspokojenia pohľadávok poukazujeme na skutočnosť, že táto dohoda bezo sporu znevýhodňuje žalovaného má tak za následok nepochybnú prospechovú unilateralitu bankového veriteľa čo zakladá rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a naviac porušuje ústavné právo nebankového veriteľa v tomto prípade žalovaného na súdnu ochranu čo bolo konštatované v judikatúre viacerých súdov SR a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené máme zato, že predmetný právny úkon nie je možné subsumovať pod žiadne ustanovení o odporovateľných právnych úkonov resp. lehota na odporovanie tomuto právnemu úkonu už márne uplynula. Žalobca ani nepreukázal ukrátenie veriteľov tak ako to ukladajú ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov a preto navrhujeme žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

Predstúpil PZ žalobcu, ktorý uvádza, že máme preukázané, že žalovaný vedel, minim. musel vedieť o tom, že bol na strane žalovaného úmysel ukracovať veriteľov čo vyplýva zo skutočností, ktoré sme opísali a preukázali listinnými dôkazmi a to najmä tým, že došlo k predčasnému splateniu pohľadávky žalovaného približne v období trištvrte roka pred jej splatnosťou a to bezprostredne v čase, keď na účet spoločnosti úpadcu bola poukázaná suma 10. Mil. SK v dvoch tranžiach zo strany spoločnosti Fonsid Capital a to na základe zmluvy, ktorá bola predložená do spisu z ktorej vyplýva účel použitia investovaných finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú s rozvojom podnikania spoločnosti a nie predčasného vyplatenia záväzku jednému jedinému veriteľovi z mnohých, pričom ďalšie pravidlo uspokojovania veriteľov úpadcu a to min. UniCredit banky boli dohodnuté v dohode o poradí uspokojenia pohľadávok ktorá podľa nášho názoru bola taktiež porušená.

K pokračovaniu v tomto konaní má pokyn SKP od veriteľov.

Predstúpil PZ žalovaného, ktorý sa vyjadruje, že čo sa týka úmyslu na strane dlžníka a vedomosť o tomto úmysle na strane žalovaného ak mal SKP názor, že išlo o ukracujúci právny úkon teda úmyselný právny úkon smerujúci k ukráteniu veriteľov bol povinný podať trestné oznámenie a ak nepodal z uvedeného je zrejmé, že sám nepovažoval takéto konanie za konanie spejúce k úmyslu ukráteniu veriteľov.

Predstúpil PZ žalobcu, ktorý uvádza, že SKP tak neučinil z opatrnosti vzhľadom na iniciovanie tejto žaloby s tým, že ak obvinil predmetnú osobu mohol by sa fakticky dopustiť trestného činu krivého obvinenia.

7. Na pojednávanie konané dňa 19.10.2017 sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Súd uvádza, že PZ žalovaného, doručil súdu svoju záverečnú reč v písomnej podobe, ktorú súd krátkou cestou predkladá PZ žalobcu a PZ žalobcu krátkou cestou súdu prekladá v písomnej podobe svoju záverečnú reč, ktorú doručil PZ žalovaného krátko pred pojednávaním.

PZ žalobcu záverom uvádza, že sa pridržiava svojho návrhu a svojich priložených listinných dôkazov a ústnych prejavov a svojej záverečnej reči, ktorú predložil súdu v písomnej forme.

PZ žalovaného záverom uvádza, že žiada na základe vykonaného dokazovania, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a pridržiava sa svojej záverečnej reči, ktorú predložil súdu v písomnej forme.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa so žalobou žalobcu a prednesom zástupcu žalobcu a prednesom právneho zástupcu žalovaného, a s listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2010, sp. zn.: 2K/4/2010, publikovanom v Obchodnom vestníku č. 69B dňa 13.04.2010 súd vyhlásil konkurz.

10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.05.2010 bol žalobca ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty.

11. Dňa 1.8.2007 bola medzi dlžníkom Casa Mia, s.r.o.Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 845 902 a odporcom uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 331 939,19 EUR (10 000 000,- SK) s termínom vrátenia pôžičky (splatnosť pôžičky) do 1.8.2009.

12. Podľa vyhlásenia zo dňa 26.11. 2008 dlžník uhradil odporcovi v hotovosti požičanú sumu v plnej výške t.j. 10 000 000,- Sk dňa 26.11.2008, t.j. pred dohodnutou splatnosťou.

13. Celková výška zistených pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn.: 2K/4/2010 je 1 270 872,27 EUR. Aktuálna súpisová hodnota majetku všeobecnej podstaty je zložená len z peňažných pohľadávok spolu vo výške 119 097, - EUR (Casa Mia Collection, Veselí nad Moravou, ČR vo výške 106 420,17 EUR P. R. S.-K., A. vo výške 12 676,83 EUR).

14. Navrhovateľ preukazuje ukrátenie pohľadávok veriteľov dlžníka v konkurznom konaní sp. zn.: 2K/4/2010 tým, že majetok konkurznej podstaty, ktorý sa skladá len zo všeobecnej konkurznej podstaty v súpisovej hodnote celkom 119 0.97,-EUR nepostačuje na uspokojenie zistených Pohľadávok celkom vo výške 1 256 301,21 EUR.

15.Podľa ust. § 9 ZoKR

(1) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie: a) štatutárny orgán alebo člen Štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b). d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

16. Podľa ust. § 57 ZoKR (1) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa ust. § 58 ZoKR (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

18. Podľa ust. § 59 ZoKR (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo mak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

(2) Zvýhodňujúci právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol Úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo mak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

19. Podľa ust. § 60 ZoKR (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

20. Podľa ust. § 95 ZoKR (3) Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.21a).

21. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ukracujúci charakter napadnutého úkonu. Taktiež má súd za preukázané, že dlžník a žalovaný v čase úkonu neboli spriaznenými osobami preto tomuto úkonu nemožno s úspechom odporovať, nakoľko bol urobený v čase dlhšom než jeden rok pred začatím konkurzného konania. Na dôvetok súd uvádza, že sám žalobca k argumentácii a k ústnemu prednesu PZ žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 uviedol, že k pokračovaniu v tomto konaní má pokyn SKP od veriteľov.

22. Súd záverom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci písomného vyhotovenia rozsudku sa zaoberal podstatnými časťami argumentácie oboch sporových strán ako bola z ich strany prezentovaná v konaní. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. S poukazom na hore uvedené mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalovaný nárok a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).