Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci navrhovateľky: Monika X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E., N. 412/21, proti manželovi navrhovateľky: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., G. ulica XX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom X.: D., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.marca 2017, č. k. 14P/37/2016-75 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti D., G. a L. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. manželstvo manželky C. X., rodenej K., narodenej 19.08.1984 a manžela O. X., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Vo výroku II. maloletú D. X., narodenú XX.XX.XXXX, maloletého G. X., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú L. X., narodenú XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku III. otcovi uložil povinnosť odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku platiť výživné na maloletú D. X., vo výške 80,- EUR mesačne, na maloletého G. X. vo výške 70,- EUR mesačne a na maloletú L. X., vo výške 60,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vopred, vždy do 20.-teho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Vo výroku IV. vo zvyšujúcej časti návrh matka zamietol. Vo výroku V. styk otca s maloletými deťmi neupravil. Vo výroku VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 25.02.2006 v G.. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u oboch ide o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom sú K. E., okres G.. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti: D., narodená XX.XX.XXXX, G., narodený XX.XX.XXXX a L., narodená XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané, neskôr začalo dochádzať k hádkam. Manžel vo zvýšenej miere požíval alkohol. Keď bola manželka v práci, manžel nedokázal plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletých. Manželka si neskôr našla priateľa s ktorým je doposiaľ. Manžel má podozrenie, že nie je biologickým otcom najmladšej dcéry L.. Dňa 21.09.2016 spáchal manžel prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že sa manželke a jej priateľovi pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím, pričom držal v ruke nôž. Za to mu bol mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/7/2017 zo dňa 30.01.2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa 21.3.2017. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval a momentálne býva u svojej matky. Aj on už má v súčasnosti priateľku. Matka

je zamestnaná v spoločnosti Q. E. Q. D., s.r.o.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je 613,- EUR. Matka býva spolu s maloletými deťmi v trojizbovom obecnom nájomnom byte. Za byt platí nájomné 236,- EUR mesačne a 36,- EUR za elektrinu. Náklady, ktoré vynakladá na deti sú najmä na stravu, oblečenie a výdavky v materskej a základnej škole. Uhrádza 30,-EUR mesačne za stravu pre maloleté D. a L., poplatok za materskú školu 10,-EUR a raz ročne ZRPŠ 10,-EUR. Deti sú zdravé. Zvýšené náklady nie sú ani ohľadom iných aktivít detí. Platí deťom poistenie, každému po 19,03 EUR mesačne. Zobrala si úver v D. D. vo výške 12.000,-EUR, tvrdí, že to bolo preto, že mali dlh na nájomnom. Mesačná splátka úveru je 171,59 EUR, počet splátok je 96. C. D. navštevuje štvrtý ročník Základnej školy v K. E., jej výsledky v škole sú slabšie. Toho času nenavštevuje žiadne krúžky, stravuje sa v školskej jedálni. Maloletý G. navštevuje druhý ročník Základnej školy v K. E.. Jeho prospech je na dobrej úrovni. V tomto školskom roku je prihlásený do školy v prírode. Vo voľnom čase navštevuje futbalový krúžok a iné športy. Nestravuje sa v školskej jedálni. Maloletá L. navštevuje C. školu v K. E.. Otec maloletých sa po návrate z výkonu trest vracia na svoje pôvodné pracovné miesto v spoločnosti Q. E. Q. D., s.r.o., kde mal pred nástupom trestu priemerný čistý mesačný príjem vo výške 666,96 EUR. Momentálne býva u svojej matky, ktorej prispieva sumou 100,- až 150,- EUR mesačne. Hľadá si bývanie. Platí splátky úverov, ktoré boli zobraté počas manželstva, spolu v sume 473,66 EUR mesačne. S poukazom na ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 24 ods. 1, 4, § 26 ods. 2, § 62 ods. 1, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že súd pri rozhodovaní o tom, či sú dané dôvody na rozvod manželstva musí zisťovať, či medzi manželmi existuje taký rozvrat ich manželských vzťahov, ktorý by bol trvalý a nenapraviteľný a zároveň by vylučoval ďalšie spolužitie manželov. Súd je pri zisťovaní rozvratu povinný skúmať príčiny, ktoré k tomuto rozvratu vzťahov viedli, ďalej či je daný záujem maloletého dieťaťa na rozvode manželstva a napokon to, či niektorý z manželov porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine. Súd dospel k záveru, že príčin, ktoré spolupôsobili pri vzniku rozvratu manželstva účastníkov bolo viac. Bolo najmä nadmerné požívanie alkoholu manželom, následné hádky a konflikty medzi manželmi a nevera manželky. Situácia vyvrcholia tým, že sa manžel dopustil voči manželke trestného činu, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý už vykonal. Manželia v súčasnosti žijú oddelene a ani jeden z nich nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Každý z nich už má nového partnera. Súd teda na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželstvo už nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Na základe uvedených dôvodov súd považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané, preto návrhu manželky vyhovel a manželstvo rozviedol. Rozvod manželstva je podľa názoru súdu aj v záujme maloletých detí účastníkov, keďže harmonické manželské spolužitie ich rodičov už nie je možné obnoviť a deti tak nebudú svedkami konfliktných situácií medzi rodičmi, ktoré by ich mohli psychicky traumatizovať. Súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti matke. Na tomto riešení sa účastníci ako rodičia maloletej na pojednávaní zhodli. Otec síce vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu najprv nesúhlasil so zverením maloletých matke, no na pojednávaní svoj názor zmenil. Zveriť maloletých do osobnej starostlivosti matke navrhla aj kolízna opatrovníčka a aj podľa názoru súdu uvedené riešenie je vzhľadom na výsledky dokazovania v záujme maloletej maloletých. Pri úvahách o výške výživného, ktoré bude otec po rozvode manželstva platiť maloletým deťom, skúmal súd možnosti a schopnosti na strane otca a oprávnené potreby na strane maloletých. Matka požadovala výživné v sume po 100,-EUR mesačne na každé z detí, otec bol ochotný platiť len výživné po 50,-EUR. Súd túto sumu však nepovažuje za primeranú ani možnostiam otca a ani potrebám maloletých detí. Otec maloletých dosahoval pred nástupom výkonu trestu priemerný čistý mesačný príjem 666,69 EUR mesačne a po návrate z výkonu trestu sa na pôvodné pracovné miesto vrátil. Na pojednávaní uviedol, že svojej matke, u ktorej momentálne býva, prispieva sumou 100 až 150 EUR. Ďalšie výdavky na živobytie neuviedol, ale súdu je jasné, že musí hradiť aj náklady na stravu, oblečenie a cestovné do zamestnania. Súd je však tohto názoru, že mu aj po vynaložení týchto výdavkov zostane stále dostatočná suma aby mohol platiť výživné na maloletých spolu v sume 210,-EUR, čo napokon nie je ani tretina jeho príjmu. Je síce pravdou, že otec maloletých spláca aj splátky úverov, avšak jedná sa o úvery, ktoré si vzali manželia počas trvania manželstva, takže to nie sú len záväzky otca ale spoločné záväzky manželov. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča. Na strane maloletých detí súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali vynakladanie vyšších výdavkov, než sú výdavky obvyklé priemerné dieťa vo veku maloletých. Maloletí sú zdraví, navštevujú bežné školské zariadenia a majú obvyklé potreby. Pri zohľadnení toho, akú sumu je podľa názoru súdu schopný na účely výživného uhrádzať zo svojho príjmu otec maloletých, súd odstupňoval výšku výživného v prípade jednotlivých detí na základe ich veku, keďže je predpoklad, že s vyšším fyzickým vekom sú spojené aj väčšie potreby dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd určil mesačné výživné

v sume 80,- EUR na maloletú D., v sume 70,- EUR na maloletého G. a v sume 60,- EUR na maloletú L.. V časti ktorá prevyšovala určené výživné súd návrh matky zamietol. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi účastníci konania nežiadali upraviť, preto súd styk otca s deťmi na čas po rozvode neupravil. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výrokovej časti III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. Dôvodil tým, že výška jeho platu 660 EUR mu nepostačuje na platenie výživného určeného súdom. Spláca spoločné pôžičky, ktoré jeho bývalá manželka odmieta splácať. Má výdavky: pôžičky - 204 EUR v D. D., 147 EUR v D. D., 170 EUR v Q. finance Y., 50 EUR náklady na cestovné do práve, 200 EUR ubytovanie a strava a výživné na 3 deti 210 EUR, čím sa dostáva mesačne do -320 Eur. Žiadal o zníženie výšky výživného na minimálnu čiastku, pretože výživné 210 EUR je pre neho likvidačné.

3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného na maloleté deti. Výživné necháva na úvahu súdu.

4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela navrhovateľka uviedol, že výška výživného určená súdom otcovi k maloletým deťom je primeraná k ich veku a odôvodneným potrebám. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/v napadnutom rozsahu vo výroku III. o určení výživného na maloleté deti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem/ v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že odvolanie manžela navrhovateľky nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení výživného na maloleté deti D., G. a L. na tom právnom závere, že je v schopnostiach a možnostiach otca po zaplatení výdavkov na jeho živobytie, platiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 210 EUR mesačne z čistého mesačného príjmu otca 666,69 EUR. Je síce pravdou, že otec maloletých spláca aj splátky úverov, avšak jedná sa o úvery, ktoré si vzali manželia počas trvania manželstva, takže to nie sú len záväzky otca ale spoločné záväzky manželov. Zároveň súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča.

7. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny.

8. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní manželom navrhovateľky vznesené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti a k námietkam manžela navrhovateľky dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Súd prvej inštancie postupoval v danej veci správne v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení, keď vyhodnotil, že je v schopnostiach a možnostiach manžela navrhovateľky ako povinnej osoby prispievať na výživu maloletej D. sumou 80 EUR mesačne, na výživu maloletého G. sumou 70 EUR mesačne a výživu maloletej L. sumou 60 EUR mesačne na čas po rozvode manželstva účastníkov. Jeho čistý mesačný príjem vo výške 660 EUR mu umožňuje prispievať na výživu maloletých detí spolu

sumou 210 EUR mesačne aj s prihliadnutím na životné náklady manžela navrhovateľky. Odvolaciu námietku manžela navrhovateľky, že platí aj splátky na spoločné pôžičky účastníkov, odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú. Aj odvolací súd poukazuje na zákonné ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Aj keď manžel navrhovateľky tvrdí, že musí splácať splátky na spoločné pôžičky/ podľa predložených listinných dôkazov išlo o spotrebiteľské úvery/, ničím nepreukázal, že ide o výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynakladať. Sám tiež priznal, že požíval alkoholické nápoje. Správne preto aj súd prvej inštancie k týmto výdavkom neprihliadol, nakoľko výživné má pred takýmito výdavkami prednosť.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).