Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, IČO: 30854687, Špitálska 6, Bratislava, zastúpený Martin Pavle, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36860450, so sídlom Eurovea Central 1, Prininova 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Tešedíkovo, IČO: 00306215, zastúpená HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 72.988,90 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 12.6.2012, v priebehu konania zmenenou, žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72.988,90,- eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 72988,90 eur od 02.06.2012 do zaplatenia, a to z dôvodu vydania plnenia zo zmluvy, od ktorej navrhovateľ odstúpil.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, vyjadreniami právnych zástupcu strán sporu, Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, Žiadosťou o platbu, výpismi z účtu odporcu, záznamom z administratívnej kontroly, mailovou komunikáciou účastníkov konania, odstúpením od zmluvy, doručenkou, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, Externým pokynom č. 04/2009, Dodatkom č. 3 a č. 4 k Zriaďovacej listine Fondu sociálneho rozvoja, Splnomocnením sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu, stanoviskami RO/SORO, správami Komisie pre posudzovanie dokumentov vypracovaných v rámci projektov OP, rozsudkami súdov SR, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo znenia žaloby, v priebehu konania zmenenej, ako aj z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu a žalovaným došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010- IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k samozamestnaniu, celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci tejto sumy mal žalobca poskytnúť žalovanému nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur a žalovaný si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy

sa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie. žalovanému bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške 72.988,90 eur, a to z prostriedkov EÚ suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma 7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil žalovaný Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 202 vo výške 36.850,86 eur a Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 203 vo výške 1.758,30 eur. V žiadostiach boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202 a 203 boli právnym predchodcom žalobcu uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,eur. žalovaný mal v súlade so zmluvou pozastavené aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol žalovaný upozornený na jeho povinnosti, avšak ani jednu z uvedených povinností nesplnil. Žalovaný i napriek opakovanej výzve nevrátil včas a riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, právny predchodca žalobcu 27.1.2012 opätovne zaslal žalovanému žiadosť na ich vrátenie, čo však žalovaný neurobil. Uvedené skutočnosti žalobca posúdil ako podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle čl. 9 ods. 2, bodu 2.4 písm.d/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré žalovanému zo zmluvy vyplývajú. Dňa 10.4.2012 bolo žalovanému doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslený dlh žalovaného v sume 72.988,90 eur, ktorú bol povinný uhradiť v zmysle žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

5. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V zo dňa 16.2.2010 (ďalej len „zmluva“) vyplynulo, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu (vystupujúceho pod názvom Fond sociálneho rozvoja) ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ sa podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 z.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zmluvne zaviazali, že poskytovateľ na základe splnenia zmluvných podmienok poskytne prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur, prijímateľ si z vlastných zdrojov zabezpečí sumu 5% z celkových oprávnených výdavkov. V čl. 9 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy bod 2 je upravené mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu, pričom bod 2.2 a nasledujúce upravujú možnosť odstúpenia od zmluvy, a to v prípadoch podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy. Bod 2 čl. 10 VZP upravuje povinnosť vrátenia poskytnutých finančných príspevkov prijímateľom v prípade odstúpenia od zmluvy v prospech poskytovateľa.

6. Z Odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 10.4.2012 vyplynulo, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného žalobca v zmysle ust. čl. 9 ods. 2.2 VZP v spojení s ust. čl. 9 ods. 2.4 písm.d/, e/, h/ a j/ od zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 65.305,86 eur poskytnutej z prostriedkov EÚ a sumy 7.683,04 eur z prostriedkov štátneho rozpočtu. Odstúpenie od zmluvy malo nadobudnúť účinnosť dňom doručenia, pričom z doručenky vyplynulo, že prevzaté bolo odporcom dňa 12.4.2012.

7. Návrhom zo dňa 19.001.2015 pôvodný žalobca - Fond sociálneho rozvoja SR - okrem iného oznámil súdu zmenu názvu žalobcu z Fondu sociálneho rozvoja (do 31.03.2014) na Implementačnú agentúru pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (od 01.04.2014).

8. Následne písomným vyjadrením zo dňa 15.06.2015 žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie označeného žalobcu v predmetnom konaní a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva, ktorá je základom právneho nároku uplatneného predmetnou žalobou, bola uzatvorená medzi žalovaným a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SE (MPSVR SR) a žalobca označený žalobou nie je zmluvnou stranou, je výlučne zástupcom žalobcu, čo aj nepriamo potvrdzuje vyjadrenie žalobcu „v zastúpení“, pričom poznámka pod čiarou udáva, že uvedený termín sa použije v prípade, ak zmluvu uzatvára sprostredkovateľský orgán v mene riadiaceho orgánu. Právne argumentáciu odôvodnil ust. § 7 ods. 3, ods. 4 z.č. 528/2008 Z.z., § 8 ods. 1 až 3 z.č. 528/2008 Z.z. a § 15 ods. 4 uvedeného zákona. Mal za to, že na základe uvedených ustanovení je vzťah medzi MPSVR SR a žalobcom vzťahom na základe plnomocenstva, pričom zákon č. 528/2008 Z.z. neupravuje osobitnú úpravu inštitútu plnomocenstva, preto je nutné posúdiť vzťah podľa všeobecnej úpravy § 22 - 24, ô 31 a nasl. OZ, preto žalobca označený žalobou len koná v mene splnomocniteľa, ktorým je v tomto prípade

MPSVR SR. Spochybnil odôvodnenie aktívnej legitimácie, ktorú predniesol žalobca, mal za to, že celú argumentáciu vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca postavil na jednej vete dôvodovej správy, ktorá okrem iného ani nepreukazuje závery, ktorými argumentuje žalobca, pričom najmä dôvodová správa nemá povahu autorského výkladu právneho predpisu a nemôže byť v rozpore s pozitívnym znením právneho predpisu. Žalobca pritom zo slova „delegoval“, ktoré je obsiahnuté len v dôvodovej správe, vyvodil, že žalobca je oprávnený konať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V tejto časti by sa dostal do priameho rozporu s ust.§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z.o nedotknutej zodpovednosti riadiaceho orgánu (MPSVR SR). Ďalej je nezodpovedanou poukazujúc na argumentáciu žalobcu aj otázka, či tvrdeným delegovaním úloh prestáva byť riadiaci orgán nositeľom týchto úloh, nakoľko v prípade, ak by prestal byť, ide o rozpor s ust. § 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 z.z., ako aj so skutočnosťou, že v obdobných prípadoch si uplatňuje nároky voči prijímateľom priamo MPSVR SR a nie žalobca. Spochybnil následnú argumentáciu žalobcu o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že MPSVR SR delegovalo na žalobcu kompetencie vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, oprávnení z uplatneného nároku je aj žalobca aj MPSVR SR, a to s poukazom na absenciu akejkoľvek právnej argumentácie žalobcu, ktorá by vznik spoločného záväzku (či solidárneho alebo deleného) na strane žalobcu preukázala. Existenciu spoločného záväzku zároveň nie je možné vyvodiť ani zo žiadneho ustanovenia z.č. 528/2008 Z.z., nevyplýva to ani zo zmluvy. Poukázal na stanovisko aj Ministerstva financií SR, ktoré potvrdilo tvrdenie žalovaného, že žalobca koná len v mene a na účet MPSVR SR. Žalobca teda nemôže byť nositeľom subjektívneho práva a ani nároku vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň spochybnil zhodu konania žalobcu s činnosťou správcu v zmysle z.č. 182/1993 Z.z., a to vzhľadom na skutočnosť, že z.č. 182/1993 Z.z. vyslovene stanovuje spôsob konania správcu v konaní pred súdom, ako aj stanovuje, či správca koná vo vlastnom mene a na aký účet, pričom zo znenia z.č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.7.2007 vyplýva, že správca koná pred súdom samostatne, v mene a na účet vlastníkov, t.j. jedná sa o priame zastúpenie a správca vystupuje ako zástupca. Obdobná osobitná právna úprava ohľadne konania žalobcu samostatne pred súdom neexistuje, nie je upravená ani v z.č. 528/2008 Z.z., ani v z.č. 523/2004 Z.z., nakoľko zo žiadneho z ustanovení zákonov nevyplýva, že by žalobca ako splnomocnenec, ktorý uzatvoril zmluvu o NFP v mene MPSVR SR, mohol vo vlastnom mene uplatňovať nároky z uvedenej zmluvy.

9. Žalobca odôvodnil existenciu aktívnej legitimácie na jeho strane s poukazom na obsah Splnomocnenia sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu uzatvoreného podľa § 7 a § 8 z.č. 528/2008 Z.z. medzi MPSVR SR ako riadiacim orgánom a žalobcom zo dňa 01.04.2014, konkrétne bodom 4.3.14, podľa ktorého je žalobca oprávnený uplatniť všetky, aj súdne, kroky, smerujúce k finančnému vysporiadaniu. Splnomocnenie pritom nie je možné stotožňovať so zastúpením na základe plnomocenstva podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dva rozdielne pojmy, čo je zrejmé už z tej skutočnosti, že z.č. 528/2008 Z.z. ohľadne výkladu Splnomocnenia neodkazuje na Občiansky zákonník. Splnomocnením v danom prípade došlo k delegovaniu (preneseniu) kompetencií MPSVR SR na žalobcu, ktorý je teda oprávnený konať vo vlastnom mene voči žalovanému v rozsahu Splnomocnenia. Uvedené mala potvrdiť aj dôvodová správa k § 8 z.č. 528/2008 Z.z., rovnako ako rozsudok OS Bratislava V sp. zn. 50C/229/2012, ako aj ďalšia rozhodovacia činnosť slovenských súdov v obdobných veciach. Mal za to, že aktívne legitimovaný je ako žalobca, tak aj MPSVR SR, pričom z dôvodu právnej istoty navrhol do konania pribrať na strane žalobcu aj MPSVR SR, pričom uviedol, že v prípade plnenia záväzku žalovaným či už v prospech žalobcu alebo v prospech MPSVR SR záväzok zanikne v rozsahu splnenej časti. Uviedol, že ide o obdobný vzťah ako medzi správcom bytového domu a vlastníkmi bytov podľa z.č. 182/1993 Z.z., ktorý správca je oprávnený konať za vlastníkov bytov vo vlastnom mene, ale nič nebráni tomu, aby si vlastníci bytov nárok uplatnili aj sami za seba. Na ostatnom pojednávaní žalobca predložil súdu Splnomocnenie o delegovaní právomocí riadiaceho orgánu z 02.11.2007, s poukazom na obsah ktorého mal v úmysle podporiť svoju argumentáciu ohľadne delegovania právomocí z MPSVR SR na SORO (žalobcu) a teda oprávnenie žalobcu konať vo vlastnom mene a nie ako zástupca MPSVR SR.

10. Podľa § 7 ods. 3 z.č. 528/2008 Z.z. Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh.

11. Podľa § 7 ods. 4 z.č. 528/2008 Z.z. zodpovednosť riadiaceho orgánu za plnenie úloh vykonávaných sprostredkovateľským orgánom nie je ustanovením odseku 3 dotknutá.

12. Podľa § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z. Sprostredkovateľský orgán plní úlohy v súlade so splnomocnením. Sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za plnenie týchto úloh.

13. Podľa § 8 ods. 3 z.č. 528/2008 Z.z. Na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v rozsahu určenom v splnomocnení.

14. Podľa § 22 ods. 1 Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

15. Podľa § 23 Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 16. Podľa § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 17. Podľa § 20 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z. z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s prijímateľom; na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis. 18. Podľa § 31 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. porušením finančnej disciplíny je

a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona, 42aa) e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov, f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5, g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov, h) konanie v rozpore s § 15 až 18, i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, 21) k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov, m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. 19. Podľa § 31 ods. 9 z.č. 528/2008 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, 44) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.45) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly, 46) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií. 20. Podľa § 31 ods. 10 z.č. 528/2008 Z.z. ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 47) je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.

21. Podľa § 31 ods. 12 z.č. 528/2008 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu. 22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi konania nesporné), že medzi MPSVR SR v zastúpení žalobcu poskytovateľom a žalovaným na strane druhej ako prijímateľom došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010- IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k samozamestnaniu, celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci tejto sumy mal poskytovateľ poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur a prijímateľ si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie. Žalovanému bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške 72.988,90 eur, a to z prostriedkov EÚ suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma 7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil žalovaný Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 202 vo výške 36.850,86 eur a Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 203 vo výške 1.758,30 eur. V žiadostiach boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202 a 203 boli poskytovateľom uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,59 eur. žalovaný mal v súlade so zmluvou pozastavené aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol žalovaný upozornený na jeho povinnosti, avšak ani jednu z uvedených povinností žalovaný nesplnil. Žalovaný i napriek opakovanej výzve nevrátil včas a riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, poskytovateľ 27.1.2012 opätovne zaslal žalovanému žiadosť na ich vrátenie, čo však žalovaný neurobil. Uvedené skutočnosti žalobca posúdil ako podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle čl. 9 ods. 2, bodu 2.4 písm.d/, e/, h/ a j/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré žalovanému zo zmluvy vyplývajú. Dňa 10.4.2012 bolo žalovanému doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslený záväzok žalovaného voči žalobcovi v sume 72.988,90 eur, ktorú bol povinný uhradiť v zmysle žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

23. Vychádzajúc z úvodnej časti zmluvy, súd mal za to, že táto bola uzatvorená nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2), ale aj podľa z.č. 528/2008 Z.z. (§ 15 ods. 1) a podľa z.č. 523/2004 Z.z. (§20 ods. 2), ktoré dva zákony možno charakterizovať ako normy práva verejného. V danom prípade ide o participáciu súkromného a verejného práva, z ktorého hľadiska je nutné posudzovať spôsob riešenia nárokov zo zmluvného vzťahu plynúcich. 24. Spornou sa v prvom rade javila na základe námietky žalovaného aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom konaní, ktorú súd prioritne mal povinnosť vyhodnotiť. 25. Zo zmluvy jednoznačne vyplynulo, že ju na strane poskytovateľa uzatvorilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu, v tom čase pod názvom Fond sociálneho rozvoja. Legitimácia na uzatvorenie daného druhu zmluvy, ako ja vzťah MPSVR SR ako riadiaceho orgánu (RO) a žalobcu ako orgánu sprostredkovateľského pod riadiacim orgánom (SORO) vychádzala najmä zo zákona č. 528/2008 Z.z., konkrétne z ustanovení § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 uvedeného zákona. V čase vzniku tohto zmluvného vzťahu bolo platným a účinným Splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu z 02.11.2007 (č.l. 534 spisu), na ktoré sa žalobca v priebehu konania odvolal, a to vzhľadom na svoju právnu argumentáciu, že v danom prípade medzi RO a SORO nejde o klasickú dohodu o plnomocenstve podľa príslušných ustanovení OZ, ale o tzv. delegáciu kompetencií z RO na SORO, ktorej účinkom okrem iného je tá skutočnosť, že SORO, teda žalobca, má oprávnenie vo vlastnom mene realizovať právne úkony špecifikované v predmetnom splnomocnení. Z obsahu na základe uvedeného splnomocnenia uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že za poskytovateľa v rozpore s tvrdením žalobcu zmluvu síce uzatvoril žalobca, avšak rozhodne nie vo vlastnom mene, ale (podľa názoru súdu správne) ako splnomocnenec RO (MPSVR SR), a to napriek právnej konštrukcii prezentovanej práve žalobcom ohľadne existencie jeho subjektívneho práva vo vlastnom mene vystupovať v zmluvnom vzťahu, nakoľko splnomocnenie v bude 4.3.5 obsahuje delegáciu kompetencií pri uzatváraní zmlúv. Inak

povedané, žalobca si sám odporuje, keď pri uzatvorení zmluvy a súčasnej platnosti v poradí prvého splnomocnenia (ktorého označenie dokonca výraz „o delegovaní“ obsahuje), a obsahom ktorého je okrem iného pôsobnosť SORO v oblasti zmlúv s prijímateľmi, napriek svojmu tvrdeniu o delegácii týchto kompetencií, zmluvu ako poskytovateľ neuzatvoril vo vlastnom mene, ale len ako splnomocnenec RO (MPSVR SR). V zmysle právnej argumentácie žalobcu o tom, že splnomocnenie (splnomocnenia) nie sú klasickými splnomocneniami podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom na absenciu odkazu na OZ, podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko v opačnom prípade nie je zrejmé, o aký iný druh splnomocnenia ide, pod aký predpis je ho možné subsumovať a v konečnom dôsledku posúdiť jeho charakter a najmä právne účinky. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že v predmetnej veci žalobca podaním žaloby inicioval civilný spor, je súd okrem iného povinný posúdiť legitimáciu strán sporu, t.j. hmotnoprávny vzťah strán sporu k jeho predmetu, a to podľa noriem civilného práva. Vzhľadom na námietku absencie legitimácie žalobcu, teda aktívnej legitimácie, súd je povinný jednoznačne vyhodnotiť, či bol a je žalobca oprávnený podať žalobu vo vlastnom mene alebo ako splnomocnenec MPSVR SR. Vychádzajúc tak zo zmluvy, ktorá predstavuje právny základ nároku uplatneného žalobou, predovšetkým z označenia zmluvných strán, je zrejmé, že žalobca vo vlastnom mene žalobu ohľadne nároku zo zmluvy podať nemohol, nakoľko predmetnú zmluvu uzatvoril len ako splnomocnenec MPSVR SR, teda nie vo vlastnom mene, hoci podľa právneho názoru ním prezentovaného v konaní, v čase jej uzatvorenia bolo platným a účinným Splnomocnenie (č.l. 534), označené ako Splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu, s vymedzením kompetencií okrem iného práve aj v oblasti uzatvárania zmlúv s prijímateľmi (bod 4.3.5), a teda vzhľadom na delegáciu kompetencií žalobcovi nemalo nič brániť v tom, aby predmetnú zmluvu za poskytovateľa uzatvoril nie ako splnomocnenec, ale vo vlastnom mene. Súd však mal za to, že uzatvorenie predmetnej zmluvy žalobcom v postavení splnomocnenca na základe Splnomocnenia z 02.11.2007 plne zodpovedalo rozsahu oprávnení udelených predmetným splnomocnením na základe zákona, a to vzhľadom na skutočnosť, že ani v predmetnom splnomocnení, ani v žiadnom relevantnom právnom predpise nebolo uvedené, že by v rozsahu kompetencií mal žalobca konať vo vlastnom mene. Porovnateľná situácia je i v súvislosti s v poradí ďalším splnomocnením, a to Splnomocnenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu uzatvoreného podľa § 7 a § 8 z.č. 528/2008 Z.z. medzi MPSVR SR ako riadiacim orgánom a žalobcom zo dňa 01.04.2014. Žalobca aktívnu legitimáciu odôvodnil konkrétne bodom 4.3.14 uvedeného splnomocnenia, podľa ktorého je žalobca oprávnený uplatniť všetky, aj súdne, kroky, smerujúce k finančnému vysporiadaniu. Súd mal za to, že ide o účelovo porovnateľné splnomocnenie ako časovo predchádzajúce splnomocnenie, rovnako nie je z jeho obsahu zrejmé, že by v rozsahu v ňom definovaných kompetencií žalobca zároveň nadobudol subjektívne právo realizovať tieto kompetencie vo vlastnom mene, teda žalobca mal pri podaní žaloby v predmetnej veci postupovať obdobne ako pri uzatvorení samotnej zmluvy, a teda podať žalobu nie vo vlastnom mene, ale len v právnom postavení splnomocnenca, a to práve na základe kompetencie udelenej mu splnomocniteľom a v danom prípade subjektom disponujúcim aktívnou legitimáciou, t.j. MPSVR SR (RO). Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že celú argumentáciu vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca postavil na jednej vete dôvodovej správy, ktorá okrem iného ani nepreukazuje závery, ktorými argumentuje žalobca, pričom najmä dôvodová správa nemá povahu autorského výkladu právneho predpisu a nemôže byť v rozpore s pozitívnym znením právneho predpisu. Žalobca pritom zo slova „delegoval“, ktoré je obsiahnuté len v dôvodovej správe, vyvodil, že žalobca je oprávnený konať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V tejto časti by sa dostal do priameho rozporu s ust.§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z.o nedotknutej zodpovednosti riadiaceho orgánu (MPSVR SR). Obdobná osobitná právna úprava ohľadne konania žalobcu samostatne pred súdom neexistuje, nie je upravená ani v z.č. 528/2008 Z.z., ani v z.č. 523/2004 Z.z., nakoľko zo žiadneho z ustanovení zákonov nevyplýva, že by žalobca ako splnomocnenec, ktorý uzatvoril zmluvu o NFP v mene MPSVR SR, mohol vo vlastnom mene uplatňovať nároky z uvedenej zmluvy. Žalobca teda nemôže byť nositeľom subjektívneho práva a ani nároku vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň súd vidí rozhodujúci rozdiel medzi konaním žalobcu s činnosťou správcu v zmysle z.č. 182/1993 Z.z., a to vzhľadom na skutočnosť, že z.č. 182/1993 Z.z. vyslovene stanovuje spôsob konania správcu v konaní pred súdom, ako aj stanovuje, či správca koná vo vlastnom mene a na aký účet, pričom zo znenia z.č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.7.2007 vyplýva, že správca koná pred súdom samostatne, v mene a na účet vlastníkov, t.j. jedná sa o priame zastúpenie a správca vystupuje ako zástupca.

26. Vzhľadom na nepreukázanie existencie aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní súd žalobu zamietol, pričom vzhľadom na hospodárnosť konania sa meritom veci nezaoberal.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Podľa ktorej žalovanému ako plne úspešnej strane sporu náleží právo na náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.