Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-20-2016.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: P. C., nar. X.XX.XXXX, bytom XX. novembra č. XX/XXX, XXX XX J. Q., pr. zast.: JUDr. Michal Dic, advokát, 17. Novembra 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: O.. H. S., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX D. v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2016 domáhala voči žalovanému nahradenia vyhlásenia jeho vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá bola pripojená a mala sa stať súčasťou rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je spolu so svojou matkou a sestrou podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. A. zapísaných na LV XXX, ktoré nadobudli pred 20 rokmi v dedičskom konaní, a to pod B2 a B3 v podiele 2/16 a pod B4 v podiele 7/16, teda spolu v podiele 11/16. Ďalším spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je pod B5 v podiele 5/16 vedený žalovaný, ktorý mal tento podiel nadobudnúť kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 11.11.2013 pod V 1361/13. Pôvodnou vlastníčkou bola E. S., ktorá vo vzťahu k žalovanému nie je blízkou osobou v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka. Po zistení tejto skutočnosti začiatkom septembra 2016 žalobkyňa osobne spolu so synom a právnym zástupcom navštívili p. E. S. a dozvedeli sa od nej, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu pristúpila na základe naliehania žalovaného, ktorý ju presvedčoval, že nikto zo spoluvlastníkov nemá záujem o kúpu jej podielu a že odkupuje aj ostatné podiely. Následne začiatkom septembra 2016 navštívila žalobkyňa spolu s právnym zástupcom žalovaného, ktorý prisľúbil, že do týždňa dá veci do poriadku. Zároveň bol vyzvaný na predaj sporných podielov. Keďže tak neučinil, dňa 20.9.2016 mu bola doručená výzva, aby ponúkol žalobkyni predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. A. v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa mal k podpisu zmluvy dostaviť do 6 dní, avšak podpis zmluvy pod rôznymi zámienkami odkladal. Doposiaľ pripravenú zmluvu nepodpísal, preto žalobkyňa žiadala nahradiť prejav jeho vôle na kúpnej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. A. pod B5 vo výške 5/16.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k žalobe kúpnu zmluvu, ku ktorej mal byť nahradený prejav vôle žalovaného a výpis z LV č. XXX v k.ú. A..
4. Na výzvu súdu ma predloženie súhlasu ostatných spoluvlastníkov s tým, že aj ich podiely budú prevedené na žalobkyňu, žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu najprv iba odpísala
súdu, že ostatní spoluvlastníci jednoznačne prehlásili, že nemajú záujem o tento spoluvlastnícky podiel s tým, že ich vzájomné vzťahy so žalobkyňou budú následne vysporiadané. Na opakovanú výzvu súdu predložila 2 prehlásenia datované dňa 21.5.2017, podľa ktorých Mária T. a I. E. nemajú záujem o spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaný nadobudol s tým, že v prehlásení od E. T. je uvedené aj to, že menovaná súhlasí s tým, aby tento podiel nadobudla jej dcéra, ktorou je žalobkyňa. Zároveň súdu predložila prvú a 12. stranu z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/96/2014.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poprel, že by naliehal na E. S., aby mu predal svoj podiel. Tento kúpil preto, lebo mu bol ponúknutý na odkúpenie, na predávajúcu netlačil, ani nevyužil jej ťažkú situáciu. Potvrdil, že je pravdou, že žalobkyňa ho požiadala, aby spoluvlastnícky podiel na ňu previedol, ale na LV sú zapísaní aj ďalší spoluvlastníci, preto nemohol previesť celý podiel iba žalobkyni. K prehláseniam predloženým žalobkyňou uviedol, že osobne navštívil osoby uvedené v prehláseniach, ktoré vyhlásili, že prehlásenia doložené do spisu nikdy nepodpísali. Navrhol preto ich výsluch.
6. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný potvrdil, že získal podiel od p. E. S., takisto nepopiera spoluvlastníctvo žalobkyne. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného ohľadne ostatných spoluvlastníčok, tieto si nárok na súde neuplatnili včas, preto je ich nárok premlčaný. Žalobkyni preto nič nebráni uplatniť nárok tak, ako to urobila. Návrh na ich výsluch preto považovala za nesúvisiaci s predmetom konania.
7. Žalovaný v duplike trval na svojom prvom vyjadrení, ako aj na výsluchu ním navrhnutých svedkov. Poukázal na to, že v čase, keď žalobkyňa žiadala previesť celý jeho podiel do jej vlastníctva, nepredložila stanovisko ostatných spoluvlastníkov.
8. Žalobca v replike trval naďalej na žalobe. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové v snahe vyhnúť sa požadovanému plneniu.
9. Na pojednávaní dňa 22.112017, konanom bez účasti žalobkyni, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca s tým, že žalobkyňa súhlasí s prejednaním vec aj v jej neprítomnosti, právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe a svojom vyjadrení z dôvodov v nich uvedených. Svoj názor o možnosti žalobkyne žiadať aj podiel pripadajúci na ďalšie podielové spoluvlastníčky opieral aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý bol pripojený k jednému jej vyjadreniu. Zároveň uviedol, že ostatné spoluvlastníčky súhlasili s tým, že si žalobkyňa môže uplatniť aj nároky vo vzťahu k ich spoluvlastníckym podielom. Po výsluchu svedkyne (sestry žalobkyne a švagriny jej právneho zástupcu) navrhol výsluch Márie T. a E.. E. C. za účelom preukázania skutočnosti, že žalobkyňa bola za svojou matkou a svojou sestrou za účelom rokovania o vrátení spoluvlastníckeho podielu.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že spoluvlastnícky podiel riadne nadobudol. V prípade záujmu je ochotný ho vrátiť osobe, od ktorej ho kúpil. Táto osoba však o vrátenie podielu nemá záujem. Zopakoval, že podľa jeho vedomostí osoby uvedené v prehláseniach doložených žalobkyňou tieto prehlásenia nepodpísali. Na záver poukázal na výpoveď vypočutej svedkyne p. E. a vec ponechal na rozhodnutie súdu. Netrval už na výsluchu p. E. T..
11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinami predloženými žalobkyňou k žalobe a jej vyjadreniu na opakovanú výzvu súdu a výsluchom svedka I. E. zistil tento skutkový stav:
12. Žalovaný uzatvoril s E. S. kúpnu zmluvu, na základe ktorej je zapísaný ako podielový spoluvlastník parciel zapísaných na LV č. XXX v k.ú. A. pod B5 v podiele 5/16. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 11.11.2013 pod V 1361/13. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na predaj prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol od p. S.. Žalovaný nadobudnutý podiel nepreviedol na žalobkyňu.
13. Uvedené skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. Sporné medzi stranami ostala otázka, či ďalšie podielové spoluvlastníčky dali súhlas na predaj spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalovaného iba žalobkyni.
14. Podľa čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, účastníci sa dohodli, že v prípade, že dôjde k predĺženiu nájmu, nájomca prenechá zariadenie v sále prenajímateľovi.
15. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
16. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.
18. V cit. ustanovení § 140 OZ je upravené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov veci, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak túto povinnosť niektorý spoluvlastník poruší, môžu sa ďalší spoluvlastníci domáhať nárokov vyplývajúcich z § 603 ods. 3 OZ, teda buď sa môžu domáhať voči nadobúdateľovi, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak nadobúdateľ výzve ostatných spoluvlastníkov nevyhovie, môžu sa dotknutí spoluvlastníci domáhať sa na súde žalobou voči navrhovateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa alebo sa uspokoja s tým, že im zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.
19. Žalobkyňa si v danom prípade vybrala prvú alternatívu, pričom žiadala od žalovaného ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby jej ho predal, a to nielen v rozsahu na ňu pripadajúceho podielu, ale aj v rozsahu podielu pripadajúcich na ostatných spoluvlastníkov. Keďže žalovaný neakceptoval jej návrh, domáhala sa nahradenia prejavu jeho vôle.
20. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom prípade vyriešiť, či môže žalobkyňa požadovať od žalovaného prevod celého podielu, ktorý nadobudol, teda nielen podielu, ktorý by jej mal patriť podľa pomeru podielov ostatných spoluvlastníkov.
21. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za skutkových okolností, ako sú v tomto prípade, žalobkyňa nie je oprávnená požadovať od žalovaného celý ním nadobudnutý podiel, teda ani žiadať nahradenie vôle v takomto rozsahu. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju argumentáciu oprela o skutočnosť, že nárok ostatných spoluvlastníkov je už premlčaný, teda nič nebráni žalobkyni domáhať sa aj podielu pripadajúceho na ostatných spoluvlastníkov. V tomto tvrdení chýba vnútorná logika, pretože ak určitému subjektu práva zanikne nárok, alebo sa jeho nárok oslabí, v dôsledku čoho by ho napr. nemohol uplatňovať, tak ho tento subjekt nemôže uplatniť a o to menej ho môže uplatniť za neho niekto iný, resp. si nemôže niekto iný uplatňovať svoj nárok takým spôsobom, že jeho dôsledkom je uplatnenie aj nároku iného subjektu. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení poukazovala aj na jedno rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Súd súhlasí s názorom vysloveným v tomto rozhodnutí na 12. strane v 3. odseku, že spoluvlastníci sa môžu na výkone predkupného práva dohodnúť, pričom ich dohoda môže byť aj taká, že podiel odkúpi len jeden z nich. Zároveň je však potrebné dodať, že takúto dohodu podľa názoru konajúceho súdu je možné urobiť len do času, kým ich nárok nie je oslabený napr. uplynutím premlčacej doby. Opačným výkladom by totiž bolo prípustné obchádzanie zákona, napr. v prípade, že nárok z porušenia predkupného práva voči nadobúdateľovi uplatní iba jeden spoluvlastník, ostatným uplynie premlčacia doba, ktorá ich nárok oslabí, ale dohodou so spoluvlastníkom, ktorý nárok stihol včas uplatniť, a to uzavretou po uplynutí premlčacej doby, by si predsa mohli cez tohto jedného spoluvlastníka uplatňovať nároky súvisiace s porušením ich predkupného práva (napr. tak, že spoluvlastník, ktorí včas uplatnil nárok bude úspešný a získaný podiel rozdelí po dohode ostatným spoluvlastníkom, aj keď ich žaloby podané oneskorene by už mohli byť zamietnuté pri vznesení námietky premlčania). V tomto smere situácia, ktorú riešil Krajský súd v Prešove, sa diametrálne líšila od situácie v tomto konaní, keďže v konaní pred odvolacím súdom, na ktoré žalobkyňa poukazovala, bola žaloba podaná po pár mesiacoch od uzavretia zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva, pričom dohoda spoluvlastníkov, resp. prejav vôle niektorých z nich, že nemajú o spoluvlastnícky podiel záujem, boli urobené v premlčacej dobe. Toto rozhodnutie preto nie je použiteľné na situáciu v tomto konaní. Žalobkyňa doložila prehlásenia ostatných spoluvlastníkov urobené po uplynutí premlčacej doby (po viac ako pol roku od jej uplynutia), v ktorej mohli ostatní spoluvlastníci uplatňovať nároky voči žalovanému. Takéto prehlásenie vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu preto nie je spôsobilé preukázať nárok žalobkyne domáhať sa nárokov vo vzťahu k celému podielu žalovaného. Z vývoja tvrdení žalobkyne v žalobe a potom postupne v celom konaní je pritom možné vyvodiť, že pred oslabením
nároku ostatných spoluvlastníkov s nimi žalobkyňa nekomunikovala ohľadne uplatnenia nárokov voči nadobúdateľovi, keďže v žalobe o tom nie je ani zmienka, na prvú výzvu súdu na predloženie stanoviska ostatných spoluvlastníkov len zaslala odpoveď, že s týmto postupom ostatní spoluvlastníci súhlasia a až na druhú výzvu predložila súdu vyššie uvedené prehlásenia zo dňa 21.5.2017, teda toto prehlásenie získavala až dodatočne na základe požiadavky súdu. Ešte viac oslabuje prípadný nárok žalobkyne výpoveď svedkyne, ktorá mala jedno z prehlásení podpísať. Táto sa vyjadrila, že takýto súhlas nikdy žalobkyni nedala, ani so žalobkyňou o tomto nerozprávala, keďže už 6 rokov spolu nekomunikujú, pričom nemala vedomosť ani o tom, že by jej takýto súhlas dala ďalšia spoluvlastníčka, t.j. mama svedkyne a žalobkyne, keďže svedkyňa sa o mamu stará, pričom podľa tvrdení svedkyne posledné 3 roky žalobkyňa za mamou nebola. Svedkyňa na záver ešte dodala, že mama jej v deň pojednávania povedala, že nechce nikomu nič predávať alebo darovať, ani od nikoho, ani od žalovaného, nechce nič.
22. Za tohto stavu súd nemal preukázané podmienky na vyhovenie žaloby v znení, ako bola podaná, teda na nahradenie prejavu vôle k celému podielu získaného žalovaným, preto ju zamietol. Právny zástupca žalobkyne navrhoval výsluch ďalších svedkov za účelom preukázania skutočností, či žalobkyňa bola za svojou sestrou (vypočutou svedkyňou) a jej mamou za účelom rokovania o vrátení spoluvlastníckeho podielu. Súd zamietol návrh na ich vykonanie, keďže ich vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na skutočnosť, že ani preukázanie skutočností, ktoré nimi mali byť dokazované, nezmení podstatné skutočnosti pre rozhodnutie súdu zistené doterajším dokazovaním. Ak by aj žalobkyňa bola za svojou mamou a táto by jej aj dala súhlas na to, aby od žalovaného žiadala aj na ňu pripadajúci podiel, z výpovede sestry žalobkyne je zrejmé, že poprela, aby dala akýkoľvek súhlas žalobkyni. Nesúhlas čo aj len jedného spoluvlastníka bráni inému spoluvlastníkovi žiadať od nadobúdateľa podielu celý podiel, ktorý nadobudol. Na tom nemení nič ani to, či vypočutá svedkyňa podpísala alebo nepodpísala žalobkyňou predložené prehlásenie, resp. či podpis na tomto prehlásení je jej, keďže na pojednávaní mohla vyjadriť svoj názor, pričom z jej reakcií nadobudol súd presvedčenie, že skutočne žiaden súhlas žalobkyni vedome nedala. Naviac aj keby bol preukázaný súhlas vypočutej svedkyne, ako aj jej matky s uplatnením nároku žalobkyne voči žalovanému, ktorý mal byť vyjadrený v predložených prehláseniach (čo minimálne vo vzťahu k vypočutej svedkyni preukázané nebolo), vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu a oneskorené prehlásenia by to nič nezmenilo na záveroch súdu ako sú uvedené vyššie.
23. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni, ale nárok na náhradu trov si neuplatnil, preto mu ho súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.