Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. Z., H. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka Z.. A. Z., C. K. X/A, C. B. X. P.. Z. Z., R. C. S. Š. XXX, X. Z., R.. Č.. C. Ľ.. T. XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/ 28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. Z. H.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 400,- € mesačne k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 v sume 3.000,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, rozviedol manželstvo Z.. A. Z. B. P.. Z. Z. V. M. XX.XX.XXXX a o právach a povinnostiach rodičov k maloletej D. Z. H.. XX.XX.XXXX rozhodol tak, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. výživným v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletej podaného dňa 09.02.2016, ktorým žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo s otcom maloletej a zároveň upravil práva a povinnosti k maloletej D. na čas po rozvode manželstva. Navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a navrhla určiť výživné vo výške 500,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiace vopred a tiež na tvorbu úspor sumu 450,- eur mesačne na účet maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci. V priebehu konania matka netrvala na výživnom v sume 450,- eur mesačne, ktoré navrhovala na tvorbu úspor.

2. Otec maloletej súhlasil s rozvodom manželstva a so zverením maloletej D. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 250,- eur mesačne a neskôr v sume 100,- eur mesačne z dôvodu, že maloletá je na študijnom pobyte vo Francúzsku a tento pobyt bol finančne pokrytý rodičmi sumou 12 000,- eur, ktorú vložili na účet maloletej obaja a podľa názoru

otca suma 100,- eur mesačne na výživné by bola určená iba na tie výdavky maloletej, ktoré jej vzniknú na Slovensku. K tvrdeniu otca o sume 12 000,- eur, ktorú vložili na účet maloletej, sa matka vyjadrila tak, že táto suma mala slúžiť dcére do budúcna a nie na pokrytie študijného pobytu, ako to uviedol otec. Uviedla, že otec maloletej na ňu naliehal, aby predali spoločnú nehnuteľnosť, kde ona bola 1/5 spoluvlastníkom, a aby pri predaji tohto domu zriadili dcére účet, ktorý pokryje jej náklady na študijný pobyt vo Francúzsku. Matka svoje vyjadrenie doplnila tým, že dcéra bola 10 dní na Slovensku a mala s ňou výdavky asi v sume 400,- eur, pretože jej kúpila nový kufor, oblečenie, boli spolu v kine, bola u kaderníka a pod. a tým poukázala na to, že má vyššie náklady na maloletú ako predpokladal otec, keď on uhradí sumu 100 eur mesačne a náklady maloletej vo Francúzsku sa majú uhrádzať zo sumy 12 000,- eur vloženej na účet maloletej. Matka je konateľkou a jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti Z. M. K..Q..X.. a v tejto spoločnosti je zároveň aj zamestnaná, dosahuje príjem 350,- eur mesačne, ale spoločnosť za rok 2015 zisk nevykázala. Matka pracuje v ambulancii v Rohožníku a z tejto činnosti má príjem asi 7 000,- eur ročne, ale priamo si výplatu nevypláca. Pracuje aj pre Univerzitnú nemocnicu Bratislava s príjmom 300,- eur mesačne, ale úkony zatiaľ nevykonáva, pretože zdravotne sa na to necíti, lebo ide iba o nočné služby. Matka uviedla, že od januára 2016, kedy otec maloletej odišiel zo spoločnej domácnosti ničím neprispel na potreby maloletej, ale neskôr od mája 2016 začal prispievať sumou 200,- eur mesačne a potom sumou 100,- eur mesačne. Preto všetky náklady s platbami úveru ako aj bývaním v sume 1 300,- eur mesačne, musí uhrádzať sama. Poukázala na to, že otec maloletej má príjem asi 1 900,- eur mesačne, a preto nie je dôvod aby sa nemal podieľať na výžive maloletej a okrem výživného má aj sumu 100 000,- eur ktorú získal predajom nehnuteľnosti a to rodinného domu, z predaja ktorého tiež maloletej vložili na účet sumu 12 000,- eur. Matka vyčíslila výdavky maloletej spojené s jej štúdiom v zahraničí v sume 1 172,95 eur vrátane letných a zimných dovoleniek letného tábora, platieb mobilného telefónu v zahraničí aj na Slovensku, leteniek, vreckového, liekov, ortodontickej liečby, platieb za internát s polpenziou a ďalších nákladov. Otec maloletej k sume 12 000,- eur, ktorú vložili na účet uviedol, že v tomto prípade nešlo o investíciu do budúcna ako tvrdí matka, ale od začiatku bolo jasne deklarované, že sú to peniaze určené na študijný pobyt maloletej vo Francúzsku, a teda špeciálne na tento účel. Peniaze z predaja domu potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania. Uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi 1 900,- eur mesačne netto, iný príjem nemá. Poukázal na to, že matka maloletej ako jeho manželka investovala 30 000,- eur na rekonštrukciu ambulancie v spoločnosti Z. M. K.. Q.. X.. a túto spoločnosť prevzala ako ziskovú a zrazu tvrdí, že zisková nie je napriek tomu, že on má vedomosť, že má ďaleko vyššie tržby ako pôvodný lekár. Reálne príjmy z tejto ambulancie sú minimálne 1 600,- eur mesačne o čom má vedomosť keďže spracovával daňové priznanie.

3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletej navrhol, aby súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z príjmov oboch rodičov ako aj nákladov maloletej stým, že konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

4. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z listinných dôkazov a to z potvrdenia o príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava o výške príjmu matky v roku 2015 v sume 561,45 eur priemerne mesačne netto a v období od januára 2016 do júna 2016, 213,86 eur priemerne mesačne netto. Zo spoločnosti Z. M. K.. Q.. X.. mala matka maloletej v období od februára 2015 do júla 2016 príjem 343,98 eur priemerne mesačne netto podľa daňového priznania ako fyzickej osoby za rok 2015 mala čiastkový základ dane 7 232,88 eur a daň na úhradu 1 373,17 eur a táto spoločnosť ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je matka maloletej podľa daňového priznania za rok 2015 mala základ dane 39,69 eur. Otec maloletej, ktorý je riadne zamestnaný mal príjem za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016, 1 982,27 eur priemerne mesačne netto. Maloletá D. od septembra 2016 až do júna 2017 študovala na strednej škole v zahraničí.

5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 18, § 23 a § 62 Zákona o rodine a § 100 C.m.p.

6. V danej veci výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, nebol odvolaním napadnutý, a preto odvolací súd rozhodnutie ohľadne výroku o rozvode manželstva nepreskúmaval ako ani výrok, ktorým súd rozhodol, že maloletá na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odvolací súd skúmal dôvodnosť podaného odvolania zo strany matky proti výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú.

7. Okresný súd v odôvodnení rozsudku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne na maloletú, vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia zložili na účet maloletej sumu 12 000,- eur a to

každý sumu 6 000,- eur. Podľa odôvodnenia tohto výroku ako súd uviedol: vyhodnotením tvrdení oboch rodičov ako aj logickou úvahou podporenou listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že rodičia túto sumu vložili na účet maloletej práve za účelom pokrytia jej výdavkov spojených zo štúdiom vo Francúzsku. Študijný pobyt maloletej je priebežne pokrývaný z tohto účtu, pričom suma 12 000,- eur by mala pokryť všetky výdavky s tým spojené resp. všetky výdavky v súvislosti so štúdiom, cestovaním, ubytovaním, stravou, vreckovým, ako aj ďalšie výdavky maloletej, ktoré počas obdobia jej štúdia v zahraničí bude mať na Slovensku, ako napríklad poistenie, dovolenky, ortodontická liečba a podobne. Matka vyčíslila výdavky na sumu 1 172,95 eur a pokiaľ táto suma za 10 mesiacov je 11 729,50 eur tak na účte bolo 12 000 eur na uvedený účel. Podľa súdu sú výdavky maloletej v celosti pokryté a súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100 eur mesačne, keď zistil, že mimoriadne výdavky maloletej spojené so štúdiom už rodičia uhradili a určené výživné má slúžiť na úhradu výdavkov, ktoré maloletej vzniknú na Slovensku počas krátkodobých pobytov. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak dôjde v budúcnosti k zmene pomerov, je možné podať návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Súd tiež zamietol návrh otca na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mala predložiť matka maloletej k svojim majetkovým pomerom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o výživnom, podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s výrokom, ktorým zaviazal otca k úhrade výživného vo výške 100 eur mesačne, lebo v tejto časti je rozsudok nesprávny, vydaný na základe nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho bol nesprávne posúdený právny a skutkový stav. Uviedla, že otec o dcéru dlhodobo nemal skutočný záujem, nepodieľal sa na jej výchove, ani na zabezpečovaní jej materiálnych potrieb. Z jeho konania bolo od podania návrhu zrejmé, že jeho prioritným záujmom bolo, aby bola v minimálnej miere určená jeho vyživovacia povinnosť, i keď jeho majetkové pomery mu umožňujú podieľať sa na jej nákladoch a životnom štandarde vo vyššej miere. Poukázala na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka zdôraznila, že počas konania súdu predloženými dôkazmi preukázala základné skutočnosti, z ktorých by súd mal pri určení primeraného výživného vychádzať, a to odôvodnené potreby maloletej a majetkové pomery rodičov, ako aj mieru, akou sa podieľajú ako rodičia na osobnej starostlivosti o dcéru a nákladoch rodiny. Náklady dcéry spojené so starostlivosťou o ňu vyčíslila vo výške cca 1 127,80 eur mesačne. S návrhom maloletej študovať v zahraničí obaja rodičia súhlasili aj s kalkulovanou sumou 12.185 eur na pobyt. Otec bol s týmto oboznámený a so študijným pobytom súhlasil. Na študijný pobyt maloletá nastúpila v septembri 2016, pričom jej priemerné mesačné náklady predstavujú cca 1.172 eur mesačne, vrátane leteniek, ubytovania a iných nevyhnutých potrieb, čo predstavuje čiastku 11.720 eur na školský rok. Podrobný rozpis spolu s dokladmi o ich úhrade sa nachádza v spise. Okrem nich je potrebné vynakladať na starostlivosť o dcéru náklady počas pobytu na Slovensku, počas obdobia sviatkov, prázdnin, zdravotná starostlivosť, nákupy potrebného ošatenia, prázdninový pobyt a pod., na úhrade ktorých sa otec nepodieľal. Náklady, ktoré mala maloletá v čase jej štúdia a pobytu na Slovensku sú porovnateľné s tými, ktoré matka uviedla, líšili sa iba čiastočne spôsobom ich použitia. Pokiaľ v priebehu konania otec tvrdil, že čiastka 6000 eur, ktorá bola z jeho časti kúpnej ceny za podiel na nehnuteľnosti poukázaná na účet maloletej, mala predstavovať výživné na rok, počas štúdia v zahraničí, pričom v prepočte ide o sumu 500 eur na mesiac, táto čiastka nepokrýva ani polovicu jej súčasných preukázaných nákladov.

9. V odvolaní matka namietala, že súd sa nesprávne, v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením otca, že čiastka 6000 eur, ktorá bola z jeho časti kúpnej ceny za podiel na nehnuteľnosti poukázaná na účet maloletej, mala predstavovať výživné na rok, lebo suma 12 000 eur bola poukázaná na účet vedený na meno maloletej, pri prevode nehnuteľnosti, a preto túto sumu nie je možné považovať za plnenie výživného, nakoľko išlo o dar. Vyživovacej povinnosti nie je možné sa akýmkoľvek spôsobom zbaviť jednorazovým majetkovým alebo finančným plnením v prospech dieťaťa. Okrem toho výživné je opakujúce sa plnenie, splatné v pravidelných splátkach. V čase akéhokoľvek daru, by ani teoreticky nebolo možné toto vopred určiť ani ustáliť dobu, počas ktorej by toto malo byť spotrebované. Rovnako by nebolo možné zabezpečiť saturovanie potrieb dieťaťa v prípade darovania napr, podielu na nehnuteľnosti a nie výťažku z jej predaja, ako v tomto prípade. Vyjadrenie otca je preto účelové

a týmto spôsobom má záujem zbaviť sa povinnosti riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, vo výške zodpovedajúcej jeho pomerom.

10. V odvolaní matka tiež namietala záver súdu, že na úhradu nákladov dieťaťa počas doby jedného roka postačuje čiastka pochádzajúca z daru rodičov, bez ďalšieho určenia primeraného výživného, pretože by došlo k ohrozeniu práva maloletej na starostlivosť rodičov do doby, pokiaľ sa nebude schopná samostatne živiť. Po spotrebovaní sumy 12.000 eur , ktorú považoval súd za splnenie vyživovacej povinnosti vopred na jeden rok, by malo byť následne výživné zo strany otca iba v čiastke 100 eur mesačne, čo nezodpovedá potrebám dieťaťa ani majetkovým pomerom otca. Súd konštatoval v odôvodnení rozsudku, že „ pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov", môže ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Nebral pritom do úvahy, že aj v prípade, ak by sa daná čiastka mohla považovať za uhradenie výživného vopred, k zmene dôjde už v momente vyčerpania prostriedkov na účte, na ktorý bol poukázaný dar maloletej. V takomto prípade by matka bola nútená žiadať o zvýšenie výživného už v mesiaci jún 2017, v čase kedy budú financie z daru vyčerpané. Vzhľadom na časovú náročnosť prípadného súdneho konania od podania návrhu po právoplatné rozhodnutie, došlo by k ohrozeniu úhrad jej základných potrieb.

11. V odvolaní matka ďalej namietala, že súd postupoval nesprávne, keď sa napriek predloženým dôkazom nezaoberal pri určení výšky výživného majetkovými pomermi otca, o ktorých predložila dôkazy. Otec maloletej je dlhodobo stabilne zamestnaný, s pravidelným mesačným príjmom 1.983 eur netto mesačne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, býva v byte svojej matky, kde hradí iba náklady na jeho užívanie. Po predaji domu v Plaveckom Štvrtku bola kúpna cena rozdelená na čiastku 102.000 eur , ktorú prevzal otec, matka dostala 21.000 eur a maloletá D. 12.000 eur. Otec spolu so svojim synom z prvého manželstva je spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2 ďalšej nehnuteľnosti - 2 izbového bytu v kat. úz. Ružinov na Galaktickej ulici, ktorého hodnota presahuje 100 000 eur. Otec svoj príjem využíva výlučne pre vlastné potreby. Odmieta sa podieľať na úhrade spoločných záväzkov (úverov čerpaných počas manželstva na spoločné bývanie), ktoré v plnej miere dlhodobo uhrádza zo svojho príjmu iba matka, pričom jej akýkoľvek príjem je vždy viazaný čisto na jej schopnosť vykonávať svoju prácu a od množstva výkonov, ktoré je fyzicky schopná podať. Z príjmov, ktoré dosahuje ako podnikateľ , spláca splátky úverov, leasingov a nákladov v súvislosti s chodom ordinácie, nájmu priestorov ambulancií, platu zamestnancov - sestričiek, leasingu na zariadenie a auto. Komplexnú výšku nákladov a ich rozpis súdu predložila v priebehu konania v písomnom vyjadrení. V plnej miere uhrádza spoločné záväzky, ktoré im vznikli s otcom maloletej, a to splátky hypotekárneho úveru ( zostatok ku dňu 24.11.2016 v sume 184 286,02 eur) , vo výške splátky 958,04 eur mesačne, náklady spojené s užívaním bytu 209,23 eur, poplatok za garáž 41,80 eur. Matka uviedla, že žiadala otca maloletej, aby byt s garážou predali, nakoľko on na jeho úhradu neprispieva a preto matku maloletej dostáva do finančnej tiesne, ale on tento návrh na predaj odmietol. Podľa názoru matky, v prípade, ak by splátky úveru neplatila, dostala by sa do registra neplatičov a po rozvode manželstva by nemala možnosť formou úveru zabezpečiť prostriedky na nové bývanie s dcérou. Finančné prostriedky na krytie spoločných nákladov je preto matka nútená požičiavať si od jej rodiny, lebo nedisponuje, na rozdiel od otca maloletej, žiadnym iným majetkom ani úsporami a celý svoj príjem vynakladá na úhradu spoločných záväzkov, základných životných potrieb seba a dcéry a rovnako to bolo počas trvania manželstva, kedy sa na základe autoritatívneho rozhodnutia otca všetky záväzky a potreby rodiny hradili z jej príjmu a on si svoj príjem odkladal pre seba. S vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a neprihliadol pri určení výživného na preukázaný stav, kedy otec maloletej má výrazne vyššiu životnú úroveň a to nielen vďaka svojmu príjmu, ktorý využíva iba pre vlastné potreby a tiež jeho celkové majetkové pomery ( finančné prostriedky a majetok, ktorým disponuje ). Pretože otec sa o maloletú dcéru nikdy osobne nestaral, nezaujímal sa o jej potreby, nepomáhal už od útleho detstva s jej výchovou a zabezpečovaním starostlivosti, v dôsledku jeho prístupu je vzťah dcéry k otcovi možné označiť ako vecný, rešpektuje ho, avšak nemá k nemu vytvorenú pevnejšiu citovú väzbu a je teda zrejmé, že maloletá aj naďalej bude bývať v spoločnej domácnosti s matkou. Napriek jej veku, blízkemu dospelosti, je potrebné vziať do úvahy zabezpečovanie jej základných potrieb, ktoré bude tak ako doposiaľ zabezpečovať výlučne matka, čo by rovnako malo byť v zmysle zákona vzaté do úvahy pri určení vyživovacej povinnosti.

12. Z uvedených dôvodov matka s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, keď súd nepostupoval tak, aby svojim rozhodnutím poskytol ochranu zákonom chránenému záujmu maloletého dieťaťa. Dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané nevyhodnotil správne jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti. Bez

relevantného odôvodnenia sa stotožnil s účelovými tvrdeniami otca, ktorý má záujem vyhýbať sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti v adekvátnej výške. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 220 ods 2 C.s.p., keďže nie je v ňom jasne a výstižne vysvetlené, ako súd posúdil podstatu skutkového tvrdenia, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepresvedčivé a v časti o výživnom nepreskúmateľné, keďže súd sa bez ďalšieho priklonil výhradne k tvrdeniam otca a neprihliadol na tvrdenia matky. Súd prvej inštancie nevysvetlil, čo je potrebné rozumieť pod "jeho logickou úvahou", keď na základe listinného dôkazu ( kópia vkladu, č.l. 104) dospel k záveru, že rodičia sumu 12.000 eur vložili na účet maloletej výlučne za účelom pokrytia jej výdavkov spojených so štúdiom vo Francúzsku. Matematická úvaha vyjadrená súdom pôsobí nepresvedčivo až účelovo, bez akejkoľvek opory v zákone alebo objektívnom a nestrannom posúdení súdom vykonaného dokazovania v konaní. Pokiaľ súd ustálil, že finančným plnením rodičov v prospech maloletej išlo o splnenie vyživovacej povinnosti, je tento právny názor nesprávny, nakoľko finančná čiastka, zložená na účet maloletej, pochádzala z výlučného vlastníctva oboch rodičov, pričom jej časti sa už pri predaji nehnuteľnosti vzdali v jej prospech, a preto išlo právny úkon darovania. Samotná podstata právneho úkonu darovania je v rozpore s podstatou inštitútu výživného. Darovanie ako dobrovoľné plnenie, je vykonané bez podmienky či právnej povinnosti. Naopak výživné je svojou podstatou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorá je priamo viazaná na potreby nezaopatreného dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť nie je možné bez splnenia osobitných podmienok v § 64 - dôvody hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých rozhodne o zložení súd ) vzhľadom k jej spotrebnému charakteru plniť vopred, prípadne („zálohovo" ) , nakoľko nie je možné určiť, aké budú potreby dieťaťa a tiež, aké budú pomery rodiča. Výživné v primeranej výške je potrebné určiť na dobu, pokiaľ dieťa nebude spôsobilé sa samostatne živiť, čo súd nerešpektoval, nakoľko rozhodol, že po uplynutí doby štúdia ( 10 mesiacov ) , je otec povinný platiť iba 100 eur mesačne. Súd mal pri určení výživného vychádzať nielen zo zárobkových, ale aj z celkových majetkových pomerov rodičov, ktoré ako bolo preukázané, sú na strane otca neporovnateľne lepšie. Otcovi maloletej z príjmu 1.980 eur ostáva na jeho potreby neporovnateľne vyššia čiastka ako matke, po úhrade všetkých záväzkov, ktoré sú spoločné. Rovnako majetkové pomery otca sú neporovnateľne lepšie ako matky, nakoľko okrem podielu na spoločnom byte, zaťaženom vysokým úverom, nevlastním na rozdiel od otca žiadny majetok .

13. Matka v odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného zmenil a zaviazal otca k úhrade výživného na mal. Hanku Marekovu, vo výške 500 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

14. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej tak, že rozhodnutie okresného súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči mal. dcére D. Z. považuje v plnom rozsahu za vecne a právne správne. Okresný súd správne vyhodnotil skutkový stav a potreby maloletej dcéry v čase, keď o úprave práv a povinností voči maloletej rozhodoval. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že dcéra študuje v zahraničí, obaja rodičia už zaplatili za študijný pobyt, resp. bolo zložené na účet dcéry, ktorým disponuje len navrhovateľka (matka maloletej) finančné prostriedky, ktoré majú v plnom rozsahu slúžiť na výživu, štúdium, ubytovanie, dopravné a vreckové a iné potreby dieťa počas pobytu vo Francúzsku. Navrhovateľka potvrdila, že dcére sa tieto finančné prostriedky na uvedený účel aj uvoľňujú. Následne sa síce matka maloletej snažila preukázať, že má s dcérou náklady na ošatenie, stravu keď dcéra príde domov z Francúzska, takéto podanie však bolo odporcovi, resp. jeho právnej zástupkyni doručené až následne po vydaní rozsudku o rozvode a ÚPP. Takéto výdavky považuje otec maloletej za účelové, pretože dcéra má dostatok všetkého ošatenia (niekoľko kufrov), pričom otec maloletej je ochotný jej zakúpiť v prípade skutočnej potreby to, čo dieťa potrebuje, pričom sám otec navrhol, že bude platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. V prípade, že matka poskytne 100 eur mesačne, otec 100 eur mesačne, tak 200 eur by malo mesačne postačovať na prípadné iné výdaje dcéry, pričom príde domov iba na prázdniny. Vreckové má započítané už v zložených peniazoch na účet, tak aby vo Francúzsku mala peniaze. V priebehu konania navrhovateľka niekoľkokrát menila názor na výživné dcéry, vždy keď vymenila právneho zástupcu, tak menila aj názor. Na súdnom pojednávaní žiadala výživné 450 EUR, v odvolaní žiada už 500 EUR, teda ak obaja rodičia dávali ešte po 500 EUR, celkove by výživné na maloletú malo byť 1000 EUR, mimo všetkých nákladov čo sú na dcéru v čase, keď je vo Francúzsku. V skutočnosti takéto náklady na maloletú nie sú. Tu by totiž životná úroveň dieťaťa prevyšovala životnú úroveň rodičov, ak berieme do úvahy príjem otca, jeho výdavky na živobytie a v súčasnosti aj to, že platí úver na byt, v ktorom býva manželka s dcérou, keď je dcéra na Slovensku, (splátka úveru otca predstavuje 479,32 eur). Splátka úveru matky je taktiež 479,32 eur.

Príjem matky maloletej je vyšší ako u otca maloletej, tak matka maloletej by sa mala aj vo vyššej miere prispievať na výživu maloletej, ak v skutočnosti má matka s dieťaťom náklady tak vysoké, ako sa snaží ich prezentovať.

15. Otec maloletej vo vyjadrení tvrdil, že je nepravdivé v odvolaní matky, že otec daroval dcére peniaze na pobyt vo Francúzsku, k darovaniu ako právnemu úkonu sa vyžaduje vôľa dvoch subjektov, teda darcu a obdarovaného, pričom z listinného dôkazu predloženého súdu otcom jednoznačne vyplýva, že bolo priamo S.. D.-kupujúcou vložené na účet dcéry D., to čo potrebuje na pobyt vo Francúzsku, tak ako to obaja rodičia chceli. Vzhľadom k uvedenému nemohlo ísť o darovanie, to sú účelové tvrdenia, klamlivé, (na pojednávaní to PZ matky netvrdila, že sú to darované peniaze, ale už v odvolaní to už tvrdí). Otec maloletej sa s dcérou kontaktuje, keď je na Slovensku a dcéra nemala žiadne námietky k tomu, že má nedostatok peňazí, resp. že niečo potrebuje kúpiť. Otec preto navrhol rozhodnutie okresného súdu v časti výživného potvrdiť ako vecne a právne správne.

16. K vyjadreniu otca k podanému odvolaniu matky, sa písomne vyjadrila matka, podľa ktorej stotožnenie otca s rozhodnutím prvoinštančného súdu je skreslené, skutočnosti v ňom prezentované sú s cieľom vyhýbať sa plateniu výživného v primeranej výške, adekvátnej potrebám dcéry a pomerom rodičov. Matka zotrvala na svojich tvrdeniach ohľadom čiastky, predstavujúcej dar maloletej, pochádzajúcej z predaja spoločnej nehnuteľnosti, maloletá dar prijala konkludentne, tým, že prostriedky jej boli pripísané na účet. Písomná forma prejavu vôle sa nevyžaduje, teda tento právny úkon treba považovať za platný. Pokiaľ by aj mali byť ( ako tvrdí otec ) prostriedky 12.000 EUR považované za uhradenie výživného zo strany oboch rodičov na jeden rok vopred, sú tieto už ku dňu vyjadrenia matky takmer skonzumované jej nákladmi, pričom ich časť platila navyše matka z vlastných zdrojov. Zo sumy 12.000 EUR, ktorá bola poukázaná v prospech D. Č. účtu na štúdium vo Francúzsku, je aktuálny zostatok 4.313,39 EUR, z čoho : na bežnom účte v Č.K. B..K.. sa nachádza 324,78 EUR, na sporiacom účte 3380,11 EUR. na účte, vedenom v R. C. a.s. je 608,43 EUR, z čoho D. uhrádza bežné platby vo Francúzsku, nakoľko táto banka nespoplatňuje výbery v zahraničí ( matka prevádza naň priebežne peniaze z ČSOB ).

17. Z uvedenej čiastky je potrebné odpočítať náklady, ktoré matka preukázateľne vynaložila v súvislosti s odôvodnenými potrebami dcéry , a to : cesta do Bordeaux a z Bordeaux v auguste - septembri 2016, keď som dcéru viezla autom: diaľničné poplatky na túto trasu vo výške 200 EUR, pobyt Hanky na Slovensku cez 1. prázdniny - októbri/novembri 2016: kultúra 30,95 EUR , kozmetika, lekáreň, strojček, kaderníctvo 150,93 EUR , strava 205 Euro, doprava na a z letiska 2x VIE-BA-BA-VIE + parkovné spolu cca 28 EUR , spolu 383,64 EUR, prikúpenie batožiny k letenke február-marec 2017 17 EUR+ 18 EUR (letenky už boli kúpené v novembri 2017, 35 EUR, letenka Apríl 2017- už kúpená 246,23 EUR, letenka Máj - už kúpená 85,05 EUR ( +ešte budem prikupovať batožinu tj + cca 35 EUR ), lyžovačka vo februári 17.2.-26.2.17 1269,02 EUR, pobyt na Slovensku vo februári 2017 + strava+ strojček 40 EUR - lieky 31 EUR, servis lyží, fén+kulma 43,80 EUR, kozmetika + kaderníctvo 90 EUR -nemám blok, kultúra + doprava 30 Euro, strava - paušál doma + MHD lístky 100 EUR....spolu 395 EUR, marec 2017 jarné topánky 72 EUR

18. Matkou preukázateľné a priamo vynaložené čiastky, ktoré boli financované mimo z účtu, z ktorého podľa vyjadrení otca mali byť kompletne kryté potreby dcéry, predstavujú 2370,89 EUR. Výdavky za pobyt D. na Slovensku v decembri/januári 2016, ktoré činili spolu 406 EUR si uplatnila z Č. Ú., vedeného na jej meno, prevodom na jej účet. Vyššie uvedenú sumu 2.370,89 EUR si uplatní voči zostatku prostriedkov, vedených na účte dcéry akonáhle toto bude možné bez sankcie banky. Čiastka, ktorá / ostane na úhradu potrieb dcéry, bude predstavovať 1942.50 EUR .

19. Z tejto sumy je nutné uhradiť ďalšie výdavky, ktorých vznik pripadá na záver jej štúdia v júni 2017 , a to : pobyt vo francúzskej rodine ( od 1.3..2017 sa zvýšil z 45 EUR na 70 EUR, ostáva doplatiť 10-11 týždňov, tzn. 770 EUR, obedy v školskej jedálni od 1.3., vo výške cca 40 EUR , tzn. 4x40 EUR=160 EUR, francúzsky mobil - cca 35 EUR x 12 mesiacov ( do augusta 2017 , dokedy je viazanosť), tzn. 420 EUR vreckové 250 EUR + náklady na električenku 50 EUR / mesiac - od mesiaca apríla do júna, tzn. 3mesiace x 300EUR ... 900 EUR, cesta pre D. autom - odsťahovanie všetkých osobných vecí z Bordeaux - PHM 489 EUR (podľa reálnych nákladov PHM z augusta 2016 +diaľničné poplatky) 200 EUR , (bez nákladov na prenocovanie, nakoľko vzdialenosť je 2200 km), pobyt na Slovensku cez Veľkú noc: cesta do Viedne a z Viedne - 2x na letisko + parkovné....28 EUR cca, strava počas prázdnin a ostatné náklady, strojček- celkovo cca 300 EUR. Odhadovaná výška nákladov dcéry do konca jej pobytu v zahraničí spolu s jej

návratom domov je teda odhadom 3239 EUR . Pokiaľ by všetky jej náklady mali byť v zmysle tvrdení otca z prostriedkov, ktoré darovali D., už po uhradení vyššie uvedených nevyhnutných nákladov do júna 2017, by toto nebolo možné, nakoľko sú o 1296,50 EUR vyššie ako zostatok na učte dcéry.

20. Podľa matky teda zrejmé, že napriek obsiahlej argumentácii otca ohľadom dostatočného zabezpečenia dcéry i v prípade, ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie, nepostačili by spoločne zložené financie na úhradu potrieb dcéry počas jej študijného pobytu. Na doplnenie uvádza, že do kalkulovaných nákladov neboli zahrnuté matkou vynakladané výdavky : stavebné sporenie 55,77 EUR / mesiac x počet mesiacov, Allianz poistka D. 26.22 Euro/ mesiac, životné poistenie od 1.3.17 vo výške 45,23 EUR / mesiac. Plánované sú ďalšie nasledovné nevyhnutné výdavky: školský prírodovedný výlet do Pyrenejí 75 EUR (bude platiť v hotovosti 31.3., výlet v čase 3.4. - 4.4.2017, očné vyšetrenie a nové dioptrické okuliare - v apríli - okuliare minimálne 250 -300 EUR, imunoalergologické vyšetrenie plánované na apríl 2017 , úhrada 25 EUR, ortodoncia 25 EUR, zubné ošetrenie, cca 30 EUR vyšetrenie pre autoškolu 30 eur vodičský kurz od apríla 2017, cena 750 EUR kurz prvej pomoci 30 EUR. D. po návrate bude bývať spolu s matkou, preto je potrebné zohľadniť aj náklady na bývanie, ktoré predstavujú 308,47 EUR poplatok spojený s užívaním bytu a elektriny v sume 82,04 EUR.

21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, preukazujúce odôvodnené náklady maloletej. Na úhradu jej životných nákladov by do mesiaca jún 2017 nepostačili v plnej miere prostriedky na účte ( i pokiaľ by boli skutočne deponované ako výživné ) . Taktiež sa súd nezaoberal ďalšími nákladmi súvisiacimi so starostlivosťou o dcéru po návrate na Slovensko od mesiaca jún 2017 a na toto obdobie neurčil výživné v adekvátnej výške. Matka preto žiadala, aby predložený súhrn vynaložených a preukázaných výdavkov, bol zohľadnený v ďalšom procese dokazovania.

22. Matka podaním zo dňa 18.10.2017 doplnila svoje stanovisko vo veci, v ktorom uviedla, že odôvodnené potreby mal. D. zabezpečovala a výdavky na ne vynakladala pred jej odchodom do Francúzska, počas jej pobytu vo Francúzsku, ako aj po jej návrate z Francúzska v júni 2017. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že mal. D. jej bola zverená do osobnej starostlivosti, pričom otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu k rukám matky. Už na tomto základe neobstojí argumentácia otca ohľadom úhrady výživného z jeho strany na dobu pobytu mal. D. vo Francúzsku; celková suma 12.000 eur bola totiž uhradená na účet mal. Hanky, pričom zo strany otca jej okrem sumy 100 eur mesačne neboli poukazované žiadne iné peňažné prostriedky. Okrem nákladov už spomínaných v súvislosti s pobytom mal. D. vo Francúzsku musela zabezpečovať jej potreby aj doma. Tieto spočívali a spočívajú v nákladoch na bývanie, ktoré mal. D. musela mať zabezpečené pre prípad jej návštev počas pobytu a po návrate z pobytu. Rovnako do týchto nákladov počas jej návštev doma, je potrebné zahrnúť náklady na stravu, oblečenie, obuv, cestovné, kozmetiku, kaderníctvo, náklady súvisiace so zdravotným stavom, s kultúrnymi podujatiami a pod. Ide o náklady síce bežné, avšak aj vzhľadom na vek mal. D. je zrejmé, že sú vo výške odôvodňujúcej požadované výživné. Rovnako matka (ako už pred pobytom vo Francúzsku) naďalej uhrádzala stavebné sporenie mal. D. v sume 55,77 eura mesačne a jej životné poistenie v sume 26,22 eura mesačne. Od marca 2017 má mal. D. založené nové životné poistenie, ktoré platí v sume 44,88 eura mesačne; zároveň má od marca 2017 založené poistenie na VŠ štúdium, ktoré platí v sume 500 eur mesačne. V súvislosti s odchodom mal. D. z Francúzska v júni 2017 som mala nasledovné náklady: a) Letenka Viedeň - Bordeaux b) Letenky ASL Air Lines Bordeaux - Viedeň 2 x 58,58 eura c) Ubytovanie Bordeaux 9.6.2017 - 10.6.2017 d) Ubytovanie Lacanau 10.6.2017 - 12.6.2017 2 x 48 eur e) Autopožičovňa: 56,80 eura, 117,60 eura, 65 eur, 96 eura, 375 eura f) PHM 22.74 eura g) strava 99,04 eura h) Cesta Bratislava - Viedeň - Bratislava 30 eur spolu 862,18 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. a) až f)

23. Po návrate z Francúzska sú pravidelné mesačné výdavky mal. D. nasledovné: a) električenka 36,15 eura / 3 mesiace 12,05 eura b) stavebné sporenie 55,70 eura

c) poistenie na VŠ štúdium 500 eur d) životné poistenie 44,88 eura e) mobil - ISIC paušál + dáta 16 eur f) vreckové (z ktorého si platí aj obedy) 100 eur g) posilňovňa 35 eur h) iná strava (ovplyvnená dg. histamínová intolerancia) 200 eur spolu 963,63 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. b) až d) lekárske potvrdenie

24. Pre určenie vyživovacej povinnosti otca je potrebné zohľadniť aj nasledovné mesačné výdavky na bývanie v byte, v ktorom matka s maloletou bývajú: a) hypotekárny úver 870,94 eura b) platby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv 398,24 eura c) elektrina 40 eur d) RTVS 4,64 eura e) Orange internet a TV 22,78 eura spolu 1.336,60 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. a) až e)

25. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami mal. D. v júli 2017 matka vynaložila nasledovné výdavky: a) tábor Bulharsko pobyt 327 eur b) tábor Bulharsko 200 eur c) tábor Bulharsko lekáreň 100 eur d) Praha vreckové 100 eur e) zubný strojček 76 eur f) kozmetika - čistenie pleti 28 eur g) manikúra, pedikúra 42 eur h) topánky 49,95 eura i) plavky 38 eura j) tričká 18 eur k) iné oblečenie HM 29,90 eura 1) oblečenie Zara 22 eur m) iné oblečenie 50 eur spolu 1.080,85 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. a)

26. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami mal. D. v auguste 2017 matka vynaložila nasledovné výdavky: a) Festival Grape 11.8.2017 - 13.8.2017 vstupenka 50 eur b) Festival Grape vreckové 100 eur c) Londýn 13.8.2017-20.8.2017 letenka 159 eur d) Londýn vreckové 590 eur e) Dovolenka pri morí 25.8.2017-1.9.2017 1.105,70 eura f) nohavice 22,98 eura spolu 2.027,68 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. c) a e)

27. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami mal. D. v septembri 2017 vynaložila nasledovné výdavky: a) zubár 45 eur b) zubný strojček 25 eur c) kolok ku skúške na vodičský preukaz 36 eur d) jazyková škola 276 eur e) kozmetika - čistenie pleti 28 eur f) školské potreby 22,28 eura g) nohavice 35,99 eura h) košeľa 22,95 eura i) športová mikina 40 eur

j) ortopedické vložky do topánok 25,90 eura k) stolička k písaciemu stolu + stojan na knihy + svetlá v izbe 212,75 eura

1) kaderníctvo 90 eur spolu 859,87 eura Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov pod písm. d) a k)

28. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami mal. D. v októbri 2017 doposiaľ vynaložila nasledovné výdavky: 300 EUR, 33 EUR, 26 EUR, 20 EUR, 30 EUR, 26,60 EUR, 69,90 EUR, 103,90 EUR, spolu 609,40 EUR.

29. Medzi ďalšie vynaložené náklady v súvislosti s potrebami mal. D. patria náklady na rekonštrukciu jej izby v sume 4.172 eur. Dôkazy: listiny preukazujúce výšku nákladov

30. Na preukázanie vynaloženia a výšky ďalších uvádzaných výdavkov nezakladám dôkazy, nakoľko ide o výdavky bežné, pričom ich výška je všeobecne známa. Zakladám však daňové priznanie FO a daňové priznanie PO za rok 2016 a účtovnú závierku PO k 31.12.2016. Dôkazy: podľa textu a) trieda - zbierka na stužkovú b) trieda-ZRPŠ c) vodičský preukaz kolok d) exkurzia do Brna e) drogéria f) legíny g) topánky h) tenisky

31. Prehľad výdavkov vynaložených mesačne na odôvodnené potreby mal. D. od júla 2017 (ktoré zodpovedajú mesačne vynakladanými výdavkami na jej odôvodnené potreby už pred jej odchodom do Francúzska) uviedla na preukázanie dôvodnosti požadovanej výšky výživného, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiach otca. Pre ilustráciu záujmu otca o mal. D. uvádza, že od marca 2017 sa s mal. D. nestretol a mimo súdom prvej inštancie určenej výšky výživného nad tento rámec a ani iným spôsobom neprispel.

32. Otec sa písomne vyjadril k podaniam doručeným PZ matky a samotnou matkou a to dňa 24.03.2017 a 18.10.2017. Vyjadrenie PZ matky zo dňa je nezrozumiteľné, nie je z neho zrejmé ako bolo nakladané s finančnými prostriedkami, ktoré mali slúžiť na štúdium dcéry vo Francúzsku, teda chýba prehľad výdajov na sumu 12.000 EUR, ktoré boli na tento účel poukázané rodičmi na osobitný účet. Otec žiada, aby boli sprehľadnené výdavky dcéry na uvedenú sumu. Taktiež nie je zrejmé, na čo mal byť použitý zostatok vo výške 4.313,39 EUR ktorý mal byť údajne ku dňu 24.03. 2017. Namieta tvrdenie matky, že otec dal dar dcére vo výške 6.000 EUR, lebo o dar nešlo a už vôbec nie konkludentný, tak sa to uvádza vo vyjadrení zo dňa 24.03. 2017. Listinný dôkaz o tom, že sa zo strany otca jednalo o zaplatenie všetkých nákladov súvisiacich so štúdiom dcéry v zahraničí je v súdnom spise, (rodičia prispeli rovnakým dielom po 6.000 EUR)-potvrdenie z banky, kde je označené, že sú to peniaze na pobyt dcéry vo Francúzsku. Vo vyjadrení zo dňa 24.03. 2017 otec rozporuje výdavky: 200 EUR diaľničná známka (pôvodne boli rodičia dohodnutí tak, že jednu cestu absolvuje autom otec s dcérou a jednu absolvuje matka a to autom, ak to bude potreba, 1269 EUR- náklady na lyžovačku, zvýšené osobitné výdavky na dcéru musí matka konzultovať s otcom, musia sa dohodnúť kto a v akej miere bude takéto výdavky financovať, resp. že ich bude financovať ten, ktorý má takémuto osobitnému výdaju aj príjem. Ak ani jeden z rodičov nemá taký príjem, aby mohol financovať takýto vysoký výdavok, musí byť buď upustené od takéhoto nákladu alebo sa takáto záujmová činnosť nahradí inou činnosťou. Otec nezarába toľko aby platil dcére nákladnú lyžovačku. 90 EUR na kaderníčku- je nereálny výdavok - nadsadený, s poukazom na to, že v podaní sa uvádzajú aj náklady na kulmu, fén. 100 EUR- na MHD v čase pobytu v BA- ak sa kupuje študentská električenka, tak potom náklady nemôžu byť vo výške 100 EUR.

- Ak boli výdavky matky na dcéru financované mimo účtu, z ktorého majú byť kryté potreby dcéry, kde bol použitý zostatok účtu, ktorý mal byť vedený pre potreby dcéry, pričom na sporiacom účte mal byť zostatok 3.380,11 EUR?

- Otec žiadal predložiť všetky výpisy z účtov v Č. B..K.. R. C. B..K.. ktorými dcéra disponuje, aby sa sprehľadnili výdaje dcéry a zostatky na účtoch Žiadame preukázať doplatok 770 EUR ako doplatok za pobyt vo francúzskej rodine, bol dohodnutý na 45 EUR na týždeň a zároveň aj ostatné výdavky vyčísľované na str. 2 podania zo dňa 24.03.2017. Životné poistenie- podľa názoru otca nie je nevyhnutný výdavok, nesúhlasí s ním.

33. K podaniu zo dňa 18.10. 2017 Otec rozporuje životné poistenie, nesúhlasí s ním, platia sa už iné druhy poistenia, ktoré sú nákladné, matka maloletej nedohodla s otcom nové životné poistenie. Otec rozporuje aj poistenie na VŠ v sume 500 EUR mesačne, tiež matka s otcom nedohodla, že dcére budú platiť naviac 500 EUR mesačne, ani ho žiadnym spôsobom neupovedomila o tom, že takýto výdavok plánuje. Dcéra má ešte 2 roky strednej školy, otec je toho názoru, že ak matka už teraz chce vynakladať takýto výdavok na dcéru, musí ho hradiť zo svojich viacerých príjmov. Ak doteraz bol skutočne tento výdavok matkou osobitne hradený z jej príjmu, tak potom musí matka na takýto výdavok aj finančne mať. V bode IV. str. 2 je potrebné sprehľadniť čo boli výdavky na dcéru a čo boli výdavky matky a s čím boli spojené, napr. autopožičovňa? Ubytovanie v Bordeaux a Lacanau? (aby bolo zrejmé či sú to nevyhnutné pravidelné výdavky, ktoré sa majú brať do úvahy pri výške výživného?) a z čoho boli hradené, teda z akého účtu a koho príjmov (matky alebo z príjmov dcéry, resp. peňazí, ktoré boli určené na štúdium v zahraničí) V bode V. str. 2 otec rozporuje položku poistenie na VŠ, z dôvodov, ktoré sme uviedli vyššie v texte. Otec zároveň uviedol, že od návratu dcéry z Francúzska ak došlo k zmene majetkovým pomerov na strane účastníkov konania, bola matka okresným súdom upozornená, že môže podať návrh na úpravu výživného. Nie je zrejmé, či matka maloletej D. takýto návrh podala, pretože Krajský súd v Bratislave pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol ku dňu vyhlásenia súdneho rozhodnutia a tak uskutočniť revíziu súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec ďalej rozporuje položku -vreckové 100 EUR, pričom aj keď si zaplatí dieťa školské obedy (nie je zrejmé koľko stoja obedy, ak by to bolo 40 EUR mesačne, vreckové vo výške 40 EUR mesačne považuje otec za primerané, ak všetky náklady má dieťa pokryté). V bode VI. Str. 2 otec uvádza, že byt, ktorý nechal po vyporiadaní BSM manželke mal v roku 2016 hodnotu podľa znaleckého posudku 317.000 EUR, je nadštandardný svojim vybavením aj rozlohou, patria k nemu tri kryté garážové státia. (150m2 obytná plocha bytu, 45m2- balkóny), teda sú samozrejme aj náklady na takýto byt a tiež úver, pričom v danom prípade úver nie nevyhnutný výdavok v takej výške ako ho platí vlastníčka, ak by sa bytový nadštandard zmenil na bytový štandard, teda byt by sa byt predal a kúpil menší, pričom otec maloletej nie je povinný prispievať na úver ani platiť náklady na takto nadštandardný byt, resp. fond opráv, ( príjem, ktorý matka maloletej vykazuje v daňových priznaniach nemôže pokývať všetky výdaje, ktoré matka v podaní zo dňa 18.10.2017 vykazuje ). Navrhol, aby matka písomne uviedla aké má pravidelné mesačné príjmy z výkonu svojho povolania, iných zamestnaní, prípadne iné príjmy, tzv. netto príjmy. Tiež aby uviedla aký je jej príjem zo zisku v spoločnosti Z.-X. K.. Q.. X.. a aké sú jej majetkové pomery. V bode VII. Str. 3 otec rozporuje náklady na Tábor v Bulharsku, opakovane zdôrazňuje, že takéto výdavky matka maloletej s ním neprejednala, odmieta sa na nich podieľať, nepovažuje to za nevyhnutný výdavok, ak matka chce, aby sa dcére hradili mimo Francúzska, iných výletov v zahraničí aj drahé ďalšie pobyty v zahraničí, drahé lyžovačky a dovolenky musí ich hradiť ten rodič, ktorý na to skutočne finančne aj má. Každý z rodičov môže zobrať dieťa na takú dovolenku, na akú mu stačia jeho financie. Otec rozporuje neprimerane vysoké náklady na kozmetiku a manikúru, pedikúru, je možné ich realizovať aj lacnejšie. V bode VIII. Str. 3 otec rozporuje položku vreckové na festival vo výške 100 EUR?, tiež položky Londýn- letenka a vreckové- 590 EUR? (nejde o nevyhnutný výdavok) a dovolenka pri mori-1.105,70 EUR? (nejde o nevyhnutný výdavok, nie je zrejmé či to je na 1 osobu alebo 2 osoby). V bode IX str. 4. Jazyková škola- mimoriadny výdavok, otec súhlasí, ale len s lacnejšou školou Nesúhlasí s položkou kaderníčka- 90 EUR mesačne? V bode X. Položka stužková -300 EUR? - za aké obdobie? Položka topánky za 69,90 EUR a tenisky 103,90 EUR- sú predražené pre maloletú. V bode XI. Výdavky na dcérinu izbu - izbu mala dcéra moderne zariadenú s nábytkom na mieru prispôsobenú štúdiu a to nebol bežné zariadenie v roku 2008, preto tento výdavok otec rozporuje. Nesúhlasí s ním, rekonštrukcia nebola potrebná, pričom ak aj ju matka uskutočnila, náklad na rekonštrukciu je nadsadený (na jednu izbu 4.172 EUR?) Otec uvádza, že uznáva náklady maloletej na jej zdravotný stav, na školské potreby, vodičský preukaz, primerané náklady na sebaobslužné činnosti a na obuv a ošatenie, stavebné sporenie (hoci to tiež nie je nevyhnutný výdavok), náklady na električenku, posilňovňu a náklady na stravovanie. Vzhľadom k uvedenému začal po jej návrate zo zahraničia zasielať sumu na výživné 250 EUR mesačne, ktorú matka maloletej odmietla a vrátila mu ju späť. Taktiež mu dcéra vrátila 100 EUR, ktoré jej otec poslal na meniny. Na narodeniny jej tiež poslal 100 EUR, ktoré si ponechala. Jasne prostredníctvom SMS dala otcovi najavo, že už z jeho rodiny sa mieni kontaktovať iba s nevlastným bratom S.. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa

požadovalo vysoké výživné od otca a správanie dcéry k otcovi bolo také, že dcéra sa s ním nemieni žiadnym spôsobom kontaktovať a ignoruje ho. (bezdôvodne).

34. V skutočnosti, navrhovateľka aj keď otec dobrovoľne zaslal vyššie výživné, toto mu obratom vrátila s označením nesprávnej platby, ale požaduje vyššie výživné. Toho času otec pravidelne prispieva na výživu sumou 100 EUR mesačne. Jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 1.900 EUR. Platí si nájomný byt, hľadá si nové bývanie po rozvode. Má zvýšené výdavky na zubára, doplatky na srdce na lieky a návštevy lekárov. Výživné vo výške 250 EUR od 07/2017 by považoval za primerané. Navrhujeme, aby súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil v časti výživného. Matka maloletej má právne možnosť dať si upraviť výživné v samostatnom konaní.

35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti výživného. V danej veci matka maloletej nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku o výške výživného v sume 100 eur mesačne a navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania a určil výživné v sume 500 eur mesačne.

36. V odvolaní matka namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. V súvislosti s touto námietkou matky je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 C.m.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach ( medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

37. V prejednávanej veci matka maloletej v konaní pred prvoinštančným súdom dostatočne, jasne a zrozumiteľne preukázala a predložila k tomu dôkazy, o odôvodnených nákladoch na maloletú, predložila doklady o všetkých platbách, ktoré uhradila a tiež označila dôkazy a svoje tvrdenia k majetkovým pomerom otca maloletej, ako aj svojich majetkových pomeroch a príjmoch. Okresný súd mal tak dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci.

38. Je potrebné tiež uviesť, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníkov, ( v danej veci otec namietal a žiadal súd o zabezpečenie dôkazu zo strany matky predložiť dôkazy a doklady o jej príjme ako aj špecifikovať a konkretizovať všetky úhrady zo sumy 12000 eur, ktorá bola vložená na účet maloletej ) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania. Okresný súd preto svojim postupom účastníkov nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré im Civilný mimosporový poriadok priznáva.

39. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

40. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

41. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné.

42. Súd prvej inštancie v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov k maloletej, po rozhodnutí o rozvode manželstva, výrok, ktorý odvolaním napadla matka maloletej, právne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine.

43. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

44. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

45. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

46. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 47. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutočný stav ohľadne určenia výživného, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. 48. V súvislosti s námietkou matky maloletej v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď určil výživné na maloletú vo výške 100 eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

49. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa.

50. Matka v podanom odvolaní tvrdila, že otec sa počas ich manželstva nestaral dostatočným spôsobom o maloletú a maloletá nemá k otcovi vytvorený citový vzťah a spolu sa nestretávajú tak, akoby to zodpovedalo vzťahu rodiča a dieťaťa.

51. Treba zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu

hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.

52. V danom prípade ide o dieťa už čoskoro dospelé a tak možno zastávať názor, že náklady a odôvodnené potreby maloletej sa finančne približujú potrebám otca, ktorý vo svojom vyjadrení vyčíslil svoje náklady v sume zodpovedajúcej jeho príjmu a to napríklad mesačne na stravu otec potrebuje 600 eur, na dopravu a motorové vozidlo 250 eur, splácanie spotrebného úveru - 200,- EUR mesačne, zdravotné výdavky - okuliare, doplatky na lieky, rehabilitácie 40,- EUR, hygienické potreby - 60,- EUR, obuv, ošatenie - minimálne 100,- EUR, výživné na dieťa - 250,- EUR, splátka úveru na byt - 150,- EUR tak, ako boli vyčíslené otcom vo vyjadrení zo dňa. 29. 03. 2016. na č.l. 17. spisu.

53. Odvolací súd k uvedenému vyjadreniu otca v súvislosti s jeho nákladmi, považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ otec vo svojich vyjadreniach tvrdil, že ak dieťa nemá finančné prostriedky na svoje záujmy, doplnkové štúdium, vzdelávanie, jazykové kurzy, lyžovanie a iné aktivity, je potrebné to obmedziť, alebo zameniť za inú lacnejšiu formu záujmov maloletej, tak je potrebné porovnať napríklad mesačné náklady na stravu otca v sume 600 eur s výživným, ktoré platí otec mesačne na skoro dospelé dieťa v sume 100 eur. Pri takomto porovnaní by otec potreboval iba na stravu 600 eur a dieťaťu by malo stačiť na všetko 100 eur. Sumu 100 eur v uvedenom vyčíslení nákladov, otec uviedol iba pre seba na obuv, ošatenie - minimálne 100 eur, čo je neporovnateľné s výživným, ktoré otec platí na skoro dospelé dieťa na všetky jeho náklady, s tým, že ak by rovnakou sumou prispievala aj matka, tak dieťa by sa živilo zo sumy 200 eur mesačne. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

54. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto pokiaľ otec minie mesačne na stravu 600 eur, vzhľadom na jeho životnú úroveň nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že suma 100 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. Pokiaľ je v možnostiach otca platiť stravu pre seba v sume 600 eur mesačne, na motorové vozidlo 250 eur a iné náklady, ako uviedol vo vyjadrení, potom aj dieťa vzhľadom na životnú úroveň otca musí mať určenú vyživovaciu povinnosť zo strany tohto rodiča vo vyššej jemu primeranej sume. Pokiaľ v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča, treba vychádzať aj z vyjadrenia matky, po predaji domu v Plaveckom Štvrtku otec nadobudol kúpnu cenu v čiastke 102000 eur a okrem toho otec spolu so svojim synom z prvého manželstva je spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2 ďalšej nehnuteľnosti - 2 izbového bytu v kat. úz. Ružinov na Galaktickej ulici v Bratislave, ktorého hodnota presahuje 100000 eur. Podľa vyjadrenia matky, otec svoj príjem využíva výlučne pre vlastné potreby a odmieta sa podieľať na úhrade spoločných záväzkov (úverov čerpaných počas manželstva na spoločné bývanie).

55. S prihliadnutím na dôvody uvedené vo vyjadrení otca, že nemá finančné prostriedky v takej sume, aby mohol platiť vyššie výživné ( doteraz podľa zistenia platil sumu 100 eur mesačne ) a tvrdil, že matka má uhrádzať náklady maloletej vo väčšom rozsahu ako on, pretože má na to peniaze, je potrebné uviesť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Podľa vyjadrenia otca zo dňa 29. 03. 2016. založeného v spise na č.l. 17. jeho mesačné náklady sú nasledovné: 600,- eur, na motorové vozidlo 250,- eur, splácanie spotrebného úveru - 200,- EUR mesačne, zdravotné výdavky - okuliare, doplatky na lieky, rehabilitácie 40,- EUR, hygienické potreby - 60,- EUR, obuv, ošatenie - minimálne 100,- EUR, výživné na dieťa - 250,- EUR, splátka úveru na byt - 150,- EUR.

56. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom vyjadrení a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť

platiť výživné vo vyššej sume ako platí v sume 100,- eur, neskôr súhlasil so sumou 250,- eur mesačne, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. ( otec má priemerný mesačný príjem 1.900,- Eur, dostal finančné prostriedky v sume 102.000,- eur za kúpnu cenu z predaja nehnuteľnosti a tiež je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v Bratislave podľa vyjadrenia matky v hodnote 100.000,- Eur ). 57. S prihliadnutím na uvedené majetkové pomery otca, v danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletej, že výška výživného tak ako navrhuje matka v podanom odvolaní je neprimeraná. Z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca, bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa. 58. Odvolací súd je toho názoru, že suma 100,- Eur, ktorú platí otec mesačne k rukám matky maloletej, nezodpovedá jeho majetkovým a zárobkovým pomerom a takáto výška výživného nie je schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletej. 59. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné otcovi maloletej, v súvislosti s rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností rodičov k maloletej. 60. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav ako aj doplnený vyjadrením matky a predložením písomných dokladov o výdavkoch maloletej ku dňu rozhodnutia vo veci výživného, ktoré boli otcovi maloletej zaslané, mal možnosť sa s nimi oboznámiť a svoje vyjadrenie predložil odvolaciemu súdu, ktorý doručil toto vyjadrenie matke, ktorá sa k vyjadreniu otca nevyjadrila na pojednávaní pred odvolacím súdom a považovala svoje stanovisko vo veci za dostatočné. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá majetkovým a zárobkovým pomerom otca a že takáto výška výživného je schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletej. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z listinných dôkazov a to z potvrdenia o príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava o výške príjmu matky v roku 2015 v sume 561,45 eur priemerne mesačne netto a v období od januára 2016 do júna 2016, 213,86 eur priemerne mesačne netto. Zo spoločnosti Z. M. K.. Q.. X.. mala matka maloletej v období od februára 2015 do júla 2016 príjem 343,98 eur priemerne mesačne netto podľa daňového priznania ako fyzickej osoby za rok 2015 mala čiastkový základ dane 7 232,88 eur a daň na úhradu 1 373,17 eur a táto spoločnosť ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je matka maloletej podľa daňového priznania za rok 2015 mala základ dane 39,69 eur. Otec maloletej, ktorý je riadne zamestnaný mal príjem za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016, 1 982,27 eur priemerne mesačne netto. Maloletá D. od septembra 2016 až do júna 2017 študovala na strednej škole v zahraničí. K zmene majetkových pomerov rodičov maloletej od rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo, iba otec maloletej v konaní opakovane namietal, že matka má vyšší príjem ako uviedla a preukázala a preto by mala náklady maloletej hradiť vo väčšom rozsahu ako on.

61. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 62 Zákona o rodine v spojení s ust. § 18, § 23 Zákona o rodine a § 100 C.m.p. a § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou ( resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku

výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. ( Zákon o rodine, komentár, C.H.Beck, Praha 2011, strana 390, 391).

62. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného.

63. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť .Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

64. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu výživného, ktoré určil okresný súd. Okresný súd v odôvodnení rozsudku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne na maloletú, vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia zložili na účet maloletej sumu 12 000,- eur a to vyhodnotením tvrdení oboch rodičov ako aj logickou úvahou podporenou listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že rodičia túto sumu vložili na účet maloletej práve za účelom pokrytia jej výdavkov spojených zo štúdiom vo Francúzsku. Študijný pobyt maloletej je priebežne pokrývaný z tohto účtu, pričom suma 12 000,- eur by mala pokryť všetky výdavky s tým spojené resp. všetky výdavky v súvislosti so štúdiom, cestovaním, ubytovaním, stravou, vreckovým, ako aj ďalšie výdavky maloletej, ktoré počas obdobia jej štúdia v zahraničí bude mať na Slovensku, ako napríklad poistenie, dovolenky, ortodontická liečba a podobne. Matka vyčíslila výdavky na sumu 1 172,95 eur a pokiaľ táto suma za 10 mesiacov je 11 729,50 eur tak na účte bolo 12 000 eur na uvedený účel. Podľa súdu sú výdavky maloletej v celosti pokryté a súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100 eur mesačne, keď zistil, že mimoriadne výdavky maloletej spojené so štúdiom už rodičia uhradili a určené výživné má slúžiť na úhradu výdavkov, ktoré maloletej vzniknú na Slovensku počas krátkodobých pobytov.

65. Vzhľadom na uvedené zistenie okresného súdu, že rodičia vložili na účet maloletej sumu 12000 eur, teda otec sumu 6000 eur a tvrdil, že táto suma je určená na úhradu nákladov maloletej vo Francúzsku v spojení so štúdiom a matka tvrdila, že suma bola vložená na účet z prostriedkov z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti a mala slúžiť pre maloletú do budúcna a nie na účel, ako uviedol otec. Preto okresný súd nesprávne zistil, že sumu 12000 eur rodičia vložili na účet maloletej za účelom pokrytia jej výdavkov spojených so štúdiom vo Francúzsku a možno to považovať za čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca a preto určil výživné len v sume 100 eur mesačne. Takéto zistenie nevyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov ani z obsahu spisu. Bolo preukázané, že rodičia vložili uvedenú sumu na účet maloletej, ale nebolo preukázané, že účelom bol práve pobyt maloletej v zahraničí. Aj pokiaľ by bolo potrebné uhrádzať zvýšené náklady maloletej na štúdium vo Francúzsku, je nepochybné a rodičia súhlasili s tým, že maloletá pôjde študovať do Francúzska. Táto suma ale ako výživné vložená na účet maloletej nemohla byť, pretože matka vložila sumu 6000 eur na účet za účelom úhrady nákladov v budúcnosti a nie na študijný pobyt v zahraničí. V tomto sú tvrdenia rodičov rozporné. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie, ale nesprávne dospel k záveru, že výživné sa platí na účet maloletej a nie k rukám matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Ak súd rozhodne o plnení vyživovacej povinnosti, potom môže uložiť povinnému jedine jej platenie v peniazoch, ktorých množstvo určí v konkrétnej výške. Sumy výživného viaže zákon na opakujúce sa mesačné plnenia. Zmyslom výživného je zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného v primeraných časových intervaloch ( 1 mesiac ). Z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že nie je možné, aby sa povinný zbavil plnenia vyživovacej povinnosti jednorazovým splatením určitej čiastky oprávnenému. Zo strany otca nebolo preukázané jeho tvrdenie, že peniaze, ktoré vložil na účet maloletej tvoria jeho vyživovaciu povinnosť a on si už nemusí plniť vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. Za daného stavu možno prisvedčiť vyjadreniu matky, že maloletá sa dostala do stavu hmotnej núdze, keď otec prispieva iba sumou 100 eur mesačne, z čoho nemožno pokryť finančne jej odôvodnené potreby v požadovanom a preukázanom rozsahu. Okresný súd preto nesprávne dospel k záveru, že suma 100 eur mesačne je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca ako to predpokladá ustanovenie § 62 a nasl. Zákona o rodine.

66. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak dôjde v budúcnosti k zmene pomerov, je možné podať návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Povinnosťou okresného súdu ( aj s prihliadnutím na to, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu ), bolo riadne zistiť skutočný stav, tento správne vyhodnotiť a svoj záver podriadiť pod príslušnú právnu normu a vo veci rozhodnúť a nie odkázať matku maloletého dieťaťa aby podala nový návrh.

67. Okresný súd tiež zamietol návrh otca na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mala predložiť matka maloletej k svojim majetkovým pomerom. Matka predložila odvolaciemu súdu špecifikáciu a doplnila listinné dôkazy, ktoré boli otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi predložené na vyjadrenie. Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť na základe odôvodnených potrieb maloletej a možností a schopností otca platiť výživné a výšku ponechal na odvolací súd a otec navrhol, aby zvýšené náklady maloletej hradila matka zo svojho príjmu ( čo aj matka doteraz robí - poznámka odvolacieho súdu ) s tým, že nesúhlasil s výškou nákladov na maloletú zo strany matky a tvrdil, že životná úroveň maloletej by mala byť nižšia, pretože on na financovanie výdavkov maloletej nemá peniaze, ale je ochotný maloletej kúpiť to, čo nevyhnutne potrebuje.

68. Odvolací súd s poukazom na uvedené, podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil výrok rozsudku o určení výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné v určenej sume. Pokiaľ rodičia dali maloletej časť kúpnej ceny za predanú nehnuteľnosť, nemožno to považovať za plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorý by už nemal povinnosť platiť výživné k rukám matky maloletej, ktorej bola maloletá zverená rozhodnutím súdu do starostlivosti. Povinnosťou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je platiť výživné k rukám rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a nie k rukám dieťaťa, ako to bolo v danom prípade. Pokiaľ otec tvrdil, že nešlo o dar pre maloletú, tak formu, akú má suma 6000 eur vložená z jeho strany na účet maloletej, nie je odvolací súd v tomto konaní oprávnený skúmať, pretože povinnosť platiť výživné má otec k rukám druhého rodiča, teda matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti a tak matka je povinná uhrádzať a zabezpečovať odôvodnené potreby maloletej z vlastných prostriedkov a tiež

zo sumy, ktorú platí druhý rodič na základe rozhodnutia súdu, čo otec aj robil, pretože platil výživné na základe rozhodnutia okresného súdu v sume 100 eur mesačne. V tomto prípade nejde ani o tezauráciu výživného podľa § 64 Zákona o rodine, pretože toto ustanovenie vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a tiež rozhodnutie súdu o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti. Je ešte potrebné uviesť, že ak otec maloletej mal záujem zabezpečiť maloletej finančné prostriedky na jej štúdium v zahraničí, treba zdôrazniť, že otec aj matka nepochybne s týmto zahraničným štúdiom maloletej súhlasili a tak bolo na nich, v akom rozsahu sa budú na zvýšených nákladoch maloletej podieľať, samozrejme okrem pravidelného platenia výživného zo strany otca.

69. V súvislosti so zmenou výšky výživného, odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil aj zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 v sume 3.000,- €, ktorú uložil otcovi zaplatiť do 30 dní do právoplatnosti rozsudku.

70. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).