Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-581-2011.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/581/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Banská Bystrica so sídlom Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. cesta XX, XXX 01 Nemce, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, o vymoženie sumy 607,62 eur, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh súdneho exekútora na predvedenie povinného pred súdneho exekútora na adresu jeho Exekútorského úradu z a m i e t a.
II. Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty zo dňa 25.7.2013 z a m i e t a.
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
IV. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 165,31 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným č. 1121321913 zo dňa 04.05.2011. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.7.2011.
2. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 9.5.2013 návrh na predvedenie povinného, v ktorom súd informoval, že povinný uhradil nárok oprávneného priamo oprávnenému, pričom trovy exekúcie boli vymožené iba čiastočne vo výške 10 eur.
3. Súdny exekútor svoj návrh na predvedenie povinného odôvodnil tým, dňa 24.10.2011 a dňa 8.2.2013 vydal výzvu na splnenie povinnosti a predvolanie povinného, v ktorej vyzval povinného, aby sa v prípade, ak do 7 dní odo dňa doručenia výzvy nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, dostavil v lehote 10 dní osobne na exekútorský úrad. Povinný sa podľa neho v zákonnej lehote na exekútorský úrad neustanovil, zároveň ani neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť.
4. Podľa § 243b ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od 1.4.2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor môže predvolať povinného a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a
na vyhlásenie o svojom majetku. Povinný musí odpovedať exekútorovi do jedného týždňa od doručenia výzvy.
6. Podľa § 54 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor môže dať návrh príslušnému súdu na predvedenie povinného Policajným zborom, ak sa povinný na predvolanie opakovane nedostavil pred exekútora a bol na túto možnosť v predvolaní upozornený.
7. Súd preskúmal návrh súdneho exekútora na predvedenie povinného bývajúceho v Nemciach na Exekútorský úrad vo Zvolene a posúdil ho ako nehospodárny a v konečnom dôsledku tiež neúčelný. Citované ust. § 54 ods. 3 Exekučného poriadku neurčuje povinnosť, ale len možnosť súdu dať povinného na návrh súdneho exekútora predviesť. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor mal dostatok nástrojov (lustrácie, dopyty na jednotlivé inštitúcie) na to, aby mohol zistiť majetok povinného aj bez poskytnutia súčinnosti zo strany povinného a súčasne, keď zistil, že súdny exekútor vykonal pracovné cesty za povinným za účelom zistenia jeho majetku, vyhodnotil predvedenie povinného na Exekútorský úrad ako nehospodárne a preto súd návrh súdneho exekútora na predvedenie povinného na adresu sídla jeho Exekútorského úradu ako neúčelný a nehospodárny zamietol.
8. Súdny exekútor doručil súdu dňa 31.7.2013 návrh na uloženie poriadkovej pokuty povinnému zo dňa 25.7.2013, ktorý odôvodnil tým, že povinný žiadnym spôsobom neprejavil súčinnosť pri vykonávaní exekúcie tým, že po dvoch výzvach súdneho exekútora nepredložil vyhlásenie o svojom majetku.
9. Podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor môže predvolať povinného a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku. Povinný musí odpovedať exekútorovi do jedného týždňa od doručenia výzvy. Ak túto povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi uvedie úmyselne nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.
10. Z cit. ustanovenia zákona vyplýva, že v prípade, ak povinný na výzvu nepodá súdnemu exekútorovi vyhlásenie o svojom majetku, tak mu súd môže na návrh súdneho exekútora uložiť poriadkovú pokutu podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku. Z logického a gramatického hľadiska vyplýva súdu možnosť uloženia poriadkovej pokuty a nie povinnosť. Súd pri rozhodovaní o uložení alebo neuložení poriadkovej pokuty bral do úvahy aj ďalší postup súdneho exekútora po tom, čo povinný nereagoval na jeho výzvu, nakoľko súdny exekútor má viacero možností ako pokračovať vo vykonávaní exekúcie. V ustanovení § 34 ods. 1 až 11 Exekučného poriadku sú taxatívne uvedené právnické osoby, ktoré sú povinné na žiadosť súdneho exekútora oznámiť údaje potrebné na vykonanie exekúcie. Súd preto návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty povinnému zamietol, pretože mal zato, že súdny exekútor mohol žiadať údaje o majetku resp. o osobe povinného v zmysle § 34 ods. 1 až 11 Exekučného poriadku, pričom v tomto štádiu konania sa uloženie poriadkovej pokuty javí ako neúčelné.
11. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2013 oprávnený oznámil, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku vo výške 607,62 eur dňa 10.8.2011.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Najčastejším dôvodom na použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je splnenie dlhu. Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie vtedy, ak k splneniu došlo po vydaní exekučného titulu. V danom prípade mal súd jednoznačne preukázané, že povinný v plnej výške uhradil svoj dlh voči oprávnenému, teda právo priznané oprávnenému exekučným titulom zaniklo a to v čase po začatí exekučného konania dňa 10.8.2011. Vzhľadom k tomu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z a s t a v i l.
15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhrádza náklady podľa § 196 povinný.
18. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
19. O trovách exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a k ich úhrade zaviazal povinného, nakoľko tento si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu riadne a včas, povinný uhradil svoj dlh až po začatí exekučného konania a preto je povinný uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
20. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
21. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
22. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
26. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákona č. 283/2002 Z. z.“ ), sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
27. Podľa § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
28. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
29. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
30. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
31. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 295,97 eur (nesprávne uvedený súčet vo vyčíslení trov v sume 367,68 eur) tak, že v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 20 % z výšky vymoženej pohľadávky, teda odmenu v sume 121,53 eur, v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať minimálnu paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 48,90 eur (žiadosť o udelenie poverenia 1,30 eur, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov 1 euro, žiadosť o súčinnosť SP 1 euro, upovedomenie o začatí exekúcie oprávnený 1 euro, upovedomenie o začatí exekúcie povinný 1,30 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinný 1 euro, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 12 x 1 euro + 2 x 1,50 eur, žiadosť o súčinnosť ODI 1 euro, žiadosť o súčinnosť SP 1,30 eur, výzva na splnenie povinnosti + predvolanie povinného 1 euro, príkaz na úhradu trov exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 13 x 1 euro + 2 x 1,40 eur + 1 x 1,30 eur, výzva na splnenie povinnosti + predvolanie povinného 1,70 eur, návrh na predvedenie povinného 1 euro, oznámenie 1,40 eur, návrh na uloženie poriadkovej pokuty 2 x 1,40 eur); z náhrady za papier, obálky, tlač listiny uplatnené do dňa 28.1.2014 v celkovej sume 5,78 eur, z náhrady za elektronickú súčinnosť SP 0,18 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s odblokovaním majetku povinného, splnením oznamovacej povinnosti a ukončením exekúcie v sume 28,19 eur, cestovné náhrady v sume 7,56 eur (2 x 3,78 eur), v zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu za stratu času v sume 1,32 eur (2 x 0,66 eur) a DPH v sume 49,32 eur. Súdny exekútor uviedol, že v exekučnom konaní bola započítaná na trovy exekúcie parciálna úhrada povinného vo výške 10 eur.
32. Súd na základe spisu súdneho exekútora vyhodnotil, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 175,31 eur pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 20 % z výšky vymoženej pohľadávky v sume 121,53 eur, z náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 15,50 eur, keďže sa v spise súdneho exekútora nachádzali doručenky preukazujúce vznik poštových výdavkov v tejto sume (žiadosť o udelenie poverenia 1,30 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinný 1,30 eur, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 2 x 1,50 eur, žiadosť o súčinnosť SP 1,30 eur, príkaz na úhradu trov exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 2 x 1,40 eur + 1 x 1,30 eur, výzva na splnenie povinnosti + predvolanie povinného 1,70 eur, návrh na uloženie poriadkovej pokuty 2 x 1,40 eur), z náhrady hotových výdavkov za elektronickú súčinnosť SP 0,18 eur, z náhrady za stratu času v sume 1,32 eur (2 x 0,66 eur, dve vykonané pracovné cesty), z cestovných náhrad v sume 7,56 eur (2 x 3,78 eur, dve vykonané pracovné cesty) a z DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 29,22 eur. Od takto vypočítaných trov exekúcie odpočítal súd úhradu povinného vo výške 10 eur, ktorá bola započítaná na trovy exekúcie a tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 165,31 eur.
33. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti uplatnenú v sume 33,19 eur, pretože nie je možné uplatňovať si odmenu duplicitne jednak v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky a súčasne aj podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Vzhľadom k tomu, že súd už súdnemu exekútorovi priznal odmenu 20 % z výšky vymoženej pohľadávky, nebolo možné mu zároveň priznať aj minimálnu paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti.
34. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd vo zvyšku náhradu hotových výdavkov za poštovné spolu s príslušnou DPH súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože výška takto uplatnených poštových výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná pripojenými doručenkami a preto ju súd považuje za nepreskúmateľnú.
35. Súd súdnemu exekútorovi ďalej nepriznal náhradu administratívnych nákladov za papier, obálky, tlač listiny uplatnené do dňa 28.1.2014 v sume 5,78 eur ako aj náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s odblokovaním majetku povinného, splnením oznamovacej povinnosti a ukončením exekúcie
v sume 28,19 eur, pretože sa jedná o administratívny materiál, ktorého vznik ani výška nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil žiadne faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdna exekútorka náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Navyše budúce výdavky ešte z časového hľadiska nevznikli, ich vznik a výška nebola v spise súdneho exekútora preukázaná pripojenými doručenkami, dokladmi, faktúrami a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné.
36. Čo sa týka náhrady cestovného, súd ju súdnemu exekútorovi priznal vo výške 7,56 eur (2 x 3,78 eur), nakoľko sa v exekučnom spise nachádzali dôkazy o vykonaní pracovnej cesty dňa 29.10.2011 a dňa 5.11.2011 za účelom zistenia majetkových pomerov povinného (počet km: 2 x 14 km, trasa Banská Bystrica - Nemce a späť, priemerná spotreba 5,9 l/100 km, cena za 1 l PHM - 1,21 eur, náhrada za 1 km jazdy 0,183 eur). Súdny exekútor predložil súdu spolu s vyčíslením trov exekúcie fotokópiu technického preukazu použitého osobného vozidla, aj doklady o výške ceny pohonných hmôt v rozhodnom čase.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku I, II., IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.