Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: EUROKAPITAL, a.s., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 36 759 309, práve zastúpený advokátkou: JUDr. Lenka Maďarová, so sídlom Z. X,. XXX XX R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100484752/2017 zo dňa 16.03.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina rozhodnutím pod č. 104504534/2016 zo dňa 16.12.2016 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi a to tak, že určil podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 25.108,48 Eur za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014, pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2014, ktorý bol preúčtovaný na daňovú povinnosť a nasledujúce zdaňovacie obdobie v sume 1.853,97 Eur a z vyrubenej dane 23.254,51 Eur. Daňový úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonal u žalobcu riadnu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 18.10.2016. Predmetný protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie žalobcovi doručený dňa 21.10.2016 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Nasledujúci deň bolo začaté vyrubovacie konanie. Správca dane uviedol, že počas samotného výkonu daňovej kontroly vykonal šetrenia a úkony, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti: Zo strany daňového úradu bola zaslaná emailová výzva pre pána G., predsedu predstavenstva žalobcu, aby sa vyjadril k uskutočnenému zdaniteľnému plneniu, ktoré bolo predmetom vystavenej odberateľskej faktúry č. 14043 zo dňa 03.09.2014 a to najmä k otázkam, kto predmetné zdaniteľné plnenie vykonával, na akých dopravných prostriedkoch boli práce vykonávané, je potrebné predložiť záznamy o prevádzke vozidiel a evidencie prác jednotlivých pracovníkov tzv. šichtovnice, ak boli vedené, tiež je potrebné sa vyjadriť, či boli prenajaté nasledovné dopravné prostriedky, ktorých špecifikáciu zároveň uviedol. K uvedeným otázkam zaslal vyjadrenie podpredseda predstavenstva, ktorá odpoveď bola zaevidovaná pod č. 223235/2016. Správca dane predvolal telefonicky aj písomne splnomocnenú zástupkyňu žalobcu na pojednávanie dňa 18.03.2016. Výsledkom pojednávania bolo prijaté opatrenie, aby daňový subjekt doložil v elektronickom podaní v lehote 15 dní vyjadrenia k otázkam, ktoré neboli zo strany daňového subjektu v úplnosti zodpovedané. Kontrolou bolo zistené porušenie § 19 ods. 1 a 2 a nadväzujúcich ustanovení zákona o DPH, najmä § 65 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Kontrolovaný daňový subjekt neodviedol daň z uskutočniteľného zdaniteľného plnenia v správnom zdaňovacom období september 2014 a to z faktúry

č. 14043 zo dňa 11.09.2014 v celkovej výške 150.650,88 Eur, z toho základ dane činí 125.542,40 Eur a daň z pridanej hodnoty predstavuje čiastku 25.108,48 Eur. Daň z tohto plnenia bola pôvodne priznaná a odvedená v zdaňovacom období december 2014 t. j. s oneskorením troch mesiacov. Po začatí daňovej kontroly daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie za december 2014, čím daňový odvod dane vystornoval z nesprávneho zdaňovacieho obdobia. Uvedený odvod sa daňový subjekt pokúsil zosúladiť do správneho účtovného obdobia podaním dodatočného daňového priznania aj za september 2014, ktoré bolo podané v januári 2016, avšak toto daňové priznanie je právne neúčinné a neprípustné. Daňová povinnosť vyplývajúca z vyššie uvedeného daňového dokladu odberateľskej faktúry č. 14043 predstavuje základ dane vo výške 125.542,40 Eur, z toho 20% sadzba dane z DPH je vo výške 25.108,48 Eur, čo predstavuje rozdiel na neodvedenej dani z pridanej hodnoty z predloženej odberateľskej faktúry vo výške 25.108,48 Eur a to na riadku 04 daňového priznania. K uvedenému zisteniu sa žalobca počas pojednávania dňa 18.03.2016 vyjadril v tom zmysle, že nesúhlasí vyhodnotiť dodatočné daňové priznania ako neprípustné z dôvodu, že správca dane dostatočne neodôvodnil svoj záver o neprípustnosti, čím je takéto vyhodnotenie nepreskúmateľné. Žalobca uviedol, že v čase začatia daňovej kontroly 30.12.2015 nemal zákonnú možnosť podať dodatočné daňové priznanie a toto právo mu vzniklo od 01.01.2016 v zmysle § 19 ods. 6 Daňového poriadku. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania mu uplynula 15.01.2016, žalobca podal v tejto lehote 04.01.2016 dodatočné daňové priznanie, t. j. riadne a včas. V zákonnej lehote podal aj dodatočné daňové priznanie a daň zaplatil, preukázal všetky skutočnosti rozhodujúce pre kontrolované obdobie, ako aj preukazujúce zdaniteľné plnenie v zmysle faktúry č. 14043. Žalobca žiadal, aby správca dane sa vysporiadal s uvedenou skutočnosťou, aby aj na tento príklad boli aplikované prechodné ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne § 165 ods. 2, ktorý hovorí, že na daňové konania sa použije ten právny predpis, ktorý je pre daňový subjekt priaznivejší. Prechodné ustanovenia túto konkrétnu situáciu neriešia a medzera zákona nesmie byť na ujmu práv daňovému subjektu, čo vyplýva zo záverov súdnej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky. V takýchto prípadoch sa má použiť právny predpis alebo ustanovenie, ktoré mu je najbližšia pre daňový subjekt chcel aplikovať § 165 ods. 2. V tom prípade je pre žalobcu priaznivejšia novela Daňového poriadku - § 16 ods. 9. Správca dane k uvedenej námietke uviedol, že predmetná riadna daňová kontrola bola započatá v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku, oznámenie o daňovej kontrole bolo doručené daňovému subjektu riadnym spôsobom dňa 27.11.2015. V roku 2015 platné znenie daňového poriadku vo svojom ustanovení § 19 neumožňovalo daňovému subjektu podať dodatočné daňové priznanie po doručení oznámenia o začatí daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie v zmysle § 16 ods. 9 Daňového poriadku nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontroly, doručenie oznámenia o rozšírenie daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné priznanie týkalo a to uplynutím 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. Uvedené ustanovenie zákona je právne účinné od 01.01.2016. Pokiaľ žiadala právna zástupkyňa žalobcu, aby MF SR zaujalo stanovisko k výkladu použitia § 16 ods. 9 Daňového poriadku k tejto skutočnosti správca dane uviedol, že neukladá správcovi dane povinnosť na základe návrhu daňového subjektu požiadať MF SR o vydanie metodického usmernenia. Daňový subjekt na takýto úkon nie je aktívne legitimovaný. Dňa 19.04.2016 správca dane zaslal výzvu na predloženie dôkazov a dokladov, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 22.04.2016. Vo výzve boli špecifikované doklady a dôkazy, ktoré má žalobca predložiť. Písomné zmluvy o vykonaní prác dodávateľmi neboli zo strany kontrolovaného daňového subjektu predložené žiadne, v podaniach daňový subjekt predložil subdodávateľské faktúry s prílohami, ktorými preukázal, kto pre daňový subjekt - žalobcu práce vykonával, pričom bolo zistené, že práce mali byť vykonané najmä v mesiaci august 2014. V kontrolovanom zdaňovacom období september 2014 práce v subdodávkach vykonával len jeden dodávateľ a to V. N., ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Práce kontrolovanej spoločnosti fakturoval na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. 2/2014 zo dňa 03.09.2014 spolu s priloženým prílohami o výkazoch prác jednotlivých fyzických osôb a s priloženou objednávkou zo dňa 12.08.2014. Dňa 26.08.2016 sa k správcovi dane dostavil zamestnanec daňového subjektu žalobcu, s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.08.2016, pričom tento sa do zápisnice vyjadril, že vykonáva u kontrolovanej spoločnosti vedúceho dopravy a logistiky od roku 2012. Potvrdil, že faktúru sám odovzdával na Obec Kysucký Lieskovec, nevedel sa presne vyjadriť, či to bolo do rúk starostu alebo na učtáreň, potvrdil, že práce ako čistenie koryta, odvoz nánosu na skládku, čistenie vodných priekop vykonávali subdodávatelia. Konanie ústneho pojednávania vo veci prerokovania vyjadrenia k protokolu zo dňa 18.10.2016 za

zdaňovacie obdobie september 2016 správca dane oznámil žalobcovi na základe oznámenia, ktoré bolo prevzaté žalobcom dňa 21.11.2016. Dňa 11.11.2016 správcovi dane bolo doručené podanie žalobcu, ktoré bolo odpoveďou na výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorej prílohu tvoril protokol zo dňa 18.10.2016. Protokol považoval za nesprávny pre jeho neúplnosť, zavádzajúci charakter, zmätočnosť a v žiadnom prípade nezohľadňuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukázal správcovi už pri svojom prvom úkone v januári 2016. Správca dane k pripomienkam zaujal nasledujúce stanovisko, vo vzťahu k pripomienke žalobcu, že § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. od 01.01.2016 neumožňuje daňovému subjektu podať dodatočné daňové priznanie po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V roku 2015 platný neumožňoval daňovému subjektu po doručení oznámenia daňovej kontroly podať dodatočné daňové priznanie ani v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňovému subjektu. Dodatočné daňové priznanie za september 2014, ktoré žalobca chcel podať mu neumožňuje § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom správca dane uvedený výklad zákona považuje za jednoznačný t. j. neumožňujúci kontrolovanému daňovému subjektu podať dodatočné daňové priznanie v čase po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Dodatočné daňové priznanie podané za december 2014 nebolo predmetom riadnej daňovej kontroly. Správca dane ho riadne zaevidoval a vyhodnotil ako prípustné podané daňové priznanie, je zaúčtované v účtovníctve štátnych príjmov a je z neho vytvorený predmetný predpis dane. Správca dane akceptoval tú skutočnosť, že daňový subjekt riadne priznal, odviedol a zaplatil daň z vystavenej faktúry č. 14043 v decembri 2014. Uvedený stav sa zmenil, keď daňový subjekt podal dňa 04.01.2016 dodatočné daňové priznanie za december 2014. Dodatočným predpísaním tejto dane po kontrole dôjde k zosúladeniu odvodu v správnom zdaňovacom období, ktorým je september 2014. Správca dane konštatuje, že v rámci plnenia si svojich služobných povinností boli povinní zamestnanci správcu dane zaslať oznámenie o výkone daňovej kontroly ešte v roku 2015 a z ich strany nejde ani o zaujatosť, ani účelovosť. Správca dane je oprávnený v zmysle platného zákona vykonať kontrolu aj nie miestne príslušného daňového subjektu a je povinný pri kontrole postupovať v intenciách zákona č. 563/2009 Z. z.. Oznámenie o daňovej kontrole č. 21296233/2015 bolo daňovému subjektu včas doručené, ešte dňa 27.11.2015 a daňová kontrola sa zo zákona musela začať tak, ako bolo uvedené v oznámení. Na preklenutie vzdialenosti medzi daňovým subjektom a správcom dane počas výkonu daňovej kontroly daňový subjekt využíval prevažne elektronické podania. K pripomienke pod písm. b) uviedol podľa § 46 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacie obdobia alebo účtovného obdobia alebo aj dani, ktoré neboli uvedené v zápisnici, v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobia. Túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Na základe uvedeného ustanovenia správca dane bol oprávnený a nie povinný rozšíriť výkon danej vykonávanej kontroly aj na iné obdobia. Správca dane akceptuje, že žalobca porušil výlučne len časové hľadisko nepriznania a neodvedenia dane, t. j. v tomto konkrétnom prípade o tri mesiace neskôr, avšak s prihliadnutím na stav evidencií štátnych príjmov pred podaním dodatočného daňového priznania za december 2014. Podaním dodatočného daňového priznania sa tento stav zmenil a správca dane ho predpisom po kontrole zosúladil so skutočnosťou. K pripomienke pod písm. c) správca dane uviedol, že daň z uskutočneného zdaniteľného plnenia z faktúry č. 14043 zo dňa 11.09.2014 v celkovej výške 150.650,88 Eur bola pôvodne predmetom dane v decembri 2014, kedy bola aj zaplatená daňovým subjektom. Následne bola podaným dodatočným daňovým priznaním opravená, nakoľko mala byť predmetom dane v septembri 2014. V septembri 2014 bol takto upravený aj predpis dane po kontrole, pričom správca dane konštatoval, že v rozhodnutí, ktoré bude správca dane vydávať, poukáže na skutočnosť, že daň bola daňovým subjektom najskôr priznaná v decembri 2014. Tým, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň v septembri 2014 došlo síce k porušeniu ustanovení zákona o DPH tak, ako je uvedené v protokole, ale pôvodne len s časovým posunom troch mesiacov. K pripomienke daňového subjektu pod písm. d) správca dane uviedol, že ak správca dane počas výkonu daňovej kontroly zistí pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, predložených kontrolovaným daňovým subjektom v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyzve daňový subjekt, aby sa k neúplným údajom vyjadril, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov preukázal. Na ústnom pojednávaní 18.03.2016 žalobca nevedel sa vyjadriť kto presne v subdodávkach vykonával fakturované práce pre Obec Kysucký Lieskovec. Preto bolo povinnosťou správcu dane tieto vysvetlenia daňového subjektu požadovať a následne aj zaslanými výzvami spolu s vykonaným ďalším šetrením. Pri výkone daňovej kontroly zamestnanci správcu dane doručovali písomnosti prostredníctvom poštového doručovania a nevyužívali doručenie písomnosti prostredníctvom správcu dane Daňového úradu Bratislava. Na ústnom

pojednávaní 08.12.2016 zamestnanci správcu dane položili daňovému subjektu otázky, či chce uviesť ešte nejaké vyjadrenia k stanovisku správcu dane resp. priložiť nejaké nové dôkazy. Žalobca sa vyjadril, že chce uviesť toľko, že podal dodatočné daňové priznanie za september 2014 04.01.2016, túto daň aj zaplatil v plnej výške a trvá na tom, že dodatočné daňové priznanie je preukázane podané a prijaté 04.01.2016. Priznanie je podľa vyjadrenia žalobcu, ak tento akceptovateľným daňovým priznaním, ktorým daňový subjekt prejavil vôľu zosúladiť svoje účtovníctvo s reálnym stavom a tým vyjadriť priznanie daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry, týmto dodatočným daňovým priznaním daňový subjekt predložil správcovi dane podklad na zúčtovanie jednotlivých platieb a použití nadmerných odpočtov na konkrétne daňové nedoplatky aj na iných daniach. Preto neakceptovanie daňového priznania daňový subjekt považuje zo strany správcu dane za nesprávne, čoho dôsledkom je aj komplikácia na strane správcu dane pri preúčtovaní jednotlivých platieb. Správca dane konštatuje, že žalobca nepredložil žiadny nový dôkaz počas prebiehajúceho vyrubovacieho konania, vyjadrenie zo dňa 08.12.2016 je opakovaním jeho tvrdenia, že dodatočné daňové priznanie podané počas začatej daňovej kontroly je prípustným podaním. Dodatočné daňové priznanie za september 2014 správcovi dane neumožňuje akceptovať § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.. Kontrolou bolo zistené porušenie § 19 ods. 1 a 2 a nadväzujúcich ustanovení zákona o DPH, najmä § 65 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná daň odviesť a zaplatiť túto daň v správnom zdaňovacom období. Žalobca pôvodne odviedol a zaplatil predpísanú daň v decembri 2014, avšak ju neodviedol v správnom zdaňovacom období. Kontrolovaný daňový subjekt pôvodne odviedol a zaplatil predpísanú daň v decembri 2014, avšak ju neodviedol v správnom zdaňovacom období. Podaním dodatočného daňového priznania za december 2014 túto daň vystornoval. Kontrolou sa dodatočne predpisuje daň z uskutočneného zdaniteľného plnenia z faktúry č. 14043 zo dňa 11.09.2014 v celkovej výške 150.650,88 Eur v správnom zdaňovacom období september 2014.

2. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. V odvolaní žalobca namietal rozpor zisteného skutkového stavu so zákonom a nesúlad odôvodnenia s výrokom rozhodnutia.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 100484752/2017 zo dňa 16.03.2017 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. a zákonom č. 222/2004 Z. z.. Žalovaný zo súvisiaceho spisu zistil, že Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu riadnu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 18.10.2016. Daňová kontrola sa začala dňa 30.12.2015 a ukončená bola dňa 21.10.2016. Kontrolou bolo zistené, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014 neodviedol DPH z faktúry č. 14043 vyhotovenej 11.09.2014 s dátumom dodania 03.09.2014, ktorou fakturoval Obci Kysucký Lieskovec odstraňovanie naplavenín, zemné práce a ďalšie činnosti spojené so zabezpečením a výkonom záchranných prác počas povodňovej situácie. Na faktúre je uvedené základ pre DPH 125.542,40 Eur, DPH 20% 25.108,48 Eur, celková suma s DPH 150.650,88 Eur, celková suma k úhrade 150.650,88 Eur v celkovej výške 150.650,88 Eur. Na základe uvedenej faktúry platiteľ nesprávne priznal DPH vo výške 25.108,48 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014 a nie v zdaňovacom období september 2014. Dňa 04.01.2016 podal žalobca dodatočné daňové priznanie za september 2014 (kontrolované zdaňovacie obdobie), ktorým dodatočne priznal DPH vo výške 25.108,48 Eur a za december 2014 (zdaňovacie obdobie, ktoré nebolo kontrolované), ktorým mínusoval daň priznanú v daňovom priznaní za december 2014 vo výške 25.108,48 Eur. Správca dane akceptoval podanie dodatočného daňového priznania za december 2014. Podanie dodatočného daňového priznania za september 2014 považoval správca dane za právne neúčinné s odôvodnením, že ustanovenie § 16 ods. 9 Daňového poriadku, ktoré umožňuje podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, do uplynutia 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole v danom prípade nemôže byť použité. Poukázal na § 16 ods. 9 Daňového poriadku. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že podmienkou pre aplikáciu § 16 ods. 9 Daňového poriadku účinného od 01.01.2016 je, že dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie je podané od 01.01.2016, a lehota, ktorá uplynula od spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, resp. doručenie oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, alebo rozšírenie daňovej kontroly o inú daň je 15 dní. V predmetnom prípade bolo oznámenie o daňovej kontrole žalobcovi doručené dňa 27.11.2015, dňa 04.01.2016 podal kontrolovaný daňový subjekt dodatočné daňové

priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie - september 2014, teda po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia oznámenia. Vzhľadom k uvedenému nebol žalobca oprávnený podať predmetné dodatočné priznanie za zdaňovacie obdobie september 2014 podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku tak, ako na to poukazuje. Správca dane postupoval správne, keď podanie dodatočného daňového priznania za september 2014 považoval za právne neúčinné a nezohľadnil ho vo výsledkoch daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie. Podľa žalovaného je neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že vznikol dôvod na zastavenie daňového konania s poukazom na § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku. Daňová kontrola sa začala, prebiehala a bola ukončená v súlade s § 45 a § 46 Daňového poriadku. Z výsledku daňovej kontroly vyplynulo, že správca dane nespochybnil vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, na základe faktúry č. 14043 vyhotovenej dňa 11.09.2014 pre odberateľa Obec Kysucký Lieskovec. Uznanie dlhu na základe uvedenej faktúry odberateľom nie je dôvodom pre zastavenie odvolacieho konania, nemá vplyv ani na daňové posúdenie veci. K námietke týkajúcej sa duplicity určenej dane, t. j. priznané na základe daňového priznania za december 2014 na základe rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že nedošlo k duplicitnému zdaneniu. V danom prípade žalobca síce priznal DPH z faktúry č. 14043 z 11.09.2014, avšak v nesprávnom zdaňovacom období december 2014. Na základe dodatočného daňového priznania za december 2014 túto nesprávne priznanú daň opravil - mínusoval. Daň vo výške 25.108,48 Eur, ktorá mala byť správne priznaná v zdaňovacom období september 2014 bola vyrubená správcom dane, nakoľko v daňovom priznaní za september 2014 nebola uvedená, dodatočné daňové priznanie za september 2014 nemohlo byť správcom dane akceptované, ako už bolo vyššie uvedené. Ak bola žalobcom daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie december 2014 na základe podania dodatočného daňového priznania uhradená vo vyššej sume, potom vznikol za toto zdaňovacie obdobie preplatok, s ktorým správca dane môže nakladať v súlade s § 79 Daňového poriadku. Zdaňovacím obdobím žalobcu na dani z pridanej hodnoty je kalendárny mesiac, daňové priznania podáva platiteľ podľa § 78 zákona o DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Následne aj daňovou kontrolou je preverované, či vznikol rozdiel medzi skutočným vzťahom k štátnemu rozpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie a vlastnou daňovou povinnosťou, resp. nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Rozdiel dane na základe rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nie je vyčíslený komplexne za viac zdaňovacích období, ale za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Námietka žalobcu týkajúca sa povinnosti rozšírenia daňovej kontroly v danom prípade o zdaňovacie obdobie december 2014 je rovnako podľa žalovaného neopodstatnená. Správca dane je podľa § 46 ods. 4 Daňového poriadku oprávnený rozšíriť daňovú kontrolu o ďalšie zdaňovacie obdobie, ak zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj za ďalšie zdaňovacie obdobie. V danom prípade správca dane nezistil takýto dôvod, keďže nebola pochybnosť o tom, že daňová povinnosť na základe faktúry č. 14043 vznikla v septembri 2014 a nie v decembri 2014, za ktorý bolo akceptované dodatočné daňové priznanie, ktorým bola žalobcom sa nesprávne priznaná daň zrušená. Námietka, že daňovú kontrolu vykonal správca dane Daňový úrad Žilina, ktorý nie je miestne príslušným, nie je opodstatnená, nakoľko § 44 ods. 3 Daňového poriadku podľa uvedeného správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. Podľa žalovaného námietky v odvolaní sú neopodstatnené. Správca dane postupoval pri daňovej kontroly pri vyhodnocovaní jej výsledkov v súlade s § 16 ods. 9 Daňového poriadku, keď podanie dodatočného daňového priznania za september 2014 považoval za právne neúčinné a nezohľadnil ho vo výsledkoch daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného zo strany žalobcu bola podaná všeobecná správna žaloba v zákonom stanovenej lehote. V žalobe žalobca poukazuje na to, že daňová kontrola pred Daňovým úradom Žilina začala z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, ktorí na podnet Obce Kysucký Lieskovec prešetrujú, či v súvislosti s odstraňovaním škôd po povodňovej situácií nedošlo k trestnému činu podvodu a podobne, to znamená, či faktúra č. 14043 zo dňa 11.09.2014, splatná dňa 10.12.2014 vo výške 150.650,88 Eur zodpovedá skutočnému stavu veci. V priebehu daňovej kontroly pred Daňovým úradom Žilina bolo nesporne preukázaná dôvodnosť vyššie uvedenej faktúry, to znamená vykonaním fakturovaných prác. Dlžník - objednávateľ Obec Kysucký Lieskovec bol dlhodobo v omeškaní so zaplatením uvedenej faktúry, preto spoločnosť žalobcu ako veriteľ bola nútená postúpiť uvedenú pohľadávku voči Obci Kysucký Lieskovec na tretiu osobu. Obec Kysucký Lieskovec dňa 27.04.2016 uznala dlh z predmetnej faktúry v celom rozsahu, čím jeho pôvodné podozrenie z podvodu bolo vyvrátené a predmetné daňové konanie pred Daňovým úradom Žilina sa stalo nedôvodným. Na základe uvedených skutočností malo byť zrejmé, že trestné konanie, ako aj následná daňová kontrola stratila opodstatnenie a bol daný dôvod na zastavenie daňového konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z..

Predmetom daňovej kontroly bolo zdaňovacie obdobie september 2014, konkrétne faktúra č. 14043 zo dňa 11.09.2014, splatná dňa 10.12.2014 na sumu 150.650,88 Eur s DPH, DPH z faktúry je vo výške 25.108,48 Eur z uvedenej faktúry žalobca priznal v daňovom priznaní na DPH za december 2014 (o tri mesiace neskôr) a v lehote splatnosti túto zaplatili resp. správca dane Daňový úrad Bratislava použil ich nadmerné odpočty z predchádzajúcich období na úhradu uvedenej dane. Táto skutočnosť je nesporná. Od počiatku bola Daňovému úradu Žilina, ako správcovi dane zrejmá z predložených dôkazov. I napriek tomu, že Daňový úrad Žilina, ako správca dane vydal rozhodnutie, ktorým duplicitne určuje žalobcovi povinnosť zaplatiť DPH, ktorú už zaplatili, žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. Daňový úrad Žilina a rovnako žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí na mnohých miestach síce uvádzajú, že predmetnú daň priznal žalobca o tri mesiace neskôr a že je zaplatená. Zároveň niekoľkokrát sa konštatuje, že dodatočné daňové priznanie zo dňa 04.01.2016 je právne neúčinné. Zároveň z vyššie uvedeného by správne malo byť určenie sankcie - úrokov z omeškania za obdobie troch mesiacov z oneskorene z priznanej a zaplatenej dane. Daňový úrad a následne žalovaný však prijali záver, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone, keď žalobcovi opakovane určili daň, ktorú už priznali, to znamená, už bola určená v decembri 2014 a aj zaplatená. Pokiaľ zaplatená daň bola použitá na iné daňové nedoplatky, táto skutočnosť nemá vplyv na samotné určenie dane. Daň už bola určená v decembri 2014. Výrok napadnutého rozhodnutia potvrdený žalovaným nezohľadňuje skutočný stav a duplicitne určuje daň, ktorá už bola priznaná a zaplatená. Daňový úrad Žilina upozornili, že daň, ktorá bola napadnutým rozhodnutím určená a priznaná v decembri 2014 bola zaplatená spôsobom najmä podľa § 55 ods. 7 Daňového poriadku - kompenzáciou. Pokiaľ by daňovú kontrolu vykonával miestne príslušný Daňový úrad Bratislava, nedošlo by k týmto nezrovnalostiam spôsobujúcim duplicitné určenie tej istej dane. Zmätočnosť celého konania spôsobil samotný správca dane, ktorý sa nesprávne vysporiadal so žalobcom podaným dodatočným daňovým priznaním zo dňa 04.01.2016 resp. odmietol ich návrh, aby sa obrátil na Ministerstvo financií SR za účelom vydania metodického usmernenia s nasledovnou požiadavkou: Zaujatie stanoviska k výkladu k § 16 ods. 9 Daňového poriadku účinného od 01.01.2016 a jeho aplikáciu na daňovú kontrolu začatú dňa 30.12.2015, to znamená, či je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie v lehote 15 dní od účinnosti novely daňového priznania t. j. od 01.01.2016, ktorá túto možnosť daňovému subjektu priznáva, ak u neho začala daňová kontrola dňa 30.12.2016, prvý úkon daňovým subjektom bol zrealizovaný dňa 13.01.2016. Prechodné ustanovenia túto situácia neriešia, preto žalobca požiadal o zaujatie stanoviska, či je možné v prípade absencie prechodných ustanovení aplikovať podobné ustanovenie napríklad § 165 ods. 2, to znamená, aby sa na daňové konanie, ktoré začalo pred účinnosťou novely zákona č. 393/2015, č. 296/2015 účinnej od 01.01.2016 (2 dni pred začatím daňovej kontroly zo dňa 30.12.2015 použil predpis priaznivejší pre daňový subjekt), to znamená novela účinná od 01.01.2016. Daňová kontrola v danom prípade začala dňa 30.12.2015 a oznámenie o daňovej kontrole bolo doručené žalobcovi dňa 27.11.2015. Dňa 04.01.2016 žalobca podal dodatočné daňové priznanie, nakoľko od 01.01.2016 bolo do § 16 ods. 9 doplnená lehota 15 dní, v ktorej daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie. Podľa zákona účinného v čase začatia daňovej kontroly, to znamená dňa 30.12.2015 daňový subjekt nebol oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. O dva dni neskôr, to znamená od 01.01.2016 novela priznala daňovému subjektu toto oprávnenie na podanie dodatočného daňového priznania. Dôležitou skutočnosťou je, že žalobcom podaným dodatočným daňovým priznaním nedošlo k zmene daňovej povinnosti, ale len k zosúladeniu účtovného stavu so skutočnosťou, to znamená, že faktúra č. 14043 zo dňa 11.09.2014, splatná dňa 10.12.2014 bola predmetom dane v decembri 2014, kedy bola aj zaplatená vo výške 25.108,48 Eur, hoci správne by mala byť predmetom dane v septembri 2014. Dodatočným daňovým priznaním sa len zosúladil rozdiel troch mesiacov. Spoločnosť žalobcu si tak voči správcovi dane neuplatňovala žiadne finančné plnenie, vrátenie dane na vstupe, práve naopak zaplatila daň vo výške 25.108,48 Eur. Napriek tomu, že správca dane nemal jasnú odpoveď na to, či žalobca je oprávnený alebo nie podať dodatočné daňové priznanie na ich návrh reagoval tým, že neukladá správcovi dane povinnosť na základe návrhu daňového subjektu požiadať MF SR o vydanie metodického usmernenia. Daňový subjekt na takýto úkon nie je aktívne legitimovaní. Uvedený svojvoľný postup správcu dane nemá oporu v zákone, najmä pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu. Ustanovenie § 160 ods. 2 DP ani žiadne ustanovenie neuvádza okruh aktívne legitimovaných subjektov, taktiež daňový subjekt, ako prípadný subjekt práv nie je vylúčený z uplatňovania tohto práva. Žalobca je toho názoru, že žalobcovi podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR prináleží podať návrh na požiadanie o vydanie metodického usmernia MF SR. Na tomto mieste dal do pozornosti teóriu práva, základné zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku, ako aj ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR, ktorý uvádza, že zmyslom a účelom prechodných ustanovení je upraviť právne pomery a vzťahy v prípade, keď tieto prechádzajú

resp. pretrvávajú i v období účinnosti nového predpisu, ktoré všeobecne alebo konkrétne upravuje aj tieto pomery a vzťahy. Ako postupovať a dotknutý právny predpis o tejto otázke mlčí, je nutné aplikovať všeobecné hodnotové princípy, pomocou ktorých možno preklenúť aj skutočnú aj domnelú medzeru v práve. Žalobca je toho názoru, že aj v danom prípade je namieste aplikácia priaznivejšieho právneho predpisu účinného od 01.01.2016 a umožnenie daňovému subjektu podať dodatočné daňové priznanie. V danom prípade je namieste odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona, najmä keď ide o dva dni, ktoré rozhodným spôsobom zasiahli do ich práv ako daňového subjektu. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti napadnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Daňový predpis má znaky verejno-právneho predpisu, nie je preto možné použiť analógiu, ani vykladať predpis extenzívne v neprospech subjektu súkromného práva, v danom prípade daňového subjektu. Dôkazom nesúladu výrokov napadnutých rozhodnutí s ich odôvodnením je skutočnosť, že správca dane uvádza, že žalobcom podané daňové priznanie dňa 04.01.2016, ktorým žalobca zosúladil zdaňovacie obdobie september 2014 a december 2014 považuje za neúčinné podanie, hoci na druhej strane uvádza, že pokiaľ ide o december 2014 v tomto rozsahu je dodatočné daňové priznanie účinné a spôsobuje stornovanie dane za december 2014. Tieto závery sa priečia logike a nemajú zákonný ani skutkový podklad. Pokiaľ správca dane spôsobom, ktorý od počiatku žalobca napáda, nepriznal podanému dodatočnému priznaniu účinky, nemohlo spôsobiť storno dane za december 2014. Dodatočné daňové priznanie zo dňa 04.01.2016 je komplexným právnym úkonom, ktorého účelom bolo zosúladiť rozdiel troch mesiacov oneskorene priznanej dane, pôvodne priznaná daň v decembri 2014 a správne priznaná daň v septembri 2014. Žiadne zákonné ustanovenie nedáva správcovi dane oprávnenie priznať právnemu úkonu daňového subjektu odlišný výklad, ako daňový subjekt zamýšľal. Zvlášť, keď určuje, že právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa vôle správcu dane. Dodatočné daňové priznanie zo dňa 04.01.2016 bolo daňovému úradu, ako správcovi dane predložené, to znamená, ide minimálne o dôkaz, ktorý je správca dane povinný posúdiť a vyhodnotiť, keď mu právne účinky nepripisuje. Daňový úrad a žalovaný svojvoľne a tým v rozpore so zákonom priznávajú neúčinnému dodatočnému daňovému priznaniu zo dňa 04.01.2016 dva samostatné režimy: a) december 2014, v ktorom žalobca priznal a zaplatil daň, stornuje, čím značne zasahuje do žalobcových práv a b) september 2014, bez náležitého odôvodnenia vyhodnotil ako právne neúčinné. Pritom ide o dva neoddeliteľné mesiace, ktorých oddelením vzniká neodôvodnená komplikácia, či už na strane správcu dane, zúčtovanie, ako aj na strane daňového subjektu. Daňový úrad a následne žalovaný nie sú oprávnení spätne stornovať niečo, čo nestornovali, to znamená december 2014 bez toho, aby posúdili súvzťažné obdobie september 2014. Pokiaľ Daňový úrad Žilina a žalovaný považujú dodatočné daňové priznanie zo dňa 04.01.2016 za právne neúčinné, sú povinní na neho prihliadnuť v celom jeho rozsahu. Potom však nemôžu dôjsť k absurdnému záveru, že opakovanie určia už priznanú a zaplatenú daň. V podaniach žalobca pred daňovým úradom namietal, že Daňový úrad Žilina nerozšíril daňovú kontrolu aj za december 2014, hoci boli na to dané zákonné dôvody - § 46 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca je toho názoru, že k zmätočnosti napadnutého rozhodnutia prispela aj skutočnosť, že Daňový úrad Žilina nie je miestne príslušným na vykonanie daňovej kontroly. Miestne príslušným správcom dane je a bol Daňový úrad Bratislava prostredníctvom ktorého boli povinní vykonávať všetky úkony, to znamená v súčasnosti aj úkony smerujúce Daňovému úradu Žilina. V žalobnom návrhu poukazuje žalobca aj na ustanovenie § 101 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého môže žalovaný orgán verejnej správy podať aj návrh správnemu súdu na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu boli zrušené a daňové konanie bolo zastavené.

5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, doručené súdu dňa 12.07.2017. Žalovaný žiada žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil s odôvodnením svojho rozhodnutia, pričom poukázal na to, že správca dane akceptoval podanie dodatočného daňového priznania za december 2014 (daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobie nebola vykonávaná). Podanie dodatočného daňového priznania za september 2014 považoval správca dane za právne neúčinné s odôvodnením, že ustanovením § 16 ods. 9 Daňového poriadku, ktoré umožňuje podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, do uplynutia 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole v danom prípade nemôže byť použité. Poukázal v tomto smere na ustanovenie § 16 ods. 9 Daňového poriadku. Na základe vyššie uvedeného podmienkou

pre aplikáciu § 16 ods. 9 Daňového poriadku účinného od 01.01.2016 je, že dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie je podané od 01.01.2016 a lehota, ktorá plynula od spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, alebo doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, resp. doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, alebo rozšírení daňovej kontroly o inú daň je 15 dní. V predmetnom prípade bolo oznámenie o daňovej kontrole daňovému subjektu doručené dňa 27.11.2015, dňa 04.01.2016 podal kontrolovaný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014, teda po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia. Vzhľadom k uvedenému nebol žalobca oprávnený podať predmetné dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2014 podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku tak, ako na to poukazuje. Správca dane postupoval správne, keď podanie dodatočného daňového priznania za september 2014 považoval za právne neúčinné a nezohľadnil ho vo výsledkoch daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie. Podľa žalovaného je tiež neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že vznikol dôvod na zastavenie daňového konania podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, na základe skutočnosti, že Obec Kysucký Lieskovec uznala dlh z predmetnej faktúry v celom rozsahu, čím bolo pôvodné podozrenie z podvodu vyvrátené. Daňová kontrola sa začala, prebiehala a bola ukončená v súlade s § 45 a § 46 Daňového poriadku. Z výsledku daňovej kontroly vyplýva, že správca dane nespochybnil vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, na základe faktúry z 11.09.2014 pre odberateľa Obec Kysucký Lieskovec. Uznanie dlhu na základe uvedenej faktúry odberateľom nie je dôvod pre zastavenie odvolacieho konania, nemá ani vplyv na daňové posúdenie veci. Daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ako vyplýva z faktúry a súvisiacich dokladov vznikla v zdaňovacom období september 2014. Vo vzťahu k duplicitne určenej dani žalovaný uviedol, že nedošlo k duplicitnému zdaneniu. V danom prípade žalobca síce priznal DPH z faktúry z 11.09.2014, avšak v nesprávnom zdaňovacom období december 2014. Na základe dodatočného daňového priznania za december 2014 túto nesprávne priznanú daň opravil - mínusoval. Daň vo výške 25.108,48 Eur, ktorá mala byť správne priznaná v zdaňovacom období september 2014 bola vyrubená správcom dane, nakoľko v daňovom priznaní za september 2014 nebola uvedená a dodatočné daňové priznanie za september 2014 nemohlo byť správcom dane akceptované. Ak bola teda žalobcom daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie december 2014, na základe dodatočného daňového priznania uhradená vo vyššej sume o 25.108,48 Eur, potom vznikol za toto zdaňovacie obdobie preplatok, s ktorým správca dane mohol nakladať v súlade s § 79 Daňového poriadku. Z dôvodu existujúceho nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 vzniknutý preplatok bol preúčtovaný na uvedený nedoplatok. Takisto je neopodstatnená aj námietka rozšírenia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2014.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.08.2017. Vo vyjadrení namietal, že správca dane a žalovaný ako nadriadený orgán značne a neprimerane zasiahli do práv spoločnosti s tým, že zaplatenú daň za september 2014 vo výške 25.108,48 Eur svojvoľne preúčtovali ako preplatok a následne ju v rozpore so zákonom preúčtovali na iný nedoplatok za iné zdaňovacie obdobie. Navyše žalovaný svojím nesprávnym postupom vystavil spoločnosť žalobcu nebezpečenstvu trestnoprávnych následkov. Žalovaný sa nesprávnym postupom bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Sporným podľa žalobcu je po a) či správca dane správne vyhodnotil neúčinnosť dodatočného daňového priznania zo dňa 04.01.2016, ktorým zosúladili dve účtovné obdobia a to september 2014 a december 2014 vo vzájomnej súvislosti podľa platného daňového poriadku účinného od 01.01.2016, b) či je správca dane oprávnený neúčinnému dodatočnému daňovému priznaniu priznať rôzne právne účinky. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade ide nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom správca dane neakceptoval prechodné ustanovenie daňového poriadku, najmä § 165 ods. 2 Daňového poriadku a ani súdnu prax, ktorá vyslovene uvádza, že v prípade, ak niektorú otázku zákon nerieši, je namieste aplikácia priaznivejšieho právneho predpisu a v danom prípade účinný od 01.01.2016, ktorý umožňuje daňovému subjektu podať daňové priznanie. V ostatnom zotrval na žalobných bodoch žaloby.

7. Žalovaný sa už písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

8. Správny súd v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 22.11.2017.

9. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 115 SSP aj v neprítomnosti žalovaného.

10. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby.

11. Krajský súd v Žilne, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že vo veci bol dostatočný zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované ustanovenia zákona o DPH č. 222/2004 Z. z., ako aj ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z., a preto bola žaloba ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá a to z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 1 zákona č. 563/2009 Z. z., tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

13. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (účinnosť do 31.12.2015), dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

14. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (účinnosť do 01.01.2016), dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

15. Podľa § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod daňového konania.

16. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.

17. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

18. Podľa § 165e ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z., postup podľa § 79 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije aj vtedy, ak žiadosť o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu bola príslušnému orgánu Slovenskej republiky doručená do 31. decembra 2015. Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

19. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (účinný do 31.12.2014), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.

21. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

22. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň ( § 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur.

23. Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň.

24. Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.

25. Podľa § 78 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.

26. Podľa § 78 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z., každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

27. Podľa § 78 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z., ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68.

28. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z., osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4; ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad vykoná kontrolu a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Daňový úrad Žilina oznámením o daňovej kontrole zo dňa 25.11.2015 žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly, a to na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, pričom daňová kontrola sa mala začať dňa 30.12.2015 o 10:00 hod., na Daňovom úrade v Žiline, Dolné Rudiny 1. Zároveň podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový úrad Žilina požiadal žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa začatia kontroly predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly, ktoré zároveň špecifikoval vo výzve. Uvedené oznámenie o daňovej kontrole prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. Dáša Koraušová, a to dňa 27.11.2015. Z obsahu spisu bolo ďalej zistené, že vo veci daňovej kontroly žalobcu bol spísaný protokol z daňovej kontroly pod č. 104129869/2016 zo dňa 18.10.2016, tento protokol bol doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 21.10.2016.

30. V administratívnom spise sa nachádza ďalej oznámenie Daňového úradu Bratislava pod č. 102978002/2016 zo dňa 23.03.2016 vo vzťahu k žalobcovi, ktorým Daňový úrad Bratislava žalobcovi oznamuje, že v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., že podanie žalobcu doručené dňa 04.01.2016 - dodatočné daňové priznanie - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 - evidenčné číslo 6/00024304/2016 sa považuje za nepodané, nakoľko v období podania dodatočného priznania už prebieha daňová kontrola daného zdaňovacieho obdobia a to od 30.12.2015. Uvedené bolo oznámené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 02.05.2016. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza oznámenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 20.01.2016, ktorým Daňový úrad Bratislava oznamuje žalobcovi, že v zmysle § 79 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. preplatok vo výške 14.000,13 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 05.01.2016 vo výške 14.000,13 Eur za zdaňovacie obdobie od 01.12.2014 do 31.12.2014 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 14.000,13 Eur za zdaňovacie obdobie november 2015, splatného 28.12.2015. Uvedené bolo oznámené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 25.01.2016.

31. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, k prvej žalobnej námietke, že v danom prípade daňová kontrola pred Daňovým úradom Žilina začala z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, ktorí na podnet Obce Kysucký Lieskovec prešetrujú, či v súvislosti s odstraňovaním škôd po povodňovej situácií nedošlo k trestnému činu podvodu, to znamená, či faktúra č. 14043 zo dňa 11.09.2014, splatná dňa 10.12.2014 vo výške 150.650,88 Eur zodpovedá skutočnému stavu veci. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že v danom prípade daňová kontrola bola začatá na základe písomného oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 25.11.2015, pričom bolo preukázané z tohto oznámenia, že bola začatá s poukazom na ust. § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Súd konštatuje, že oznámenie o začatí daňovej kontroly podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. má všetky obsahové náležitosti uvedené v tomto ustanovení. Nebolo teda preukázané, že daňová kontrola vo vzťahu k žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2014 začala z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko daňová kontrola nezačala z poukazom na ust. § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. zápisnicou o začatí daňovej kontroly.

32. Z faktúry č. 14043 vyhotovenej dňa 11.09.2014 súd zistil, že žalobca bol v uvedenej faktúre označený ako dodávateľ vo vzťahu k objednávateľovi Obec Kysucký Lieskovec, pričom predmetom faktúry bola fakturácia v zmysle objednávky č. 141041 zo dňa 31.07.2014 a to odstraňovanie naplavením, zemné práce na vodných tokoch a okolí, odnos nánosov na skládku, čistenie priepustov a ďalšie činnosti spojené so zabezpečením a výkonom záchranných prác počas povodňovej situácie, množstvo 1 Mj.-t cena za jednotku bez DPH 125.542,40 Eur, cena za jednotku s DPH 150.650,88 Eur, spolu bez DPH 125.542,40 Eur, z toho DPH 25.108,48 Eur. Dátum dodania tovaru, služby bol označený - 3.9.2014.

33. V administratívnom spise sa nachádza aj dohoda o urovnaní zo dňa 27.04.2016 medzi spoločnosťou ANMIMA, s.r.o. Dolné Rudiny, Žilina a Obcou Kysucký Lieskovec, pričom predmetom tejto dohody malo byť urovnanie vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou ANMIMA, s.r.o. Žilina vo vzťahu, ku ktorej bola postúpená pohľadávka firmy EUROKAPITAL, a. s. z faktúry č. 14043 vo výške 150.650,88 Eur. Ani podľa názoru súdu uznanie dlhu na základe uvedenej faktúry odberateľom nie je dôvod pre zastavenie odvolacieho konania s poukazom na § ust. § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod daňového konania. V danom prípade daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z., ako vyplýva z faktúry a súvisiacich dôkazov vznikla v zdaňovacom období september 2014. Dodanie služby sa uskutočnilo dňa 03.09.2014, čo vyplýva aj z potvrdenia o odovzdaní medzi žalobcom a odberateľom Obcou Kysucký Lieskovec a k tomu pripojeného súpisu vykonaných prác.

34. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu - nesprávnosť napadnutého rozhodnutia/duplicitné určenie daňovej povinnosti súd uvádza, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie september 2014 neodviedol daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 14043 vyhotovenej zo dňa 11.09.2014 s dátumom dodania 03.09.2014. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako platiteľ DPH nesprávne priznal DPH vo výške 25.108,48 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014 a nie v zdaňovacom období september 2014. V tomto smere žalobca poukazuje na to, že bol nesprávne použitý a to neúčinný právny predpis, pričom nie je sporné, že vo vzťahu k predmetnej faktúre žalobca podal tzv. dodatočné daňové priznanie zo dňa 04.01.2016, pričom žalobca má za to, že dané dodatočné daňové priznanie malo byť akceptované s poukazom na to, že podľa názoru žalobcu daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie v lehote 15 dní od účinnosti novely Daňového poriadku, t. j. od 01.01.2016, ktorá túto možnosť daňovému subjektu priznáva, ak u neho začala daňová kontrola dňa 30.12.2016. Žalobca mal za to, že v danom prípade, keďže absentujú prechodné ustanovenia, majú sa aplikovať podobné ustanovenia napr. § 165 ods. 2 Daňového poriadku. To znamená, aby sa na daňové konanie, ktoré začalo pred účinnosťou novely č. 393/2015 Z. z., č. 269/2015 Z. z. účinné od 01.01.2016 použil predpis priaznivejší pre daňový subjekt, to znamená novela Daňového poriadku účinná od 01.01.2016.

35. Zákonom č. 269/2015 Z.z. , ktorý bol účinný od 01.01.2016 bol novelizovaný a to zákon č. 563/2009 Z. z., konkrétne aj ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorého podmienkou pre aplikáciu § 16 ods. 9 Daňového poriadku účinného od 01.01.2016 je, že teda dodatočné daňové priznanie za kontrolované obdobie bolo možné podať od 01.01.2016 a lehota, ktorá uplynula v danom prípade od doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo je 15 dní. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu „navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol podať dodatočné daňové priznanie aj v lehote do 15 dní po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenie oznámenia o daňovej kontrole, doručenie oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly. Cieľom tejto úpravy je motivovať daňové subjekty, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonávala daňová kontrola, nakoľko sa súčasne navrhuje znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) zákona „. Žalobca má za to, že bolo možné, teda podanie dodatočného daňového priznania vyhodnotiť v danom prípade podľa uvedeného ustanovenia v jeho prospech.

36. Podľa názoru súdu správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili uvedenú situáciu, keď v danom prípade bolo doručené oznámenie o začatí daňovej kontroly vo vzťahu k žalobcovi dňa 27.11.2015 a žalobca podal dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014 už po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, t. j. dňa 04.01.2016. Ani v prípade priaznivejšieho použitia, a teda aplikácie daného ustanovenia (§ 16 ods. 9 Daňového poriadku), žalobca nesplnil pre aplikáciu tohto ustanovenia podmienky. Aj podľa názoru súdu žalovaný správne vyhodnotil podanie tohto dodatočného daňového priznania za september 2014, ako právne neúčinné a toto nezohľadnil vo výsledkoch daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie. Správne žalovaný poukázal aj na to, z akých dôvodov nebolo možné akceptovať dodatočné daňové priznanie za september 2014 s poukazom na § 16 ods. 9 Daňového poriadku účinného od 01.01.2016. Podľa názoru súdu žalovaný aj správca dane uvedenú situáciu vyhodnotili správne, a teda v súlade so zákonom. V danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.. Poukaz na ust. § 160 ods. 2 Daňového poriadku a jeho aplikácia podľa názoru súdu je vo väzbe na ukladanie sankcii vo vzťahu k daňovému subjektu, a je preto nepoužiteľné na predmetný prípad.

37. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane vyhodnotil, že nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu o vydanie metodického usmernenia súd uvádza, že v ust. § 160 ods. 2 Daňového poriadku a ani teda v inom ustanovení Daňového poriadku nie je uvedený okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie takéhoto podnetu resp. návrhu. Ďalej súd uvádza, že v zmysle ust. § 160 ods. 1, 2 Daňového poriadku je konštatovaná fakultatívna možnosť zo strany ministerstva, ktorá je zvýraznená slovíčkom môže vydať opatrenie, vydať metodické usmernenie (§ 160 ods. 1, 2 Daňového poriadku) a podľa názoru súdu sa s uvedenou námietkou žalovaný vysporiadal správne, resp. správca dane mal za to, že uvedené ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. pre nesplnenie podmienok v ňom uvedených bolo v danom prípade aplikované správne a ani podľa názoru súdu nebolo potrebné obracať sa s

predmetným na príslušné ministerstvo. Nebolo sporné, že zdaňovacím obdobím vo vzťahu k žalobcovi bolo zdaňovacie obdobie jeden mesiac, konkrétne september 2014.

38. V predmetnom prípade správca dane akceptoval podanie dodatočného daňového priznania žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2014, pričom súd zdôrazňuje, že daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobie u žalobcu vykonávaná nebola, preto bolo možné akceptovať podanie tohto dodatočného daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie. Dostatočným spôsobom žalovaný aj správca dane odôvodnili, prečo neakceptovali dodatočné daňové priznanie za september 2014 s poukazom na § 16 ods. 9 Daňového poriadku.

39. K námietke duplicity priznanej dane na základe daňového priznania za december 2014 na základe rozhodnutia správcu dane súd uvádza, že nedošlo k duplicitnému zdaneniu. Žalobca síce priznal DPH z faktúry č. 14043 z 11.09.2014, avšak v nesprávnom zdaňovacom období december 2014. Na základe dodatočného daňového priznania za december 2014 túto nesprávne priznanú daň žalobca opravil - mínusoval. Daň vo výške 25.108,48 Eur, ktorá mala byť správne priznaná v zdaňovacom období september 2014 bola správcom dane vyrubená, nakoľko v daňovom priznaní za september 2014 nebola uvedená a dodatočné daňové priznanie za september 2014 nemohlo byť správcom dane akceptované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ak bola žalobcom daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie december 2014 na základe podania dodatočného daňového priznania uhradená vo vyššej sume, a to 25.108,48 Eur, potom vzniklo za toto zdaňovacie obdobie preplatok, s ktorým správca dane mohol nakladať v súlade s § 79 Daňového poriadku a z dôvodu existujúceho nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, ktorá vlastná daňová povinnosť vo výške 50.267,06 Eur nebola uhradená, vzniknutý preplatok bol preúčtovaný na uvedený nedoplatok. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobcovi Daňovým úradom Bratislava oznámením zo dňa 20.01.2016 a to dňa 25.01.2016.

40. K námietke nerozšírenia daňovej kontroly na december 2014 a miestnej nepríslušnosti daňového úradu súd uvádza, že správca dane je podľa § 46 ods. 4 Daňového poriadku oprávnený rozšíriť daňovú kontrolu o ďalšie zdaňovacie obdobie, ak zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj za ďalšie zdaňovacie obdobie. V danom prípade správca dane takýto dôvod nezistil, keďže nebola pochybnosť o tom, že daňová povinnosť na základe faktúry č. 14043 vznikla v septembri 2014 a nie v decembri 2014 za ktorý (december 2014) bolo akceptované dodatočné daňové priznanie, ktorým bola žalobcom nesprávne priznaná daň zrušená. Nedôvodná je námietka žalobcu nepríslušného daňového úradu, a to Daňového úradu Žilina s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane (v danom prípade Daňový úrad Bratislava).

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá podľa § 190 SSP.

42. O náhrade trov konania bol rozhodnuté aplikáciou ust. § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému rovnako súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.