Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/96/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, ul. 29. Augusta 1/A, 814 80 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O., o zaplatenie 163,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/254/2015-60 zo dňa 19.10.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,56 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 163,12 eur v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Žalovaná suma predstavuje poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2011 a rok 2012 vo výške po 81,56 eur. Keďže žalovaný dňa 05.12.2014 bezodplatne previedol zaknihované cenné papiere evidované na jeho účte na Fond národného majetku Slovenskej republiky a tento uhradil poplatky za roky 2014, 2013 a 2012, preto čiastočne vzal späť návrh v rozsahu sumy 81,56 eur za vedenie účtu za rok 2012. Súd prvej inštancie vo veci dňa 29.04.2015 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný. Tvrdil v ňom, že neoprávnene žalobca viedol na jeho účte zaknihované cenné akcie spoločnosti L., lebo tieto boli spoločnosťou v roku 2004 zrušené a nahradené listinnými cennými papiermi. Keďže cenné papiere spoločnosti L. vedené na účte boli pre neho bezcenné, pokúšal sa ich previesť na FNM, no bezúspešne. Žalobca sa k uvedenému vyjadril tak, že pre zmenu podoby cenných papierov v evidencii Centrálneho depozitára a s tým súvisiace zrušenie emisie zaknihovaných cenných papierov spoločnosti L. bolo potrebné splniť zákonné podmienky, čo v danom prípade nebolo zrealizované.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, § 15 ods. 1, 3 , § 17 ods. 1, 2, § 99 ods. 3 písm. a), b) a ods. 8, § 164a ods. 3, 4 zákona o cenných papieroch skonštatoval, že z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov - žalovaného č. XXXXXXXXXXXX ku dňu 01.01.2011 zistil, že žalovaný bol v tom čase majiteľom akcií spoločnosti K. a.s. s označením T.: R v počte XX a menovitou hodnotou 33,19 eur, ďalej akcií spoločnosti M. R. a.s. s označením T.: R v počte 3 a menovitou hodnotu 34 eur, ako aj akcií spoločnosti L., o.c.p., a.s. O. s označením T.: XXXXXXXXXXXXX v počte 4 500 a menovitou hodnotou 1 000 Sk (33,193919 eur). Žalovaný disponoval 90 % emisie akcií spoločnosti L., o.c.p., a.s. O.. Žalobca dňa 31.12.2011 vystavil

žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.02.2012 za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2011 v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. vo výške 81,56 eur. Prílohou faktúry je rozpis počtu akcií, ich menovitej hodnoty a takisto ich ISIN. Zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX ďalej zistil, že žalobca dňa 05.12.2014 previedol všetky akcie emitenta - spoločnosti L., o.c.p., a.s. O. s T.-om č. XXXXXXXXXXXXX (t.j. 4 500 akcií), ktorými disponoval na Fond národného majetku, ktorý uhradil poplatky za vedenie účtu za roky 2012 - 2014.

3. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca evidoval v prospech žalovaného účet s cennými papiermi a za vedenie ktorého žalovaný nezaplatil žalobcovi poplatok za rok 2011. Rozhodnutie o zmene podoby vydaných cenných papierov patrí do právomoci ich emitenta, teda spoločnosti, ktorá akcie vydala. Podoba akcií je jednou z obligatórne stanovených náležitostí stanov, a teda o zmene podoby akcií musí rozhodnúť valné zhromaždenie spoločnosti, keďže ide o zmenu stanov. Po rozhodnutí valného zhromaždenia emitent akcií uzavrie Zmluvu o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier s centrálnym depozitárom. Nakoľko žalovaný neuzavrel s centrálnym depozitárom zmluvu o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier, bolo povinnosťou žalobcu naďalej evidovať v prospech žalovaného cenné papiere a za túto činnosť požadovať príslušný poplatok. Pri zmene podoby sa mení jedna akcia v zaknihovanej podobe na jednu akciu v listinnej podobe a naopak. V danom prípade by však nedošlo len k zmene podoby cenného papiera, keďže centrálny depozitár by podľa návrhu žalovaného zmenil 500 zaknihovaných akcií s menovitou hodnotou 1 000 Sk za jednu listinnú akciu s menovitou hodnotou 500 000 Sk, teda nemenila by sa len podoba akcie, ale aj jej menovitá hodnota a celkový počet akcií. Zníženie počtu akcií pri zachovaní výšky základného imania bolo možné dosiahnuť nahradením pôvodnej emisie akcie novou emisiou.

4. K neprítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa 19.10.2016 súd uviedol, že žalobca svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 19.10.2016 doručené už dňa 26.09.2016, síce v podaní doručenom súdu dňa 13.10.2016 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí v čase od 11.10.2016 do 25.10.2016, avšak bližšie neuviedol účel jeho cesty do zahraničia, ako aj to, kedy sa o tomto dôvode svojej neúčasti na pojednávaní dozvedel a takisto ani dodatočne súdu nepreukázal, že sa v uvedenom období skutočne zdržiaval v cudzine. Vzhľadom na tieto dôvody prvoinštančný súd na uvedenú žiadosť žalovaného neprihliadal, avšak z dôvodu neuvedenia telefonického resp. emailového kontaktu, nemohol túto skutočnosť oznámiť žalovanému.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 s tým, že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V prvom rade poukázal na to, že požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že bude odcestovaný v zahraničí, avšak súd konal aj napriek tomu, že o odročenie požiadal včas. Doložil potvrdenie o zaplatení letenky 14.09.2016, a to pred doručením predvolania na pojednávanie. S návrhom žalobcu nesúhlasil, lebo jeho nárok za vedenie účtu v roku 2011 už je premlčaný k februáru 2015 v trojročnej premlčacej lehote, pričom návrh na súd bol podaný až v júli 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Fond národného majetku uhradil náklady za vedenie účtu za roky 2012, 2013 a 2014 a on vznáša námietku premlčania, a preto žiada návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Ako prílohu odvolania predložil potvrdenie o kúpe letenky dňa 14.09.2016, podľa ktorej mal byť v zahraničí od 11.10.2016 do 25.10.2016.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Podľa žalobcu jeho nárok sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom, podľa § 391 a § 397, ktorého je premlčacia doba štyri roky. Nárok bol uplatnený na súde návrhom z 31.10.2014 a premlčacia lehota by uplynula až 28.02.2016, lebo faktúra bola splatná 28.02.2012. Navrhol preto rozsudok potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správny. Zároveň žiadal v zmysle § 166 ods. 1 v záujme hospodárnosti konania spojiť túto právnu vec s vecou pod sp. zn. 10C/254/2015 a s vecou pod sp. zn. 21Cb/54/2014 vedených na Okresnom súde Prešov.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný už nezaujal svoje stanovisko.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia ústneho pojednávania ( § 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.

10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z dôkazov vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napriek jeho včas podanej žiadosti o odročenie pojednávania vo veci konal bez jeho prítomností, k čomu odvolací súd uvádza, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1, 3, 4 .

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania, určeného na deň 19.10.2016 z dôvodu jeho pobytu v zahraničí od 11.10. do 25.10.2016, doručil súdu prvej inštancie 13.10.2016. V podaní neuviedol základné náležitosti, ani prípadné telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých by mu bolo možné oznámiť rozhodnutie súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. K žiadosti nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Dôkaz o tom, že letenku zakúpil 14.09.2016 predložil až v odvolacom konaní. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovanému bola zásielka s predvolaním na pojednávanie, určené na deň 19.10.2016, uložená 08.09.2016 a prevzal si ju 26.09.2016. Ak žiadosť o odročenie pojednávania súdu doručil 13.10.2016, pritom o pojednávaní vedel už 26.09.2016 a letenku si zakúpil 14.09.2016, nie je možné súhlasiť so žalovaným, že o odročenie pojednávania požiadal včas. Už v čase prevzatia predvolania na pojednávanie, určeného na deň 19.10.2016 žalovaný vedel, že plánuje cestovať do zahraničia, no uvedenú skutočnosť súdu oznámil po 17-tich dňoch, teda nie bezodkladne tak, ako to mal v zmysel citovanej právnej úpravy urobiť. Navyše o dôvode žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil žiaden dôkaz, urobil tak až v odvolacom konaní s tým, že v čase doručenia žiadosti o odročenie pojednávania bol už odcestovaný v zahraničí, kde cestoval 11.10.2016, pritom žiadosť o odročenie pojednávania bola osobne doručená súdu 13.10.2016. V žiadosti navyše nebol uvedený žiaden kontakt na žalovaného, a to ani telefonický, ani elektronická adresa, na ktorú by bolo možné žalovaného upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. V čase doručenia žiadosti žalovaný už bol v zahraničí. Súd teda ani nemal možnosť žalovaného upovedomiť o jeho rozhodnutí ohľadom návrhu žalovaného na odročenie pojednávania.

13. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle §101 ods. 2 OSP ( teraz § 183 ods. 1, 3 a 4 CSP, účinného od 01.07.2016). Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená) (viď uznesenie NS SR z 12.10.2010, sp. zn. 5Cdo/168/2010).

14. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd má za to, že žalovaný nedostatočne preukázal dôvod jeho neúčasti na pojednávaní dňa 19.10.2016, žiadosť o odročenie pojednávania súdu doručil nie bezodkladne, navyše neoznámil údaje potrebné na jeho upovedomenie o rozhodnutí súdu o jeho žiadosti, preto súd prvej inštancie správne vec prejednal aj bez prítomnosti žalovaného.

15. Nie je preto možné z uvedeného vyvodiť, aby žalovanému bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nebol zistený nesprávny procesný postup súdu, ktorým by žalovanému znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, aby u neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ešte dodáva, že žalovaný bol vo veci riadne vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní.

16. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku odvolací súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu, návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu bol súdu prvej inštancie doručený 03.11.2014. Keďže v predmetnom konaní je uplatňovaná pohľadávka splatná na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2011, v ktorej splatnosť bola stanovená dňom 28.02.2012 (ktorá sa nachádza v kópii na č.l. 8 spisu) z čoho plynie, že nárok si žalobca uplatnil včas. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť 01.03.2012 a mohla uplynúť až 01.03.2015, pričom žaloba bola podaná 03.11.2014, teda včas. Nie je preto dôvodná ani námietka žalovaného týkajúca sa uplynutia premlčacej lehoty nároku žiadaného žalobou.

17. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zákon o cenných papieroch dĺžku premlčacej doby nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov výslovne neupravuje. Zároveň v zákone chýba odkaz na príslušný subsidiárny právny predpis, ktorým by sa premlčanie malo spravovať. Odvolací súd má za to, že na námietku premlčania je treba aplikovať lehotu troch rokov v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a nie v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Aj keď právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom a majiteľom cenných papierov je tzv. absolútny obchod v zmysle ust.§ 261 ods.6 písm. c/ Obchodného zákonníka, je správne pre tento vzťah aplikovať premlčaciu dobu upravenú v Občianskom zákonníku (s poukazom na § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v týchto vzťahoch), keďže vedľa Centrálneho depozitára figuruje ako druhý účastník fyzická osoba - nepodnikateľ, kedy je treba použiť trojročnú premlčaciu dobu. 18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.