Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa F. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J. A. XX/XX K., adresa na doručovanie písomností B. 1, XXXX B., V., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16 P. O. BOX 23, Bánovce nad Bebravou, proti manželke navrhovateľa D. V., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, B. B., štátna občianka SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, Banská Bystrica, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/125/2016-102, zo dňa 19. 04. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v treťom výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd manželstvo navrhovateľa F. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX a manželky navrhovateľa D. V., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v B. B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Súd maloletú Q. V., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. V., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 160,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletou Q. V., nar. XX. XX. XXXX n e u p r a v u j e.

Zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/115/2014 - 107 zo dňa 15. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Cop/88/2014 - 131 zo dňa 28. 04. 2015 vo výroku o výživnom na maloletú Q. V., nar. XX. XX. XXXX.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že ani zo strany jedného z manželov nebol záujem o obnovu manželského spolužitia, a teda je možné konštatovať, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloletú zároveň zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá má tri roky, navštevuje materskú školu od septembra 2016, matka má v súvislosti s maloletou a s jej návštevou materskej školy bežné výdavky. Maloletá je podľa vyjadrenia matky vedená v krčnej ambulancii, nakoľko absolvovala operáciu krčných, ako aj nosných mandlí. Otec maloletej je v súčasnosti zamestnaný ako vodič nákladného automobilu spoločnosti N. transport AB B. vo V. s tým, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je podľa jeho vyjadrenia vo výške 3 838,- CHF. Iný prijem nemá. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Okrem maloletej Sofie má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému F. V. vo výške 200,- Eur a k maloletému Q. B. vo výške 100,- Eur mesačne. Vo V. býva v podnájme, za ktorý uhrádza mesačne cca 1 300,- CHF. Matka maloletej je t. č. na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, iný príjem nemá. Na maloletú Q. nepoberá rodinné prídavky. V súčasnosti býva u svojho priateľa spolu s maloletou v O. Z. v rodinnom dome. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A., nar. XX. XX. XXXX. Ďalej poukázal na to, že výživné, ktoré navrhol otec na maloletú Q. vo výške 100,- Eur mesačne je nepostačujúce. Okresný súd poznamenal, že otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, ktorá je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. Ako to vyplýva z dokazovania, matka sa o maloletú riadne stará, dieťa zastupuje a spravuje bežné veci a najmä dieťa vychováva. Otec takéto činnosti denno-denne pre maloletú dcéru nevykonáva, a preto je jeho povinnosťou vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletého dieťaťa. Ďalej okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že otec o maloletú neprejavuje záujem, nestretáva sa s ňou, ani neprispieva pravidelne na výživu maloletej. Rozhodnutie oprel o ust. § 18, § 23, § 24 ods. 1, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 veta prvá Zákona o rodine.

3. Proti rozsudku podal otec maloletej odvolanie, a to voči tretiemu výroku o povinnosti prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 160,- Eur mesačne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Namietal, že okresný súd zjavne pri rozhodovaní výšku výživného určil výlučne s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa bez toho, aby sa vyporiadal s tým, či je otec schopný platiť popri platení výživného na ďalšie dve maloleté deti a po zohľadnení všetkých jeho nevyhnutných výdavkov z príjmu na maloletú Q. výživné vo výške 160,- Eur mesačne. Poukázal na to, že jeho ekonomická situácia sa od posledného rozhodnutia (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 31P/115/2014-107 zo dňa 15. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/88/2004-131 zo dňa 28. 04. 2015) zhoršila, pretože v dôsledku jeho zdravotných dôvodov nevyhnutne musel zmeniť zamestnanie a jeho príjem z pracovnej činnosti sa nie bezvýznamne znížil a jeho nevyhnutné výdavky naproti tomu vzrástli. Okresný súd napriek tomu určil otcovi výživné ešte vyššie o 10,- Eur mesačne, než ako bolo určené predchádzajúcim rozhodnutím. Náklady v súvislosti s výživou maloletej sa pritom od času predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti nijako dramaticky nezmenili, pričom ich výšku sa okrem všeobecnej deklarácie matka v konaní ani nepokúsila preukázať. Namietal ďalej, že matka síce v konaní poukázala na ďalšiu svoju vyživovaciu povinnosť maloletej A., nar. XX. XX. XXXX, súd však nezisťoval, či a ako sú náklady na výživné na maloletú A. zabezpečované druhým z rodičov, s ktorým D. V. žije v spoločnej domácnosti. Dňa XX. XX. XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére F. V..

4. Kolízny opatrovník doporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, nakoľko okresný súd správne vyhodnotil získané dôkazy a jeho rozhodnutie je v prospech maloletej Q..

5. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v treťom výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav, ktorý tvoril základ pre jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy rodinného práva, keď prihliadol predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Aplikoval zároveň § 62 ods. 1, 2, 4, 5; § 75 ods. 1, § 18, § 23, § 24 ods. 1, 3, 4 citovaného zákona.

9. Odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Odvolací súd neakceptuje námietku otca, že „okresný súd výšku výživného určil výlučne s ohľadom na potreby maloletej bez toho, aby sa vysporiadal a zohľadnil všetky nevyhnutné výdavky otca, ako aj, ďalšie výživné na dve maloleté deti“, pretože okresný súd prihliadol na všetky tieto skutočnosti a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi riadne vysporiadal a rozhodnutie náležite odôvodnil. Okresný súd správne poukázal aj na tú skutočnosť, že otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, ktorá je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca.

11. Poukazovanie otca na majetkové pomery matky a jej partnera, s ktorým v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti, nie je úplne namieste, pretože matka poskytuje maloletej rodinné zázemie, riadne sa o maloletú stará, pričom na jej životnej úrovni sa podieľa aj maloletá. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade rozhodujúcim kritériom nie sú majetkové pomery matky maloletej, pretože súd posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej osoby - navrhovateľa. Pokiaľ dieťa žije s matkou, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletej aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to tak bytových ako aj hygienických, stravovacích a spoločenských a pod. Okresný súd prihliadol pri určení výšky výživného aj na tú skutočnosť, že dieťa býva spolu so svojou matkou, a teda matka sa stará o jej bytovú situáciu, s čím sú spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú najmä na spotrebe energií, vody, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov spojených s návštevou materskej škôlky, voľného času, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných problémov spojených s návštevou lekárov a primerane sa starať o spoločenský, kultúrny, športový rozvoj maloletej, zvlášť keď otec v tomto smere iniciatívu neprejavuje a o maloletú sa riadne nezaujíma, a výživné, ktoré mu bolo stanovené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím neplatí pravidelne. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky maloletého dieťaťa je preto potrebné zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby. Z uvedeného hľadiska podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dospel k správnemu záveru ohľadne určenia výživného, ktoré je v prospech maloletého dieťaťa a zodpovedá zároveň aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa.

12. Taktiež treba poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, tak ako to urobil aj okresný súd, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súdom, tento povinne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, teda nie jeho výdavky. Pokiaľ súd zisťuje výdavky rodiča, je to najmä z dôvodu určenia životnej úrovne povinného rodiča. Vzhľadom na zistený príjem otca, tento odôvodňuje určenie takého výživného, ako rozhodol okresný súd. Možnosti, ako aj schopnosti otca umožňujú, že súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zohľadnil aj ďalšie potreby dieťaťa, tak ako je to konštatované v bode 11 predmetného rozhodnutia. Pokiaľ by rodič dieťaťu hradil len základné životné potreby, došlo by tu k disproporcionalite, resp. k zjavnému nepomeru miery životnej úrovne oprávneného a povinného. Zároveň by došlo k porušeniu dohovoru o právach dieťaťa (čl. 27), v zmysle ktorého má každé dieťa právo na takú životnú úroveň, ktorá je nevyhnutná pre jeho zdravý telesný, duševný, mravný i sociálny rozvoj, za ktorého zabezpečenie nesú zodpovednosť práve osoby, ktoré sa o dieťa starajú.

13. Pokiaľ otec poukázal v odvolaní aj na tú skutočnosť, že od 07. 05. 2017 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pretože v tento deň sa mu narodila dcéra F. V., tu odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,

že uvedená zmena pomerov na strane otca nebola ním preukázaná v priebehu odvolacieho konania. Okresný súd pri určení výšky výživného správne vychádzal z okolností, ktoré boli rozhodujúce v čase vyhlásenia rozsudku. Nemohol sa zaoberať okolnosťami, ktoré ešte nenastali, a na ktoré poukazuje otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní (narodenie maloletej dcéry F. V. dňa XX. XX. XXXX). Následne, ako je už vyššie uvedené v odvolacom konaní uvedená skutočnosť na strane otca nebola preukázaná hodnoverným dôkazom, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.

14. O veci sená krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .