Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-347-2016.pdf
PDF · 118.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/347/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: 1/ F. A., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Z. XXXX/X, XXX XX L., zastúpená: JUDr. Eva Háberová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, 2/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Z. XXXX/X, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ S. U., nar. XX. Xl. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., 2/ S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X. XXX, XXX XX N. X., zastúpená: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 15.934,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 9. októbra 2014, č. k. 16 C/137/2012 - 180, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom, treťom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaná II) je p o v i n n á zaplatiť žalobcom A) a B) spoločne a nerozdielne sumu 15.934,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15.934,- Eur od 30. 09. 2014 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.934,- Eur od 04. 03. 2009 do 29. 09. 2014 a vo výške 3,85 % zo sumy 15.934,- Eur od 30. 09. 2014 až do zaplatenia súd voči žalovanej II) z a m i e t a.
Žalovaná II) je p o v i n n á nahradiť žalobkyni A) trovy konania v sume vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne A) JUDr. Evy Háberovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi B) náhradu trov konania voči žalovanej II) súd n e p r i z n á v a. Súd žalobu o zaplatenie sumy 15.934,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.934,- Eur od 04. 03. 2009 až do zaplatenia voči žalovanému I) z a m i e t a. Žalovanému I) náhradu trov konania voči žalobcom A) a B) n e p r i z n á v a.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali žalobou doručenou súdu dňa 30. 7. 2012 zaplatenia sumy 15.934 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 4. 3. 2009 až do zaplatenia, keď žalobkyňa 1/ žiadala priznať aj náhradu trov konania. Tvrdili, že po odpredaji bytu, z ktorého predaja získali finančné prostriedky, mali záujem kúpiť si rodinný dom. Preto sa zastavila u žalovanej 2/ v realitnej kancelárii vo Zvolene spolu so svojím manželom, žalobcom 2/. Žalovaná 2/ im ponúkla na predaj nehnuteľnosti vedené na LV číslo XXX, XXX až XXX v katastrálnom území L. N., pričom išlo o rodinný dom číslo súpisné XXX s priľahlými pozemkami. Dňa 2. marca 2009 v realitnej kancelárii u žalovanej 2/ podpísali vypracovanú zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej
boli práve tieto nehnuteľnosti. V tento deň zaplatili v realitnej kancelárii žalovanej 2/ zálohu na kúpnu cenu týchto nehnuteľnosti vo výške 1.660 EUR. Následne znova v realitnej kancelárii žalovanej 2/ dňa 4. marca 2009 podpísali ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako kupujúci, pričom predávajúcim bol žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľnosti. Kúpnu cenu v budúcej kúpnej zmluve za tieto nehnuteľnosti si dojednali na sumu 15.934 EUR. V tento deň zaplatili aj zvyšok kúpnej ceny vo výške 14.273,40 EUR. Zmluva mala byť uzavretá do jedného roka od podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Všetky finančné prostriedky uhradili a odovzdali do rúk žalovanej 2/, pričom majú vedomosť, že táto ich následne odovzdala osobe menom N.. Keď žiadali žalovanú 2/, aby im ukázala list vlastníctva za účelom, či na týchto nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, žalovaná 2/ im povedala, že im LV ukázať nemôže, pretože jej nefunguje internet. Ubezpečila ich, že nehnuteľnosti sú v poriadku a že žiadne ťarchy na nich nie sú. Dňa 25. marca 2009 uzavreli už riadnu kúpnu zmluvu, pričom predávajúci bol žalovaný 1/, ktorý mal byť vlastníkom týchto nehnuteľností. Až neskôr sa dozvedeli, že vo veci boli podvedení, nakoľko nehnuteľnosti nebolo možné previesť na inú osobu, nakoľko žalovanému 1/ ako vlastníkovi týchto nehnuteľnosti bolo predbežným opatrením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/37/2008 zo dňa 21. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. februára 2009 a vykonateľnosť dňa 10. februára 2009, nariadené zdržať sa akéhokoľvek nakladania s týmito nehnuteľnosťami. Nakoľko nebolo možné previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na nich, príslušná Správa katastra nemohla vykonať vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti však vyplatili žalovanej 2/. Keďže sa cítili podvedení, zároveň podali trestné oznámenie, ktoré je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 2T/84/2012. Právne žalobu odôvodnili s poukazom na § 451 ods. 1, 2 OZ. 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 14. apríla 2014 namietal, že v tomto konaní je uplatňovaný voči nemu rovnaký nárok ako v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 2T/84/2012. Preto ide o prekážku litispendencie podľa § 83 O. s. p., pretože obžaloba v trestnej veci bola podaná 11. mája 2012. Žaloba v tejto veci bola na súde podaná dňa 30. júla 2012. Žalobcovia si uplatnili totožný nárok najskôr v trestnom konaní, a to už v prípravnom konaní dňa 28. 4. 2011 a následne až v občianskom súdnom konaní žalobou doručenou 30. 7. 2012. Preto žiadal konanie zastaviť s poukazom na § 104 ods. 1 O. s. p. . Pokiaľ by sa súd nestotožnil s týmto názorom, poukázal na to, že je nesporné, že peniaze v tejto súvislosti prevzala žalovaná 2/, ktorá mu neodovzdala žiadnu finančnú hotovosť. Žalobu žiadal zamietnuť. 4. Žalovaná 2/ sa písomne k žalobe nevyjadrila. 5. Súd vytýčil niekoľko pojednávaní, pričom sa žalovanú 2/ nepodarilo riadne predvolať, následne súd zistil, že menovaná pracuje v Nemecku. Po zistení jej adresy bolo nariadené pojednávanie na deň 9. 10. 2014, ktorého sa žalovaná 2/ nezúčastnila, hoci bola naň riadne a včas predvolaná dňa 29. septembra 2014, svoju neúčasť neospravedlnila a neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Jej písomné ospravedlnenie bolo súdu doručené až dňa 10. 10. 2814, teda po pojednávaní, pričom ako dôvod neúčasti žalovaná 2/ uviedla, že predvolanie prevzala 27. 9. 2014, preto sa neustanovila na pojednávanie, lebo žije v Nemecku. Súd dospel k záveru, že žalovaná 2/ sa z pojednávania neospravedlnila ani nepožiadala včas o odročenie pojednávania, lehota na pojednávanie bola zachovaná v zmysle ustanovenie § 115 ods. 2 O. s. p. , potom súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej 2/, pričom prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O. s. p. 6. K námietke litispendencie súd uviedol, že na námietku neprihliadol, pretože nedospel k záveru, že ide o prekážku už skôr začatého konania o nároku žalobcov v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/84/2012, keď síce v tomto prípravnom konaní žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody, ale konanie vedené v trestnej veci je v stave, keď doteraz nedošlo ani k predbežnému prerokovaniu žaloby, v trestnom konaní účastníci nemajú postavenie strán sporu občianskeho súdneho konania, žalobcovia vystupujú ako poškodení, ale nemajú také procesné práva, ako majú v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by súd v občianskom súdnom konaní nepripustil žalobu a konanie o nej zastavil pre prekážku litispendencie, odňal by tak možnosť žalobcom konať pred súdom. Z tohto dôvodu vec posúdil po skutkovej a právnej stránke. 7. Na základne vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná voči žalovanej 2/, nie je dôvodná voči žalovanému 1/. Mal preukázané, že dňa 4. marca 2009 bola medzi žalovaným 1/, ako budúcim predávajúcim, a žalobcami 1/ a 2/, ako budúcimi kupujúcimi, uzavretá písomná zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli, že uzavrú v budúcnosti kúpnu zmluvu, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti zapísané na LV číslo X.XXX XXX, XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území L. N.. Kúpna zmluva mala byť uzavretá do jedného roka od podpísania tejto zmluvy, bola dojednaná kúpna cena 15.934 EUR. V zmluve je taktiež uvedené, že budúci kupujúci dňa 2. marca 2009 poskytli zálohu na kúpnu cenu
nehnuteľnosti vo výške 1.660 EUR. Žalovanému 1/ v čase uzavretia tejto zmluvy svedčalo vlastníctvo tieto nehnuteľnosti. 8. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že už dňa 10. februára 2009 nadobudlo vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. januára 2009, č. k. 10C/37/2008 - 71, ktorým žalovanému 1/ bola uložená povinnosť predbežným opatrením zdržať sa akéhokoľvek nakladania s týmito nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 10C/37/2008. Toto uznesenie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 10. februára 2009, nadobudlo právoplatnosť dňa 26. februára 2009, Správe katastra L. bolo doručené 27. januára 2009. 9. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa zmluvy o budúcej zmluve došlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy už 25. marca 2009. K nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy žalobcami nedošlo, pretože príslušná Správa katastra vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy nepovolila, pretože bolo vydané predbežné opatrenie súdu o zákaze nakladania s týmito nehnuteľnosťami, keď potom kúpna zmluva nenadobudla účinnosť podľa § 47 ods. 1 OZ. 10. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 13. 12. 2010, č. k. 10 C/37/2008 - 187, ktorý sa stal právoplatným 13. januára 2011, bolo určené, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je N. P., narodená XX. XX. Z XXXX, bytom L. N., teda žalovaný 1/ právoplatnosťou tohto rozsudku stratil akékoľvek oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, pretože už nebol ich vlastníkom. V tomto konaní súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3. 10. 2008, na základe ktorej žalovaný 1/ mal nadobudnúť sporné nehnuteľnosti a túto kúpnu zmluvu vyhodnotil ako relatívne neplatný právny úkon podľa § 49a OZ, ktorej relatívnej neplatnosti sa dovolala úspešne N. P.. Z tohto dôvodu žalovaný 1/ stratil oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, preto je neplatným právnym úkonom aj zmluva o budúcej zmluve zo dňa 4. 3. 2009 ako aj samotná kúpna zmluva zo dňa 25. marca 2009, na základe ktorej žalovaný 1/ previedol nehnuteľnosti žalobcom, pričom tieto právne úkony sú neplatné absolútne podľa § 39 OZ. Žalobcovia na základe týchto neplatných právnych úkonov plnili kúpnu cenu, keď potom podľa zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich OZ toto bezdôvodné obohatenie musí sa vydať ako plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ. 11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia plnili zálohou kúpnu cenu vo výške 15 934 EUR, dňa 2. marca 2009 vo výške 1.660 EUR a dňa 4. marca 2009 14.274 EUR, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady vystavené S. K. - Reality - EÚ (žalovaná 2/) z týchto dokladov vyplýva, že žalobcovia kúpnu cenu odovzdali žalovanej 2/, ktorá v tom čase prevádzkoval činnosť realitnej kancelárie, na ktorú sa žalobcovia obrátili pri sprostredkovaní kúpy predmetných nehnuteľností. 12. Z trestného konania sp. zn. 2T/84/2012 okrem iného vyplynulo, že žalovaná 2/ v rámci realitnej činnosti zabezpečila vypracovanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v jej realitnej kancelárii žalobcovia vyplatili tieto finančné prostriedky, keď ich prevzatie potvrdila žalovaná 2/ na príjmových pokladničných dokladoch. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalovaná 2/ túto sumu odovzdala žalovanému 1 /ako budúcemu predávajúcemu. Žalovaná 2/ vo vyšetrovacom konaní uviedla, že všetky finančné prostriedky, ktoré obdržala od žalobcov, vyplatila Z. N., ktorý vlastne nehnuteľnosti predával. Tento v trestnom konaní tvrdenú skutočnosť poprel a potvrdil prevzatie sumy 4.000 EUR. Žalovaná 2/ po pri konfrontácii ohľadom tejto skutočnosti so svedkom Z. N. využila v prípravnom konaní v trestnej veci právo nevypovedať. Súd aj na základe týchto dôkazov dospel k záveru, že finančné prostriedky na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti prijala žalovaná 2/, o čom svedčia listinné dôkazy doložené žalobcami do súdneho konania, príjmové pokladničné doklady. Konštatoval, že bolo povinnosťou žalovanej 2/ riadnym spôsobom preukázať, že tieto finančné prostriedky odovzdala žalovanému 1/ na kúpnu cenu sporných nehnuteľností, čo nepreukázala, dokonca potvrdila, že túto sumu žalovanému 1/neodovzdala, potom súd dospel k záveru, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, preto jej súd uložil povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia vydať žalobcom sumu 15.934 EUR. Keďže nebolo preukázané, že finančné prostriedky prevzal žalovaný 1/, voči nemu žalobu zamietol. Bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia poskytli plnenie, ktoré prijala žalovaná 2/, preto je povinná ho žalobcom vydať spoločne a nerozdielne podľa § 145 ods. 2 OZ. Súd zároveň rozhodol o príslušenstve pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. ako aj podľa § 150 ods. 1 O. s. p. 13. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná 2/, a to proti prvému výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcom sumu 15.934 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 30. 9. 2014 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S rozhodnutím nesúhlasila a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pres súdom, súd 1. stupňa nesprávne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Ako uviedla v prípravnom konaní, pravda je taká, že nehnuteľnosti sa predávali cez jej realitnú kanceláriu. Z výsluchu ostatných obvinených a svedkov zistila, že žalovaný 1/ sa s pánom N. dohodol na predaji nehnuteľností za 1200.000 Sk, pričom vtedajšia priateľka pána N. mu navrhla, aby nehnuteľnosti napísal na jej dcéru G. G., čo aj urobil. Takáto zmluva aj bola uzavretá a kúpna cena v hotovosti vyplatená žalovanému 1/. Až následne sa pán N. dozvedel dňa 28. 1. 2009, že vkladové konanie je prerušené z dôvodu predbežného opatrenia Okresného súdu Zvolen. Na to žiadal žalovaného 1/, aby mu vrátil 120.000 Sk, čo on neurobil, ale sľúbil, že peniaze vráti, keď dom s pozemkami predá. To už žalovaný 1/ oslovil ju, pričom o predchádzajúcom predaji v tej dobe nevedela. Pán N. bol prítomný aj pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve aj pri podpise kúpnej zmluvy a zobral všetky peniaze. Mal na to dôvod, pretože mu žalovaný 1/ dlhoval peniaze z nerealizovaného predaja. Trvala na tom, že všetky peniaze zobral pán N.. Poukázala na výpoveď žalobkyne 1/ a žalobcu 2/, ktorí zhodne uviedli, že K. peniaze odovzdala pánovi N.. Bolo to za prítomnosti kupujúcich ako aj žalovaného 1/. V žiadnom prípade ona sa bezdôvodne neobohatila, pričom na príjmových pokladničných dokladoch je uvedený účel platby - plat za rodinný dom a potvrdenie o prevzatí medzi pánom U. a pani A.. Tie peniaze mala v ruke, ale príjmový doklad slúžil len na potvrdenie o odovzdaní kúpnej ceny medzi kupujúcimi a predávajúcim, čo je tam jasne napísané. Peniaze následne zobral pán N. s vedomím a za prítomnosti žalovaného 1/ ako predávajúceho. V zmluve o budúcej zmluve zo dňa 4. 3. 2009 je uvedené, že budúci predávajúci zodpovedá za nespornosť a bezbremennosť predmetu prevodu okrem predbežnej otázky (súdneho konania), ktorá je uvedená na LV číslo XXX, XXX, XXX, katastrálne územie L. N.. Žalobcovia teda boli jasne upozornení, že na LV je vyznačené súdne konanie, predbežné opatrenie. V kúpnej zmluve zo dňa 25. marca 2009 je tiež uvedené v článku IV, že na predávanej nehnuteľnosti je uvedená informatívna a obmedzujúca poznámka o začatí súdneho konania a nariadení predbežného opatrenia zapísaných položkou výkazu zmien 16/09 a 28/096 B LV číslo XXX, XXX až XXX kat. územie L. N.. 15. Pokiaľ ide o jej účasť na pojednávaní, nezúčastnila sa ani jedného pojednávania, pokiaľ ide o pojednávanie dňa 9. 10. 2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nebola prítomná, pričom pre ňu z neznámeho dôvodu bolo jej ospravedlnenie súdu doručené až 10. 10. 2014, teda deň po pojednávaní. Žije a pracuje v Nemecku a vzhľadom na krátkosť času nebola schopná skôr reagovať na termín pojednávania. Preto by sa rada vyjadrila, nakoľko súd sa jednoznačne nevysporiadal s jej tvrdeniami z prípravného konania, ktoré citoval len v určitej časti, ktorá vyhovovala žalobcom. Súdne konanie považuje sa nepreskúmateľné, nakoľko súd neuviedol, akými úvahami sa riadil, ako vyhodnotili jednotlivé dôkazy, a to jednotlivo, respektíve v ich vzájomných súvislostiach. Neuviedol, prečo ignoroval dôkazy, ktoré produkovala v prípravnom konaní a uveril len tvrdeniami žalobcov. Súd vôbec nezdôvodnil a ani sa nezaoberal účelom platby, ktorý je uvedený na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 4. 3. 2009, teda že ide len o potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny medzi predávajúcim a kupujúcimi. 16. S poukazom na § 107 ods. 1, 2 OZ vzniesla námietku premlčania, keď poukázala na to, že pokiaľ predávajúci vyplatili kúpnu cenu 4. 3. 2009 a žalobu podali 30. 7. 2012, je zjavné, že došlo k premlčaniu. 17. K podanému odvolaniu žalovanej 2/ sa žalobcovia písomne nevyjadrili. 18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Reagujúc na odvolacie námietky na zvýraznenie jeho správnosti a doplnenie dôvodov k veci uvádza nasledovné. 22. Žalovaná 2/ namieta, že postupom súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom, pričom poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako aj skutočnosť, že z pojednávania sa ospravedlnila. Namietaná vada prestavuje dôvod, pre ktorý súd môže zrušiť rozhodnutie v zmysle ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) je CSP. Pod túto vadu možno zaradiť právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako je znemožnenie
strany, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu prestavuje pochybenie súdu. O naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde iba vtedy, aj nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že sa konanie nejaví ako spravodlivé. Na konkrétne pochybenie je potrebné nahliadať v kontexte celého konania. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení jednoznačne zdôvodnil, prečo pojednával v neprítomnosti žalovanej 2/. Z poštovej doručenky súdu prvej inštancie, ktorou súd žalovanej 2/ doručoval žalobu, vyplýva, že táto si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Súd následne vykonal šetrenie cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Detva, z ktorého odpovede zo dňa 28. apríla 2013 vyplynulo, že žalovaná 2/ sa dlhšiu dobu nenachádza v mieste svojho bydliska a má byť niekde v Nemecku, pričom presnú adresu sa nepodarilo zistiť. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. mája 2013 vyplýva, že súd pojednávanie odročil za účelom zisťovania adresy žalovanej 2/. Na tomto pojednávaní žalobkyňa 1/ uviedla, že deň pred pojednávaním videla žalovanú 2/ rýľovať záhradu u jej rodičov vo L.. Súd následne všetkými možnými spôsobmi zisťoval pobyt žalovanej 2/. Následne na základe správy zo dňa 15. septembra 2014 Obvodným oddelením Policajného zboru Detva súd zistil, že žalovaná 2/ žije v Nemecku. Okresný súd dňa 25. augusta 2014 nariadil termín pojednávania na 9. október 2014. Zásielku sa podarilo doručiť žalovanej 2/ na adrese v Nemecku 29. septembra 2014, čo potvrdila podpisom na poštovej doručenke. Podľa § 115 ods. 2 O. s. p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Občiansky súdny poriadok určil lehotu 5 dní na prípravu účastníka na pojednávanie. Lehota má poriadkový charakter, pričom nemôže byť skrátená natoľko, aby účastník nemal dosť času na prípravu na pojednávanie. Pretože žalovaná 2/ prevzala predvolanie dňa 29. septembra 2014, mala na prípravu pojednávania 10 dní. Žalovaná 2/ tvrdila, že sa z pojednávania ospravedlnila. Toto tvrdenie je pravdivé, pričom v ospravedlnení sa z neúčasti na pojednávaní uviedla, že predvolanie prevzala dňa 27. septembra 2014, preto sa nemôže dostaviť na pojednávanie, pričom toto ospravedlnenie je písané dňa 29. 9. 2014. Súdu bolo doručené až dňa 10. 10. 2014. Je nepochybné, že bola dodržaná zákonná lehota na prípravu pojednávania, čo aj súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil. Vzdialenosť Nemecka nie je taká, kde by vzdialenosť bola taká, že by znemožňovala sa žalovanej 2/ zúčastniť sa na pojednávaní. Zákon neobsahuje povinnosť súdu koordinovať možnosť vytýčenia pojednávania so stranou sporu, zvlášť, ak pre nemožnosť zistenia pobytu žalovanej dochádzalo k neúmernému predlžovaniu sporu. V dnešnej technickej dobe nič nebránilo žalovanej 2/ ospravedlniť sa prípadne elektronickými prostriedkami súdu včas. Žalovaná 2/ sa mohla zúčastniť pojednávania, preto jej nebolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto jej námietku nepovažoval za dôvodnú. 24. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sú tu uviedol, akými úvahami sa riadil, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Súd neignoroval dôkazy, ktoré produkovala v prípravnom konaní, pretože svoje rozhodnutie založil na skutočne zistenom skutkovom stave. To, že neuveril žalovanej 2/ a že nerozhodol podľa subjektívnych predstáv žalovanej 2/, neznamená, že rozhodnutie nie je preskúmateľné a dostatočne odôvodnené. So skutkovým stavom zisteným okresným súdom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že žalobcovia boli vo vzťahu so žalovanou 2/, ktorá vlastnila realitnú kanceláriu a prostredníctvom ktorej realizovali kúpu nehnuteľností. Bolo preukázané, že žalobcovia za nehnuteľnosti riadne zaplatili, a pretože konali prostredníctvom realitnej kancelárie, peniaze odovzdali žalovanej 2/. Žalovaná mala prevziať peniaze a tieto odovzdať žalovanému 1/, čo však nebolo preukázané. Nebol žiadny dôvod na to, aby pri podpisovaní zmluvy boli prítomné aj ďalšie osoby a aby týmto osobám odovzdala kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Tvrdenie, že všetky peniaze zobral K. vo vzťahu k žalobcom nie je smerodajné, pretože žalobcovia nemali povinnosť plniť tejto osobe, pretože s ňou neboli v žiadnom vzťahu. Žalovaná sprostredkovala predaj nehnuteľnosti, žalobcovia sa na ňu ako profesionálku spoľahli. Aj v odvolaní uviedla, že peniaze mala v ruke. Pokiaľ tvrdí, že žalobcovia boli upozornení na „predbežnú otázku“, je to skôr priťažujúca okolnosť, že k uzavretiu nemalo dôjsť, pričom žalobcov uviedla do omylu. Hoci vedela o predbežnom opatrení, sprostredkovala predaj zaťaženej nehnuteľnosti. To, že nie je právnička, neobstojí, pretože pokiaľ podnikala v tejto oblasti, právnu stránku si mohla ošetriť právnikom. Pokiaľ tvrdí, že pokladničný doklad zo dňa 4. 3. 2009 prestavuje len potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny medzi predávajúcim a kupujúcimi, nijako to nevysvetľuje dôvod, prečo je táto skutočnosť uvedená na pokladničnom doklade, ktorý predstavuje účtovný doklad. Potvrdenie o zaplatení ceny podľa tvrdenia žalovanej 2/ mohlo byť vykonané obyčajným potvrdením. Žalobcovia plnili však predovšetkým žalovanej
2/ ako sprostredkovateľke kúpnej zmluvy a žalovaná následne mala povinnosť voči objednávateľovi predaja, žalovanému 1/. 25. Ak v odvolaní žalovaná 2/ namieta, že súd nesprávne vec správne posúdil, v odvolaní neuviedla žiadny konkrétny dôvod ani právnu argumentáciu v tomto smere. K námietkam ohľadom nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia, keď opätovne konštatuje, že odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie. 26. V závere odvolania žalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 107 ods. 1, 2 OZ, pričom uviedla, že pokiaľ predávajúci vyplatili kúpnu cenu dňa 4. 3. 2009 a žalobu podali 30. 7. 2012, je zjavné, že došlo k premlčaniu. 27. Podľa § 107 ods. 3 OZ platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Citované ustanovenie dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je, možnosť účinne vzniesť námietku premlčania je podľa citovaného ustanovenia obmedzená. Súd môže na takúto námietku prihliadnuť len vtedy, ak môže námietku premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy. Nie je rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohla urobiť. Preto súd nemôže prihliadnuť na námietku premlčania v konaní, v ktorej sa žalobca domáha vrátenia kúpnej ceny proti vydaniu veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ak predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti a v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy vôbec nedošlo k prevodu vlastníctva. Kupujúci totiž nemôže v takom prípade vzniesť námietku premlčania. V takýchto prípadoch nie je ohrozené vydanie veci uplynutím času pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva, zatiaľ čo podľa doslovného znenia zákona právo na vydanie peňažného plnenia podlieha premlčaniu. Táto právna úprava tieto prípady výslovne rieši spôsobom zodpovedajúcim spravodlivému vyporiadaniu medzi účastníkmi zmluvy. Žalobcovia sa nemohli domáhať legitímne plnenia od žalovaného 1/, pretože žalovaná 2/ mu kúpnu cenu nevyplatila, pričom svedok Sakala poprel, že by celý obnos mu bol odovzdaný. Z hľadiska spravodlivého usporiadania veci odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je spravodlivé a zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, kde žalobcovia zaplatili kúpnu cenu žalovanej 2/, pričom ako protihodnotu nenadobudli žiadne nehnuteľnosti. 28. Pokiaľ by u žalovanej existovala pochybnosť o posúdení podľa § 107 ods. 3 OZ, aj podľa § 107 ods. 2 OZ by nedošlo k premlčaniu, pretože objektívna lehota by začala plynúť dňa 4.3.2009, kedy k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, lehota by uplynula dňa 4.3.2012, pričom žalobcovia už dňa 28. 04. 2011 v trestnom konaní škodu uplatnili. 29. S tým súvisí aj otázka litispendencie, ktorú v konaní namietal žalovaný 1/ a ktorú otázku súd spravodlivo a správne posúdil, naviac odvolací súd zo súdnych registrov zistil, že vo veci 2T/84/2012 bolo rozhodnuté dňa 19. 09. 2017, pričom rozhodnutie ešte nie je právoplatné, ale žalobcovia boli podľa § 288 ods. 1, 2 Tr. poriadku odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie. Prekážka litispendencie v prípade pochybností bola odstránená, pretože nič o nároku nebráni rozhodnúť právoplatne v civilnom konaní, hoci žalobcovia neuplatnili podľa povahy veci nárok na náhradu škody, ale nárok podľa § 451 OZ. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).