Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-115-2017.pdf
PDF · 122.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu S. zastúpeného JUDr. M. proti žalovanému F. zastúpenému Advokátskou kanceláriou S. o zaplatenie 6505,68 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.októbra 2016, č. k. 6C/47/2013-746 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.novembra 2016, č. k. 6C/47/2013-753 a proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.augusta 2016, č. k. 6C/47/2013-706 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 10.novembra 2016, č. k. 6C/47/2013-753 v napadnutej výrokovej časti o priznaní istiny nad sumu 3.641,62 eur s príslušenstvom a výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12.augusta 2016, č. k. 6C/47/2013-706 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením zo dňa 10.novembra 2016, č. k. 6C/47/2013-753 / opravné uznesenie/ súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4273,03 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 1510,01 eur zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 70,92 %. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A. A. a to parciel KNC XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 178 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 67 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 109 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 713 mX a XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 22 m2. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností budov po bývalom JRD A. A. (zemiakárne, budovy na opravu a uskladnenie poľnohospodárskych strojov), ktoré využíva na podnikateľské účely a ktoré sú sčasti postavené aj na parcelách patriacich žalobcovi. V období od 29.01.1999 do 31.12. 2008 užíval žalovaný parcely patriace žalobcovi na základe zmluvy uzatvorenej s otcom žalobcu. Od 01. 01. 2009 užíva žalovaný uvedené parcely bez nájomnej zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 26.05.2011, č. k. 6C/7/2009-338, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, za obdobie od 16.01.2007 do 16.01.2009 v sume 2,959 eur za 1 m2 ročne. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.12.2011, č. k. 6Co/150/2011-382, bol rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici potvrdený. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 30. 06. 2011, č. k. 3C 3/2011-231, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, za obdobie od 16. 01. 2009 do 14. 01. 2011 vo výške 2,918
eur za 1 m2 ročne. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 05. 2013, č. k. 19Co 283/2011-248, bol rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici potvrdený. Ďalší návrh bol súdu doručený 14.01.2013 a vec sa prejednáva pod spis. zn. 6C/47/13. Žalobca žiadal bezdôvodné obohatenie za obdobie od 14. 01. 2011 do 16.01.2013. Neskôr zobral návrh v časti za obdobie od 14. a 15.01.2011 späť. Žalovaný predložil súdu znalecké posudky Ing. Z. č. 17/2010 a Ing. N. č. 02/2009. Pretože tieto posudky sa dotýkajú iných parciel a iných období, súd ich nemohol použiť ako porovnávací materiál v súdenej veci. Nariadil znalecké dokazovanie Ing. H. G., ktorá dňa 21.11.2013 doručila súdu znalecký posudok č. 51/2013, ktorým stanovila výšku nájmu - bezdôvodného obohatenia parciel, ktoré patria žalobcovi za obdobie od 14.01.2011 do 14.01.2013 vo výške 1,672 eur za 1 m2 ročne, pričom znalecký posudok vypracovala metódou polohovej diferenciácie. Na požiadanie súdu po dodaní porovnávacích materiálov žalobcom, vypracovala znalkyňa dňa 21. 05. 2013 doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 51/2013, v závere ktorého zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach a všeobecnú hodnotu nájmu určila na 1,672 eur za 1 m2 ročne. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu znalecký posudok Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava č. 108/2014, ktorým bola určená cena nájmu - bezdôvodného obohatenia za obdobie január 2011 do 30.06. 2014 vo výške 8.408,71 eur. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul znalkyňu Ing. H. G. a svedka Ing. Z. G., odborného konzultanta Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava. Z výpovedí znalkyne a svedka zistil, že výška nájmu - bezdôvodného obohatenia sa určuje znalcom na základe jeho praktických a teoretických skúseností, pričom znalec sám zvolí metódu, ktorú pri vypracovaní posudku použije a zvolí aj premenné, ktoré sú súčasťou výpočtu. Ing. G. nič nevyčítal znaleckému posudku Ing. G., poukázal však na to, že znalecká organizácia, ktorá vypracovala znalecký posudok použila iné premenné a iný výpočet. Zároveň zotrvali na svojich výpočtoch. Po výsluchu znalkyne a svedka Ing. G., súdu neostávalo iné ako nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Znalec doručil súdu 15. 07. 2016 kontrolný znalecký posudok č. 61/2016, v závere ktorého uviedol, že znalecký posudok Ing. G. je vypracovaný na veľmi dobrej úrovni. Po formálnej a metodickej stránke nevykazuje exaktné pochybenia a je v plnom rozsahu preskúmateľný. Rovnako nevyčítal pochybenia znaleckému posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava č. 108/2014. Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu - bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.01.2011 do 14.01.2013, pričom ako vhodnú metódu použil metódu porovnávaciu. Pokiaľ žalovaný s uvedeným výpočtom nesúhlasil s odôvodnením, že bola použitá zmluva, ktorá je absolútne neplatná, s takýmto tvrdením súd nesúhlasí. Zmluva, ktorú znalec použil ním bola preskúmaná a podľa jeho úvahy bola použitá ako vhodný porovnávací materiál. Súd nepovažuje za potrebné nariadiť, aby znalecké dokazovanie bolo doplnené porovnaním nájmu pozemkov, ktoré sa nachádzajú v obci Z., ktorá je najmenej 20 km vzdialená od miesta kde sa nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Z kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že výška nájmu - bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu za obdobie od 14. 01. 2011 do 14. 01. 2013, predstavuje sumu 4.290,66 eur. Výška nájmu za jeden deň je 5,877 eur. Pôvodná žaloba znela na sumu 6.505,68 eur. Po čiastočnom späťvzatí dňa 16. 01. 2014 na sumu 5.000,94 eur. Na poslednom pojednávaní zobrala právna zástupkyňa žalobcu žalobu späť ohľadom 3 dní 14., 15. a 16. 01. 2011. Súd vychádzajúc zo znaleckého posudku kontrolného znalca priznal žalobcovi náhradu za obdobie od 17. 01. 2011 do 14. 01. 2013 vo výške 4.273,03 eur, pretože od výpočtu urobeného znalcom vo výške 4.290,66 eur odpočítal bezdôvodné obohatenie za 3 dni vo výške 17,63 eur. Aj podľa názoru súdu v prípade, že existuje dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu, je jedinou objektívnou metódou na určenie všeobecnej hodnoty nájmu - bezdôvodného obohatenia porovnávacia metóda. Metóda polohovej diferenciácie, ktorá je viazaná na premenné, ktoré sa v praktickom živote pri uzatváraní nájomných zmlúv nepoužívajú, je metódou skresľujúcou. Žalovaný je vo vzťahu k žalobcom v omeškaní najmenej od podania žaloby na súd a súd priznal žalobcom 8,75 % ročný úrok z omeškania od 16. 01. 2013 do zaplatenia. V časti o zaplatenie 1.510,01 eur súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 70,92 %, pretože žalobca mal v konaní úspech vo výške 85,46 % a neúspech vo výške 14,54 % podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v spojení s uznesením /opravným/, a to proti jeho výrokovej časti o priznaní istiny nad sumu 3641,62 eur s príslušenstvom a výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že si je vedomý, že za užívanie predmetných nehnuteľností patrí žalobcovi náhrada vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnoty nájomného. Namietal však, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a nezákonný, a to najmä z dôvodu nezákonného postupu súdu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, keď súd napriek dôvodnej pochybnosti o správnosti
znaleckých zistení znaleckej organizácie nevykonal ním navrhovaný dôkaz vypočuť k znaleckým záverom znalca zodpovedného za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 61/2016. Súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom výšku ceny nájmu určil výlučne na základe kontrolného znaleckého posudku podaného znaleckou organizáciou, ktoré závery neboli v spore presvedčivo preskúmané. Zastával názor, že znalecký posudok č. 51/2013 ako aj nadväzujúci Doplnok k znaleckému posudku, ktorý znalkyňa Ing. H. G. podala, presvedčivo, logicky a zrozumiteľne zdôvodnila a na pojednávaní vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedala námietky vznesené žalobcom proti jej znaleckému posudku. Žalovaný preto nevnímal potrebu vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a považoval jeho nariadenie za neúčelné a nehospodárne. Mal za to, že súd nemôže v intenciách voľnej úvahy hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotiť obsah znaleckého posudku po vecnej stránke, t. j. nemôže hodnotiť správnosť zistení, ktorých posúdenie záleží od odborných znalostí prináležiacich k určitému odboru, v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie. Aj z týchto dôvodov nepovažuje žalovaný právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v ods. 34 odôvodnenia rozsudku za súladný so zákonom, nakoľko je presvedčený, že výber konkrétnej znaleckej metódy je na kvalifikovanom uvážení znalca, pričom súd je oprávnený znalcom stanovenú znaleckú metódu preskúmať len v tom smere, či jej výber nerozporuje zákonu a je dostatočne odôvodnený. Aj v kontexte uvedeného žalovaný nevzhliadol potrebu vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Rovnako nepovažoval ani preloženie znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 108/2014 s odlišnými znaleckými zisteniami za zákonný predpoklad odôvodňujúci nariadenie kontrolného dokazovania, a to navyše bez návrhu zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že rešpektujúc právomoc súdu viesť sporové konanie sa ku kontrolnému znaleckému posudku č. 61/2016 na výzvu súdu vyjadril písomným podaním z 31.08.2016, v ktorom nad rámec svojej právnej argumentácie uviedol, že nepovažuje výber jednotlivých porovnávacích podkladov bez následného zohľadnenia hlavných faktorov porovnávania tak, ako ich zohľadnila znalecká organizácia, za vene správny a opodstatnený. Znalecká organizácia stanovila v kontrolnom znaleckom posudku všeobecnú cenu nájmu na sumu 1,97 eur/m2 porovnávacou metódou, pričom použila ako porovnávací podklad dve nájomné zmluvy a jedno uznesenie o schválení súdneho zmieru. Žalovaný namietol primárne vierohodnosť druhého porovnávacieho podkladu - zmluvy o nájme časti pozemku o výmere 783 m2 zo dňa 16.09.2013 za účelom uskladnenia stavebného materiálu v k. ú. P., keď predmetom nájmu nie je pozemok v k. ú. A. A., zmluva je uzavretá na 6 rokov odo dňa odovzdania na základe písomného protokolu, ktorý tvorí prílohu zmluvy, a ktorý však v znaleckom posudku absentuje. V nájomnej zmluve tiež absentuje konkrétna identifikácia parcely, ktorá je predmetom nájmu. Mal za to, že táto nájomná zmluva nemôže byť legitímnym podkladom pre porovnanie a to najmä z dôvodu neurčitosti prenajímaného pozemku, a jeho poloha v k. ú. P. nie je iným spôsobom bližšie špecifikovaná, považoval aj za absolútne neplatnú z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Ďalej namietal, že za účelom presvedčivého zdôvodnenia znaleckých záverov v kontrolnom znaleckom posudku v rámci použitej metódy porovnávania a zodpovedania námietok a otázok žalovaného, žiadal súd, aby v zmysle § 208 ods. 2 CSP vykonal dôkazom výsluchom znalca zodpovedného za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie však tento dôkaz nevykonal a ani takýto svoj postup nezdôvodnil v odôvodnení rozsudku. Nevykonanie výsluchu znalca považoval za bezprecedentný zásah do jeho základného ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že by na základe výsluchu znalca bolo preukázané, že sporná nájomná zmluva nemôže byť relevantným porovnávacím podkladom v rámci znaleckou organizáciou zvolenej znaleckej metódy, znalecké závery deklarované v znaleckom posudku by boli rozporné s dikciou zák. č. 382/2004 Z. z., ako aj vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nakoľko použitie porovnávacej metódy, ktorou je cena nájmu definitívne určená, a z ktorej súd vychádzal, by neboli splnené obligatórne hmotnoprávne podmienky, a to použitie minimálne troch porovnávacích materiálov. Mal za to, že napadnutým rozsudkom došlo z vyššie uvedených dôvodov k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu a súčasne k porušeniu čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré súd súčasťou slovenského právneho poriadku, čo je v demokratickom právnom štáte neprípustné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil v zmysle § 388 CSP v intenciách znaleckého posudku č. 51/2013 podaného znalkyňou Ing. H. G. tak, že žalobcovi prizná nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 641,62 eur a súčasne rozhodne o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcom prizná náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 45,80% a zároveň žiada priznať žalovanému 100% náhrady trov odvolacieho konania.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie je účelové v snahe oddialiť plnenie, na ktoré je povinný. Poukázal na vyjadrenia žalovaného, v ktorých súhlasí s tým, že bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a iných vlastníkov pozemkov, a že i, patrí náhrada vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nájomného, ktorú je bez výhrad ochotný žalobcom zaplatiť. Táto prejavená ochota je deklarovaná len písomne a skutočné konanie žalovaného tomu nezodpovedá. K spochybňovaniu výsledkov znaleckého dokazovania žalovaným a k nevykonaniu výsluchu znalca ďalej uviedol, že okolnosť, že jedna sporová strana nie je s výsledkom znaleckého dokazovania uzrozumená za predpokladu, že proces ktorý k tomuto záveru viedol bol riadny a správny, nie je odvolacím dôvodom a nie je porušením práva žalovaného na spravodlivý proces. Trval na svojich argumentoch tak, ako boli uvedené v písomných vyjadreniach ako aj vo vyjadreniach prednesených na pojednávaniach. K nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania uviedol, že súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie aj s ohľadom na žalobcom predložený znalecký posudok č. 108/2014 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava ako aj množstvo listín, ktoré boli získané súdom v spolupráci s Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom, a viedla k tomu nepochybne aj výpoveď znalkyne Ing. G., ktorá pripustila, že ekonomický faktor pri posudzovaní nehnuteľností nehodnotila z ekonomického ale stavebného hľadiska. Uvedené nepochybne malo vplyv na určenie výšky hodnoty nehnuteľností, pričom znalkyňa neuviedla, ktorá okolnosť s odstupom 2 rokov viedla k tak zásadnej subjektívnej zmene názoru, že bez akejkoľvek zmeny predmetu posudzovania určila nájom o 50% nižší. Žalobca nespochybnil formálnu a logickú správnosť záverov posudku Ing. G., ale namietal jej podstatný odklon od posudkov spred obdobia roku 2012 a tvrdenie, že nemá dostatok porovnávacieho materiálu na aplikáciu porovnávacej metódy, ktorá okolnosť bola vyvrátená práve nariadeným kontrolným znaleckým dokazovaním. Všetky tieto rozporné okolnosti boli v súlade s požiadavkou na spravodlivý proces a pri zachovaní zásad sporového konania v konaní odstránené a súd vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. K námietku žalovaného ohľadne výberu porovnávacieho materiálu znalcom uviedol, že výber porovnávacieho materiálu je odbornou činnosťou, z dôvodu ktorého bol ustanovený znalec a jeho výber je v posudku dostatočne zdôvodnený. Nájomná zmluva, ktorú v odvolaní žalovaný namieta, je platná a účinná. Znalec správne postupoval a logicky objasnil všetky základné fakty, ktoré vzal do úvahy pri hodnotení znaleckého posudku Ing. G., pričom v závere len vyslovuje, že formálne je jej posudok správny. Za podstatné považoval, že znalec uviedol, že v znaleckom posudku č. 51/2013 určená všeobecná hodnota je mierne podhodnotená a následne logicky je mierne podhodnotený aj záver o výške nájmu, ktorý je určený o 20 centov mene ako určil znalec vlastnou úvahou, ktorú odborne podložil. K procesnému postupu súdu, ktorý nevypočul znalca uviedol, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov a predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o týchto návrhoch je v kompetencii súdu. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil aké vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich skutkových a právnych argumentov deklarovaných v odvolaní. Napadnutý rozsudok považuje za vecne neprávny a nezákonný, a to najmä z dôvodu nezákonného postupu súdu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, keď súd prvej inštancie napriek dôvodnej pochybnosti o správnosti znaleckých zistení znaleckej organizácie nevykonal ním navrhnutý dôkaz vypočuť k znaleckému posudku znalca zodpovedného za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. 61/2016. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené v časti I. podaného odvolania.
5. Napadnutým uznesením zo dňa 12.augusta 2016, č. k. 6C/47/2013-706 súd prvej inštancie vo výroku I. priznal znalcovi z odboru stavebníctva Ústavu súdneho znalectva - Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity, Radlinského 11, 813 68 Bratislava, IČO: 00397687 znalečné za znalecké úkony nasledovne: A/ Tarifná odmena: Hodinová odmena : 1. preštudovanie spisu 14 hod x 13,28 eur = 185,92 eur, 2. spracovanie dokumentácie 29 hod x 13,28 eur = 385,12 eur, 3. vypracovanie znaleckého úkonu 92 hod x 13,28 eur = 1221,76 eur, tarifná odmena celkom 135 hod x 13,28 eur = 1792,80 eur, 20% DPH zo sumy 1792,80 eur =358,56 eur. Znalečné vrátane DPH spolu 2151,36 eur - poskytnutý preddavok 622,22 eur, odmena na výplatu 1529,14 eur. Vo výroku II. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala Ústavu súdneho znalectva - Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity, Radlinského 11, 813 68 Bratislava, IČO: 00397687 na účet č.: IBAN: SK7481800000007000084162, VS: 6472013 priznané znalečné vo výške 1529,14 eur zo štátnych prostriedkov. Vo výroku III. uložil stranám povinnosť nahradiť na účet Okresného súdu Považská
Bystrica trovy konania preddavkované štátom, a to každá po 764,57 eur , do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že v danom konaní bol uznesením, č. k. 6C/47/2013-676 zo dňa 10.11.2015 ustanovený Ústav súdneho znalectva - Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity, Radlinského 11, 813 68 Bratislava, ktorému bola zadaná znalecká úloha. Dňa 22.07.2016 znalecký ústav poslal vyúčtovanie znalečného na sumu 1529,14 eur. Znalečné mu súd priznal podľa § 260 CSP, § 2 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a § 3 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z. z.. Zároveň súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala znaleckému ústavu znalečné po odpočítaní poskytnutého preddavku vo výške 1529,14 eur zo štátnych prostriedkov. Zároveň súd zaviazal obidve strany sporu na zaplatenie trov konania preddavkované štátom, a to každú po 764,57 eur.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby ho odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil a znaleckej organizácie priznal znalečné za znalecké úkony vo výške tarifnej odmeny najviac za 50 hodín výkonu znaleckej činnosti vo výške hodinovej odmeny v sume 13,28 eur v zmysle ust. § 3 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. v celkovej výške najviac 798,80 eur. S DPH a v súlade s tretím výrokom uložil stranám každej povinnosť nahradiť preddavkované trovy štátu najviac po 87,29 eur. Dôvodil tým, že priznané znalečné súdom prvej inštancie znaleckej organizácie je neprimerané a neadekvátne. Rozsah hodín strávených nad preštudovaním spisu, spravovaním dokumentácie a vypracovaním znaleckého posudku na úrovni 135 eur, čo predstavuje 17 pracovných dní /pri 8 hodinovom pracovnom čase/ nemôže v žiadnom prípade zodpovedať skutočne strávenému času a vykonávanej práci pri tvorbe znaleckého posudku. Pre porovnanie predložil súdu niektoré uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica v analogických konaniach, v ktorých je žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným, a priznal znalcom znalečné v podstatne nižšej sume. V týchto konaniach priznaná znalecká odmena znalcom nepresiahla rozmedzie 50 hodín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku, pričom išlo o zodpovedanie znaleckej úlohy, určenie ceny nájmu pozemkov za žalované dvojročné obdobia, prípadne vypracovať kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku v konaní už predloženému. Napadnuté uznesenie o priznaní znalečeného považoval nie len v rozpore so skutočným skutkovým stavom, ale aj v rozpore s ustanovenia zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktoré ustanovuje znalcom povinnosť postupovať pri výkone znaleckej činnosti účelne a hospodárne.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o priznaní istiny nad sumu 3 641,62 eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP /nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem/ v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd zároveň preskúmal aj unesenie súdu prvej inštancie o priznaní znalečného a trovách štátu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného pri tomuto uzneseniu je dôvodné.
8. Počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.
9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalobcu tým, že užíval označené nehnuteľnosti za dobu od 17.01.2011 do 14.01.2013. Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán a znalecké posudky vo veci, súd nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorý znalec vyhotovil kontrolný znalecký posudok č. 61/2016. Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu - bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.01.2011 do 14.01.2013, pričom ako vhodnú metódu použil metódu porovnávaciu. Pokiaľ žalovaný s uvedeným výpočtom nesúhlasil s odôvodnením, že bola použitá zmluva, ktorá je absolútne neplatná, s takýmto tvrdením súd nesúhlasí. Zmluva, ktorú znalec použil ním bola preskúmaná a podľa jeho úvahy bola použitá ako vhodný porovnávací materiál. Súd nepovažoval za potrebné nariadiť, aby znalecké dokazovanie bolo doplnené
porovnaním nájmu pozemkov, ktoré sa nachádzajú v obci Z., ktorá je najmenej 20 km vzdialená od miesta kde sa nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Z kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že výška nájmu - bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu za obdobie od 14.01.2011 do 14.01.2013, predstavuje sumu 4.290,66 eur. Výška nájmu za jeden deň je 5,877 eur. Pôvodná žaloba znela na sumu 6.505,68 eur. Po čiastočnom späťvzatí dňa 16.01.2014 na sumu 5.000,94 eur. Na poslednom pojednávaní zobrala právna zástupkyňa žalobcu žalobu späť ohľadom 3 dní 14., 15. a 16.01.2011. Súd vychádzajúc zo znaleckého posudku kontrolného znalca priznal žalobcovi náhradu za obdobie od 17.01.2011 do 14.01.2013 vo výške 4.273,03 eur, pretože od výpočtu urobeného znalcom vo výške 4.290,66 eur odpočítal bezdôvodné obohatenie za 3 dni vo výške 17,63 eur. Aj podľa názoru súdu v prípade, že existuje dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu, je jedinou objektívnou metódou na určenie všeobecnej hodnoty nájmu - bezdôvodného obohatenia porovnávacia metóda. Metóda polohovej diferenciácie, ktorá je viazaná na premenné, ktoré sa v praktickom živote pri uzatváraní nájomných zmlúv nepoužívajú, je metódou skresľujúcou.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením v rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
11. V danej veci nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A. A. a to parciel G. XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 178 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 67 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 109 m2, XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 713 m2 a XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 22 m2, a že žalovaný je vlastníkom budov po bývalom JRD A. A. (zemiakárne, budovy na opravu a uskladnenie poľnohospodárskych strojov), ktoré využíva na podnikateľské účely a ktoré sú sčasti postavené aj na parcelách patriacich žalobcovi. V období od 29.01.1999 do 31.12.2008 užíval žalovaný parcely patriace žalobcovi na základe zmluvy uzatvorenej s otcom žalobcu. Od 01.01.2009 užíva žalovaný uvedené parcely bez nájomnej zmluvy, pričom rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 26.05.2011, č. k. 6C 7/2009-338 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.12.2011, č. k. 6Co 150/2011-382, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi za užívanie uvedených nehnuteľností bezdôvodné obohatenie za obdobie od 16.01.2007 do 16.01.2009 v sume 2,959 eur za 1 m2 ročne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 30.06.2011, č. k. 3C 3/2011-231 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.05.2013, č. k. 19Co 283/2011-248,bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi za užívanie uvedených nehnuteľností bezdôvodné obohatenie, za obdobie od 16.01. 2009 do 14.01.2011 vo výške 2,918 eur za 1 m2 ročne. Ďalší návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.01.2011 do 16.01.2013 bol súdu doručený 14.01.2013 a vec sa prejednáva pod spis. zn. 6C 47/13, t. j. v danom konaní. 12. Medzi stranami sporu bola sporná výška bezdôvodného obohatenia, t. j. náhrady za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným za žalované obdobie.
13. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že na súde prvej inštancie a potom aj na odvolacom súde pribiehali spory aj ďalších vlastníkov nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez nájomnej zmluvy. V týchto sporoch vyhotovili za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia znalecké posudky znalci Ing. H. G., Ing. V. N., Ing. O. Z., znalecká organizácia Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorých stanovili všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v príslušných časových obdobiach, pričom sa táto výška ročnej náhrady za m2 do značnej miery odlišovala. Okrem toho boli v týchto sporoch predkladané nájomné zmluvy slúžiace ako porovnávací materiál, v ktorých sa výška ročnej náhrady za m2 tiež do značnej miery odlišovala.
14. Tak to je aj v danom spore, kde samotné vyjadrenia strán k hodnote užívania označených nehnuteľností žalovaným boli sporné a preto súd prvej inštancie ustanovil znalca na stanovenie výšky náhrady za užívanie označených nehnuteľností, najskôr v osobe znalkyne Ing. H. G. a potom aj kontrolného znalca - znaleckú organizáciu Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Napriek námietkam žalovaného odvolací súd považoval postup súdu o ustanovení kontrolného znaleckého dokazovania za správny, nakoľko aj po podaní znaleckého posudku č. 51/2013 znalkyňou Ing. H. G. naďalej existovali pochybnosti o správnosti záverov v jej znaleckom posudku. Závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je potrebné v prípade potreby ich overiť aj inými dôkazmi, ktorým je aj kontrolný znalecký posudok. Vyhodnotenie potreby vykonať kontrolné znalecké dokazovanie závisí od úvahy súdu a nie strán sporu. Súd prvej inštancie
sa správne vyporiadal aj s námietkou žalovaného o nedostatočných podkladoch k podaniu kontrolného znaleckého posudku. Odvolací súd k tomu dodáva, že tiež nevzhliadol potrebu riešiť neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorá bola podkladom pre podanie znaleckého posudku, a ktorej platnosť žalovaný namieta. Z dokazovania nevyplýva, že by platnosť tejto zmluvy bola spochybňovaná priamo účastníkmi tejto zmluvy, preto aj odvolací súd považoval tento podklad za relevantný.
15. Napokon k odvolacej námietke žalovaného o nevykonaní dôkazu výsluchom znalca zodpovedajúceho za vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci vyjadrenia sa k tomuto znaleckému posudku uviedol, aké výhrady má voči nemu a žiadal použiť pre určenie výšky bezdôvodného obohatenie znalecký posudok znalkyne Ing. H. G.. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 13.10.2016 právny zástupca žalovaného vzniesol pochybnosť ohľadne platnosti nájomnej zmluvy v P., ktorá bola použitá pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ako podklad, a navrhol, aby súd vypočul znalca, ktorý podal znalecký posudok. Vzhľadom na okolnosť, že súd vyslovil názor ohľadne tejto námietky žalovaného, že nebol dôvod riešiť neplatnosť danej nájomnej zmluvy, ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na vykonanie dôkazu výsluchom znalca. Nevykonanie dôkazu podľa návrhu strany nie je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces, nakoľko rozhodnutie o vykonaní či nevykonaní dôkazu patrí výlučne súdu.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 10.novembra 2016, č. k. 6C/47/2013-753 v napadnutej výrokovej časti o priznaní istiny nad sumu 3 641,62 eur s príslušenstvom a výrokovej časti o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správy.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 1 CSP/.
18. Odvolací súd preskúmal aj napadnuté uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.augusta 2016, č. k. 6C/47/2013-706 o priznaní znalečného a trovách štátu a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 psím. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal znaleckej organizácii znalečné v takej výške, v akej si ho uplatnila a v odôvodnení len poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z. z., podľa ktorého znalečné priznal. Treba dať za pravdu odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vôbec neposudzovať primeranosť počtu hodín potrebných na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že v podobných veciach len iných vlastníkov nehnuteľností ako žalobcov boli vyhotovované znalecké posudky a priznávané znalečné za zodpovedanie v podstate tých istých znaleckých úloh. Žalovaný predložil niekoľko uznesení o priznaní znalečného v podobných veciach, z ktorých vyplýva, že ani v jednom prípade skutočne priznané znalečné nepresiahlo odmenu za 50 hodín za vypracovanie znaleckého posudku. V danom prípade však znalecká organizácia uplatnila odmenu za 135 hodín za znaleckú činnosť a v tejto výške jej aj súd prvej inštancie odmenu priznal.
20. Bez vyjadrenia znaleckej organizácie k námietke žalovaného ohľadne počtu hodín nevyhnutných na jej znaleckú činnosť a bez porovnania priznaného znalečného v podobných veciach súvisiacich s vydaním bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností žalovaným /minimálne tých vecí, ktoré špecifikoval žalovaný v odvolaní/ nie je možné ustáliť výšku znalečného pre znaleckú organizáciu a rozhodnúť o náhrade trov štátu.
21. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 psím. c/ CSP zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. V ďalšom konaní pri rozhodovaní o znalečnom a trovách štátu súd prvého inštancie doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, t. j. vyžiada si vyjadrenie znaleckej organizácie k počtu uplatnených hodín za znaleckú činnosť, oboznámi sa podobnými vecami vedenými na ich súde a súvisiacimi s vydaním bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností žalovaným /minimálne
tých vecí, ktoré špecifikoval žalovaný v odvolaní/ a výšku znalečného určí za účelne vykonané úkony znalcom v zmysle jednotlivých ustanovení vyhl. č. 491/2004 Z. z..
23. Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).