Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-132-2017.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/132/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Pôžičky a exekúcie s. r. o, so sídlom Grösslingova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 46 928 979, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s. r. o. so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému OSIVO a. s. so sídlom Kalinčiakova 2391, 960 03 Zvolen, IČO: 31 562 965, zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám. SNP 80/22, 960 01 Zvolen, o určenie povinnosti poskytnúť informáciu podľa § 180 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/24/2016-69 zo dňa 09. marca 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/24/2016-69 zo dňa 09. marca 2017 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
2. Podanou žalobou sa žalobca ako akcionár žalovaného s poukazom na § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka domáhal, aby súd uložil žalovanému poskytnúť žalobcovi informácie v zmysle § 180 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, o poskytnutie ktorých žiadal na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.06.2016, predmetom ktorého bolo okrem iného aj v bode 3 Prerokovanie Výročnej správy akciovej spoločnosti za rok 2015, riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2015 a návrhu rozhodnutia o úhrade strát za rok 2015. Žalobca uviedol, že v rámci prerokovania uvedeného bodu 3. programu valného zhromaždenia požiadal predstavenstvo, aby mu poskytlo úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré podľa žalobcu s bodom programu súvisia. Žalobca predložil svoje otázky v písomnej forme priamo na valnom zhromaždení. Išlo o viacero otázok, ktoré žalobca zhrnul do šiestich bodov, pričom otázky v bode 1. sa týkali toho, že spoločnosť realizuje veľkú časť transakcií so spriaznenou osobou OSIVO ZV, otázky v bode 2. sa týkali zodpovedania toho, či je súčasťou holdingovej štruktúry spoločnosti žalovaného aj OSIVO ZV, otázky zhrnuté v bode 3. sa týkali toho, že spoločnosť žalovaného predala prevádzku ČSO Krupina, otázka v bode 4. sa týkala okolností predaja sladu vo výške 105.510,- Eur v súvislosti so zložkou nákladov, ktoré sú vo výročnej správe k položke sladu uvedené vo výške 3.629.199,- Eur, otázky v bode 5. sa týkali bankových úverov spoločnosti, ktoré podľa žalobcu v roku 2016 expirovali v celkovej výške 5.496.337,- Eur, otázky v bode 6. sa týkali okolností predaja vlastných akcií zo strany spoločnosti žalovaného v počte 4402 ks za cenu 56.082,- Eur a napokon v bode 7. sa žalobca pýtal, aké zabezpečenie záväzkov spoločnosť žalovaného poskytla iným subjektom, osobitne spriazneným osobám, akou formou a aké protiplnenie za to obdržala.
3. Žalobca tvrdil, v rokovaní riadneho valného zhromaždenia mu neboli poskytnuté informácie a vysvetlenia, ktoré požadoval, a napriek tomu, že žalobca požadoval písomné poskytnutie informácií, predstavenstvo až do dňa podania žaloby žalovanému informácie neposkytlo, pričom žalobca tvrdil, že nedisponuje ani kópiou zápisnice z valného zhromaždenia, pretože predstavenstvo mu túto zápisnicu v rovnopise napriek jeho výslovnej žiadosti nevydalo. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného došlo týmto spôsobom k hrubému porušeniu práv akcionára na informácie, ktoré je zakotvené v § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, a žalobcom položené otázky na žalovaného sledovali legitímny cieľ spočívajúci v presvedčení sa o tom, či skutočne vzájomné vzťahy medzi žalovaným a spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s., ktorá bola majoritným akcionárom žalovaného a je aj personálne prepojená s členmi štatutárneho orgánu žalovaného, sú postavené na vzájomnej výhodnosti a či zodpovedajú bežným vzťahom v rámci obvyklého obchodovania.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Ttvrdil, že zo strany žalobcu ide o šikanóznu žalobu, podaním ktorej dochádza k zneužívaniu práva, čo je na ujmu práva oprávnených záujmov ostatných akcionárov, ako aj na ujmu samotného žalovaného, a výkon práva, ktorého sa žalobca domáha je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože jeho podanie a výsledok súdneho sporu sleduje úplne iné ciele. Žalovaný tiež uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného chcelo žalobcovi na riadnom valnom zhromaždení dňa 30.06.2016 na písomné otázky čiastočne odpovedať, a to napriek tomu, že žalobca adresoval svoje otázky predsedovi valného zhromaždenia a nie predstavenstvu žalovaného, konateľ žalobcu prítomný na valnom zhromaždení však kategoricky trval len na písomných odpovediach. Tento postup žalobca považoval za šikanózny výkon práva vzhľadom aj k tomu, že na otázky uvedené v bode 3. týkajúce sa predaja prevádzy ČSO Krupina už na tomto valnom zhromaždení odpovedalo na základe otázok položených iným akcionárom, na značnú časť otázok v bode 1., v bode 2. a aj otázku v bode 5. bolo odpovedané jedinou vetou a to tak, že žalovaný nie je a nikdy nebol členom žiadnej holdingovej spoločnosti. Žalovaný tiež namietal, že dôvodom neposkytnutia žalobcom požadovaných informácií bolo to, že informácie poskytnutia ktorých sa žalobca domáhal nesúviseli s predmetom rokovania riadneho valného zhromaždenia v bode 3. Napokon žalovaný namietal, že žalobca nepožiadal dozornú radu žalovaného o uloženie povinnosti predstavenstvu poskytnúť požadované informácie v zmysle § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 180 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.06.2016 nepostupoval v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, kde zákonodarca kogentne upravil postup akcionára v prípade, ak mu predstavenstvo odmietne poskytnúť úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení. Žalobca predovšetkým na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.06.2016 nepožiadal predstavenstvo spoločnosti o písomné poskytnutie informácií a vysvetlení, keď svoju písomnú žiadosť adresoval do rúk predsedu valného zhromaždenia, čo nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Predstavenstvo žalovaného na dotknutom valnom zhromaždení prijalo počas rokovania rozhodnutie, ktorým odmietlo poskytnúť žalobcovi informácie na otázky, ktoré písomne doručil predsedovi valného zhromaždenia počas rokovania valného zhromaždenia a to z dôvodov, že položené otázky nesúvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, ich poskytnutie by bolo na ujmu spoločnosti a došlo by k porušeniu zákona. Zápisnicu z uvedeného valného zhromaždenia vo fotokópii ako listinný dôkaz predložil súdu právny zástupca žalovaného. Za situácie, že predstavenstvo odmietlo žalobcovi poskytnúť požadovanú informáciu, mal žalobca požiadať dozornú radu o uloženie povinnosti predstavenstvu žalovaného poskytnúť mu požadované informácie, mal tak dokonca urobiť na rokovaní valného zhromaždenia tak, ako to vyplýva z § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka. Až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, môže na základe návrhu akcionára o takejto povinnosti konať a rozhodnúť súd. Nakoľko žalobca nepostupoval podľa platnej právnej úpravy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Na záver odôvodnenia svojho rozsudku sa súd vyjadril k tomu, že právny zástupca žalobcu po vyhlásení rozsudku podal sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu na postup v podateľni pri spracovaní podaní, a to z toho dôvodu, že dňa 08.02.2017 o 14:32 hod. doručil žalobca súdu elektronickou cestou so ZEP podanie v danej veci, súčasťou ktorého boli aj písomné dôkazy, súd však vo veci vyniesol rozsudok aj napriek tomu, že v rámci konania neboli tieto listinné dôkazy súdom vyhodnocované a nebolo na ne prihliadnuté. O tom, že nejaké listinné dôkazy právny zástupca
žalobcu súdu doručoval, sa súd dozvedel až po meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Jednalo sa o vyjadrenie žalobcu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného, pričom ako listinný dôkaz bol súdu predložený výpis z obchodného registra spoločnosti OSIVO Zvolen a. s., zápisnica zo dňa 29.06.2012 z Valného zhromaždenia akcionárov OSIVO Zvolen a. s. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by aj disponoval listinami, ktoré technickým nedopatrením neboli súdu k dispozícii na poslednom pojednávaní, nemali by žiadny vplyv na rozhodnutie súdu, súd by žalobu bol zamietol aj po oboznámení sa s týmito dôkazmi. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že zo zápisnice z valného zhromaždenia nevyplýva, že predstavenstvo odmietlo poskytnúť žalobcovi požadované informácie z relevantného dôvodu, nakoľko zo zápisnice vyplýva len to, že predstavenstvo malo výhrady k poskytnutiu vyjadrenia písomnou formou, toto tvrdenie bolo na poslednom pojednávaní popreté vyjadrením predstavenstva a zároveň štatutárneho zástupcu T.. J., ktorý uviedol, že Zápisnicu o rozhodnutí predstavenstva a. s. Osivo zo dňa 30.06.2016, ktorú podpísal ako predseda predstavenstva súčasne s členom predstavenstva T.. A. vyhotovil možno do 2 - 3 dní odo dňa konania valného zhromaždenia, maximálne do týždňa po jeho konaní, t. j. do 07. 07. 2016. Výslovne však uviedol, že priamo na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 30.06.2016 bolo oznámené žalobcovi, že mu nebudú poskytnuté poždované informácie, a toto mu nahlas oznámil B.. C., ktorý bol súčasne členom predstavenstva.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.
10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom pri prijímaní a spracovaní elektronických podaní nepredložil konajúcemu sudcovi podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 08.02.2017, ktorým žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného a predložil aj písomné dôkazy v konaní. Tento nesprávny procesný postup sa súd pokúsil „konvalidovať“ v odôvodnení svojho rozsudku, keď po vynesení rozsudku dodatočne „vykonal“ dokazovanie a dospel k záveru, že by aj tak rozhodol tak, ako rozhodol. Takýto postup súdu prvej inštancie nemá žiadnu oporu v zákone a je v rozpore so základnými princípmi procesného práva.
11. Žalobca ďalej namietal, že súd ignoroval obsah zápisnice z riadneho valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2016, podľa ktorej žalovaný poskytol časť informácií požadovaných aj žalobcom na valnom zhromaždení inému akcionárovi - M. V., pričom z obsahu zápisnice nebolo možné vyvodiť, že by zo strany žalovaného došlo k odmietnutiu poskytnutia iných žalobcom požadovaných informácií (teda tých, ktoré žalovaný neposkytol akcionárovi V.). Žalovaný aj vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že predstavenstvo neodmietlo poskytnúť informácie, dokonca že mu chcelo na valnom zhromaždení (ďalej len VZ) čiastočne odpovedať na otázky, iba požiadavku na písomné poskytnutie informácií považovalo VZ za šikanóznu. Až následne, v priebehu súdneho konania sa argumentácia žalovaného zmenila a na pojednávaní dňa 09.03.2017 predložil písomný dôkaz - zápisnicu z predstavenstva, podľa ktorej predstavenstvo na VZ prijalo rozhodnutie odmietnutí poskytnutia informácií. Táto zápisnica bola podľa žalobcu vyhotovená žalovaným až potom, ako v konaní žalobca namietal, že predstavenstvo o jeho žiadosti vôbec nerozhodlo. Súd tiež podľa Žiadosti o písomné poskytnutie pravdivých informácií a vysvetlení, ktoré žalobca predložil na VZ žalovanému dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobca údajne nedoručil žiadosť predstavenstvu žalovaného. Žalobca namietal, že z jeho písomnej žiadosti je úplne jasné, že žalobca žiada, aby mu predstavenstvo spoločnosti žalovaného v písomnej forme poskytlo pravdivé a úplné informácie a vysvetlenia. Pokiaľ aj bola žiadosť označená „do rúk predsedu valného zhromaždenia“, je to podľa žalobcu logické, nakoľko predseda valného zhromaždenia vedie VZ a je teda jediný oprávnený na prijímanie akýchkoľvek podaní počas konania VZ. Podľa žalobcu aj ďalšie dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, a to tak výpoveďami, ako aj samotnou zápisnicou z rokovania predstavenstva preukazuje, že žiadosť bola doručená predstavenstvu, napokon samotný predseda VZ bol B.. C., ktorý je aj členom predstavenstva žalovaného. Skutkové zistenie súdu v
odôvodnení rozsudku o tom, že žalobca vlastne ani nepožiadal o poskytnutie informácií príslušný orgán, je podľa žalobcu zjavne v rozpore s vykonanými dôkazmi.
12. Žalobca napokon namietal, že nakoľko mu nebolo zo strany žalovaného relevantným spôsobom vôbec oznámené, že predstavenstvo údajne odmieta poskytnúť požadované informácie ako také (bolo mu oznámené len to, že mu ich neposkytne v písomnej forme, čo však predstavenstvo nebolo podľa zákona povinné urobiť na VZ, ale až v lehote 15 dní), nemal žalobca na VZ ani povinnosť žiadať dozornú radu, aby rozhodla, že s poskytnutím informácie nesúhlasí. Namietal, že súd nesprávne a nedôvodne poskytol právnu ochranu žalovanému, pričom práve žalovaný konal v rozpore s kogentnou právnou úpravou, keď neposkytol žalobcovi informácie, nepreukázal, že by relevantným spôsobom na VZ oznámil žalobcovi odmietnutie poskytnutia informácií a zákonom upravené dôvody tohto odmietnutia, navyše žalovaný podľa žalobcu porušuje zákaz diskriminácie akcionárov, keďže určitej časti akcionárov informácie poskytuje (napr. akcionárovi V. v ústnej forme na VZ) a tie isté informácie neposkytne žalobcovi, pričom určitá časť akcionárov má k všetkým informáciám evidentne neobmedzený prístup (akcionári, ktorí sú členovia orgánov žalovaného), hoci preukázateľne tieto osoby porušujú zákaz konkurencie aj úpravu § 194 a §196a Obchodného zákonníka tým, že sú majetkovo alebo personálne prepojení so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s. parazitujúcou na žalovanom.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.07.2017 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predstavenstvo žalovaného na VZ žalobcovi odmietlo poskytnúť informácie len v písomnej forme, resp. dokonca že mu vôbec neodmietlo poskytnúť informácie, pričom sa odvoláva aj na zápisnicu z VZ žalovaného zo dňa 30.06.2016, v ktorej je však jasne uvedené, že B.. C. oznámil, že žalobcovi nebudú predstavenstvom poskytnuté vyžiadané informácie a vysvetlenia z dôvodov, ktoré uviedol, pričom jedným z viacerých dôvodov neposkytnutia informácií okrem iného bolo aj to, že otázky žalobcu nesúviseli s predmetom rokovania VZ žalovaného, pretože sa týkali najmä činnosti tretej osoby, OSIVO Zvolen a. s. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepožiadal dozornú radu žalovaného, aby rozhodla o povinnosti predstavenstva poskytnúť mu požadované informácie, nedodržal teda zákonom stanovený postup, súd preto nemôže o povinnosti poskytnutia informácií žalobcovi rozhodnúť. Pokiaľ chcel žalobca podať žalobu o poskytnutie informácií na súde, mal požiadať dozornú radu žalovaného, aby rozhodla o povinnosti predstavenstva požadovanú informáciu poskytnúť. Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že predstavenstvo odmietlo poskytnutie informácií len písomne, naopak, v konaní bolo preukázané, že predstavenstvo odmietlo žalobcovi poskytnúť informácie ako také.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Predmetom sporu bola žaloba žalobcu na určenie povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi ako akcionárovi žalovaného informácie, o ktoré žalobca žiadal na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.06.2016, žalovaný mu však tieto informácie neposkytol.
17. Podľa § 180 ods. 1 veta prvá Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.
18. Podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má
zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
19. Podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.
20. Podľa § 197 ods. 1 Obchodného zákonníka, dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.
21. Dozorná rada je jedným z obligatórnych orgánov akciovej spoločnsti a má zákonom vymedzenú kontrolnú právomoc, ktorá sa vzťahuje k výkonu funkcie členov predstavenstva a k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti. Okrem všeobecnej kontrolnej pôsobnosti dozorná rada preskúmava činnosti predstavenstva aj v zákonom stanovených záležitostiach. Takýmto prípadom je aj citovaná úprava § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dozorná rada preskúmava postup predstavenstva, pokiaľ predstavenstvo na valnom zhromaždení odmietne poskytnúť akcionárovi požadované údaje. Dozorná rada v tomto prípade rozhoduje na žiadosť akcionára, a buď uloží predstavenstvu povinnosť poskytnúť akcionárovi požadovanú informáciu alebo rozhodne, že súhlasí s postupom predstavenstva, ktoré odmietlo akcionárovi na VZ informácie poskytnúť. V prípade, že dozorná rada nesúhlasí s poskytnutím informácií, môže akcionár ktorý informácie požadoval podať návrh na súd, ktorý rozhodne o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu akcionárovi poskytnúť. Preskúmavacia činnosť súdu sa teda vzťahuje v týchto prípadoch vždy na rozhodnutie dozornej rady. V prípade, že akcionár, ktorý žiadal na VZ predstavenstvo o poskytnutie informácie a predstavenstvo mu odmietlo informácie poskytnúť, nepožiada dozornú radu o to, aby predstavenstvu uložila povinnosť poskytnúť mu informácie, nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady na podanie žaloby na súd. Súd nepreskúmava rozhodnutie predstavenstva, ale rozhodnutie dozornej rady.
22. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne a správne zistil skutkový stav, keď vychádzal zo záveru, že žalobca ako akcionár nepostupoval v tomto prípade v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď nepožiadal dozornú radu, aby rozhodla o tom, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného je povinné požadované informácie žalobcovi poskytnúť. Správny je aj právny záver súdu prvej inštancie v tom, že až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že s poskytnutím informácie nesúhlasí, môže o takejto povinnosti na základe návrhu akcionára konať a rozhodnúť súd.
23. Bez ohľadu na to, či žalobca žiadal o poskytnutie informácií ústne alebo v písomnej forme, pokiaľ mu bolo predstavenstvom na VZ oznámené, že informácie mu poskytnuté nebudú, mal požiadať dozornú radu, aby predstavenstvu uložila povinnosť poskytnúť mu požadované informácie. Pokiaľ ide o úpravu postupu, že po odmietnutí poskytnutia informácií zo strany predstavenstva rozhoduje na žiadosť akcionára dozorná rada, zákon nerozoznáva, či akcionár žiadal o poskytnutie informácií ústne alebo písomne. Podstatné je, že priamo na VZ došlo k odmietnutiu poskytnutia informácií. Odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že priamo na zasadnutí VZ bolo zástupcovi žalobcu oznámené, že informácie mu poskytnuté nebudú. Zákon nepredpisuje žiadny „relevantný spôsob“, akým má predstavenstvo na VZ oznámiť akcionárovi, že odmieta poskytnúť mu požadované informácie. Samozrejme, žalobca nemal ani povinnosť žiadať dozornú radu, aby rozhodla o povinnosti poskytnúť informácie, pokiaľ tak však neurobil, a to či už priamo na valnom zhromaždení alebo aj neskôr písomne, keď mu do 15 dní neboli požadované informácie poskytnuté, nemôže súd rozhodnúť o povinnosti žalovaného poskytnúť tieto informácie.
24. Odvolací súd preskúmaval aj žalobcom udávaný odvolací dôvod pokiaľ ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal žalobcovi znemožniť uplatňovať zákonom mu priznané procesné práva. Z predloženého spisu boli zistené tiež nasledovné skutočnosti: Súd rozhodol v tejto veci na pojednávaní konanom dňa 09. 03. 2017 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu, ako aj štatutárnych zástupcov (predseda predstavenstva a člen predstavenstva) žalovaného. Dňa 10.03.2017 právny zástupca žalobcu telefonicky požiadal asistentku senátu o zistenie, či je v ňom pripojené podanie žalobcu, ktoré doručil elektronicky súdu dňa 08.02.2017, asistentka mu oznámila, že také podanie sa v spise nenachádza, právny zástupca žalobcu zároveň požiadal asistentku senátu, aby oboznámila zákonného sudcu s jeho telefonátom s tým, že má aj doručenku z podateľne okresného súdu o doručení podania, ktoré podal dňa 08.02.2017, pričom uviedol, že sa bude sťažovať aj u predsedu okresného súdu. Podľa úradného záznamu zo dňa 10.03.2017 (č. l. 40) bolo v súvislosti s uvedeným telefonickým rozhovorom asistentkou senátu zisťované, či bolo podanie právneho zástupcu žalobcu súdu dňa 08.02.2017 doručené, a v podateľni bolo zistené, že uvedené podanie bolo súdu doručené dňa 13.02.2017 a následne bolo vytlačené a doložené do spisu. V spise na č. l. 41 - 46 je založený originál podania žalobcu zo dňa 08.02.2017, ktorý bol podľa pečiatky súdu doručený dňa 10.03.2017, a to Vyjadrenie žalobcu k skutkovým tvrdeniam žalovaného spolu s dokladmi, ktoré žalobca pripojil (výpis z Obchodného registra na OSIVO Zvolen a. s., Zápisnicu z VZ OSIVO Zvolen a.s. zo dňa 29.06.2012 a vytlačenú časť aktuálnej web stránky žalovaného, na ktorej sú kontaktné údaje jeho zamestnancov). Ide o podanie, ktoré žalobca doručoval dňa 08.02.2017 na okresný súd elektronicky ako dokument podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Zo žurnalizácie spisu je zrejmé, že toto podanie datované dňom 08.02.2017, ktoré žalobca podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) bolo do spisu vložené až 10.03.2017, teda po vyhlásení rozsudku. Podľa úradného záznamu spísaného podateľnou Okresného súdu Zvolen dňa 10.03.2017 (č.l. 51) bolo elektronické podanie žalobcu doručené na portál ÚPVS dňa 13.02.2017, bolo evidované už v spracovanej pošte dňa 13.02.2017, do spisu však bolo vytlačené až 10.03.2017. V spise je tiež založené e-mailové podanie žalobcu z ktorého vyplýva, že žalobca podal predsedovi Okresného súdu Zvolen dňa 10.03.2017 sťažnosť na postup súdu pri spracovaní elektronických podaní doručených súdu cez ÚPVS, v ktorej uvádza, že dňa 08.02.2017 o 14:32 hod. doručil právny zástupca žalobcu na okresný súd elektronickou cestou zo ZEP podanie v tejto veci, súčasťou podania boli aj písomné dôkazy, súd však na pojednávaní dňa 09.03.2017 vyniesol rozsudok, pričom podanie zo dňa 08.02.2017 ani písomne predložené dôkazy sa v spise nenachádzali a konajúci sudca o nich vôbec nevedel, teda rozhodol vo veci bez prihliadnutia na závažné skutočnosti uvádzané v písomnom podaní a bez vykonania listinných dôkazov.
25. Žalobca vo vyjadrení ku skutkovým tvrdeniam žalovaného (podanie zo dňa 08.02.2017) poprel skutkové tvrdenia žalovaného prednesené v konaní, že na riadnom VZ žalovaného dňa 30.06.2016 rozhodlo predstavenstvo o odmietnutí poskytnutia žalobcom požadovaných informácií, pričom poukazoval na písomné vyjadrenie žalovaného, kde sám žalovaný uvádza, že predstavenstvo chcelo na VZ žalobcovi čiastočne na písomné otázky odpovedať, ďalej na zápisnicu z VZ zo dňa 30.06.2016 z ktorej vyplýva, že na časť otázok týkajúcich sa predaja prevádzky v Krupine bolo už odpovedané akcionárovi M. V. a pokiaľ žalobca naďalej trval na zodpovedaní jeho otázok, ale len písomnou formou, B.. C. mu oznámil, že žalobcovi nebudú predstavenstvom a.s. poskytnuté vyžiadané informácie a vysvetlenia z dôvodov, ktoré uviedol. Žalobca ďalej tvrdil, že predstavenstvo žalovaného na VZ neodmietlo poskytnutie informácií a ani neuviedlo žiadny relevantný dôvod pre odmietnutie podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, malo len výhrady k ich poskytnutiu písomnou formou. Poukazoval na úpravu § 180 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorej je predstavenstvo povinné poskytnúť informácie a vysvetlenia písomne, pokiaľ o to akcionár požiada, predstavenstvo teda nemá oprávnenie samo sa rozhodnúť, či informácie poskytne ústne alebo písomne. Keďže žalobca požadoval značné množstvo konkrétnych údajov, bolo logické, že ich poskytnutie požadoval písomnou formou. Požiadavka písomnej formy je podľa žalobcu zrejmá aj zo samotnej zápisnice z VZ, keď o obsahu informácií poskytnutých predstavenstvom na základe požiadavky iného akcionára len ústne sa z predloženej zápisnice nedá nič zistiť. Žalobca sa v tomto podaní vyjadril aj k tvrdeniam žalovaného predneseným na pojednávaní na súde dňa 02. 02. 2017 o údajnom zneužívaní informácií žalobcom ako akcionárom, pričom poukazoval na to, že členovia orgánov žalovaného sú súčasne členmi orgánov, akcionármi a/alebo osobami blízkymi členom orgánov akcionárov spoločnosti OSIVO Zvolen a. s., spoločnosti s takmer identickým obchodným menom ako žalovaný, s totožným predmetom činnosti, rovnakým sídlom, využívajúcej hmotný i nehmotný majetok, zamestnancov a poznatky žalovaného na svoju podnikateľskú činnosť, ktorá je priamo konkurenčná žalovanému. Na dôkaz svojich tvrdení o
personálnom prepojení spoločnosti žalovaného so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s. predložil žalobca súdu vyššie uvedené písomné dôkazy.
26. Podľa § 215 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
28. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
30. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď elektronické podanie žalobcu so ZEP zo dňa 08.02.2017, ktoré bolo evidované už v spracovanej pošte dňa 13.02.2017, bolo do súdneho spisu vložené až dňa 10.03.2017, teda potom, ako súd vyhlásil vo veci rozsudok. Týmto pochybením súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatňovať procesné práva (podať písomné vyjadrenie vo veci). Odvolací súd súhlasí s námietkami žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku hodnotil vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.02.2017, ktoré bolo do spisu založené až potom, ako na pojednávaní dňa 09.03.2017 rozhodol o ukončení dokazovania a vyhlásil napadnutý rozsudok, postupoval v rozpore so základnými procesnými zásadami civilného sporového konania. Súd mohol hodnotiť iba skutkový stav zistený do skončenia dokazovania a vyjadrovať sa len k tým námietkam sporových strán, ktoré boli prednesené do vyhlásenia rozhodnutia. Nesprávnym postupom súd porušil procesné práva oboch strán sporu, lebo napokon žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť k námietkam žalobcu v podaní zo dňa 08.02.2017 ani k písomným dôkazom, ktoré žalobca spolu s týmto podaním založil do súdneho spisu. Vyjadrenia a listiny, ktoré boli do spisu vložené po vyhlásení rozsudku, môže hodnotiť len odvolací súd.
31. Odvolací súd, ktorý rozhodoval na základe odvolania žalobcu preto hodnotil, či znemožnenie uskutočnenia procesných práv žalobcu malo v tomto prípade za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd v súvislosti s tým tiež skúmal, aký vplyv malo vyššie uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie na správnosť jeho rozsudku. Po zhodnotení skutkových a právnych tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 08.02.2017 a posúdení priložených listinných dôkazov zotrval odvolací súd na závere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. K námietkam žalobcu týkajúcim sa popretia skutkových tvrdení žalovaného, že na riadnom VZ žalovaného dňa 30.06.2016 predstavenstvo rozhodlo o odmietnutí poskytnutia žalobcom požadovaných informácií, keď žalobca tvrdil, že predstavenstvo žalovaného neodmietlo poskytnutie informácií, ale malo výhradu len k ich poskytnutiu písomnou formou, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia (ods. 23). Odvolací súd aj po oboznámení sa s námietkami žalobcu v podaní zo dňa 08.02.2017 zotrváva na názore, že dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že zo strany žalovaného bolo žalobcovi priamo na valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.06.2016 oznámené, že informácie, ktoré požadoval, mu poskytnuté nebudú. Bez ohľadu na to, že žalovaný na VZ sa vyjadril v tom zmysle, že časť otázok žalobcu bola zodpovedaná v rámci odpovede na otázku iného akcionára, a že na časť otázok odpovedal žalovaný jednou vetou ústne je nepochybné, že žalobcovi informácie, ktoré požadoval, poskytnuté neboli, a že žalovaný žalobcovi svoje stanovisko v tomto smere priamo na VZ aj oznámil.
32. Odvolací súd zistil, že námietky žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 08.02.2017 boli žalobcom v konaní prednesené zo strany jeho právneho zástupcu aj na pojednávaní dňa 09.03.2017, pričom právny zástupca žalobcu v záverečnej reči okrem iného tiež uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných podaní avšak bez toho, aby zdôraznil elektronické podanie zo dňa 08.02.2017, ktoré malo byť v spise založené. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.02.2017 neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by
mohli zmeniť skutkový stav, zistený súdom prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na jeho právny záver o nesplnení podmienok podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka a tým aj na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ aj okresný súd znemožnil žalobcovi uplatniť v rámci procesného útoku argumenty uvedené v podaní zo dňa 08.02.2017, z vyššie uvedených dôvodov to nemalo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca v podaní zo dňa 08.02.2017 v podstate len zopakoval tvrdenia a argumenty, ktoré už v konaní predniesol, a to aj opakovane.
33. Žalobca s podaním zo dňa 08.02.2017 predložil súdu aj písomné dôkazy preukazujúce personálnu prepojenosť žalovaného so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s., a to výpis z Obchodného registra spoločnosti OSIVO Zvolen a. s., zápisnicu z valného zhromaždenia OSIVO Zvolen a. s. zo dňa 29.06.2012 a aj časť webovej stránky žalovaného, na ktorej sú kontaktné údaje na jeho zamestnancov. Preukázanie personálnej prepojenosti žalovaného s obchodnou spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s. nemá právny význam pri posúdení otázky, či bol alebo nebol súd v tomto prípade podľa zákona oprávnený rozhodovať o uložení povinnosti žalovanému ako akciovej spoločnosti zodpovedať otázky akcionára podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ako už bolo uvedené, neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na to, aby súd o žalobcom v žalobe požadovanej povinnosti poskytnúť informácie žalovanému rozhodoval, a to z dôvodu, že žalobca ako akcionár nepožiadal dozornú radu žalovaného o prehodnotenie stanoviska predstavenstva neposkytnúť žalobcovi informácie.
34. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).