Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-12-2022.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlata Simková a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 821 09 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpenému: KC LEGAL, s.r.o., so sídlom Pri Hrubej lúke 3634/1, 841 02 Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanej: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XX, XXX XX B. G., o zaplatenie 784,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Csp/138/2020-70 zo dňa 25.05.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania s upresnením, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 634,59 € spolu úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21.07.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) a d), § 43 ods. 2 písm. a), § 44 ods. 10 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods.1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 784,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 784,59 eur odo dňa 21.07.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 12.12.2016 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný balík služieb Q. I. J.W. s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok počas 1. - 30. mesiaca vo výške 15 eur s DPH mesačne so zľavou počas 1. - 3. mesiaca vo výške 5 eur s DPH mesačne a nájom koncového zariadenia Q. W. O. bez HDD - prvý Q. box na dobu neurčitú za nájomné podľa cenníka. Medzi žalobcom a žalovanou bol dňa 19.02.2019 uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej opätovne aktivovaný balík služieb Q. I. J. s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok počas 1. - 30.
mesiaca vo výške 15 eur s DPH mesačne so zľavou počas 1. - 3. mesiaca vo výške 5 eur s DPH mesačne a so zľavou počas 1. a 3. mesiaca vo výške 5 eur s DPH mesačne a nájom koncového zariadenia Q. W. O. bez HDD - prvý Q. box na dobu neurčitú za nájomné vo výške 1,94 eur mesačne s DPH. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 15.03.2019 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá a aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a v ktorej si žalovaná objednala program služieb M. Q. s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok 20 eur s DPH mesačne a mobilný telefón zn. W. F. X za akciovú cenu vo výške 1 eur mesačne s DPH a s mesačným doplatkom k programu služieb počas doby viazanosti vo výške 3 eurá mesačne s DPH. V súvislosti s kúpou mobilného zariadenia zn. W. F. X si žalovaná objednala ešte poistenie mobilného telefónu s mesačnou splátkou poistného v sume 2,99 eur s DPH mesačne. Žalovaná od fakturačného obdobia 01.04.2019 - 30.04.2019 prestala riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmlúv. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením špecifikovaných faktúr peňažná pohľadávka v celkovej výške 784,59 eur, ktorú žalovaná napriek výzvam a pokusu o zmier nezaplatila. Žalovaná bola so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to počnúc dňom 21.07.2020, čo je deň nasledujúci po splatnosti naposledy vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX. Na zabezpečenie povinnosti platiť cenu za služby bola dojednaná zmluvná pokuta 300 eur. Zmluvná pokuta bola vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli žalovanej zo záväzku viazanosti. Poskytovanie služieb bolo žalovanej prerušené dňa 01.10.2019 čo je po 200 dňoch. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v zníženej výške 217,80 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 300 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žalovanej poskytoval služby za ktoré neuhradila sumu 634,59 eur, a preto súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Priznal žalobcovi aj tzv. degresívnu zmluvnú pokutu zo zmluvy č. 2 v sume 217,80 eur, ale nepriznal mu sumu 150 eur - zmluvnú pokutu za nevrátenie 1ks Q. boxu. Nevrátenie tohto zariadenia z pohľadu súdu prvej inštancie nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Žalobca nepreukázal žiadnu snahu voči žalovanej o vrátenie tohto zariadenia, pričom nie je možné v tomto spotrebiteľskom vzťahu očakávať aktivitu zo strany žalovanej. Preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Proti rozsudku, a to jeho výrokom II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobca v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez poskytnutia možnosti ozrejmiť prípadne doplniť skutkové tvrdenia sporových strán stavu, kedy síce konštatoval nespornosť skutkových tvrdení sporových strán, ale fakticky z nespornosti skutkových tvrdení sporových strán nevychádzal, keď žalobu čiastočne zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na to, že nie je pravda, že nepreukázal a nevyvinul žiadnu snahu voči žalovanej o vrátenie koncového zariadenia. Okrem výzvy, v rámci odstúpenia od zmluvy, bola žalovanej dňa 30.04.2020 odoslaná na tel. číslo SMS výzva na vrátenie koncového zariadenia v termíne do 10.05.2020 s upozornením na možnosť vyúčtovania zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.07.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v súlade s ust. § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi žalobcom a žalovanou boli uzatvorené štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola stanovená na sumu 300 eur za porušenie záväzku viazanosti, pričom jej výška mala denne klesať až do ukončenia zmluvy.
8. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.
9. Čo sa týka jednorazovej zmluvnej pokuty za Q. W. O. vo výške 150 eur, táto mala byť dohodnutá pre prípad straty, odcudzenia, poškodenia alebo nevrátenia (str. 4/5 zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2016).
10. Odvolací súd uvádza, že uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca okrem výzvy v rámci odstúpenia od zmluvy zaslal na tel. číslo XXXX XXX XXX dňa 30.04.2020 SMS správu - výzva na vrátenie koncového zariadenia. Odvolací súd dodáva, že žalovaná sa nestala vlastníkom koncového zariadenia, a teda žalobca má právo kedykoľvek žiadať o vrátenie koncového zariadenia. Z tohto dôvodu by zaplatenie pokuty za nevrátenie koncového zariadenia vo výške 150 eur a ponechania možnosti žalobcovi kedykoľvek žiadať o vrátenie veci bolo neprimerané a nespravodlivé.
11. Odvolací súd ešte uvádza, že ak žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podaním z 19.05.2020, zmluva sa zrušila od začiatku (§ 457 OZ), kedy nastupuje povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Aj z uvedeného dôvodu je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 150 eur, lebo tento má nárok na vrátenie Q. boxu, nie na zaplatenie „zmluvnej pokuty“ za jeho nevrátenie.
12. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na nesprávny procesný postup súdu, keď vo veci nenariadil pojednávanie. Ustanovenie § 297 CSP aj v prípade spotrebiteľských sporov umožňuje súdu vec prejednať aj bez nariadenia pojednávania, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Tieto zákonné podmienky bez akýchkoľvek pochybností splnené boli. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, rovnako spornými neboli ani skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k dojednaniu zmluvných pokút. Či takéto dojednanie zmluvných pokút predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo nie, už nie je otázka skutkových tvrdených strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci vzhľadom na to, že v obdobných právnych veciach týkajúcich sa zmluvných pokút, súdy už opakovane rozhodli o ich neprijateľnosti, a to aj vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute.
13. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania ako vecne správny potvrdil s upresnením, že bol konkretizovaný rozsahu náhrady vo výške 60%. Žalobca bol úspešný v rozsahu cca 80 % a žalovaná v rozsahu cca 20 %, preto po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (80-20) bolo žalobcovi priznaných 60 % náhrady trov konania.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola síce úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).