Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-192-2016.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K., V. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom Galanta, Vajanského 1520, o zaplatenie 1.672,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/287/2014-150 zo dňa 5.4.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (aktuálne žalobu) zamietol a navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporkyni (aktuálne žalovanej) náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu vo výške 684,62 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 48 ods. 2 písm. a), b), c), § 49 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zák. č. 656/2004 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, že dňa 15.4.2011 uzatvorili strany zmluvu o dodávke plynu pre domácnosť, pričom odberateľom bola žalovaná, za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli vyhlásené obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanej v zmysle zák. č. 656/2004 Z.z. Žalobca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry špecifikované v odôvodnení rozsudku, pričom súd skonštatoval, že žalovaná tieto faktúry neuhradila. Listom zo dňa 7.5.2013 doručeným žalovanej dňa 13.5.2013 žalobca odstúpil od uzatvorenej zmluvy. Reklamácie faktúr zo strany žalovanej neuznal. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k odberu zemného plynu v takom množstve, ako žalobca fakturoval dotknutými faktúrami za obdobie od 19.12.2011 do 18.12.2012 a od 19.12.2012 do 29.5.2013. Naopak žalovaná preukázala, že plynomer bol nečitateľný, boli s ním problémy, pričom v období pred žalovanou fakturáciou a po nej bola spotreba plynu podstatne nižšia ako za žalované obdobie, pričom žalobca vyššiu spotrebu nepreukázal. Pri jej spotrebe plynu nemohlo dôjsť ani k únikom plynu na plynových spotrebičoch žalovanej, nakoľko revízna správa preukázala, že boli v poriadku. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 2,- Eur, súd túto sumu nepriznal z dôvodu, že z faktúry nevyplýva, že mala byť upomienka vystavená a doručená žalovanej, naviac poukázal na § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. Skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaná bola s
cenníkom oboznámená pred podpisom zmluvy, cenník nebol predmetom zmluvných rokovaní strán, žalovaná ho nemohla pripomienkovať, resp. s ním vysloviť nesúhlas. Jedná sa o jednostranný úkon žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu sp. zn. 7Ú 17/2006, podľa ktorého poplatky aj za upomienky sú neprijateľné. V prípade úrokov z omeškania tieto súd tiež nemohol priznať, nakoľko sa jednalo o úroky z omeškania faktúr, ktorých úhradu súd žalobcovi nepriznal a pokiaľ nevzniklo právo na zaplatenie istiny, nemohlo vzniknúť právo ani na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny súdom zamietnutej. V prípade faktúry vystavenej z titulu náhrady škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu súd skonštatoval, že bola vystavená na základe § 59 zák. č. 656/2004 Z.z., ktorý v čase jej vyhotovenia 16.4.2013 bol zrušený už od 1.9.2012, pričom toto ustanovenie pojednávalo o neoprávnenom odbere. Žalobca ale nijako nepreukázal, že žalovaná sa dopustila neoprávneného odberu a kedy sa tak stalo. Napriek výzve súdu žalobca nevedel vysvetliť fakturáciu podľa § 59 neúčinného citovaného zákona. Pokiaľ si žalobca svojím návrhom uplatnil právo na zaplatenie sumy 76,28 Eur ako náhrady škody, v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol povinný preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, napriek poučeniu zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 OSP neuniesol dôkazné bremeno.
4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v závere rozsudku vyhodnotil žalobný návrh ako podaný nedôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol vrátane príslušenstva, pričom nerozhodnými námietkami účastníkov nepovažoval za potrebné sa zaoberať.
5. O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia podľa špecifikácie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s použitím vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 684,62 Eur.
6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní, zároveň odvolacie trovy vyčíslil spolu sumou 107,90 Eur. Ako dôvody odvolania uviedol nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy o dodávke plynu sú jej neoddeliteľnou súčasťou obchodné podmienky a v zmluve je uvedené, že žalovaný bol s týmito obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, súhlasil s nimi, čo následne potvrdil aj svojim podpisom. V ďalšom odcitoval body 3.1, 3.2, 5.4, 5.5, 5.6 a 5.7 obchodných podmienok.
7. K faktúre č. 7433126636 za obdobie od 19.12.2011 do 18.12.2012 stav meradla odpočítaný externou firmou zdokladoval fotografiou plynomeru zo dňa 18.12.2012 a následne vyúčtoval v zmysle zmluvy. Pokiaľ mala žalovaná k faktúre námietky, mala možnosť postupovať podľa zmluvy, obchodných podmienok a všeobecne platných predpisov, čo neurobila, nepredložila žiaden dôkaz, že fakturovaná suma je nesprávna, žalobca preto považuje rozhodnutie súdu v tejto časti za nesprávne a nevychádzajúce z predložených dôkazov.
8. K faktúre č. 7413852269 za obdobie od 19.12.2012 do 29.5.2013 žalobca použil odhad odpočtu za obdobie od 12.4.2013 do 27.5.2013 vo výške 72,98 m3, ktorý výpočet bol vykonaný v zmysle zmluvy a obchodných podmienok a v konaní predložený. Do 12.4.2013 bol stav plynu fyzicky odpočítaný a cena vyúčtovaná v zmysle zmluvy. Pokiaľ mala žalovaná k faktúre námietky mohla ich predostrieť, žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, že predmetná fakturovaná suma je nesprávna. Žalobca považuje rozhodnutie súdu aj v tejto časti za nesprávne a nevychádzajúce z vykonaných dôkazov. Odber plynu pred a po žalovanom období ako aj fotografia plynomeru predložené žalovanou nemôžu byť dôkazom o spotrebe plynu, ani dôkazom o tom, že plynomer bol k 18.12.2012 nefunkčný. Z montážnych listov vyplýva, že dňa 28.5.2013 bol plynomer nečitateľný a neregistrujúci, pričom k poslednému fyzickému odpočtu došlo 12.4.2013, odo dňa výmeny plynomeru k odhadu výpočtu v zmysle zmluvy a obchodných podmienok. Na základe uvedeného považuje rozhodnutie súdu aj ohľadom úrokov z omeškania za nesprávne.
9. K faktúre č. 4900061867 na 76,28 Eur odvolateľ poukázal na ust. § 96 ods. 8 a § 82 ods. 1 písm. g) zák. č. 251/2012 Z.z. a body 6.4 a 7.1 Obchodných podmienok, z ktorých uzavrel, že žalobca bol oprávnený prerušiť dodávku plynu a vyúčtovať si náklady spojené s prerušením.
10. K upomienke vo výške 2,- Eur poukázal na súvisiace ustanovenia zmluvy a bodu 3.20 Obchodných podmienok ako i cenník.
11. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Žalovaná sa stotožňuje s výrokmi aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, keďže súd v ňom správne konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nijako nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a nepodložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. V ďalšom žalovaná obdobne ako v prvoinštančnom konaní poukázala na svoju obranu, uzavrela, že nároky žalobcu na zaplatenie sumy 1.015,28 Eur (titulom faktúry č. 7433126636) a na zaplatenie sumy 562,03 Eur (titulom faktúry č. 7413852269) boli určené na základe údajov nesprávne merajúceho meradla spotreby, ktorého údaje boli nečitateľné, pričom navyše faktúra č. 7413852269 bola vystavená aj za obdobie nasledujúce po tom ako prestal žalovanej dodávať plyn, ako aj po tom, ako odstúpil od zmluvy; sumu 76,28 Eur na základe faktúry 4900061867 si žalobca uplatňuje na základe neúčinného ustanovenia právneho predpisu a bez preukázania vzniku nároku na náhradu škody; sumu 2,- Eur titulom faktúry 3190062090 si žalobca uplatňuje na základe cenníka, ktorý nebol predmetom zmluvných rokovaní so žalovanou a suma 16,63 Eur predstavuje vyčíslené úroky z omeškania, pričom nárok na ich zaplatenie ako aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania nasleduje osud samotnej pohľadávky. Žalovaná uzavrela, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd správne jeho žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu je správne po formálnej aj materiálnej stránke, súd správne a dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil a preto sú dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanej aj náhradu trov odvolacieho konania.
12. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovanej, k jeho odvolaniu písomne nevyjadril.
13. V priebehu odvolacieho konania žalovaná prostredníctvom svojho advokáta doručila dňa 10.11.2016 Krajskému súdu v Trnave podanie, ktorým oznámila postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného žalobcu na EOS KSI Slovensko s tým, že vzhľadom na postúpenie pohľadávok na tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom konania, žalobca už nie je oprávneným subjektom z daných pohľadávok a teda súd mu aj vzhľadom na túto skutočnosť nemôže priznať nároky, ktoré si v konaní uplatňuje. Naďalej zotrvávajú aj na tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení žalovanej k odvolaniu žalobcu. Vzhľadom na to navrhujú, aby konajúci Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov i odvolacieho konania. K podaniu žalovaná pripojila oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka adresované zo strany žalobcu žalovanej datované 28.10.2016, ktorou jej oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 12.10.2016 pohľadávky z vymenovaných faktúr 3190062090, 4900061867, 7413852269, 7433126636 postúpil spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 s tým, že tento záväzok je možné od okamihu doručenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi v prospech označeného účtu.
14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a vecných záverov súdu prvej inštancie odôvodňujúcich zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Vzhľadom na okolnosti, ktoré vyšli najavo a boli preukázané v odvolacom konaní, bolo ale potrebným prioritne sa zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP).
17. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jeden účastník je subjektom práva a účastník na opačnej strane je subjektom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má skutočne povinnosť, ktorej plnenia sa žalobca na ňom domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a vedie k zamietnutiu žaloby.
18. V danom prípade listinným dôkazom predloženým žalovanou - oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 28.10.2016, vystaveným a spísaným žalobcom adresovaným a doručeným žalovanej, bolo nesporne preukázané, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v priebehu odvolacieho konania došlo účinne k postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom konania zo žalobcu SPP, a.s. Bratislava na tretiu osobu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorá nie je stranou tohto konania.
19. Predmetom postúpenia pohľadávky podľa tohto oznámenia síce nie je faktúra s variabilným symbolom 4026002118 na sumu 16,63 Eur, ktorá okrem postúpených je predmetom tohto konania. Touto faktúrou bol ale vyfakturovaný výlučne úrok z omeškania z faktúr variabilný symbol 7433126636 a 7437094174. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, pričom podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania teda ako príslušenstvo postúpenej pohľadávky prechádzajú zo zákona s postúpenou pohľadávkou na postupníka s tým, že iná dohoda medzi postupcom a postupníkom z predloženého oznámenia nevyplýva, v konaní preukázaná nebola. Vzhľadom na to je potom potrebné uzatvoriť, že predmetné postúpenie sa týka celej pohľadávky uplatnenej žalobou, teda celého predmetu tohto konania.
20. V zmysle § 80 CSP, ktorý už bol účinný v čase postúpenia danej pohľadávky ku dňu 12.10.2016, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (ods. 1). Súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2). Ten, kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (ods. 3).
21. Z vyššie citovaného procesného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na to, že v danom prípade nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých sa v danom spore koná, tým, že došlo k postúpeniu pohľadávok tvoriacich predmet konania mal žalobca možnosť predložiť súdu návrh, aby do konania na jeho miesto vstúpil postupník. Žalobca tak ale do rozhodnutia odvolacieho súdu
neurobil. Vzhľadom na citované ustanovenia nebolo pritom povinnosťou súdu žalobcu na takýto postup vyzývať, ani inak byť v tomto smere aktívny.
22. Vzhľadom na uvedené je potom nevyhnutné uzavrieť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobca už nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, keď nárok uplatnený žalobou mu už nepatril a nebol teda v spore aktívne vecne legitimovaný. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie potom nevyhnutne vedie k zamietnutiu žaloby. Vzhľadom na uvedený záver bolo potom už irelevantným a nedôvodným v rozpore so zásadou hospodárnosti konania zaoberať sa dôvodmi odvolania uplatnenými žalobcom. Prioritnou totiž bol dostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
23. S poukazom na uvedené potom odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, potvrdil.
24. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Keďže vzhľadom na vyššie uvedený výsledok odvolacieho konania žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a žalobca naopak neúspešný, odvolací súd s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).