Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_31S-25-2017.pdf
PDF · 416.97 KB
No categories available
31S/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, so sídlom 034 81 Lisková č. 807, IČO: 37809059, 2/ Ing. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXXX/XX, XXX XX W., 3/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX W., všetci právne zastúpení advokátom: Mgr. Martin Štoffa, so sídlom I. X, XXX XX D. D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania v rade 1/ Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, právne zastúpený advokátom JUDr. Michal Matulník, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 726, 2/ Občianske združenie Zdravý domov, Príjazdová 6, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 3/ Občianske združenie Radičina, Príjazdová 6, 034 05 Ružomberok
- Hrboltová, 4/ Výbor MsČ Hrboltová, ul. Potočná 112, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 5/ Ing. E. K., ul. Z. XXXX/XX, XXX XX. N. - K., 6/ Prof. RNDr. K. J., CSc., C. XXX/X, XXX XX A. Q., v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/025033/Kod zo dňa 14.12.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Mesto Ružomberok rozhodnutím pod č. j. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1-ŠO zo dňa 24.04.2016 vydalo územné rozhodnutie vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi v rade 1/ podľa § 39a a § 39 Stavebného zákona vo veci stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok" v katastrálnom území W., č. 853801 na pozemkoch KNC 7727, 7747, 7847/2, 7856/1, 7856/2, 7858, 7860, 7861, 7863/1, 7879, 7883, 7893, 7898/10, 7899/1, 7899/2, 7903, 7904/1, 7907, 7913, 7915/1, 7915/2, 7916, 7917, 7919, 7920, 7922/1, 7922/2, 7922/3, 7923/3, 7923/4, 7924/1, 7925, 7940, 7941, 7947/1, 7951/2, 7951/3, 7988, 8006 v k. ú. W., druh stavby: nebytové budovy a inžinierske stavby, účel stavby: priemyselné budovy a inžinierske siete. Stavba „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok" bude umiestnená v zastavanom území obce - Mesta Ružomberok, v areáli Mondi SCP, na rovinatom teréne, na pozemkoch parcela KNC 7727, 7747, 7847/2, 7856/1, 7856/2, 7858, 7860, 7861, 7863/1, 7879, 7883, 7893, 7898/10, 7899/1, 7899/2, 7903, 7904/1, 7907, 7913, 7915/1, 7915/2, 7916, 7917, 7919, 7920, 7922/1, 7922/2, 7922/3, 7923/3, 7923/4, 7924/1, 7925, 7940, 7941, 7947/1, 7951/2, 7951/3, 7988, 8006 - zastavané plochy a nádvoria. Vlastníctvo k pozemkom a stavbám má ďalší účastník konania v rade 1/, čo bolo preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveným Správou katastra Ružomberok dňa 15.03.2016. Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli určené podmienky, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia v bode 1.1 ako urbanistické a architektonické, v bode II. boli stanovené požiadavky vyplývajúce z chránených území a chránených pásiem, v bode III. boli uvedené iné požiadavky, v
bode IV. výroku rozhodnutia boli stanovené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, v bode V. boli stanovené požiadavky vyplývajúce zo stanoviska o hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie. V bode VI. výrokovej časti rozhodnutia označené ako námietky a pripomienky zo strany účastníkov konania vznesené najneskôr na územnom konaní, a to občianskym aktivistom N. Q., poslancom MsZ Ružomberok Ing. S. J., prof. RNDr. K. J., CSc., Výborom Msč Hrboltová, Ružomberok, Občianskym združením Zdravý domov so sídlom v Ružomberku, Občianskym združením Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, pričom zároveň v tejto časti výroku bolo rozhodnuté o vznesených námietkach a pripomienkach dotknutých účastníkov konania tak, že im nebolo vyhovené. V bode VII. výrokovej časti rozhodnutia bolo uvedené, že rozhodnutie platí v zmysle § 40 Stavebného zákona dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť. Nestráca však platnosť, pokiaľ v tejto bude podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad - Mesto Ružomberok uviedlo, že rozhodovalo na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/, ktorá bolo doručené na stavebný úrad dňa 15.03.2016. Dňa 22.03.2016 oznámil stavebný úrad začatie územného konania stavby podľa § 36 Stavebného zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 15.04.2016. Na územnom konaní boli vznesené pripomienky a námietky zo strany účastníkov konania, o ktorých stavebný úrad rozhodol. K vznesenej pripomienke týkajúcej sa rozporu so záväznou časťou územného plánu vo vyjadrení N. Q., Ing. S. J., Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, ako aj prof. RNDr. K. J., CSc. stavebný úrad uviedol, že posúdil súlad návrhu s celou záväznou časťou územného plánu Mesta Ružomberok, vrátane zásad a regulatívov v oblasti starostlivosti o životné prostredie (článok 6), pričom pri posudzovaní súladu sa oprel aj o odborné vyjadrenia a stanoviská Mesta Ružomberok, útvaru hlavného architekta, odborného posudzovateľa podľa § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Mesto Ružomberok, útvar hlavného architekta dňa 08.12.2015 vydalo súhlasné stanovisko k investičnej činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok, nakoľko funkčné využitie navrhovanej stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie je v súlade so záväznými regulatívmi územného plánu pre funkčné plochy v území. Posúdenie súladu projektu s ÚPN Mesta Ružomberok bolo rovnako hodnotené v odbornom posudku spracovanom v súlade s § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (autor RNDr. I. O., CSc.), pričom podstatné skutočnosti k tejto otázke sú uvedené na strane 61 posudku. Zo záverov možno uviesť predovšetkým nasledovné konštatovania posudzovateľa - posudzovaná činnosť je v plnom súlade s ÚPN Mesta Ružomberok. Súčasne je možné uviesť, že v územnom konaní nie je riešený a ani priamo dotknutý niektorý z veľkých zdrojov znečistenia a súčasne ide o existujúcu prevádzku, a teda pripomienka (uplatnenie uvedených regulatívov) nie je pre tento návrh relevantná. Napriek tomu stavebnému úradu je známe aj z iných konaní, že ďalší účastník konania v rade 1/ vykonáva opatrenia na veľkých zdrojoch znečistenia, ktoré napĺňajú citovaný regulatív v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Náhrada Regeneračného kotla č. 1 (RK1) moderným Regeneračným kotlom č. 3 (RK3) je toho príkladom. Ďalší účastník konania v rade 1/ pritom uplatňuje najlepšie dostupné technológie v súlade s legislatívou Európskej únie. K pripomienke týkajúcej sa zvýšenia emisií vo vyjadrení N. Q., Ing. S. J., Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, ako aj prof. RNDr. K. J., CSc. stavebný úrad uviedol, že: Otázka vplyvu projektu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane posúdenia vplyvu emisií bola vyhodnocovaná v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom Ministerstvo životného prostredia ako príslušný orgán tieto vplyvy zhodnotil v záverečnom stanovisku a v zmysle kapitoly VI. Záverečného stanoviska konštatuje (strana 35 Záverečného stanoviska): Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážila významnosť očakávaných negatívnych aj pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich veľkosti, dôležitosti, pravdepodobnosti, trvania, povahy a miesta vykonávania navrhovanej činnosti sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok" uvedenej v V. správe o hodnotení za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedené v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania je potrebné vyriešiť z ďalších stupňov projektovej dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov. Otázka vplyvu projektu na ovzdušie a dostatočnosť jeho posúdenia bola taktiež hodnotená v odbornom posudku spracovanom v súlade s § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom podstatné skutočnosti k tejto otázke sú uvedené na strane 60 posudku. Zo záverov možno uviesť nasledovné: „Zraniteľnosť ovzdušia je vysoká pre znečisťovanie ovzdušia PM10, ostatné základné ZL podľa ktorých hodnotí odborná inštitúcia kvalitu ovzdušia SR nie sú v dotknutom území problémom. Súčasný stav kvality ovzdušia sa príspevkom z navýšenia výroby zmení nepatrne (či už malým poklesom PM10, SO2 alebo nárastom iných ZL), pretože komunálne ovzdušie budú naďalej ovplyvňovať iné významnejšie zdroje. Posudzovaná zmena nemôže významnejšie ovplyvniť
existujúcu (súčasnú aj budúci imisnú situáciu v kritickom ukazovateli - koncentrácia PM10 v komunálnom ovzduší keď zoberieme do úvahy nasledujúce fakty). Oproti súčasnému stavu nepribudne nový zdroj emisií, emisné limity zostanú nezmenené, v súčasnosti je reálny a merateľný predpoklad zníženia emisií PM10 dosiahnuteľný technickým v súčasnosti realizovaným opatrením na RK3. K pripomienke týkajúcej sa demografických údajov, údajov o zdravotnom stave obyvateľov okresu a mesta Ružomberok stavebný úrad uviedol, že otázka vplyvu projektu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane zdravotného stavu obyvateľstva bola vyhodnocovaná v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., pričom ministerstvo životného prostredia ako príslušný orgán tieto vplyvy zhodnotil v záverečnom stanovisku a v zmysle kapitoly VI. Záverečného stanoviska (strana 35 záverečného stanoviska) konštatoval: Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážila významnosť očakávaných negatívnych aj pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich veľkosti, dôležitosti, pravdepodobnosti, trvania, povahy a miesta vykonávania navrhovanej činnosti, sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok uvedené v správe o hodnotení za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov. Otázka zdravotného stavu obyvateľstva ako aj relevantnosť pripomienok zo strany OZ OODL, ktoré sú v princípe rovnakého charakteru ako tie, ktoré boli vznesené účastníkmi v procese posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bola taktiež hodnotená v odbornom posudku spracovanom v súlade s § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a to na strane 54 a nasl. posudku. K pripomienke týkajúcej sa znečisťujúcich chemických látok z roku 1992 Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, N. Q., Ing. S. J., stavebný úrad uviedol, že namietaná otázka bola vyhodnotená v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., pričom podstatné skutočnosti boli uvedené na strane 57 a nasl. posudku. Štúdia z roku 1992 odráža vtedajší stupeň poznatkov o stave životného prostredia a hodnotení súvislostí medzi zdravím a životným prostredím. Poukazuje na vplyv exhalátov z SCP, ale zároveň uvádza, že údaje o koncentráciách jednotlivých chemických zložiek v ovzduší neboli k dispozícii. Využíva metódu určenú pre hodnotenie rizík v pracovnom prostredí. Spájať závery tejto štúdie so súčasným stavom životného prostredia a výstupmi z posudzovanej činnosti považoval za irelevantné s odôvodnením v podrobnostiach uvedených v posudku. K pripomienke týkajúcej sa k uvedeniu nového regeneračného kotla RK3 do prevádzky stavebný úrad uviedol, že regeneračný kotol je v súčasnosti prevádzkovaný v režime skúšobnej prevádzky v súlade s vydaným rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 3902-10886/2016/Pat-770620404/SkP-Z36. Stavbou, ktorá je predmetom územného konania nie je priamo dotknutý objekt stavby regeneračného kotla č. 3, a teda táto otázka nie je v predmetnom konaní relevantná. Stavebný úrad nevykonáva štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z., rovnako stavebný úrad nemá pôsobnosť v rozhodovaní v trestných veciach. Mestu Ružomberok, ako dotknutej obci sú v otázke spomínaného odstavenia Regeneračného kotla č. 3 prevádzkovateľa známe nasledovné skutočnosti, z ktorých nevyplýva žiadna taká, ktorá by bola dôvodom k nevydaniu územného rozhodnutia. Regeneračný kotol č. 3 bol 13.12.2015 odstavený riadený postupom v súlade s logikou riadiaceho systému a v súlade so súborom technicko- prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia počas skúšobnej prevádzky zdroja znečistenia ovzdušia Regeneračný kotol č. 3 ev. č. 62-005/STP P a TOO a so súborom technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia počas skúšobnej prevádzky zdroja znečistenia ovzdušia. Uskutočnený postup a použitá technológia určujú a predpokladajú vyššie spomínané riadne vydané povolenia a prevádzkové predpisy, pričom sú navrhnuté tak, aby nespôsobovali všeobecné nebezpečenstvo a tak, aby nebolo vydané do nebezpečenstva životné prostredie a aby neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia. Tieto skutočnosti boli overené pri vydávaní príslušných povolení, a teda v rámci integrovaného povoľovacieho procesu a v rámci stavebného konania príslušné orgány preskúmali, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Odstavením kotla nedošlo k vážnemu bezprostrednému alebo následnému ohrozeniu zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku s prítomnosťou jednej alebo viacerých nebezpečných látok, a teda nedošlo ani k závažnej priemyselnej havárii v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 128/2015 Z. z.. K pripomienke týkajúcej sa premiestneniu 8 opatrení SČOV Hrboltová do podmietok rozhodnutia o umiestnení stavby Občianskeho združenia Zdravý domov uviedol stavebný úrad, že SČOV nie je predmetom územného konania. Potreba opatrení na ŠCOV Hrboltová bola vyhodnotená v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti
so záverom nasledovných odporúčaných podmienok uvedených v záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia, ktoré zároveň stavebný úrad špecifikoval. K pripomienke týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu Mesta Ružomberok prof. RNDr. K. J., CSc. stavebný úrad uviedol, že pripomienka tohto charakteru bola posudzovaná v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v odbornom posudku spracovanom v súlade s § 36 zákona č. 24/2006 Z. z., pričom podstatné skutočnosti sú uvedené na strane 61 posudku. K pripomienke týkajúcej sa zápachu SČOV Hrboltová Výboru MsČ Hrboltová a Občianskeho združenia Zdravý domov uviedol, že pripomienka týkajúca sa zápachu, ktorá je identická s odporúčajúcimi podmienkami Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR budú vyhodnocované v rámci stavebného konania pre projekt: „Zvýšenie kapacity ČOV v Mondi SCP, a.s. Ružomberok" prípadne v stavebnom konaní pre projekt Projekt 200 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok. K námietkam N. Q., S. J., Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia Dolný Liptov voči stanovisku Mesta Ružomberok stavebný úrad uviedol, že námietky zásadne nesúhlasia s vydaním územného rozhodnutia, nie sú vecné, neobsahujú žiadne konkrétne námietky, a teda tieto nemožno hodnotiť ako námietky smerujúce proti konkrétnemu obsahu záväzného stanoviska. K námietkam N. Q., S. J. a Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia Dolný Liptov vo vzťahu k záväznému stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 15.04.2016 uviedol, že rovnako tieto nie sú vecné a neobsahujú žiadne konkrétne námietky, a teda uvedené vyjadrenie účastníkov konania nemožno hodnotiť ako námietku smerujúcu proti konkrétnemu obsahu záväzného stanoviska. K pripomienke Výboru MsČ Hrboltová dňa 15.04.2016 stavebný úrad uviedol, že v oznámení o začatí územného konania a nariadeniu ústneho pojednávania zo dňa 22.03.2016 Mesto Ružomberok, ako príslušný stavebný úrad účastníkom konania, dotknutým orgánom, a teda aj Výboru MsČ Hrbolstová oznámilo, že stavebný objekt SO 40.1 Dúchareň - stavebné úpravy v ČOV Hrboltová nie je predmetom tohto územného konania. Ďalší účastník konania v rade 1/ spolu so stavebným úradom sa dohodol, keďže SO 40.1 Dúchareň sa neumiestňuje a ide iba o stavebné úpravy v ČOV Hrboltová, resp. o osadenie technológie, že tento stavebný objekt bude povoľovaný stavebným povolením aj z dôvodu, že tento stavebný objekt sa plánuje realizovať čo najskôr. Pripomienky týkajúce sa SČOV Hrboltová budú vyhodnocované v rámci stavebného konania pre projekt Zvýšenie kapacity ČOV v Mondi SCP, a.s. Ružomberok, prípadne v stavebnom konaní pre Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok. Bolo teda zistené, že návrh na vydanie územného rozhodnutia je spracovaný v zmysle platných právnych predpisov - Stavebným zákonom a príslušných vyhlášok. Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol posúdený spolu s vyjadreniami dotknutých orgánov a tieto boli skoordinované a zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Na základe týchto skutočností, výsledkov územného konania a posúdenia predloženého návrhu rozhodol stavebný úrad tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
2. Mesto Ružomberok ako stavebný úrad upovedomením zo dňa 16.05.2016 upovedomilo o oprave rozhodnutie č. j. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1-ŠO, pričom upovedomenie o oprave tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu v rade 1/ a tiež spoločné odvolanie žalobcu v rade 2/ a 3/. Žalobca v rade 1/ v odvolaní poukázal na tri námietky a pripomienky, z ktorých jednoznačne vyplýva nesúhlasné stanovisko a požiadavka na zastavenie konania. Prvá námietka sa týka nesúladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územného plánu Mesta Ružomberok z dôvodu zvyšovania emisií v súvislosti so stavbou. V tomto smere žalobca v rade 1/ v odvolaní namietal, že stanovisko stavebného úradu, ktorým je Mesto Ružomberok je v priamom rozpore s článkom 6 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie ods. 1 Ochrana ovzdušia písm. f) a ods. 5 Ochrana pred účinkami zápachu písm. a) VZN Mesta Ružomberok. Ďalej namietal, že proces posudzovania návrhu činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok považuje od začiatku za nezákonný, pričom nebolo vykonané hodnotenie v celom rozsahu. Ďalšia námietka spočívala v námietke silne narušeného zdravotného stavu obyvateľstva mesta a okresu Ružomberok v súvislosti so silne znečisteným ovzduším od prachu a zápachov. Tretia námietka sa týkala uvedenia nového regeneračného kotla č. RK3 a súvisiacich zariadení do trvalej a bezpečnej prevádzky.
4. V odvolaní žalobcovia v rade 2/ a 3/ namietali a zásadne nesúhlasili s vydaným územným rozhodnutím a žiadali zastaviť konanie. Namietali nesúlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územného plánu Mesta Ružomberok z dôvodu zvyšovania imisií v súvislosti so stavbou. Rovnako namietali silne narušený zdravotný stav obyvateľstva mesta a okresu Ružomberok v súvislosti so silným znečisteným ovzduším od prachu a zápachov. Tretia námietka sa týkala uvedenia nového regeneračného kotla č. 3 RK3 a súvisiacich zariadení do trvalej a bezpečnej prevádzky.
5. Žalovaný rozhodnutím pod č. j. OU-ZA-OVPB2-2016/025033/Kod zo dňa 14.12.2016 rozhodol o odvolaní žalobcov v rade 1/ až 3/ a to tak, že podľa § 59 ods. 2 rozhodnutie Mesta Ružomberok č. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1-ŠO zo dňa 24.04.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 16.05.2016 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh územného konania pred stavebným úradom Mestom Ružomberok. Žalovaný ako odvolací orgán na základe predložených dokladov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane postupu stavebného úradu, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu § 59 ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ich s platnými predpismi všeobecne záväznými, najmä ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku a posúdil aj vecný obsah odvolaní. Zistil, že predmetom územného konania bolo rozhodnúť o návrhu spoločnosti Mondi SCP, a.s. Ružomberok
- ďalší účastník konania v rade 1/ o umiestnení stavby Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok v rozsahu objektovej skladby uvedenej vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Zámerom ďalšieho účastníka konania v rade 1/ tak, ako to vyplýva z predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie je efektívnejšie využitie existujúcich zariadení technologickej linky, ktoré sa má docieliť zmenou súčasného stavu pri zachovaní princípu výroby. Navrhovaná zmena si súčasne vyžiada aj niekoľko stavebných úprav v už existujúcich objektoch, ktoré budú spočívať v odstránení alebo úpravách existujúcich základov alebo realizáciu ďalších pre osadenie nových technologických zariadení, ako aj realizáciou nových objektov napr. prístavba budovy, drevoskladu, nová budova pre varenie buničiny atď.. Navrhovanou zmenou navrhovateľ sleduje zvýšenie kapacity výroby celkovo o 23%. Žalovaný na strane 16 odôvodnenia rozhodnutia rozhodol o odvolacích námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad v preskúmavanom rozhodnutí námietke odvolateľov nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie oprel o Záverečné stanovisko MŽP SR č. 1787/2016-3.4/ml zo dňa 04.03.2016 /ďalej len záverečné stanovisko MŽP/. V bode VI. Komplexné hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia MŽP v stanovisku uviedlo, že celkové vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie boli hodnotené na základe prehodnotenie všetkých predložených podkladových materiálov, doplňujúcich informácií a stanovísk zainteresovaných strán. V časti Vplyv na ovzdušie MŽP v stanovisku uviedlo cit.: „Nevznikne žiadny nový zdroj znečisťovania ovzdušia a nedôjde ani k zmene kvality zloženia emisií. Dôjde k nárastu emisií, nie však v lineárnej závislosti od navýšenia kapacity výroby. V stanovisku ďalej uviedlo, že znečistenie ovzdušia základnými ZL okrem PMIO nie je v dotknutom území hodnotené ako významné. Mesto Ružomberok a Likavka sú zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia pre ZL PM10, ktorá je v oblasti meraná na MS Ružomberok Riadok. V ostatných rokoch tu nedochádzalo k prekračovaniu priemerných ročných limitných koncentrácii, povolený počet prekročení 24'hod. koncentrácie je vyšší ako 35 /najmä vo vykurovacej sezóne/, v ostatných rokoch sa mierne znižuje. Koncentrácie TRS sú v dotknutom území merané na 4 meracích staniciach a boli modelovo vypočítaní pre rôzne scenáre aj po navýšení výroby buničiny. Aj merania a modelové výpočty preukázali, že najvyššie koncentrácie TRS sú a dajú sa predpokladať v Hrboltovej a Černovej a že vplyv SČOV Hrboltová na imisnú situáciu je tu dominantný. Koncentrácie TRS vypočítané modelovými výpočtami pre najhoršie scenáre preukazujú úroveň znečistenia ovzdušia týmito látkami na úrovni menej ako 10 pg.m-3 /EPA odporúčaná hodnota na ochranu zdravia/. Vzhľadom na celkové množstvo emisií, súčasnú zraniteľnosť a únosnosť tejto zložky životného prostredia a charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa predpokladá stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia a v rámci po-projektovej analýzy je ho potrebné dôsledne sledovať. Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážila významnosť očakávaných negatívnych aj pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich veľkosti, dôležitosti, pravdepodobnosti, trvania, povahy a miesta vykonávania navrhovanej činnosti, MŽP v záverečnom stanovisku odporúča realizáciu navrhovanej činnosti „Projekt 2000 MONDI SCP, ?.s. Ružomberok" uvedenej v správe o hodnotení za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI. 3 tohto záverečného stanoviska s tým , že neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania bude potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov." Otázka vplyvu projektu na ovzdušie a dostatočnosť jeho posúdenia bola taktiež hodnotená v odbornom posudku spracovanom v súlade s § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Autor RNDr. I. O., CSc.), pričom podstatné skutočnosti k tejto otázke sú uvedené na strane 60 posudku. Zo záverov možno uviesť predovšetkým nasledovné konštatovania: „Zraniteľnosť ovzdušia je vysoká pre znečisťovanie ovzdušia PMIO, ostatné základné ZL podľa ktorých hodnotí odborná inštitúcia kvalitu ovzdušia SR nie sú v dotknutom území problémom. Súčasný stav kvality ovzdušia sa príspevkom z navýšenia výroby zmení nepatrne (či už malým poklesom PM10, S02 alebo nárastom iných ZL), pretože komunálne ovzdušie budú naďalej ovplyvňovať iné významnejšie zdroje. Posudzovaná zmena
nemôže významnejšie ovplyvniť existujúcu (súčasnú aj budúcu imisnú situáciu v kritickom ukazovateli
- koncentrácia PM10 v komunálnom ovzduší keď zoberieme do úvahy nasledujúce fakty. Oproti súčasnému stavu nepribudne nový zdroj emisií, emisné limity zostanú nezmenené, v súčasnosti je reálny a merateľný predpoklad zníženia emisií PM10 dosiahnuteľný technickým v súčasnosti realizovaným opatrením na RK3." Pretože odvolatelia svoje závery o tom, že najväčším producentom látok TZL a ďalších znečisťujúcich látok v ovzduší v meste a okrese Ružomberok má byť výlučne len spol. Mondi -SCP a.s., žalovaný sa náležite oboznámil s obsahom štúdie „Identifikácia -pôvodcov znečisťovania ovzdušia v meste Ružomberok", ktorú dňa 3.12.2015 vypracovala spol. Envitech Bohémia s.r.o, Ovocná 34, 161 00 Praha 6, na základe zmluvy o dielo zo dňa 0?.10.2014, na ktorej závery sa v odvolaní odvolávali a oboznámil sa aj s inými verejne dostupnými správami, štúdiami a štatistickými údajmi, ktorých závery mali zásadný význam pre posúdenie relevantnosti týchto ich tvrdení. V odôvodnení poukázal na definície s indikátorom (prevzaté zo stránky Enviroportál). Taktiež špecifikoval zdroje informácii pre rozhodnutie na str. 20-40 odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na uvedené štúdie, relevantné štatistické údaje a v nich vyslovené závery sa na jednej strane stotožnil s tvrdením odvolateľov, že ďalší účastník konania v rade 1/ sa radí medzi najväčšie priemyselné podniky a stacionárne zdroje znečistenia v meste a okrese Ružomberok a aj v rámci SR, ktorý sa svojou prevádzkou podieľa na znečisťovaní ovzdušia emisiami TZL /tuhé emisie - PM10, PM2.5, oxid siričitý (SO2, oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Nie je však ich jediným producentom. Tak ako to vyplýva zo štatistických údajov /SHMÚ a MŽP SR ďalšími producentami TZL sú v okrese Ružomberok aj spoločnosť Obaly SOLO, s.r.o. Ružomberok, spoločnosť PK Doprastav a spoločnosť Pelcko /výroba paliet/. Najväčším producentom PM10 a PM2,5 tj.producentom prachových častí, ktoré majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne najmä v oblasti dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy sú najmä domácnosti ako lokálne zdroje znečistenia, ktoré aj podľa štúdie /zdroj č. 1/, na ktorú sa odvolatelia odvolávajú, majú na produkcii týchto emisií až 76% podiel. Podľa ďalších štatistických údajov kým priemyselná výroba produkuje 5,8% suspendovaných častí PM10 a 4,5% PM2,5, lokálne kúreniská / najmä kúrenie v domácnostiach/ sa podieľajú na ich produkcii v rozmedzí od 20 do 50% - PM10 -72,4% a PM2,5 - 80,6%. Zo správy SHMÚ o kvalite ovzdušia /zdroj č.6/ vyplýva, že spol.Mondi SCP a.s. v roku 2012 mala na produkcii základných TZL v rámci SR 1,86 % podiel /napr.spol.Obaly SOLO s.r.o. Ružomberok 1,50%/, na produkcii SO2 0,25% , NOx 2,63 % a CO 0,25%. Pre porovnanie najväčší producent TZL v SR bol U.S. Steel, s.r.o. Košice s podielom 47,21 %, NOX 20,10% a CO 72,18 % a SE, a.s., Bratislava, ENO Zem. Kostoľany na produkcii SO2 - 60,49 %. V rámci Žilinského kraja v roku 2014 v okrese Ružomberok sa nachádzalo 18 veľkých zdrojov a 124 malých zdrojov /zdroj SHMÚ, NEIS/ s celkovou produkciou 157,14 TZL, 232,66 SO2,1021,15 NOx, 538,35 CO, 47,43 TOC, pričom v rokoch 2010 až 2014 dochádzalo k ich poklesu. K nárastu v niektorých rokoch napr. v emisiách TZL došlo vplyvom opätovného používania tuhých palív. Podľa /zdroj portál OÚ Žilina-odbor starostlivosti o životné prostredie/ Informácií o kvalite ovzdušia v Žilinskom kraji za rok 2014 nepriaznivým trendom zvyšovania emisií TZL je práve návrat používania týchto tuhých palív, čo spôsobuje zhoršenie kvality ovzdušia v oblastiach jeho riadenia najmä v zimnom období a počas zlých rozptylových podmienok, pričom sa očakáva, že tento trend bude narastať. Z týchto údajov naopak vyplýva, že medzi významné faktory, ktoré vplývajú na pokles emisií je práve modernizácia starých technológií v priemyselnej výrobe, pričom na Slovensku rozhodujúcimi zdrojmi lokálneho prašného znečistenia ovzdušia /podiel na koncentráciách PM10 a PM2,5/ v mestách a teda aj Ružomberku sú najmä cestná doprava, minerálny prach zo stavebnej činnosti, veterná erózia z nespevnených povrchov, lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivá a malé a stredné lokálne zdroje bez náležitej odlučovacej techniky. Veľké a stredné mobilné zdroje okrem Bratislavy a Košíc predstavujú podiel na vzniku týchto emisií len cca okolo 5 %, zdroje z domácností sa na týchto emisiách TZL podieľajú a to na produkcii prachových častíc PM10-72,4% a na PM2,5- 80,6%. Vzhľadom na všetky tieto zistenia dospel žalovaný k záveru, že modernizácie, ktoré spol. Mondi SCP a.s. v priebehu posledných 15 rokov zrealizovala, nedošlo k zhoršeniu pozície mesta a okresu Ružomberok v produkcii emisií TZL tak ako sa to odvolatelia snažili v odvolaní na základe účelovo interpretovaných výňatkov v nimi uvádzaných publikovaných článkov a zdrojov prezentovať tak, aby tieto vyzneli v neprospech navrhovateľa spol.Mondi SCP a.s. a k záveru, že navrhovaným stavebným zámerom navrhovateľa spol.Mondi SCP a.s., kterého cieľom navrhovateľa je docieliť nielen rozšíriť súčasnú produkciu výroby, ale najmä zefektívniť využitie existujúcich technologických zariadení cez ich ďalšiu modernizáciu, a preto posúdenie navrhovanej stavebnej činnosti stavebného úradu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré oprel o záverečné stanovisko MŽP SR, považuje za dostatočné a správne a jeho rozhodnutie, ktorým zamietol námietky odvolateľov za dôvodné. Pretože vplyv navrhovanej stavebnej činnosti súvisí s kapacitným rozšírením súčasnej výroby o 23%, žalovaný sa súčasne zaoberal aj relevantnost'ou tvrdení a dôkazov predkladaných odvolateľmi v priebehu
konania a jej možnom vplyve na zdravie na obyvateľov mesta a okresu Ružomberok, pričom dospel k záveru, že tieto v námietkach boli nimi účelovo skresľované a so závermi zo štatistických údajov o zdravotnom stave obyvateľstva nakladané sú v celom rozsahu nedôvodné, nakoľko sú založené na svojvoľnosti výkladov štatistických údajov o zdravotnom stave obyvateľstva a na dôkaze „Príspevok k monitorovaniu genotoxicity u detí v ekologicky rizikovej oblasti" /oblast' Dolný Liptov/, ktorý bol vypracovaný v roku 1991, publikovaný v odbornom periodiku v roku 1992 tj.pred 25 rokmi v čase, keď právny predchodca spol. SCP Mondi a.s. spracovával celulózu na zastaralej technológii. Tento dôkaz vzhľadom na proces modernizácie v spol. SCP Mondi a.s. žalovaný nepovažoval za aktuálny dôkaz pre posúdenie súčasného stavu lokálneho ovzdušia v meste a okrese Ružomberok za relevantný a to aj vzhľadom na skutočnosť, že s jeho monitorovaním sa začalo až v roku 2012, kedy na území SR bolo rozmiestnených 30 AMS, z ktorých väčšina monitorovala len základné znečisťujúce látky ako S02, N02, NOx, PM10, PM2,5, automatické merania benzénu C6H6 len na 10 staniciach, na 5 mestských staniciach a 4 vidieckych s programom EMEP sa vykonávali odbery PM10 na analýzu ťažkých kovov Pb, As, Ni, Cd a na 24 mestských /prímestských/ a 3 vidieckych staniciach sa merali častice s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5 Pm /PM2,5/. Benzo/alpyrén /BaP/ sa meral na 5 monitorovacích staniciach. Tieto závery podporuje aj stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR /ďalej len ÚVZ SR zn.OLP/7495/2016 zo dňa 21.10.2016, ktoré odvolaciemu orgánu podal na základe jeho žiadosti zo dňa 16.08.2016, ktorým súčasne potvrdil aj stanovisko Regionálneho úradu veřejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši č.2015/01682-02/380-MUDr.Hudák zo dňa 23.11.2015, proti obsahu ktorého námietky odvolateľov smerovali. ÚVZ SR sa k námietkam odvolateľov vyjadril v špecifikácii, ktoré žalovaný uviedol na str. 41 až 43 rozhodnutia. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že stavebný úrad námietkam nevyhovel s odôvodnením, že regeneračný kotol je v súčasnosti prevádzkovaný v režime skúšobnej prevádzky v súlade s vydaným rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia (IŽP Žilina) č. 3902-10886/2016/Pat/770620404/SkP-Z36. Stavbou, ktorá je predmetom územného konania nie je priamo dotknutý objekt stavby Regeneračného kotla č.. 3 a teda táto otázka nie je v predmetnom konaní relevantná a tým, že stavebný úrad nevykonáva štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií v zmysle Zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako stavebný úrad nemá pôsobnosť rozhodovať v trestných veciach. Zamietnutie odôvodnil aj tým, že okrem iného Mestu Ružomberok ako dotknutej obci sú v otázke spomínaného odstavenia Regeneračného kotla č. 3 prevádzkovateľa známe skutočnosti, ktoré zároveň podrobne uviedol, z ktorých nevyplýva žiadna taká, ktorá by bola dôvodom k nevydaniu územného rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie Mesta Ružomberok po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaných odvolaní a po doplnení podkladov rozhodnutia je vecne správne, obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia, preto ho potvrdil.
6. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobcovia v rade 1/ až 3/ podali všeobecnú správnu žalobu s poukazom na § 177 ods. 1 a nasl. a § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovia ako žalobné dôvody tieto uvádzajú v bode III.1 - 3 žaloby pod bodom 17 a nasl.. Žalobcovia tvrdia, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia, keďže napadnuté rozhodnutia sú v rozpore so stavebným zákonom. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a ubanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Podľa § 39a ods. 2 v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia." Žalobcovia sú presvedčení, že namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP). Žalobcovia namietajú, že žalovanými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti ochrany ovzdušia. Bod III.1 žaloby označený ako dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Na nepriaznivý stav ovzdušia v Slovenskej republike poukazuje aj Pracovný dokument útvarov komisie - preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ, Správa o krajine - Slovensko, zo dňa 03.02.2017. V dokumente sa uvádza, že EÚ vypracovala komplexný súbor právnych predpisov o kvalite ovzdušia, ktoré stanovujú normy a ciele v súvislosti so zdravotným stavom pre celý rad látok. Podľa zistení EÚ je však kvalita ovzdušia na Slovensku naďalej znepokojivá. Podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry došlo za rok 2013 približne k 5620 predčasným úmrtiam, ktoré možno pripísať koncentráciám jemných tuhých častíc a 200 úmrtiam, ktoré možno pripísať koncentrácii ozónu. Je to aj dôsledok prekračovania noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia. V roku 2014 oznámili slovenské orgány prekročenie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia, ktoré boli zaregistrované v prípade oxidu dusičitého (NO2), tuhých častíc (PM10 v niektorých zónach kvality ovzdušia. Neustálym porušovaním požiadaviek na kvalitu ovzdušia (v prípade PM10 a NO2), ktoré majú závažné negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie, sa zaoberá Európska komisia prostredníctvom konaní o porušení povinnosti vzťahujúcich sa na všetky členské štáty vrátane Slovenska. Cieľom je zaviesť do praxe primerané opatrenia, aby sa dosiahol súlad vo všetkých zónach. Odhaduje sa, že externé náklady súvisiace so zdravotným stavom v dôsledku znečistenia ovzdušia na Slovensku presahujú 3 miliardy Eur/rok (príjem upravený, 2010), ktoré zahŕňajú nielen prirodzenú hodnotu života pri plnom zdraví, ale aj priame náklady pre hospodárstvo." (s. 14-15) Medzi navrhovanými opatreniami sa uvádza okrem iného aj zníženie emisií a koncentrácie PM10. Účelom povoľovanej činnosti je kapacitné rozšírenie súčasnej výroby o 23 % a s tým súvisiace čiastkové zmeny v technickom a technologickom riešení zabehnutej výroby (ako to vyplýva aj zo Záverečného stanoviska v procese EIA, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia SR 04.03.2016). Projekt sa má realizovať v priemyselnom areáli investora v zastavanom území mesta Ružomberok. Už v priebehu posudzovania vplyvov predmetnej činnosti na životné prostredie sa žalobcovia aktívne vyjadrovali a predkladali svoje pripomienky a námietky nielen k procesu, ale aj k jeho obsahu. Namietali nedostatky v spracovaní Správy o hodnotení, a to obzvlášť v oblasti vplyvu na ovzdušie a zdravie dotknutého obyvateľstva. Namietali, že správa je spracovaná jednostranne, nedostatočne a neobjektívne, nezohľadňuje závažné skutočnosti o chorobnosti dotknutých obyvateľov, skutočnosti o reálnych a možných únikoch nebezpečných látok z havarijných ventilov CNCG a DNCG a o únikoch CIO2, nie sú rešpektované nevhodné rozptylové podmienky znečisťujúcich látok v ovzduší, pri hodnotení vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie a pohodu dotknutých obyvateľov sa používali koeficienty a hodnotiace kritériá, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcov je Správa o hodnotení nedostatočná aj čo sa týka navrhovaných opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a na zdravie ľudí, pretože neobsahuje opatrenia pre prípad havárií a ich vplyve na zdravie a životné prostredie, neobsahuje ani návrh kompenzačných opatrení za poškodenie životného prostredia a zdravia, prípadne majetku. Podľa vyjadrenia žalobcov v Správe o hodnotení (konkrétne v Hodnotení vplyvov na verejné zdravie) chýbajú údaje o výskyte chronických ochorení, chýbajú výsledky biomonitoringu, chýba porovnanie ukazovateľov zdravotného stavu dotknutej populácie s údajmi za populáciu VÚC a populáciu SR, demografické údaje a údaje o úmrtnosti porovnávajú dáta len vo vybraných dvoch - troch rokoch. Žalobcovia ďalej namietali, že v tabuľkách obsahujúcich demografické údaje a údaje príčinách úmrtnosti a hospitalizácii, ktoré sa nachádzajú v Hodnotení vplyvov na verejné zdravie (spracovala RNDr. A. X.) sa porovnávajú údaje za okres Ružomberok a Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, mesto Ružomberok a Liptovský Mikuláš a celá SR. Z týchto dát jednoznačne vyplýva, že stredná dĺžka života pri narodení v okrese Ružomberok je dlhodobo o 1 až 3 roky nižšia ako v okrese Liptovský Mikuláš, a tiež nižšia ako je krajský celoslovenský priemer. Rastúci trend úmrtnosti na rakovinu je v okrese Ružomberok výrazne vyšší (osobitne v posledných 4-5 rokoch) ako v okrese Liptovský Mikuláš aj ako je krajský či celoslovenský priemer. Z Výročných správ RÚVZ v Liptovskom Mikuláši tiež vyplýva, že z týždenných hlásení praktických lekárov pre deti a dorast, a tiež pre dospelých za roky 2004-2014 vyplýva, že chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v sledovanom období bola v Ružomberku vyššia ako v Liptovskom Mikuláši. Žalobcovia preto namietali záver spracovateľky Hodnotenia vplyvov na verejné zdravie, v ktorom sa uvádza, že „na základe predložených demografických ukazovateľov je možné považovať súčasný zdravotný stav obyvateľov v hodnotenej lokalite za pomerne dobrý a porovnateľný s celoslovenským priemerom" - keďže dáta predložené hodnotiteľkou dokladajú pravý opak. Žalobcovia okrem toho poukazovali na
štúdie a zistenia vplyvov emisií z celulózky zo zahraničia. Žalobcovia namietali aj objektivitu spracovania rozptylovej štúdie, keďže v nej chýbajú zdroje emisií TRS - úniky z havarijných ventilov v systéme zberu a likvidácie zapáchajúcich plynov CNCG a DNCG. Nedostatočne je zdôraznená aj skutočnosť, že z hľadiska kvality ovzdušia a jeho vplyvu na zdravie ľudí a na životné prostredie je najdôležitejší stav ovzdušia, kedy sú najnevhodnejšie rozptylové podmienky znečisťujúcich látok, teda stav stability ovzdušia, ktorý je charakterizovaný rýchlosťou vetra do 2 m/s a výskytom častých inverzií. Tieto stavy sa v oblasti Ružomberka vyskytujú veľmi často a to počas celého roka. Napr. od decembra 2012 do februára 2014 bolo zaznamenaných až 232 dní s inverziou, t.j. viac ako polovica všetkých dní. Oblasť Ružomberka a Likavky je v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší oblasťou riadenia kvality ovzdušia z dôvodu prekračovania limitu prašnosti PM10. To je spôsobené určitými zdrojmi tuhých znečisťujúcich látok TZL, nevhodnými rozptylovými podmienkami v lokalite, inými vplyvmi alebo kombináciou všetkých troch skutočností. Emisie TZL zo zdrojov Mondi SCP tvoria podstatnú časť emisií veľkých a stredných zdrojov okresu Ružomberok. Rozptylové podmienky oblasti Ružomberka sú pritom veľmi nepriaznivé a ešte sú zhoršované aj emisiami tepla z Mondi SCP. Túto skutočnosť potvrdila aj výskumná správa Ústavy fyziky atmosféry AV ČR Praha „Šírenie vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP, a.s. a jej vplyv na tvorbu námrazy a inverzie", podľa ktorej vplyv emisií tepla a vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP a.s. na početnosť inverzií je síce malý, spôsobuje však stabilizáciu atmosféry, t.j. zhoršenie rozptylových podmienok znečisťujúcich látok v prízemnej vrstve ovzdušia. Žalobcovia namietali tiež nedostatky v ďalších kapitolách, pričom osobitne poukázali na kapitolu III.1 Vplyvy na obyvateľstvo, časť Prijateľnosť činnosti pre obyvateľstvo, kde spracovatelia správy neprimerane až dehonestujúco bagatelizovali negatívne stanoviská verejnosti k posudzovanej činnosti. V samotnej Správe o hodnotení sa uvádza, že posudzovaná činnosť má po navrhovanej zmene „potenciál v niektorých problémových parametroch zlepšiť kvalitu životného prostredia a v prípade ich zhoršenia - to je environmentálne akceptovateľné na základe rešpektovania požiadaviek stanovených slovenskou legislatívou na ochranu životného prostredia a zdravia obyvateľstva". Znamená to, že sa očakáva zhoršenie a negatívne vplyvy povoľovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, čo je však v rozpore so záväzkami SR vo vzťahu k zlepšovaniu kvality ovzdušia, ako aj v rozpore s národnou legislatívou (napr. § 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia). Obdobne aj v Záverečnom stanovisku sa predpokladajú negatívne vplyvy posudzovanej prevádzky na zdravie obyvateľstva a na životné prostredie: „predpokladané negatívne vplyvy na zdravie obyvateľov súvisiace s týmito výstupmi (hluk a emisie ZL) boli hodnotené osobitnými štúdiami ako tolerovateľné. Kvalitu života dotknutých obyvateľov môže ovplyvniť kumulované a synergické pôsobenie týchto vplyvov. S ohľadom na túto skutočnosť je potrebné pristúpiť k realizácii takých opatrení, ktoré zabezpečia ochranu zdravia obyvateľov v zmysle relevantných právnych predpisov a to najmä v oblasti znečisťovania ovzdušia. Tento negatívny vplyv možno hodnotiť ako stredne až veľmi významný." (s. 33) Podobne ďalej sa uvádza, že „vzhľadom na celkové množstvo emisií, súčasnú zraniteľnosť a únosnosť tejto zložky životného prostredia a charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa predpokladá stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia a v rámci po-projektovej analýzy je ho potrebné dôsledne sledovať." (s. 34) V tejto súvislosti je potom prekvapivý a neudržateľný záver, že „na zdravotné riziká súvisiace s koncentráciou PM10 v komunálnom ovzduší navrhovaná činnosť prakticky nezmení, ani kladne ani záporne, pretože nie je v oblasti rozhodujúcou príčinou dôsledku nadlimitného prekračovania denných povolených koncentrácií", (s. 33) Vzhľadom na vyššie uvedené sú žalobcovia presvedčení, že vplyvy povoľovanej činnosti na zdravie a pohodu obyvateľov, ako aj na životné prostredie, boli posúdené v procese EIA skôr formalisticky a neprimerane reštriktívne, pričom negatívne dopady boli bagatelizované. Takýto prístup je absolútne neprijateľný a v rozpore aj s právom EÚ (Smernica EP a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe). Na základe štúdie EU patrilo Slovensko v roku 2013 ku krajinám, ktoré majú najviac znečistené ovzdušie v Európe, umiestnilo sa na tretej priečke odzadu, pričom v niektorých kategóriách sa umiestnilo na posledných miestach. Táto analýza potvrdila, že znečistené ovzdušie je najčastejšou environmentálnou príčinou úmrtia v EÚ, v roku 2010 v Európe na následky znečisteného ovzdušia zomrelo až l0x viac ľudí ako pri dopravných nehodách. Podstatou námietok žalobcov pritom nie je len skutočnosť, že Mondi SCP, a.s., by malo v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti zvýšiť nielen produkciu, ale aj emisie. Dôležité je aj to, akým spôsobom iné emisie Mondi SCP vplývajú na stabilizáciu atmosferických javov v lokalite okresu Ružomberok, konkrétne - ako napr. vodné pary spôsobujú stabilizáciu inverzie v tejto lokalite. V tejto súvislosti uviedli, že napr. v januári 2017 na Slovensku pretrvávali nepriaznivé rozptylové podmienky podmienené chladným a prevažne bezveterným počasím s prevládajúcim stabilným inverzným zvrstvením atmosféry v prízemnej vrstve. Táto situácia mala/má za následok hromadenie znečisťujúcich látok, obzvlášť pevných častíc PM10 a PM2.5 v nízkej prízemnej vrstve atmosféry. Tým
došlo k vysokému a dlhotrvajúcemu prekračovaniu imisného limitu PM10. Porovnanie imisnej situácie prachových častíc PM10 v ovzduší, ktoré dýchajú obyvatelia v Ružomberku a vo vybraných lokalitách na Slovensku je v tabuľke na str. 7 žaloby. Je spracovaná podľa výsledkov meraní zverejnených na stránke www.shmu.sk. Pri komplexnom pohľade na uvedenú tabuľku je možné konštatovať, že situácia v Ružomberku oproti iným mestám bola v januári 2017 najhoršia, počet dní, kedy bola nameraná najvyššia koncentrácia prachu na Slovensku, bol v Ružomberku takmer dvakrát taký ako v druhej lokalite Jelšava. Meteorológ RNDr. N. S. túto situáciu hodnotí ako kritickú a doporučuje jej prednostné riešenie. Okrem prírodných a meteorologických podmienok, ktoré sú dané a nezávislé od človeka, sú to najmä zdroje znečisťujúcich látok - lokálne kúreniská, doprava a priemyselné zdroje. Je možné konštatovať, že lokálne kúreniská sa nachádzajú v každej lokalite, ako aj doprava, ktorá môže byť v iných lokalitách dokonca s väčšou intenzitou ako v Ružomberku. Nachádza sa tu jeden z najväčších zdrojov znečisťovania ovzdušia na Slovensku, výrobca celulózy a papiera Mondi SCP a.s. Ružomberok (táto skutočnosť vyplýva napr. z meraní SHMÚ). Na fotografiách v prílohe tohto podania vidno prach šíriaci sa z 204 m vysokého komína, ktorý sa pri bezvetrí alebo slabom východnom prúdení šíri nad mesto, a čo je rozhodujúce, obrovské množstvá vodnej pary z výroby celulózy a papiera napĺňajú uzavretú kotlinu a podstatne zhoršujú už aj tak veľmi zlé rozptylové podmienky. Žalobcovia nemohli žiadať súdne preskúmanie Záverečného stanoviska, keďže toto bolo vydané pred účinnosťou novely zákona EIA č. 314/2014 Z.z. Aj preto sa mali tvrdeniami žalobcov v konaní zaoberať stavebné úrady. Žalovaný však námietky žalobcov bagatelizoval a buď sa k nim vôbec nevyjadril, alebo ich označil za neobjektívne a účelové. Sám pritom napr. zavádzajúco uvádzal, že okrem Mondi SCP a.s. patrí k ďalším producentom TZL v okrese Ružomberok aj spoločnosť Obaly SÓLO, s.r.o. Ružomberok a ďalšie, pričom však neuviedol, že spoločnosť Obaly SÓLO, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou Mondi SCP, a.s., kde práve Mondi SCP je jediným spoločníkom. Obe spoločnosti sídlia na rovnakej adrese, prevádzku majú v spoločnom areáli. Takéto dáta, s ktorými argumentoval žalovaný, sú potom skreslené a nedôveryhodné. Žalobcovia nespochybňujú významne negatívne vplyvy lokálnych kúrenísk, dopravy a cezhraničné vplyvy na kvalitu ovzdušia, avšak bagatelizovať vplyvy Mondi SCP na kvalitu ovzdušia v Ružomberku, tak, že sa osobitne bude uvádzať jej dcérska firma, je zavádzajúce. Rovnako neudržateľný a skresľujúci je aj záver žalovaného, podľa ktorého v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti nevznikne žiadny nový zdroj znečisťovania ovzdušia a nedôjde ani k zmene kvality zloženia emisií. Táto skutočnosť však sama osebe neznamená, že sa nezhorší situácia pre obyvateľov Ružomberka. Priamo v Záverečnom stanovisku MŽP SR z procesu EIA sa uvádza, že „dôjde k nárastu emisií, nie však v lineárnej závislosti od navýšenia kapacity výroby" a ďalej, že „vzhľadom na celkové množstvo emisií, súčasnú zraniteľnosť a únosnosť tejto zložky životného prostredia a charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa predpokladá stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia a v rámci po-projektovej analýzy je ho potrebné dôsledne sledovať". Navyše, z dokumentácie k EIA vyplýva, že k zvýšeniu emisií dôjde, pričom nestačí hodnotiť len emisie základných znečisťujúcich látok, ale aj špecifické emisie zápachov TRS, chlórových zlúčenín CIO2, ozónu 03, amoniaku NH3. V Ružomberku pritom nie sú iné významnejšie zdroje takýchto emisií ako práve prevádzka Mondi SCP, a.s. Ružomberok. Vzhľadom k tomu, že EÚ konštatovala, že Slovensko nedodržiava záväzok dostatočne a efektívne znižovať emisie častíc PM10 a PM2.5, ako aj s ohľadom na dlhodobo významnú zaťaženosť územia Ružomberka práve uvedenými emisiami, je nepodstatné, či realizáciou povoľovanej činnosti fakticky dôjde k vzniku nového zdroja, alebo „len" k nárastu emisií. V tejto súvislosti je tiež nepodstatné, či emisie narastú lineárne v závislosti od navýšenia kapacity výroby alebo inak. Podstatné je, a túto skutočnosť konštatovalo už priamo aj Ministerstvo životného prostredia SR (ako aj spracovatelia Správy o hodnotení), že v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti dôjde jednak k nárastu emisií, ale bude mať tiež stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia. Túto skutočnosť žalobcovia namietali počas celého procesu (EIA aj samotný povoľovací proces), avšak príslušné orgány ju neustále bagatelizovali až (v prípade žalovaného) ironizovali a zosmiešňovali. V tejto súvislosti dávajú žalobcovia do pozornosti aj príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. ESĽP interpretuje čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor") v tom zmysle, že súčasťou práva na súkromný a rodinný život je aj právo na zachovanie takého stavu životného prostredia, ktorý je nevyhnutný pre ľudský život a ľudské zdravie, ktoré sú súčasťou aj osobného života. Značné znečistenie ovzdušia, ktoré znemožňuje pobyt v dome pri otvorenom okne, na balkóne, na terase, alebo aj v záhrade, tak spadá pod ochranu čl. 8 Dohovoru. Znamená to, že človek musí mať možnosť kontaktu s vonkajším priestorom, nemôže byť uväznený vo svojom obydlí, taká situácia je podľa judikatúry ESĽP považovaná za porušenie
čl. 8 Dohovoru. Poukázal na vec López Ostrá proti Španielsku, tiež S. proti Francúzsku (sťažnosť č. 13728/88 z 17.05.1990). Žalobcovia preto namietajú, že žalovaný ani prvostupňový orgán nepostupovali dôsledne v zmysle stavebného zákona a rozhodli nezákonne, keď povoľovanú stavbu neposúdili dostatočne predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Podľa čl. 6 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ods. 1 Ochrana ovzdušia, písm. f) záväznej časti územného plánu mesta Ružomberok, ktorá bola schválená všeobecne záväzným nariadením mesta Ružomberok č. 3/2012, sa majú realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta. Podľa ods. 5 Ochrana pred účinkami zápachu, písm. a) na území mesta neuvažovať o lokalizácii prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu. V bode III.2 žaloby - čl. 37 a nasl. žalobcovia namietali nesúlad so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok. Poukazujú na čl. 6 zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ods. 1 pís.f) a ods.5 VZN mesta Ružomberok č. 3/2012, ktorým bol schválený územný plán Mesta Ružomberok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na území mesta sa majú realizovať opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia - ku ktorým Mondi SCP, a.s., nepochybne patrí, keďže patrí k najvýznamnejším veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku. Zároveň platí zákaz umiestňovania akýchkoľvek prevádzok, ktoré by mohli byť zdrojom obťažujúceho zápachu. Z dokumentácie EIA však jednoznačne vyplýva, že povoľovaná prevádzka nielenže môže byť zdrojom zápachu a nie je technologickým opatrením na zníženie emisií, ale naopak - v dôsledku jej realizácie sa niektoré emisie dokonca zvýšia a v súčasnosti sa odhaduje, že novopovolená činnosť bude mať stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia. Prvostupňový stavebný úrad laxne a formalistický konštatoval, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznými regulatívmi územného plánu pre funkčné plochy v území, pričom vychádzal z posúdenia súladu s územným plánom v odbornom posudku spracovanom podľa § 36 zákona EIA. Podľa stavebného úradu v územnom konaní nie je riešený a ani priamo dotknutý niektorý z veľkých zdrojov znečistenia a ide o existujúcu prevádzku. Tieto závery potvrdil aj žalovaný. Žalobcovia sú presvedčení, že takéto vyhodnotenie súladu s územným plánom je formalistické a nesleduje účel a obsah záväzných regulatívov územného plánu. Skutočnosť, že nejde o „novú" prevádzku nie je významná, ak sa sleduje obsah regulatívu, ktorým je snaha zabrániť zvyšovaniu obťažujúceho zápachu. V tejto súvislosti je nepodstatné, či ide striktne o „novú prevádzku", alebo o prevádzku významne menenú a rozširovanú. Tiež nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný vyhodnotil, že povoľovaná prevádzka nie je veľkým zdrojom znečisťovania. Ako uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok znamená zvýšenie produkcie vzduchosuchej bielenej buničiny, t.j. výroba celulózy, čo v súlade s vyhl. č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, príloha č. 1 Kategorizácia stacionárnych zdrojov, je výroba celulózy zaradená pod č. 4.18 medzi veľké zdroje znečisťovania. Nehovoriac o tom, že Mondi SCP, a.s., Ružomberok jednoznačne figuruje medzi veľkými zdrojmi znečisťovania ovzdušia. Opätovne uviedol, že k neprimeranému zvýšeniu zápachov došlo práve po výmene RK1 za RK3 už v skúšobnej prevádzke, kedy došlo nielen k znečisťovaniu ovzdušia zapáchajúcimi látkami TRS, ale aj k popraskaniu kotlových rúr a vytečeniu napájacej vody do taveniny. Tiež konštatoval, že v územnom konaní sa stavebné úrady nezaoberali posúdením stavby z hľadiska zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie, len formálne konštatovali súlad s platným územným plánom. Takýto postup je však v rozpore s § 37 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 5 správneho poriadku č. 71/1967 Zb. V bode III.3 žalobcovia namietajú zdravotný stav obyvateľstva. Žalobcovia v konaní od počiatku namietali zlý zdravotný stav obyvateľstva v Ružomberku. Túto skutočnosť dokladali porovnaním strednej dĺžky života mužov a žien, počtu úmrtí na rakovinu, ako aj počtu hospitalizácií v nemocnici podľa miesta trvalého bydliska, a to všetko v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš a v porovnaní s vyšším územným celkom Žilinský kraj. Vo všetkých ukazovateľoch vychádzal okres Ružomberok horšie alebo výrazne horšie ako susedný okres aj ako priemer celého kraja. Vychádzali pritom z výročných správ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši. Predložili tiež štúdiu Monitorovanie gentoxicity u detí v ekologicky rizikovej oblasti Ružomberka z roku 1992, podľa ktorej boli deti z Ružomberka zaradené do skupiny so zvýšenou expozíciou genotoxickým látkam a deti z Liskovej do skupiny s vysokou expozíciou genotoxickým látkam oproti kontrolnej skupine detí z Liptovskej Lužnej. Žalovaný, ani prvostupňový orgán, námietky a tvrdenia žalobcov neakceptovali, považovali ich za zjednodušený a neprofesionálny pohľad laickej verejnosti na problematiku, ktorej posúdenie patrí do pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva, pričom sa odvolali na hodnotenie vplyvov na verejné zdravie, ktoré slúžilo ako podklad pre vydanie záväzného stanoviska RÚVZ Liptovský Mikuláš zo dňa 23.11.2015 č. 2015/01682-02/380-MUDr.Hudák. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný sa v tomto
ohľade nevysporiadal presvedčivo a dostatočne, a teda v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku. Už počas tvrdenia žalobcovia uviedli, že Hodnotenie vplyvov na verejné zdravie pre „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok", ktoré spracovala RNDr. X. A. podľa vyhlášky MT SR č. 233/2014 Z.z., považujú žalobcovia za nedostatočné a subjektívne. Hoci žalovaný sa odmietajúco vyjadril k štatistickým dátam, ktoré žalobcovia použili, skutočnosť je taká, že z rovnakého zdroja čerpala dáta aj RNDr. A., hoci bez bližšieho zdôvodnenia použila dáta len za niektoré vybrané roky. Ide o dáta, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke Štatistického úradu SR, preto spochybňovanie ich kvality a dôveryhodnosti zo strany žalovaného je nemiestne a neopodstatnené. Z uvedených dát je tiež zrejmé, že tieto sú publikované dlhodobo a dá sa z nich odsledovať vývojový trend, ktorý je nepochybný. Konkrétne - že stredná dĺžka života mužov aj žien v ružomberskom okrese je za celé sledované obdobie (teda od roku 1997) nižšia ako v okrese Liptovský Mikuláš, v celom žilinskom kraji, ba aj v porovnaní s celoslovenským priemerom. Z týchto dát sa tiež dá jednoznačne konštatovať, že v okrese Ružomberok je vyššia úmrtnosť na rakovinu ako v okrese Liptovský Mikuláš a výrazne vyššia ako je celokrajový priemer, hoci spočiatku boli dáta pre Liptovský Mikuláš nepriaznivejšie. Žalobcovia, samozrejme, nevytvárajú jednoznačné závery, čo je príčinou týchto nepriaznivých údajov vo vzťahu k okresu Ružomberok. Faktom však je, že v prípade dvoch porovnateľných okresov v rovnakom regióne (Liptov) vychádza okres Ružomberok v niektorých ukazovateľoch dlhodobo, v iných krátkodobo jednoznačne horšie ako Liptovský Mikuláš. Touto skutočnosťou by sa mali stavebné úrady zaoberať pri posudzovaní činnosti, ktorá jednoznačne má (a konštatovalo to aj Ministerstvo životného prostredia SR v procese EIA) nepriaznivý dopad na životné prostredie. Bagatelizovanie tvrdení žalobcov a ich označovanie za laické nepochopenie štatistiky nijako nedáva odpoveď na uvedené dáta zhromaždené Štatistickým úradom. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad sa námietkou žalobcov nezaoberal dostatočne. Žalobcovia sú presvedčení, že namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP). Žalobcovia namietajú, že žalovanými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti ochrany ovzdušia. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia namietajú rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, ako aj prvostupňového stavebného úradu Mesta Ružomberok, navrhujú, aby Krajský súd v Žiline po zvážení všetkých predložených dôkazov a tvrdení žalobcov Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. j. OU-ZA-OVBP2-2016/025033/Kod zo dňa 14.12.2016, ako aj rozhodnutie Mesta Ružomberok, č. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1-ŠO zo dňa 24.04.2016 v spojení s jeho opravou č. OSTŽ-8868/5656/2016-TA1-1-ŠO zo dňa 16.05.2016, ktorým sa rozhodlo o umiestnení stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok zrušil v celom rozsahu a vec sa vrátil žalovanému orgánu na ďalšie konanie.
7. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním, ktoré súdu bolo doručené dňa 27.06.2017. Žalobcovia náležite neuviedli, v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci, v čom konkrétne má byť jeho rozhodnutie nezrozumiteľné alebo ako alternatívne uviedli, v akých dôvodoch vidia jeho nedostatky, rovnako neuviedli, akým spôsobom mohlo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby v spojení s odvolacím rozhodnutím priamo porušiť verejný záujem v oblasti ochrany ovzdušia. Vo vzťahu k námietkam, kde žalobcovia osobitne poukázali na kapitoly III.1 Vplyv na obyvateľstvo, časť prijateľnosť činnosti pre obyvateľstvo, kde spracovatelia správy neprimerane až dehonestujúco bagatelizovali negatívne stanoviská verejnosti k posudzovanej činnosti, a že teda vplyv povoľovanej činnosti na zdravie a pohodu obyvateľov, ako aj životné prostredie boli v procese EIA posúdené skôr formalisticky, taktiež namietali zlý zdravotný stav obyvateľstva v Ružomberku, žalovaný poukázal na rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 21.10.2016 k námietkam žalobcov, ktorým súčasne bolo potvrdené aj stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 23.11.2015 proti obsahu, ktorého námietky odvolateľov smerovali: 1. Námietka odvolateľov, že hodnotenie vplyvov na verejné zdravie, ktorú vykonala RNDr. Iveta A. je spracovaná nedostatočne a subjektívne, nie je dokladovaná žiadnym relevantným dokladom. Pri podrobnom skúmaní HIA sa ÚVZ SR zameral na správnosť postupu hodnotenia, použité údaje o zdravotnom stave dotknutej populácie, údaje o znečistení prostredia pochádzajúceho z prevádzky Mondi SCP, a.s., na relevantnosť a hodnovernosť zdrojov týchto údajov a správnosť interpretácie údajov vo vzťahu k zdraviu a zistil, že vo vzťahu k chemickým látkam v prostredí pochádzajúcich z prevádzky spoločnosti HIA je založené na existujúcich, dostupných, kvalitatívne a kvantitatívne dostatočných údajoch potrebných na vyhodnotenie zdravotného rizika pre obyvateľov danej lokality. Správa HIA je komplexná, metodicky správna a v súlade s požiadavkami vyhlášky č. 233/2014 Z. z.. ÚVZ SR nemôže
súhlasiť s námietkou, že sa má hodnotiť celé sledované obdobie, účelom HIA bolo posúdiť, či predmetná stavba bude mať vplyv na verejné zdravie dotknutého obyvateľstva. V projekte ide o zmenu v doterajšej výrobe prevádzky žiadateľa, pričom HIA má preukázať významnosť tejto zmeny vo vzťahu k zdraviu a nie vplyv výroby celulózy v tomto závode za celé obdobie jeho existencie, čo je podstatný rozdiel. Preto použitie štatistických údajov i údajov o zdravotnom stave za posledných desať rokov je plne dostatočné. 2. Exponencionálny nárast úmrtia obyvateľstva na rakovinu a k objektívnosti štúdie genotoxicity u detí v spojení aj s výročnými správami RÚVZ v Liptovskom Mikuláši, v ktorých má byť konštatovaná vyššia chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v okrese Ružomberok, OZ nedoložil žiaden relevantný zdroj pre svoje tvrdenie o exponencionálnom náraste úmrtnosti na rakovinu v meste Ružomberok, a preto ÚVZ teraz zastáva názor, že s týmto tvrdením zásadne nie je možné súhlasiť. Prístup založený na jednoduchom porovnaní trendov vývoja, ako sa v tomto bode námietky uvádza je neakceptovateľný, pretože vedie k nesprávnej interpretácii údajov s nesprávnym zámerom, dezinformovanosti a k šíreniu v danom prípade neopodstatnených obáv verejnosti. ÚVZ SR uvádza, že štúdia genotoxicity u 25 detí vo vzťahu k emisiám nekonkretizovaných chemických látok do ovzdušia bola vykonaná v roku 1992. Treba zdôrazniť, že výsledky tejto štúdie odzrkadlovali situáciu v kvalite ovzdušia v meste Ružomberok pred 24 rokmi, na ktorej sa podieľala zastaraná výroba celulózy v SCP, čo je vo vzťahu k súčasnej kvalite ovzdušia v meste z pohľadu emisie, chemických látok z výroby celulózy neporovnateľné. Zavedenie BAT technológií, obnova technologického zariadenia pri výrobe celulózy v závode SCP Mondi, a.s. a rad ďalších technologických opatrení vykonaných počas posledných 20 rokov výrazne a preukázateľne znížili podiel spoločnosti na znečistenie ovzdušia v meste Ružomberok. Za podstatné treba považovať skutočnosť, že emisie znečisťujúcich látok (PM10, SO2, NO2, CO, HCL, HF, NF3 a TRS/H2S, NM, DMS, DMDS) produkované pri výrobe celulózy neobsahujú karcinogénne látky, a ani koncentrácie týchto látok v ovzduší nemajú nadlimitné hodnoty. Pri spracovaní HIA bola rizikovosť vo všetkých uvedených látok zohľadnená a vyhodnotená ako prakticky bezvýznamná. Zohľadňujúc uvedené fakty nepovažuje ÚVZ SR vykonanie genotoxických štúdií u všeobecnej populácie mesta Ružomberok za dôvodné. ÚVZ SR zastáva názor, že tvrdenie odvolateľov o narušenom zdraví obyvateľov okresu Ružomberok odvolávajúce sa na výročnú správu RÚVZ Liptovský Mikuláš nie je možné akceptovať. HIA bolo vykonané pre posúdenie vplyvov výroby celulózy na zdravie obyvateľov mesta Ružomberok a nie pre obyvateľov okresu Ružomberok. Odvolávka na výročnú správu RÚVZ je úplne vytrhnutá z kontextu, konštatácia, že chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v okrese Ružomberok je vyššia, vychádza z týždenných hlásení praktických lekárov pre deti o výskyte infekčných ochorení, o ktorých nie sú pre mesto Ružomberok relevantné údaje. Takýto výklad len dokazuje zjednodušený a neprofesionálny pohľad laickej verejnosti na problematiku, ktorej posúdenie patrí do pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva. K bodu 39. žaloby, že nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný vyhodnotil, že povoľovaná prevádzka nie je veľkým zdrojom znečistenia uviedol na str. 40 odvolacieho rozhodnutia s prihliadnutím aj na verejne dostupné štúdia štatistických údajov, o ktoré sa v rozhodnutí opieral sa na jednej strane stotožnil s tvrdením odvolateľov, že spoločnosť Mondi SCP, a.s. sa radí medzi najväčšie priemyselné podniky a stacionárne zdroje znečistenia v meste a okrese Ružomberok a aj v rámci SR, ktorý sa svojou prevádzkou podieľa na znečisťovaní ovzdušia emisiami TZL, na druhej strane z týchto zistil, že nie je ich jediným producentom. Ako to vyplýva zo štatistických údajov, ďalšími producentmi TZL sú v okrese Ružomberok aj spoločnosť Obaly SOLO, s.r.o. Ružomberok, spoločnosť PK Dopravstav a spoločnosť Pelcko, pričom najväčším producentom PM10 a PM2,5 t. j. producentom prachových častí, ktoré majú najväčší negatívny vplyv na ľudské zdravie a to v oblasti dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy sú najmä domácnosti ako lokálne zdroje znečistenia, ktoré aj podľa štúdie, na ktorú sa odvolatelia odvolávajú, majú na produkcii týchto emisií až 76% podiel. Podľa štatistických údajov kým priemyselná výroba produkuje 5,8% suspendovaných častí PM10 a 4,5% PM2,5, lokálne kúreniská, najmä kúrenie v domácnostiach sa podieľajú na ich produkcii v rozmedzí od 20 do 50% - PM10 - 72,4% a PM2,5 - 80,6%. Tvrdenie žalobcov, že by žalovaný hodnotil priemyselný podnik ďalšieho účastníka konania v rade 1/ ako malý zdroj znečistenia, nie veľký, nie je pravdivý, len objektívne zhodnotený vplyv jeho prevádzky na ovzdušie a zdravie obyvateľov. K bodu 40. žaloby, že k neprimeranému zvýšeniu zápachov došlo práve po výmene RK1 a RK3 už v skúšobnej prevádzke, kedy došlo nielen k znečisťovaniu ovzdušia zapáchajúcimi látka TRS, ale aj k popraskaniu kotlových rúr a vytečeniu napájacej vody do taveniny uviedol, že na str. 45-46 rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú posúdil túto odvolaciu argumentáciu odvolateľov o vážnej prevádzkovej poruche na novom regeneračnom kotle RK3, ktorá znamená vysoké riziko jeho výbuchu, a tým ohrozenie obyvateľov na ich živote a zdraví a na ich majetku, vo veci ktorého podali trestné oznámenie. Zo záznamu o výsledku kontroly vyhotovenom dňa 21.06.2016, ktorý poskytol OÚ Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorú vykonal na základe podnetu občianskym aktivistom N. Q. vyplýva, že dňa 23.05.2016 v čase o 06:55:37 hod. do 07:00:13 hod. bol otvorený ventil 72HS-64
na trase SOG do kotla na biomasu z dôvodu netesnosti na priemyselnom vzduchu pri ventile. V tejto súvislosti mal byť okamžite privolaný merač, ktorý odstránil netesnosť. Počas otvorenia ventilu riadiaci systém nezavrel ventil 60PIC-0425, ktorým sa malo SOG zdržiavať v kolóne max. 4 hodiny až do odstránenia poruchy. Počas otvorenia ventilu bola otvorená trasa SOG do kotla, kde sa časť spaľovala. Riadiaci systém nezavrel ventil na kolóne 60-PIC-0425 z dôvodu poruchy na napájacej poistke signálu pre ventil 72HS-64HE. Okamžite po tomto zistení bola poistka opravená na doobednej smene. Podľa kontinuálneho merania SO2 pre kotol na biomasu, výpočtom bol odhadnutý únik cez ventil 72HS-64 TRS ako S cca 0,98 až 1,03 kg/min.. Na obecný úrad Lisková a taktiež priamo OZ OO Dolný Liptov bola dňa 13.05.2016 poskytnutá informácia o plánovanej odstávke regeneračného kotla č. 3, ktorá sa vykonala v dňoch od 13.05.-23.05.2016, počas ktorého mohlo dôjsť k lokálnemu zápachu, za ktorý sa podnik vopred v liste ospravedlnil. Podľa jeho zhodnotenia prevádzkovateľ dňa 23.05.2016 neporušil ustanovenia zákona č. 128/2015 Z. z.. V závere OÚ Žilina-OSŽP uviedol, že vykonanou kontrolou zistil, že prevádzkovateľ spoločnosť Mondi SCP, a.s. nespôsobil závažnú priemyselnú haváriu. Záznam z kontroly bol žalobcom v rade 2/ a 3/ ako podávajúcim podnet doručený dňa 30.06.2016. Žalobcovia v žalobe opäť produkujú nepravdivé, neodborné a ničím nepodložené tvrdenia o ekologickej havárií spôsobenej vytečením napájacej vody do taveniny. Žalovaný má za to, že žalobcovia ako zainteresovaná verejnosť v žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom nešpecifikovali v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci v rozhodnutí žalovaného a nešpecifikovali ani dôvody a nedostatky z hľadiska zistenia skutkového stavu, najmä náležite neosvedčili svoje tvrdenia o narušenom zdraví obyvateľov mesta a okresu Ružomberok v dôsledku už existujúcej prevádzky a svoje tvrdenia o jeho zhoršení z hľadiska navrhovaných zmien areálových stavieb pre účely rozšírenia a modernizácie výroby. V bode 44. najskôr prezentujú svoj jednoznačný záver o negatívnom vplyve prevádzky spoločnosti Mondi SCP, a.s. Ružomberok na zdravie obyvateľov, konkrétne jej negatívny vplyv na strednú dĺžku života mužov a žien v ružomberskom okrese oproti okresu Liptovský Mikuláš a celoslovenskému priemeru a aj jej podstatný vplyv na úmrtnosť ľudí v tomto okrese na rakovinu, ktorá má podľa nich vyplývať zo štatistických údajov, v bode 45. už uvádzajú, že vlastne ani nevedia, čo je príčinou vzniku týchto nepriaznivých údajov, a preto podľa ich názoru sa mal týmto ich tvrdením stavebný úrad pri posudzovaní činnosti zaoberať. Žalovaný dal do pozornosti súdu vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že nakoľko ich prístup k hodnoteniu zdravia obyvateľov bol založený na jednoduchom porovnaní trendov vývoja, považuje ho za neakceptovateľný vedúci k nesprávnej interpretácii údajov, k nesprávnym záverom, dezinformovanosti a k šíreniu v danom prípade neopodstatnených obáv verejnosti. Zo žiadneho zákona slovenskej republiky, smerníc EP a ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok zainteresovanej verejnosti, aby ich námietkam a pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a následne aj v konaniach podľa stavebných a osobitných predpisov správnych orgánov vyhoveli. Účelom prístupu je, aby sa verejnosť mohla týchto procesov a konaní zúčastniť a v týchto svoje pripomienky a námietky predložiť. Tento právny nárok žalobcom nebol v procese posudzovania a v správnom konaní odňatý. Aby však bolo možné ich vyjadrenia aj akceptovať a zohľadniť, je potrebné, že tieto budú kvalifikované a odborné, a teda také, aby celý povoľovací proces bol vedený výlučne v odbornej rovine t. j. na základe vyjadrení podávaných v prvom rade odborníkmi a odbornými organizáciami a nie v rovine predpokladov a ničím nepodložených dohadov a záverov. Na č.l. 151 súdneho spisu žalovaný uviedol, ako príklad účelovosti žalobnej argumentácie, žalovaný tiež zdôraznil, a ako to vyplýva aj zo záverečného stanoviska MŽP SR č. 1787/2016-3.4/ml zo dňa 04.03.2016, pokiaľ ide o neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania, tieto budú vyriešené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov, v týchto si žalobcovi ako zainteresovaná verejnosť budú môcť svoje námietky a pripomienky k ich vyriešeniu uplatniť. Osobitne je potrebné zdôrazniť podľa tvrdenia žalovaného, že stavebnej činnosti, pri ktorej nedôjde k rozširovaniu areálu tohto priemyselného podniku, ale za účelom modernizácie jeho priemyselnej výroby, ktorou sa má súčasne prispieť aj k ďalšiemu zlepšeniu ovzdušia, má dôjsť len k stavebným zmenám niektorých stavebných objektov, nakoľko na podporu vtedy svojich tvrdení o ich negatívnom vplyve na ovzdušie v meste Ružomberok a na zdravie jeho obyvateľov žalobcovia k svojim tvrdeniam nepredložili žiadne relevantné odborné analýzy a posudky, ktorými by tieto tvrdenia osvedčili a preukázali rozpor navrhovanej stavby s verejnými záujmami, tieto ich vyjadrenia potom nemožno považovať za dostatočné pre výrok o zrušení odvolacieho správneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
8. K žalobe podal písomné vyjadrenie ďalší účastník konania v rade 1/, ktoré súdu bolo doručené dňa 03.07.2017. Ďalší účastník v rade 1/ predovšetkým zdôraznil, že predmetom napadnutého rozhodnutia je projekt, ktorý účastník konania v rade 1/ plánuje zrealizovať v Ružomberku - ide
o technologickú modernizáciu a rozšírenie existujúcej celulózy z obdobia 80-tych rokov minulého storočia so súčasným cieľom navýšenia súčasnej kapacity výroby celulózy o 23%. Na projekt bolo vykonané posudzovanie EIA s odporúčacím záverečným stanoviskom MŽP SR pre realizáciu projektu. Z environmentálneho hľadiska, ktoré je dôvodom žaloby je potrebné zdôrazniť, že modernizácia podlieha okrem iného aj normám EÚ, podľa ktorých investícia musí spĺňať a bolo preukázané, že spĺňa závery o najlepších dostupných technikách, ktoré predstavujú garanciu aplikovania environmentálne prijateľných technológií. Už samotná táto skutočnosť hovorí o zmysluplnosti povoľovaného projektu z hľadiska ekologického, sociálneho, ekonomicko-hospodárskeho, pričom projekt predstavuje prirodzené pokračovanie modernizácie tradičného priemyslu v regióne pri aplikovaní aktuálne najlepších dostupných technológií. Vo vzťahu k prvému žalobnému bodu - dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, uvádza, že v žalobe absentujú akékoľvek relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Zo žaloby nevyplýva, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie, prípadne prečo by malo zistenie skutkového stavu byť nedostačujúce. Vo vzťahu k výhradám žalobcov k procesu EIA ďalší účastník uviedol vo vzťahu k tvrdeniu, že nemohli títo žiadať preskúmať súdne záverečné stanovisko EIA pred účinnosťou novely zákona EIA č. 314/2014, k tomuto uviedol, že podľa § 244 ods. 1 O.s.p. účinného do 13.06.2016 v spojení s § 244 ods. 3, § 244 ods. 6 a § 248 O.s.p., ktoré boli účinné do 13.06.2016, ktoré ustanovenia zároveň citoval. Zároveň poukázal aj na článok 9 ods. 2 medzinárodného dohovoru, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. tzv. Aarhuský dohovor, taktiež citoval aj článok 9 ods. 3 tohto dohovoru. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že samotná skutočnosť, že záverečné stanovisko bolo vydané podľa ustanovení zákona EIA v znení pred účinnosťou zákona č. 314/2014, z toho vyplývajúca skutočnosť, že voči záverečnému stanovisku nebolo možné uplatniť riadny opravný prostriedok neznamená, že účastníci konania - dotknutá verejnosť nemali možnosť uplatniť v preskúmaní zákonnosti záverečného stanoviska na súde resp. pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru vyplýva, že v čase vydania a zverejnenia záverečného stanoviska platný O.s.p. ako aj medzinárodný záväzok SR vyplývajúca z Aarhuského dovoru dáva legitímne právo podať zainteresovanej verejnosti žalobu proti záverečnému stanovisku na súde v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia, v tomto prípade zverejnenia. Zmeškanie lehoty nemožno pritom odpustiť a žalobcovia si zrejme toto právo neuplatnili. Bez ohľadu na vyššie uvedené a aj za predpokladu, že by súd sa nestotožnil s vyššie opísanou kvalifikáciou je nutné uviesť, že sú nie je oprávnený preskúmavať závery ustálené v procese EIA a vyplývajúce zo záverečného stanoviska. Účelom územného konania nie je pritom prehodnocovať alebo preskúmavať závery ustálené a zistené v procese EIA, na tento účel slúži predovšetkým prostriedok v podobe odborného posudku v procese EIA, ktorý v zmysle zákona EIA vypracuje nezávislá odborne spôsobilá osoba stanovená MŽP SR, ako príslušným orgánom. Závery odborného posudku pritom potvrdili správnosť záverov procesu EIA. Účelom ú zemného konania primárne by malo byť posúdenie umiestnenia stavieb súvisiacich s kapacitným rozšírením súčasnej výroby o 23% z pohľadu okrem iného vplyvu na umiestnenia stavieb na životné prostredie a z pohľadu prípustného poučného využitia územia a regulatívov určených v územnoplánovacou dokumentáciou. Rozsah námietok žalobcov týkajúcich sa technologického charakteru stavby a detailov navrhovanej zmeny činnosti by nemal byť predmetom územného povoľovacieho konania, ale až následne stavebného povoľovacieho konania. Správny orgán sa v konaní napriek vyššie uvedenému dôsledne zaoberal námietkami a odvolacími dôvodmi žalobcov, ktoré smerovali proti záverom EIA a ktoré sú v prevažnej časti identické so žalobnými argumentmi. Tvrdenie, že žalobcovia nemohli žiadať súdne preskúmanie záverečného stanoviska, keďže toto bolo vydané pred účinnosťou novely zákona EIA nič nemení na skutočnosti, že žalobcom nijako nebolo odopreté namietať závery správy o hodnotení v procese EIA, a to predkladaním námietok správe o hodnotení počas verejného prerokovania, ale aj v samotnom územnom konaní, pričom správne orgány sa s ich námietkami vždy riadne vysporiadali. Žalobcovia dávali súdu do pozornosti judikatúru ESĽP a nepriamo tak naznačujú možný rozpor so základnými ľudskými právami, konkrétne s právom na súkromný a rodinný život garantovaný ustanovením článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva identifikoval vo svojej judikatúre otázky týkajúce sa životného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť právo na život, právo na rešpektovanie súkromného rodinného života, ako aj obydlia, právo na spravodlivý proces a na prístup súdu, právo na získanie a oznamovanie informácií a názorov, právo na účinné prostriedky a právo na pokojné užívanie majetku. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP porušenie životného prostredia nevyhnutne nezahŕňa porušenie článku 8 Dohovoru, keďže tento neobsahuje výslovne právo na ochranu životného prostredia alebo ochranu prírody. Aby bolo možné uplatniť článok
8 Dohovoru, environmentálne faktory musia priamo a závažným spôsobom porušiť súkromný a rodinný život či domov (Fadeyeva proti Rusku, ods. 68, 69; Kyrtatos proti Grécku, rozsudok z 22.05.2003, ods. 52; Hatton a ostatní proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 8. júla 2003 (Veľká komora), ods. 96). Podľa ustálenej judikatúry ESĽP (Hatton a ostatní proti Spojenému kráľovstvu, ods. 128, Taskin a ostatní proti Turecku, ods. 119) ak majú verejné orgány rozhodnúť komplexné otázky týkajúce sa koncepcie životného prostredia a hospodárstva, rozhodovací proces musí obsahovať riadne prešetrenia a štúdie za účelom predvídať a vyhodnotiť vopred účinky na životné prostredie a umožni dosiahnuť správnu rovnováhu medzi rôznymi kolidujúcimi záujmami. Súd zdôraznil dôležitosť verejného prístupu k záverom týchto štúdií a k informáciám, ktoré by umožnili jednotlivcom odhadnúť nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení. To však neznamená, že rozhodnutia možno urobiť, iba ak sú dostupné rozsiahle a zmerateľné údaje vo vzťahu ku každému aspektu týkajúcemu sa záležitosti, o ktorej sa má rozhodnúť. Ďalší účastník konania v rade 1/ uvádza, že v územnom konaní, ani v konaní o EIA neboli namietané žiadne otázky týkajúce sa ľudských práv a základných slobôd, a to ani žalobcami, a preto sa s nimi správny orgán nezaoberal. Správny orgán mal za dostatočne preukázané účinky navrhovanej činnosti z konania EIA alebo z vlastných zistení, z ktorých nevyvodil závery o porušení ľudských práv a základných slobôd jednotlivcov v súvislosti so životným prostredím. V konaní bol preukázaný súlad miery vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie s platnými predpismi a nebol identifikovaný rozpor s Ústavou alebo Dohovorom garantovanými ľudskými právami a základnými slobodami. Verejnosti a jednotlivcom bol zabezpečený prístup k informáciám a rozhodovaciemu procesu tak, aby im bolo umožnené odhadnúť nebezpečenstvo, ktorému môžu byť vystavení a v tej súvislosti znášať námietky a pripomienky. Žiadna z pripomienok verejnosti nesmerovala k výslovným námietkam týkajúcich sa ľudských práv a slobôd konkrétnych jednotlivcov. Správny orgán napriek tomu, že tak nemusel sa v konaní dôsledne zaoberal jednotlivými námietkami Žalobcov ohľadom súladu návrhu s normami životného prostredia (najmä ochrany ovzdušia) a ohľadom správnosti záverov posúdenia na zdravie obyvateľstva, ktoré smerovali proti záverom EIA a ktoré sú v prevažnej časti identické so žalobnými argumentami. V tejto súvislosti sa Účastník konania odvoláva na grafickú prílohu tohto vyjadrenia, v ktorej Súdu prehľadným spôsobom predkladá označenie a vzájomný súvis s rozhodnutím - stanovísk, odborných posudkov a iných dôkazov, z ktorých správny orgán vychádzal. Nad rámec vyššie uvedeného Účastník konania predkladá súdu ako dôkaz listinu - podanie Mesta Ružomberok, útvar hlavného architekta, označené ako „Vec: Výklad záväzných regulatívov územného plánu mesta Ružomberok"1 zo dňa 31. mája 2017 (ďalej len „Autentický výklad"), ktorým vyššie uvedený orgán verejnej správy, ako orgán územného plánovania autenticky interpretuje tam označené záväzné časti územného plánu Mesta Ružomberok. Z Autentického výkladu vcelku jednoznačne vyplýva nezmyselnosť a účelovosť konštatovaní Žalobcov uvedených v bodoch 37 až 41 Žaloby. V súvislosti s tretím žalobným bodom (Namietanie zdravotného stavu obyvateľov mesta) sa častník konania rovnako odvoláva na svoje skoršie tvrdenia uvedené v tomto vyjadrení vyššie (rovnako platia vyjadrenia najmä v bodoch 1.1, 1.2 a 1.4) ale najmä na obsah osobitnej časti vyjadrenia. Nad ich rámec uvádza, že samotné „namietanie zlého zdravotného stavu obyvateľov v Ružomberku" nie je a ani nemôže byť žalobným dôvodom v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP nakoľko nejde o konkrétny skutkový ani právny dôvod, ktorý by zapríčiňoval nezákonnosť Prvostupňového rozhodnutia alebo Druhostupňového rozhodnutia. Uvedené je celkom zrejmé z konštrukcie právnej normy (§ 182 SSP) a preto konštatovaniu uvedenému v bode 42 Žaloby nie je možné priznať akúkoľvek relevanciu. Ostatne, k takémuto záveru je nevyhnutné dospieť už len z bodu 45 Žaloby, kde Žalobcovia uvádzajú nasledovne: žalobcovia, samozrejme, nevytvárajú jednoznačné, čo je príčinou týchto nepriaznivých údajov vo vzťahu k okresu Ružomberok.". Účastník konania ďalej uvádza, že Žalobcovia sa, obdobne ako v prípade prvých dvoch žalobných dôvodov, sťažujú skôr na Proces EIA. Takýto prístup je však nielen procesné neudržateľný (nejde o žalobný dôvod v zmysle SSP, keďže predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti Prvostupňového a Druhostupňového rozhodnutia a nie Procesu EIA) ale aj obsahovo nesprávny. K tomu sa Účastník odvoláva na nasledujúci bod. Rovnako aj v tomto žalobnom bode žalobcovia neuvádzajú v čom konkrétne namietané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Účastník konania uvádza ku konkrétnym námietkam Žalobcov v tomto žalobnom bode, že HIA vypracovaná pre predmetnú investíciu RNDr. X. A., bola hodnotená ďalšou nezávislou odborne spôsobilou MUDr. J. H., ktorá bola prizvaná k vypracovaniu odborného posudku v procese EIA (Odborné stanovisko k hodnoteniu vplyvov na verejné zdravie pre „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok", november 2015). K námietkam žalobcov proti súhlasnému stanovisku RUVZ LM, ktoré opakovane spochybňovalo vykonané HIA sa vyjadroval aj hlavný hygienik ÚVZ SR Bratislava. Ani v jednom prípade neboli spochybnené závery hodnotenia RNDr. A.. Účastník konania má za to, že názor troch nezávislých odborníkov, ktorý dal odpovede na námietky Žalobcov už v konaní nemožno
spochybniť len na základe laického hodnotenia niekoľkých ukazovateľov vytrhnutých z kontextu ďalších ukazovateľov. Osobitne ak okres Ružomberok nie je ako okres, kde by bol zdravotný stav silne narušený, uvedený ani v Správe o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012 - 2014, ktorú spracováva nezávislá odborná organizácia. Žalobcovia v bode 44 Žaloby veľmi kategoricky uvádzajú, že hodnotenie vplyvov na verejné zdravie pre projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok, ktoré spracovala RNDr. X. A. podľa vyhlášky MZ SR č. 233/2014 Z. z., považujú za nedostatočné a subjektívne. Zo samotného ďalšieho textu bodu 44 Žaloby je však zrejmé, že ide vskutku o povrchné a ničím nepodložené demagogické tvrdenie, ktoré svojim obsahom de facto ani nemôže vyvolať polemiku inú ako o jeho forme. Uvedené taktiež preukazuje skutočnosť, že s dokumentom, o ktorom Žalobcovia vyhlasujú, že je „nedostatočný a subjektívny" sa Žalobcovia obsahovo nesnažia ani len polemizovať resp. uviesť iné (alternatívne) skutočnosti alebo aspoň predložiť alebo čo i len navrhnúť iný dôkaz, ktorý by takýto odborný posudok konfrontoval. V súvislosti so všeobecnými námietkami, že hodnotenie vplyvov na verejné zdravie je nedostatočné a subjektívne bolo pritom v konaní preukázané, že: Pri hodnotení zdravotného rizika chemických látok vychádzala autorka z metodiky US EPA, prevzatej aj Európskou úniou (J.H., str. 5); Postup hodnotenia bol vysoko konzervatívny, nakoľko boli počítané hodnoty znečistenia i z krátkodobých maximálnych scenárov, ktoré nie sú pre hodnotenie celoživotnej expozície relevantné a predstavujú značné navýšenie koeficientov rizika (J.H., str. 6); ÚVZ SR konštatoval, že pri podrobnom skúmaní HIA sa úrad zameral na správnosť postupu hodnotenia, použité údaje o zdravotnom stave dotknutej populácie, údaje o znečistení prostredia pochádzajúce z prevádzky Mondi SCP, a.s., na relevantnosť a hodnovernosť zdrojov týchto údajov a správnosť interpretácie údajov (najmä z pohľadu ich koncentrácie a škodlivosti) vo vzťahu k zdraviu a zistil, že vo vzťahu k chemickým látkam v prostredí (ovzduší) pochádzajúcich z prevádzky žiadateľa je HIA založené na existujúcich, dostupných, kvalitatívne i kvantitatívne dostatočných údajoch potrebných pre vyhodnotenie zdravotného rizika pre obyvateľov danej lokality (ÚVZ SR, str. 4). V súvislosti s námietkou ohľadom trendov a hodnôt štatistických ukazovateľov (strednej dĺžky života, vyššej úmrtnosti na rakovinu, počtu hospitalizácií v nemocnici) a ich porovnaní s inými mestami a územnými celkami bolo pritom v konaní preukázané, nasledovné: V žiadnej z publikovaných správ o zdravotnom stave obyvateľstva sa okres RK neuvádza ako okres, kde by bol zdravotný stav silne narušený, v najnovšej správe sú uvedené 3 okresy s najnižšou a 3 okresy s najvyššou priemernou mierou Štandardizovanej úmrtnosti v príslušných vekových skupinách a ani v jednej vekovej skupine okres RK nepatrí medzi tie najhoršie, ale ani najlepšie (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str. 55). V ukazovateľoch stredná dĺžka života či už pre mužov alebo ženy v r. 2013 nepatrí ani medzi najhoršie ani medzi najlepšie (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str. 55). Porovnávať dva okresy, resp. dve mestá vo vybraných štatistických ukazovateľoch bez zohľadnenia všetkých ovplyvňujúcich faktorov, napr. počet a vek obyvateľov a len v niektorých ukazovateľoch je ťažko zdôvodniteľné pre korektné hodnotenie (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 zákona č. 24/2006 Z. z., str. 55). Jednoduché porovnávanie trendov vývoja je neakceptovateľné (ÚVZ SR, str. 5). Výber porovnávania len dvoch susedných okresov je neopodstatnený a nevýpovedný, navyše nemusí zodpovedať interpretácii uvedenej v pripomienkach (napr., hoci počet hospitalizovaných v roku 2013 bol vyšší v RK ako v LM, čas strávený v nemocnici bol v RK nižší ako v LM a výrazne nižší ako v ZA kraji aj ako v SR, počet zomretých z hospitalizovaných bol významne vyšší v LM ako RK, navyše boli zistené významné nedostatky v štatistike hospitalizovaných, počty boli dodatočne korigované v správe (1) a v niektorých prípadoch činili až 30% odchýlky. Navyše, v štatistike hospitalizovaných sú uvedené aj prípady hospitalizácii, ktoré nesúvisia s chorobami (spontánny pôrod, narodenia zdravého dieťaťa, sprevádzanie chorého zdravou osobou) a tie sú práve najčastejšie (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str. 55). Nárast ochorení na rakovinu je v meste RK vyšší ako v LM by bolo možné zdôvodniť na základe analýzy veku obyvateľstva (v meste RK je o 5 % viac obyvateľov nad 50 rokov ako v LM), indexu starnutia, zastúpenia mužov a žien, vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, druhu onkologického ochorenia a v každom prípade by bolo výpovednejšie porovnanie aj s inými okresmi, či mestami (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str. 55). Podľa zverejnených údajov u mužov prevažovali najmä zhubné nádory hrubého čreva (kolorekta) u žien boli na prvom mieste zhubné nádory prsníka - príčiny týchto ochorení sa spájajú skôr s inými faktormi ako kvalita ovzdušia (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str. 55). Výskyt onkologických ochorení presahuje priemer Slovenska v okresoch Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja. Vyšší výskyt rakoviny na západnom Slovensku je daný väčším počtom veľkých miest, v ktorých prevláda západný životný štýl, vyšším priemerným vekom dožitia (S. O.: Odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA, str.55). Porovnávanie okresov nemožno stotožňovať s porovnávaním aglomerácie mesta Ružomberok (ÚVZ SR, str. 5). Rozptyl štatistických údajov o úmrtnosti a chorobnosti populácie je o.i. spôsobený metodikou zberu údajov, (ne)akceptovaním povinného hlásenia, (ne)správnosťou
vyplňovaných štatistických hlásení a pod. (H., str. 7). Štatistické údaje z malých celkov sú postihnuté chybou malých čísel, t.j. niekoľko náhodných ochorení alebo úmrtí môže skresliť výslednú hodnotu ukazovateľa (H., str. 7). Čo sa výskytu onkologických ochorení týka - napr. v tabuľke uvádzanej OZ o úmrtnosti na rakovinu sú paradoxne priaznivejšie výsledky v okrese Ružomberok v r. 2000 - 2012 oproti okresu Liptovský Mikuláš. Kvalita ovzdušia bola v minulosti v meste dlhodobo podstatne horšia, mala by sa preto prejaviť v zhoršení ukazovateľov i v minulosti. Rozdiely v údajoch za okres RK a LM však ani v rokoch 2013 a 2014 nie sú štatisticky významné a ich absolútne hodnoty je potrebné brať v kontexte s vyššie uvedenými možnými chybami (H., str. 7). Hodnotenie nárastu úmrtnosti na rakovinu v posledných troch rokoch v mestách RK a LM je vzhľadom na použitie absolútnych čísel irelevantné. V jednotlivých rokoch v sledovaných mestách kolísal počet obyvateľov, ich vekové zloženie, úmrtnosť ovplyvňuje aj národnostné a sociálne zloženie a pod. Túto špecifickú úmrtnosť môže významne ovplyvniť aj starnutie populácie v okrese, nakoľko úmrtia na nádorové ochorenia sú v popredí príčin úmrtia u starých osôb. Súčasne môže ísť o chybu malých čísel (H., str. 7). Iba niektoré druhy onkologických ochorení môžu mať súvis so znečistením ovzdušia. Vysoká úmrtnosť našej populácie na onkologické ochorenia napr. hrubého čreva, prsníka, maternice, prostaty a pod. nemajú s inhaláciou znečisťujúcich látok žiadne príčinné väzby. Prípadný lokálny nárast onkologických ochorení v okrese LM, ktorý zo štatistického hľadiska dosiaľ nepovažujeme za preukázaný, by potom potreboval podrobnejší rozbor, ktorý je nad rámec posudku o hodnotení vplyvu posudzovanej činnosti na verejné zdravie (H., str.7). Účastník konania uviedol tento príklad vyššie [teda príklad porovnania argumentácie Žalobcov (strohé dogmatické tvrdenie typu „ ... Žalobcovia považujú za nedostatočné a subjektívne") so skutočnosťami preukázanými v priebehu správneho konania resp. Procesu EIA, ktorý mu predchádzal a z ktorého konanie vychádzalo] zámerne, keďže tento príklad vhodne ilustruje rozdiel v prístupoch účastníkov konania. Z tohto príkladu je zároveň zrejmé, že ani Prvostupňovému rozhodnutiu ani Druhostupňovému rozhodnutiu nie je možné vytknúť (i) že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; (ii) že by bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov alebo (iii) že by zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Naopak! Zo skutočností uvedených v tomto Vyjadrení vyššie teda vyplýva, že: Žaloba je de facto neodôvodnená resp., že neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 182 SSP osobitne, že neobsahuje dôvody, z ktorých je zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, výhrady Žalobcov smerujú v prevažnej miere proti Záverečnému stanovisku z procesu EIA a nie proti Prvostupňovému a Druhostupňovému rozhodnutiu, v procese EIA tieto výhrady boli riadne vyhodnotené, pričom Súd nieje oprávnený tieto závery preskúmavať, Správne orgány sa s jednotlivými námietkami Žalobcov už v konaní riadne zaoberali, pričom na rozdiel od Žalobcov svoje rozhodnutie opreli o odborné posudky, stanoviská orgánov štátnej správy a ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré všetky aj vzájomne a opakovane potvrdzuj úco/preverujúco vyvrátili uvádzané námietky k posúdeniu vplyvu návrhu na životné prostredie a zdravie. Je preukázané, že Žalobcovia naproti tomu uvádzajú zmätočnú, účelovú a pravdu skresľujúcu argumentáciu, alebo vlastné neodborné závery, bez opory odborne spôsobilých osôb alebo tvrdenia, ktoré ani nemôžu byť žalobným dôvodom, Správny orgán mal v konaní súlad s územným plánom mesta potvrdený samotným mestom Ružomberok a odbornými závermi EIA a rovnako ho sám preveril, pričom dospel k odôvodnenému záveru, že Žalobcami uvádzané regulatívy v oblasti životného prostredia nie sú relevantné pre daný konkrétny prípad. Zo všetkých uvádzaných skutočností vyplýva, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a preto Účastník konania navrhuje, aby v súlade s ustanovením § 190 SSP žaloba žalobcov bola rozsudkom súdu zamietnutá v plnom rozsahu.
9. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo vyjadrení poukazuje na osobitnú časť vyjadrenia, ktorá sa nachádza na č. l. 170-203 súdneho spisu.
10. Ďalší účastník konania v rade 2/ Občianske združenie Zdravý Domov sa k žalobe písomne nevyjadril. Rovnako sa k žalobe písomne nevyjadrili ani ďalší účastníci konania v rade 3/ až 6/.
11. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania v rade 1/ žalobcovia v rade 1/ až 3/ podali písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 23.08.2017 (duplika žalobcov). Uvádzajú, že vyjadrenie predovšetkým ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je mimoriadne rozsiahle, v zásade sa však v mnohom opakuje, nemožno sa teda zbaviť dojmu, že v ňom ide predovšetkým o kvantitu. K námietke účastníka konania, že žaloba je de facto neodôvodnená, žalobcovia upriamujú pozornosť súdu na žalobu, ktorá obsahuje dostatočne podrobnú argumentáciu. Podstatou tvrdení žalobcov je skutočnosť, že územné konanie a rozhodnutie vo veci stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP,
a.s. Ružomberok" nedostatočne zohľadňovalo dopad stavby na životné prostredie (stav ovzdušia) a zdravie obyvateľstva. Správne orgány v zásade formálne správne zhromaždili podklady pre rozhodnutie, avšak ich vyhodnotenie bolo formalistické, a teda nedostatočné. Žalovaný ako aj účastník konania sa vo svojich vyjadreniach zaoberali jednotlivými tvrdeniami žalobcov, zámerne však nehodnotili celkový dopad umiestňovanej stavby na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Žalobcovia namietali v tomto ohľade nedostatočnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj „zákon o EIA"). Namietali, že nedostatočné zohľadnenie viacerých faktorov a skutočností (viac v bodoch 17-23 žaloby) je v rozpore so zmyslom zákona o EIA a s príslušnými smernicami EÚ (predovšetkým Smernica EP a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe). Na margo námietky účastníka konania, že mali proces EIA a Záverečné stanovisko namietať v konaní pred súdom, resp. pred ústavným súdom žalobcovia poukazujú na judikatúru všeobecných súdov. Z uvedeného vyplýva, že právny stav (znenie zákona o EIA) v čase, kedy sa vykonávalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nebolo možné samostatne preskúmať ako výsledok tohto procesu. Jeho preskúmanie bolo možné len v rámci nasledujúceho povoľovacieho konania - ktorým je práve územné konanie. Naopak - v súlade s § 37 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. je stavebný úrad povinný posúdiť všetky podklady pre vydanie rozhodnutia, ich vzájomný súlad a posúdiť aj vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Preto stavebný úrad posúdi aj záverečné stanovisko z procesu EIA - ako jeden z nevyhnutných podkladov rozhodovania. Vo vzťahu k stavu ovzdušia a k vplyvu povoľovanej stavby na jeho kvalitu žalovaný ako aj účastník konania zdôrazňujú, že Mondi SCP je len jedným z veľkých znečisťovateľov, pričom však používa najlepšiu dostupnú technológiu, predpokladá sa zníženie niektorých emisií (TZL, SO2) a majoritný podiel na emisiách majú údajne iné zdroje ako veľké priemyselné zdroje - konkrétne to majú byť malé a stredné zdroje bez náležitej odlučovacej techniky, doprava a diaľkový prenos). Podobne v rámci Slovenska majú byť najvýznamnejším znečisťovateľom ohľadom PM10 a PM2,5 malé zdroje znečisťovania (vykurovanie domácností). K uvedenému uvádzame, že tieto tvrdenia nie sú kompletné. Matematické modelovanie rozptylových štúdií vôbec nezodpovedá skutočnosti, napr. havarijné úniky vysoko koncentrovaných zápachov vôbec neboli zohľadňované, hoci napr. v roku 2015 boli tieto úniky každý druhý deň. O nepriaznivom stave svedčí aj fotodokumentácia, ktorú žalobcovia predložili v územnom konaní a ktorou sa žalovaný ani prvostupňový orgán nezaoberali. V tejto súvislosti sme predložili aj tabuľku preukazujúcu, že každým zvýšením výroby došlo ak k nárastu emisií veľkých a stredných zdrojov znečistenia. Z tabuľky, ktorá je prílohou tohto vyjadrenia, je nepochybné, že Mondi SCP a jeho závody patria jednoznačne k najvýznamnejším veľkým znečisťovateľom v okrese Ružomberok. Dlhodobý trend ukazovateľov stavu ovzdušia (emisie/imisie) v lokalite Ružomberka teda nepotvrdzuje jednoznačne zmysluplnosť realizácie modernizačných technologických opatrení v Mondi SCP, ako to tvrdí účastník konania. Dlhodobý trend, naopak, preukazuje kolísavý trend. Napr. pri TZL je zrejmá významne rastúca tendencia od roku 2000 až do roku 2002-2003, potom nasleduje pokles, avšak od roku 2009 nasleduje ďalší nárast, v celkových číslach ešte väčší ako v predchádzajúcich rokoch, ktorý zatiaľ kulminoval v roku 2013. Podiel TZL z Mondi SCP v okrese Ružomberok v porovnaní s rokom 2000 pritom narástol o 13 % (v rokoch 2011-2013 bol dokonca až 97 % z celkových TZL emisií). Z uvedeného tiež vyplýva, že hlavným zdrojom TZL v lokalite nie sú malé a stredné zdroje, ale emisie z veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia. Čo sa týka námietky, že malé zdroje znečistenia ovzdušia a doprava sú podstatným zdrojom znečistenia, k tomu žalobcovia uvádzajú, že tieto sa vyskytujú vo väčšej alebo menšej miere aj v iných mestách. Tie však zvyčajne nie sú lokalizované v kotlinách s nedostatočnými a nevhodnými rozptylovými podmienkami, ktoré sú navyše zhoršované aj emisiami účastníka konania vo forme vodnej pary z jednotlivých prevádzok Mondi SCP. (Fotodokumentáciu žalobcovia predkladali v priebehu konania). Túto skutočnosť povoľujúce orgány úplne ignorovali a nezaoberali sa ňou. K nesúladu s územným plánom mesta Ružomberok účastník konania poukazuje na dokument, ktorý označuje zavádzajúco ako „Autentický výklad", t.j. „Výklad záväzných regulatívov územného plánu mesta Ružomberok" zo dňa 31.05.2017. V citovanom dokumente sa mesto Ružomberok vyjadruje okrem iného k interpretácii či. 6 ods. 1 písm. f) záväznej časti územného plánu Mesta Ružomberok, ktorý ako jednu zo záväzných zásad v oblasti starostlivosti o životné prostredie, časť ochrana ovzdušia, stanovuje ako „realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území miesta". Mesto Ružomberok v tomto dokumente spochybňuje vlastný územný plán a jeho záväznosť, pričom relativizuje a bagatelizuje jeho záväzné regulatívy. Uvádza, že uvedený „regulatív je potrebné vykladať ako všeobecnú povinnosť realizovať technologické opatrenia v priebehu časového horizontu, v ktorom sa územným plánom vyjadrujú a zabezpečujú strategické a dlhodobé zámery mesta alebo regiónu v priestore, teda v časovom horizonte, ako sme už spomenuli, do roku 2025. Regulatív ukladá povinnosť „realizovať technologické
opatrenia na zníženie emisií" bez bližšieho časového určenia. Má sa teda na mysli vykonanie opatrení v čase primeranom povahe aktuálnosti územného plánu, pokiaľ nie je stanovené inými normami v oblasti životného prostredia inak. Inými slovami, pri hodnotení zmeny, ktorou je dotknutý významný zdroj znečistenia ovzdušia na území mesta nevyplýva bezprostredne povinnosť aplikovania vykladaného regulatívu za účelom posúdenia súladu s územným plánom." Vo vzťahu k Mondi SCP potom uvádza, že „v konkrétnom prípade prevádzky Mondi SCP je uplatňovanie a vyhodnocovanie plnenia uvedeného regulatívu potrebné vykonať v kontexte dlhodobého postupného reťazca realizovaných a plánovaných projektov spoločnosti Mondi SCP a.s., ktorými sa zabezpečuje modernizácia technológií, súlad s limitmi BAT, nie však v bezprostrednej väzbe na konkrétny povoľovaný projekt." V čl. 6 ods. 5 písm. a) záväznej časti územného plánu mesta Ružomberok sa ustanovuje záväzná zásada v oblasti starostlivosti o životné prostredie, časť ochrana pred účinkami zápachu nasledovne: „na území mesta neuvažovať o lokalizácii prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov dôslednej uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu". Túto časť územného plánu mesto Ružomberok interpretuje tak, že sa údajne „nevzťahuje na existujúce prevádzky, teda ani na predmetnú prevádzku v priemyselnom areáli Mondi, ale smeruje výlučne k zamedzeniu výstavby ďalších nových prevádzok na území mesta produkujúcich obťažujúci zápach". Takáto interpretácia je absurdná. Znamená, že čokoľvek sa realizuje v priemyselnom areáli patriacom Mondi SCP, môže prekračovať a ignorovať záväzné regulatívy územného plánu. Okrem toho táto interpretácia nemá ani oporu v stavebnom poriadku - § 11 ods. 5 a § 13, ktoré pri regulácii územného plánu obce nerozlišujú medzi existujúcimi a novými prevádzkami. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na jednu zo základných zásad správneho konania (ktorá sa vzťahuje aj na územné konanie) - zásada rovnakého zaobchádzania (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Navyše je však uvedená interpretácia aj v rozpore s predchádzajúcim stanoviskom mesta Ružomberok, č. UHA-8880/6769/2014-TE1-JU zo dňa 27.11.2014. Toto stanovisko predkladalo mesto Ružomberok k zmene navrhovanej činnosti „PROJEKT 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok". V citovanom stanovisku mesto Ružomberok upozornilo Mondi SCP, a.s. okrem iného aj na regulatívy v záväznej časti územného plánu, konkr. na či. 6 ods. 1, 2 a 5. Z uvedeného je zrejmé, že dokument, na ktorý účastník konania vo svojom vyjadrení poukazuje, je zmätočný, keďže účelovo a nesprávne interpretuje ustanovenia záväzných častí územného plánu mesta Ružomberok. Navyše je aj v rozpore s predchádzajúcou interpretáciou a postojom mesta. Svedčí len o tom, že povinnosti vyplývajúce zo záväzných regulatívov územného plánu sa účastník konania snaží bagatelizovať a spochybňovať. Napokon mesto Ružomberok v uvedenom dokumente poukazuje na zákon č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej aj „zákon o IPKZ"), pričom uvádza, že „uvedený regulatív je preto potrebné vykladať v kontexte vyváženého vzťahu požiadaviek na kvalitné životné prostredie a požiadavky na sociálny a hospodársky trvalo udržateľný rozvoj. Z uvedeného dôvodu význam regulatívu v slovnom spojení „realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií" je preto potrebné vykladať nie zužujúcim spôsobom, ale predovšetkým ako požiadavku aplikácie a realizácie najlepších dostupných techník v zmysle definície podľa § 2 písm. I) zákona č. 39/2013 Z.z." Aj táto interpretácia preukazuje účelovosť postoja mesta a účastníka konania. Zámerne totiž opomenuli účel zákona o IPKZ, ktorý je vyjadrený v ust. § 2 písm. a), v zmysle ktorého „integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia". Žalobcovia podotýkajú, že je všeobecne známou skutočnosťou, že sulfátová výroba celulózy je zdrojom emisií rôznych znečisťujúcich látok (vrátane nebezpečných), najmä zápachov (typických pre Ružomberok), a práve výrobu celulózy plánuje Mondi SCP zvýšiť. To jednoznačne prinesie zvýšenie emisií, čo napokon potvrdila aj EIA, hoci takéto zvýšenie závery EIA považujú za akceptovateľné. V zmysle § 8 ods. 1 a 3 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, pričom zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územné plány sú pritom základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie. V tomto zmysle treba interpretovať aj ich (predovšetkým) záväzné časti. Žalobcovia sú presvedčení, že príslušné orgány (v procese EIA), ale aj žalovaný a prvostupňový orgán účelovo interpretovali záväzné časti platného územného plánu mesta Ružomberok a umožnili tak umiestnenie stavby, ktorá tieto regulatívy opomína alebo jednoducho ignoruje. Žalobcovia sú presvedčení, že už len z tohto dôvodu mali stavebné orgány (vrátane žalovaného) návrh účastníka konania zamietnuť. K námietkam ohľadom zdravotného stavu obyvateľstva žalobcovia uvádzajú nasledovné: Žalovaný a účastník konania spochybňujú a zosmiešňujú tvrdenia
žalobcov. Tí v priebehu územného konania vychádzali z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (z ktorých vychádzala aj RNDr. A., ale aj spracovateľ EIA EKOS plus s.r.o., Bratislava). Žalobcovia však vychádzali z údajov za obdobie 20 rokov, nielen selektívne vybraných 2-3 rokov. Podstatou tvrdení žalobcov v tejto súvislosti ale je predovšetkým snaha poukázať na nie priaznivý zdravotný stav obyvateľov Ružomberka a okolia. Teda skutočnosti, ktoré by mali stavebné úrady zohľadniť v povoľovaní umiestnenia stavby, ktorá môže mať negatívny vplyv na zdravie a na životné prostredie (§ 37 stavebného zákona). Aj v tomto prípade však stavebné orgány postupovali účelovo a nedôsledne. Žalobcovia namietali tiež „Hodnotenie vplyvu na verejné zdravie Projektu 2000 v Mondi SCP", ktoré bolo spracované k Správe o hodnotení v procese EIA, pretože hodnotenie vplyvu na verejné zdravie neobsahuje všetky požadované údaje podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 233/2014 Z.z.: i. chýbajú údaje o výskyte chronických ochorení (kap. IV, bod 3 prílohy vyhlášky MZ SR č. 233/2014 Z.z.), uvedená je len úmrtnosť na vybrané ochorenia -tab. č. 5 a 6 ii. chýbajú výsledky biomonitoringu (kap. IV, bod 3 prílohy vyhlášky MZ SR č. 233/2014 Z.z.) iii. chýba porovnanie ukazovateľov zdravotného stavu dotknutej populácie s údajmi za populáciu vyššieho územného celku a populáciu Slovenskej republiky (kap. IV), v tab. č. 5 chýbajú údaje za okres Ružomberok, prípadne za okres Liptovský Mikuláš. Demografické údaje a údaje o úmrtnosti obyvateľstva sú porovnávané len vo vybraných dvoch-troch rokoch: v tab. č.l - 2005 a 2014, v tab. č. 2 - 2004 a 2013, v tab. č. 3A - 2005 a 2014, v tab. č. 4 - 2004, 2008 a 2013, v tab. č. 5 - 2004 a 2013, v tab. č. 6 - 2004, 2008 a 2013. Iba v tab. č. 3B je uvedené dlhšie časové obdobie 2005 až 2014, naopak, v tab. č. 3C nie sú uvedené žiadne roky. Žalobcovia spracovali údaje o príčinách úmrtnosti (diagnózy sú zhromažďované z úmrtných listov) za obdobie 20 rokov (od roku 1996), v ktorom je možné vysledovať a vyhodnotiť jednotlivé trendy. Okrem toho vychádzali aj zhodnotenia zdravia obyvateľov v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš spracovanom RÚVZ Liptovský Mikuláš, pričom súhlasné stanovisko namietali v konaní ako nesprávne. Zároveň predložili súhrn, resp. výťah z odbornej literatúry zo zdravotnej štúdie spracovanej práve aj RÚVZ Liptovský Mikuláš a Banská Bystrica, predložili štúdiu genotoxicity detí v Ružomberku a v Liskovej a jej závery. RÚVZ svoje stanovisko k ÚK potvrdil a následne ho potvrdil aj nadriadený ÚVZ SR. V stanovisku ÚVZ SR nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a dôkazy. S ohľadom na vyššie uvedené preto žalobcovia žiadajú, aby súd vyhovel ich návrhu tak, ako je uvedený v žalobe zo dňa 19.02.2017.
12. Ďalší účastník konania v rade 1/ dňa 21.9.2017 podal súdu písomné vyjadrenie k duplike žalobcov, pričom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, zastal na názore vo vzťahu k nemožnosti preskúmať záverečné stanovisko EIA, že ide už o prekonaný názor z dôvodov, ktoré tu uviedol, pričom súd nie je oprávnený v územnom konaní závery uzavretého procesu spochybniť.
13. Správny súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 25.10.2017. Na tento sa nedostavili žalovaný a ani ďalší účastníci konania v rade 2/ až 6/. Doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnoli, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal s poukazom na § 115 SSP aj v ich neprítomnosti. Súd s poukazom na ust. § 116 SSP vyhlásil rozsudok dňa 22.11.2017 z dôvodu, že predmetom posúdenia bola zložitá právna otázka.
14. Právny zástupca žalobcov zotrval na dôvodoch žaloby, žiadal, aby bolo žalobe vyhovené.
15. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v rade 1/ žiadal, aby súd žalobu zamietol, odkázal na dôvody uvedené v písomných podaniach, mal zato, že rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom, osobitne poukázal na proces posudzovania predmetnej stavby podľa zákona č. 26/2006 Z.z..
16. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní všeobecnou správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj podkladu k vydanému rozhodnutiu resp. jeho procesu ( záverečné stanovisko EIA vydané MŽP SR ) v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcov ( § 177 a nasl. SSP ) mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci boli potom správne aplikované ust. Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a tiež zákona č. 71/1967 Zb. Preto bola žaloba postupom podľa ust. § 190 SSP zamietnutá ako nedôvodná z nasledovných dôvodov:
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
19. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a). 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb ( Stavebný zákon ). územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.
21. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
22. Podľa § 27 ods. 1 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vláda vyhlási nariadením. Záväzné časti územného plánu vojenského obvodu sa nezverejňujú. Samosprávny kraj schvaľuje územný plán regiónu a jeho záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Samosprávny kraj zverejní záväzné časti územného plánu regiónu a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, b) doručením dotknutým obciam a dotknutým orgánom. Obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom. Obec o schválení územného plánu zóny individuálne upovedomí osoby, s ktorými návrh územného plánu prerokovala jednotlivo. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
23. Podľa § 35 ods. 1 až 4 zákona č. 50/1976 Zb., územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( § 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. Ak stavebný úrad zastaví územné konanie
z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh späť, na zastavenie konania nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania.
24. Podľa § 36 ods. 1 až 5 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. S dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých stanoviská a vyjadrenia k návrhu na vydanie územného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím územného konania, obmedzí stavebný úrad prerokovanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky splnené.
25. Podľa § 37 ods. 1 až 4 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
26. Podľa § 38 zákona č. 50/1976 Zb., ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
27. Podľa § 38a zákona č. 50/1976 Zb., s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.
28. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb., v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.
29. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
30. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
31. Podľa § 39a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby.
32. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
33. Podľa § 39a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.
34. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb.).
35. Podľa § 140a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
36. Podľa § 140a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
37. Podľa § 140a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.
38. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
39. Podľa § 140b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
40. Podľa § 140b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.
41. Podľa § 140b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
42. Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.
43. Podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
44. Podľa § 140b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.
45. Podľa § 140c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu, je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu.
46. Podľa § 140c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ak ide o také využívanie územia, stavbu alebo ich zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán podľa osobitného predpisu záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, stavebný úrad zašle príslušnému
orgánu elektronicky alebo písomne návrh na začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania, ktorý obsahuje písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku, projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania, spoločne s oznámením o začatí územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania. Písomné vyhodnotenie pripomienok zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo niektoré z konaní uvedených v prvej vete.
47. Podľa § 140c ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad dostane na základe podania návrhu na začatie konania podľa odseku 2 záväzné stanovisko príslušného orgánu, v ktorom sa vyjadruje nesúlad návrhu na začatie územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania s osobitným predpisom alebo s rozhodnutiami vydanými podľa osobitného predpisu, stavebný úrad toto konanie preruší a určí lehotu na zosúladenie návrhu na začatie konania s osobitným predpisom alebo s rozhodnutiami vydanými na jeho základe. Ak navrhovateľ v určenej lehote podanie nezosúladí, stavebný úrad konanie zastaví.
48. Podľa § 140c ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ak navrhovateľ podá návrh na začatie územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania, pričom územie alebo stavba, ktorej sa toto konanie týka, boli predmetom konania podľa osobitného predpisu a v záverečnom stanovisku bol vyslovený nesúhlas s uskutočňovaním stavby alebo využívania územia, stavebný úrad konanie zastaví.
49. Podľa § 140c ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., ak vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania bolo ku dňu jeho začatia už začaté a právoplatne neukončené konanie podľa osobitného predpisu, stavebný úrad do dňa jeho právoplatného ukončenia svoje konanie preruší.
50. Podľa § 140c ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., ak sa stavebný úrad odôvodnene domnieva, že vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania malo byť uskutočnené konanie podľa osobitného predpisu, ktoré sa však do dňa začatia územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania nezačalo, zašle návrh na začatie uvedeného konania postupom podľa odseku 2 príslušnému orgánu. Príslušný orgán k tomuto návrhu vypracuje záväzné stanovisko, ak zistí jeho nesúlad s osobitným predpisom, v ktorom uvedie túto skutočnosť.
51. Podľa § 140c ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., ak v priebehu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania vznikne potreba vykonania zmeny, v dôsledku ktorej sa predmet tohto konania stane navrhovanou činnosťou alebo zmenou navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom povoľovania, je navrhovateľ povinný oznámiť stavebnému úradu skutočnosť, že v súvislosti s uvedenou zmenou predkladá príslušnému orgánu oznámenie o zmene podľa osobitného predpisu alebo zámer podľa osobitného predpisu. Stavebný úrad preruší konanie až do ukončenia konania príslušného orgánu k tejto navrhovanej činnosti alebo zmene navrhovanej činnosti podľa osobitného predpisu.
52. Podľa § 140c ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb., proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
53. Podľa § 140c ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb., lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8.
54. Podľa § 140c ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb., podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.
55. Podľa § 140c ods. 11 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, po doručení odvolania podľa odseku 8
a) upovedomí o jeho obsahu okrem ostatných účastníkov konania aj príslušný orgán, ktorý je v uvedenom odvolacom konaní dotknutým orgánom, b) vyzve ostatných účastníkov konania, aby sa vyjadrili k obsahu odvolania, c) podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.
56. Podľa § 140c ods. 12 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu.
57. Podľa § 140c ods. 13 zákona č. 50/1976 Zb., územné rozhodnutie o umiestnení stavby, územné rozhodnutie o využití územia, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musia obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a zo záverečného stanoviska, ak boli vydané.
58. Podľa článku 2 ods. 1 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, záväzné časti územného plánu obce (mesta) obsahujú regulatívy územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb.
59. Podľa článku 2 ods. 2 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, zásady - určujú základnú koncepciu funkčného využitia a priestorového usporiadania a vymedzeného riešeného územia obce.
60. Podľa článku 2 ods. 3 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, regulatívy - sú záväzné pravidlá vyjadrené slovne, číselne alebo graficky, ktoré regulujú funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia.
61. Podľa článku 6 ods. 1 písm. f) VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, označené ako zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie bod 1 písm. f) realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta.
62. Podľa článku 6 ods. 5 označený ako ochrana pred účinkami zápachu, písm. a) VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, na území mesta neuvažovať o lokalizácií prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu.
63. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z., záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia), c) zásady a regulatívy umiestnenia občianskeho vybavenia územia, d) zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia, e) zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene, f) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, g) vymedzenie zastavaného územia obce, h) vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov, i) plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny, j) určenie, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, k) zoznam verejnoprospešných stavieb,
l) schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.
64. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.
65. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z., účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
66. Podľa § 3 písm. a), b), c) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi, b) posudzovanie vplyvov strategického dokumentu je postup uvedený v druhej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa predloženie oznámenia o vypracovaní strategického dokumentu (ďalej len "oznámenie"), vypracovanie rozsahu hodnotenia strategického dokumentu, správy o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení strategického dokumentu") a záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu, pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečený prístup verejnosti a konzultovanie strategického dokumentu s verejnosťou, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice aj s dotknutou stranou, c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.
67. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia 18) vypracuje záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 13 ods. 6.
68. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., v záverečnom stanovisku z posúdenia strategického dokumentu príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16.
69. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu obsahuje príloha č. 6.
70. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán doručí záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu v lehote podľa odseku 1 obstarávateľovi, schvaľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj dotknutej obci a zverejní ho na webovom sídle ministerstva.
71. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá obec zverejní záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu v lehote do troch pracovných dní od jeho doručenia v mieste obvyklým spôsobom a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.
72. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Schvaľujúci orgán je povinný vziať do úvahy výsledky účasti verejnosti, a to najmä stanoviská verejnosti, výsledky konzultácií a verejného prerokovania s verejnosťou, vznesené pripomienky verejnosti.
73. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.
74. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže nepriaznivý vplyv strategického dokumentu na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany a ak neexistujú alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu alebo ak takéto nie sú s menším nepriaznivým vplyvom, strategický dokument sa môže schváliť len z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a za podmienky uloženia kompenzačných opatrení podľa osobitného predpisu. 18a) Ak sa na príslušnom území vyskytujú prioritné biotopy alebo prioritné druhy, strategický dokument možno schváliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo priaznivých dôsledkov zásadného významu na životné prostredie, alebo ak podľa stanoviska Európskej komisie súvisí s inými naliehavými dôvodmi vyššieho verejného záujmu.
75. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., ak obstarávateľ nezohľadní pripomienky vyplývajúce zo záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a ak ide o dopracovanie strategického dokumentu, je povinný svoj postup zdôvodniť a také odôvodnenie zverejniť a doložiť ho spolu so záverečným stanoviskom z posúdenia strategického dokumentu schvaľujúcemu orgánu k návrhu strategického dokumentu. Obstarávateľ zverejní stanoviská a pripomienky uplatnené k návrhu strategického dokumentu, pričom uvedie, ako ich zohľadnil a zapracoval do tohto návrhu, ako zohľadnil obsah a závery správy o hodnotení, ako zohľadnil dôsledky schválenia strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie, a uvedie dôvody na zvolenie konkrétnej alternatívy strategického dokumentu v porovnaní s inými alternatívami.
76. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti a podľa potreby aj jeho časový harmonogram určí príslušný orgán v spolupráci s rezortným orgánom a povoľujúcim orgánom, a ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá môže mať vplyv samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou alebo s iným strategickým dokumentom na územie sústavy chránených území, aj po dohode so štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny. 9c) Príslušný orgán po prerokovaní s navrhovateľom doručí rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti navrhovateľovi spolu so stanoviskami doručenými podľa § 23 ods. 4 do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty uvedenej v § 23 ods. 4, v prípadoch, v ktorých sa uskutočnilo zisťovacie konanie do 15 dní od vydania rozhodnutia podľa § 29 ods. 7, do 15 dní od vydania vyjadrenia podľa § 18 ods. 4, odborného stanoviska podľa § 18 ods. 12 alebo vydania rozhodnutia podľa § 20 ods. 6.
77. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o určovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, vychádza sa z prílohy č. 11 s prihliadnutím na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4. Určí sa pritom, najmä a) ktorý variant riešenia navrhovanej činnosti je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť, b) na ktoré body prílohy č. 11 je potrebné v správe o hodnotení činnosti osobitne prihliadať, c) ktoré zo súvisiacich navrhovaných činností podľa § 18 ods. 13 sa budú spoločne posudzovať, d) počet a forma vyhotovenia správy o hodnotení činnosti.
78. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., v časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých etáp hodnotenia.
79. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bez zbytočného odkladu informuje verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a jeho časovom harmonograme spôsobom v mieste obvyklým.
80. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti do desiatich dní od jeho zverejnenia podľa odseku 4 príslušnému orgánu, ktorý ich po vyhodnotení doručí navrhovateľovi.
81. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., odborný posudok k navrhovanej činnosti môže vypracovať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená príslušným orgánom. Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. Na vypracovaní odborného posudku sa môžu podieľať aj iné odborne spôsobilé osoby evidované podľa osobitných predpisov, ak to vyplýva z povahy vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.
82. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán určí spracovateľa odborného posudku na základe správy o hodnotení činnosti s prihliadnutím na doručené záznamy podľa § 34 ods. 4 a stanoviská podľa § 35 ods. 1 až 3, a to najneskôr do desiatich dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 35; ak ide o požiadavku o doplňujúce informácie podľa § 35 ods. 5, do piatich dní od ich doručenia. Túto skutočnosť písomne oznámi spracovateľovi odborného posudku a navrhovateľovi. Pri určení spracovateľa odborného posudku príslušný orgán prihliada na osobitnú odbornú spôsobilosť získanú v odbore alebo oblasti činností podľa osobitného predpisu. Spracovateľ odborného posudku môže od vypracovania odborného posudku odstúpiť len na základe odôvodnenia zaslaného v písomnom vyhotovení, a to najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku príslušným orgánom.
83. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ zabezpečí vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej príslušným orgánom podľa odseku 1 a doručí ho príslušnému orgánu v termíne podľa odseku 4.
84. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., odborne spôsobilá osoba vypracuje odborný posudok najneskôr do 60 dní od doručenia oznámenia o určení odborne spôsobilej osoby podľa odseku 1. Túto lehotu môže príslušný orgán v odôvodnených prípadoch predĺžiť najviac o 30 dní a túto skutočnosť oznámi navrhovateľovi.
85. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ je povinný poskytnúť spracovateľovi odborného posudku uvedeného v odseku 2 na jeho žiadosť doplňujúce údaje nevyhnutné na vypracovanie odborného posudku, ktoré má k dispozícii.
86. Podľa § 36 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z., v odbornom posudku sa vyhodnotí najmä a) úplnosť správy o hodnotení činnosti, b) stanoviská podľa § 35, c) úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov navrhovanej činnosti vrátane ich vzájomného pôsobenia, d) použité metódy hodnotenia a úplnosť vstupných informácií,
e) návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň poznania, ak ide o vylúčenie alebo obmedzenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia, f) varianty riešenia navrhovanej činnosti, g) návrh opatrení a podmienok na prípravu, realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti, ak ide o likvidáciu, sanáciu alebo rekultiváciu, vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.
87. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z., odborný posudok vždy obsahuje návrh záverečného stanoviska podľa § 37.
88. Podľa § 65d ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia a) podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny ešte nebol vydaný, b) podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia už bol vydaný.
89. V prípade žalobcov v rade 1/ až 3/ ide o žalobu zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 42 ods. 1 písm. a) SSP. Zákon priznáva zainteresovanej verejnosti široké oprávnenia. Pod týmto pojmom, ktorý používa Aarhurský dohovor, resp. jeho slovenský preklad, treba rozumieť aj dotknutú verejnosť v zmysle smernice EIA. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že ide o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie článku 9 ods. 2 a 3 Aarhurského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia vo vzťahu, ku ktorému tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa slovenského právneho poriadku má zainteresovaná verejnosť v administratívnych konaniach buď právo účasti (§ 24 a iné zákona č. 24/2006 Z. z.), alebo postavenie zúčastnenej osoby (podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2008 Z. z.), prípadne priamo účastníka konania (§ 9 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia). V zmysle konštantnej judikatúry však zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.06.2013 sp. zn. 5Sžp/21/2012). Okrem správnej žaloby je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať aj žalobu proti nečinnosti, žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Ak sa zainteresovaná verejnosť zúčastňuje konania o správnej žalobe má v ňom postavenie zúčastnenej osoby. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov, pričom ak je žalobcom musí byť zastúpená advokátom, ak jej zástupca sám, nemá právnické vzdelanie podľa § 49 ods. 1 SSP.
90. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcov správny súd udáva:
91. Je nesporné, že povoľujúci orgán, t. j. stavebný úrad pri rozhodnutí o umiestnení stavby v súlade s § 39 ods. 1 stavebného zákona ( zákon č. 50/1976 Zb.) musí skúmať súlad navrhovanej činnosti to znamená umiestnenia stavby, najmä teda s cieľmi a zámermi územného plánovania a predovšetkým aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Je nepochybné, že právo na priaznivé životné prostredie je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, a to v jej článku 44 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podľa článku 44 ods. 2, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Podľa článku 44 ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, ani prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. S poukazom na článok 44 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach a povinnostiach podľa ods. 1 až 5 ustanoví zákon. Je nepochybné, že závislým podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.
92. Vo vzťahu k námietke žalobcov - nesúladu vydaného územného rozhodnutia so záväznou časťou územného plánu Mesta Ružomberok súd udáva: správne orgány sa s danou námietkou žalobcov, ktorá bola vznesená jednak v procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie a aj v rámci konania o vydanie územného rozhodnutia riadnym spôsobom vysporiadali. V danom prípade aj súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že uvádzané zásady a regulatívy v oblasti životného prostredia,
ktoré sú vyjadrené v územnom pláne Mesta Ružomberok ( čl. 6 VZN č. 3/2012 ) nie sú relevantné pre daný konkrétny prípad, a to z dôvodu, že v danom prípade aj podľa názoru súdu sa nejedná o novú prevádzku ( odkaz na čl. 6 ods. 1 pís. f), ods. 5 pís a) VZN č. 3/2012 ) z dôvodu, že požiadavka regulatívu na technologické opatrenia na zníženie imisií na významných zdrojoch znečisťovania ovzdušia nepredstavuje funkčné obmedzenie využitie územia, aplikovateľné pre konkrétne umiestnenie stavby, ale aj podľa názoru súdu predstavuje opatrenie v území z bližšie neurčeným časom vykonania. V konaní aj podľa názoru súdu bolo preukázané, že návrh a územné konanie sa týka výlučne existujúcich prevádzok ďalšieho účastníka konania v rade 1/ a z pohľadu kategorizácie emisného zdroja, keďže nedôjde k zmene princípu celej technológie, ani k obnove celého zariadenia, zostanú technologické zariadenia jestvujúcimi zariadeniami a nejedná sa ani podľa názoru súdu o tzv. lokalizáciu nových prevádzok. Aj keď je zrejmé z článku 6 ods. 1 písm. f) VZN č. 3/2012, ktoré je označené ako zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie pod bodom 1. Ochrana ovzdušia, pod písm. f) realizovať technologické opatrenie na zníženie imisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta a tiež podľa článku 6 bodu 5 VZN., ktoré je označené ako Ochrana pred účinkami zápachu pod písm. a) je uvedené, že na území mesta neuvažovať o lokalizácií prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu. Aj podľa názoru súdu ustanovenie článku 6 ods. 5 pís.a) územného plánu mesta Ružomberok sa vzťahuje a je tento potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na lokalizáciu nových prevádzok. Je zrejmé, že v danom prípade nejde o lokalizáciu novej prevádzky vzhľadom na existujúcu prevádzku ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Podľa názoru súdu z predmetného regulatívu vyplýva snaha zabrániť umiestňovaniu ďalších prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach na území mesta Ružomberok. Regulatív predstavuje opatrenie v území a nie podmienku využitia územia a umiestňovania stavieb v zmysle § 12 ods. 6 vyhlášky č. 55/2001 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie, čo podľa názoru súdu v prípade uvedeného regulatívu neustanovuje povinnosť vykonávať definované opatrenie pri každej jednotlivej rekonštrukcii, prestavbe, zmene technológie atď.. Cieľom regulatívu je vytvoriť predpoklad pre postupné znižovanie emisií na existujúcich významných zdrojoch znečistenia ovzdušia realizáciou postupných, primeraných opatrení v rámcovom období výhľadu platnosti územného plánu, pričom ani podľa názoru súdu regulatív nie je možné vykladať ako absolútny zákaz, pričom ide o koncepčnú a všeobecnú povinnosť v priebehu dlhodobého časového horizontu. Uvedený regulatív preto nemožno vykladať ako absolútny zákaz akéhokoľvek navyšovania emisií existujúcich prevádzok alebo zákaz realizovať kapacitné rozširovanie alebo zmeny existujúcich prevádzok, ktorých súčasťami sú tzv. významné zdroje znečistenia ovzdušia, pokiaľ navyše takéto rozšírenia spĺňajú požiadavky záverov o najlepších dostupných technikách ustanovené príslušnými vykonávacími rozhodnutiami komisie Európskej únie. Pri výrobe buničiny, ktorých súčasťami sú významné zdroje znečistenia ovzdušia, pokiaľ navyše takéto rozšírenie spĺňajú požiadavky záverov o najlepších dostupných technikách ustanovené príslušnými vykonávací rozhodnutiami komisie EÚ, a ak je preukázané, že navrhované riešenia sú v súlade s platnými normami životného prostredia. Uvedený regulatív je aj podľa názoru súdu potrebné vykladať ako všeobecnú povinnosť realizovať technologické opatrenia v priebehu časového horizontu, v ktorom sa územným plánom vyjadrujú a zabezpečujú strategické a dlhodobé zámery mesta alebo regiónu v priestore. Tento regulatív ukladá povinnosť realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií bez bližšieho časového určenia. Má sa teda na mysli vykonanie opatrení v čase primeranom povahe aktuálneho územného plánu, pokiaľ teda nie je stanovené inými normami v oblasti životného prostredia inak. V danom prípade v kontexte prevádzky ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je uplatňovanie a vyhodnocovanie plnenia regulatívu potrebné vyhodnocovať v kontexte dlhodobého postupného reťazca realizovaných a plánovaných projektov spoločnosti., ktorými sa zároveň aj podľa názoru súdu zároveň zabezpečuje modernizácia technológií, súlad s limitmi BAT, nie však v bezprostrednej väzbe na konkrétny povoľovaný projekt.
93. Je nesporné a vyplýva to aj z článku 1 druhej časti - záväzná časť UPN mesta Ružomberok, že územie priemyselného areálu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je označené ako V2 - plochy výroby určené pre funkciu priemyselnej výroby s možnými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie, to znamená, že v súvislosti s touto priemyselnou výrobou na plocha s označením V2, teda na danom území, územný plán mesta Ružomberok pripúšťa negatívne vplyvy na životné prostredie, a to aj nad rámec primeranosti, avšak v súlade s platnými normami životného prostredia. Účelom tohto regulatívu ustanoveného v článku 6 ods. 5 písm. a) je aj podľa názoru súdu snaha zabrániť umiestňovaniu ďalších nových prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach na území mesta Ružomberok. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská, súd mal za to, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný sa správne s uvedenou
námietkou žalobcov v rade 1/ až 3/ vysporiadali, prečo z akých dôvodov nebolo možné uvedené ustanovenia resp. články VZN mesta Ružomberok aplikovať na daný konkrétny prípad povoľovanej stavby resp. umiestnenia stavby ďalšieho účastníka konania v rade 1/.
94. Vo vzťahu k žalobnej námietke označenej žalobcami ako dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva najmä v súvislosti s námietkou nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ktoré sú nepostačujúce pre riadne posúdenie veci súd udáva:
95. Žalobcovia v bode 17. žaloby poukazujú na nepriaznivý stav ovzdušia v Slovenskej republike. Poukazujú na pracovný dokument útvarov komisie - preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ, správa o krajine - Slovensko zo dňa 03.02.2017. V predmetnom prípade súd poukazuje na to, že správny súd s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenej doložky právoplatnosti dňa 09.01.2017. Z tohto dôvodu, keďže nejde o prípad uvedený v § 135 ods. 2 SSP, nie je ani možné na žalobcom namietanú správu o krajine Slovensko zo dňa 03.02.2017 prihliadať. Z rovnakých dôvodov nie je možné prihliadnuť v tomto smere ani na tabuľku - porovnanie imisnej situácie prachových častíc PM10 v ovzduší za celý január 2017.
96. Ďalej žalobcovia v tomto smere namietajú predovšetkým, že správne orgány povoľovanú stavbu neposúdili dostatočne, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. V bode 18. žaloby namietajú, že v priebehu posudzovania vplyvu predmetnej činnosti - stavby žalobcovia sa aktívne vyjadrovali a predkladali svoje pripomienky a námietky najmä vo vzťahu vplyvu na ovzdušie a zdravie dotknutého obyvateľstva, namietali najmä jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatočnosť správy. Správa je podľa žalobcov nedostatočná, najmä vo vzťahu k tomu, že neobsahuje opatrenia pre prípad havárie aj vplyv na zdravie a životné prostredie, neobsahuje ani návrh kompenzačných riešení. Chýbajú tu údaje o výskyte chronických ochorení. V tomto smere súd poukazuje na to, že ide zo strany žalobcov o veľmi všeobecné tvrdenia, pričom zo žaloby ako je možné konštatovať vôbec nevyplýva v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie veci resp. nedostatočné zistenie skutkového stavu a nie je zrejmé z akého dôvodu by malo v danom prípade ísť o nedostatok dôvodov rozhodnutia. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, pod sp. zn. 1 As/28/2004 -41. Vo vzťahu k namietanému nepriaznivému stavu ovzdušia v danom území sa správne orgány stotožnili so závermi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo vydanom záverečnom stanovisku, že posudzovaná zmena činností nemôže významnejšie ovplyvniť existujúcu a aj budúcu imisnú situáciu v kritickom ukazovateli TZL látok, najmä PM10, PM2,5.
97. Je nutné zo strany súdu poukázať na to, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby ďalšieho účastníka v rade 1/ bolo vypracované záverečné stanovisko EIA, ktoré bolo vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a to dňa 04.03.2016. Zo záverečného stanoviska vyplynulo, že išlo o predmet posudzovania s názvom Mondi SCP, a. s. resp. Projekt 2000 Mondi SCP, a.s., Ružomberok, pričom účelom navrhovanej zmeny je efektívnejšie využitie existujúcich zariadení technologickej linky, čo umožňuje z hľadiska technologického a technického riešenia predchádzajúca modernizácia - náhrada starého kotla RK1 novým regeneračným kotlom RK3 a výmena starej pece na vápno za novú. Zmena predstavuje kapacitné rozšírenie súčasnej výroby o 23% a z nej vychádzajúce čiastkové zmeny v technickom a technologickom riešení zabehnutej výroby. Zároveň bolo uvedené, že zmena bude realizovaná v existujúcom a prevádzkovanom priemyselnom areáli, ktorý sa nachádza vo východnom priemyselnom obvode mesta Ružomberok. V bode IV. záverečného stanoviska označený ako Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, bolo uvedené, že celkové vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie boli vyhodnotené na základe prehodnotenia všetkých predložených podkladových materiálov, doplňujúcich informácií a stanovísk zainteresovaných strán. Toto komplexné hodnotenie je členené na body - Vplyv na obyvateľstvo, pričom je tu uvedené, že najvýznamnejšími výstupmi z hľadiska vplyvu na dotknuté obyvateľstvo sú emisia TZL/PM10, TRS, emisie hluku a emisie z dopravy. Pre hodnotenie vplyvu emisií hluku a znečisťujúcich látok do ovzdušia na obyvateľstvo boli vypracované štúdie - imisno-prenosové posúdenie a hluková štúdia. Závery štúdií v oboch prípadoch konštatujú, že navrhovaná zmena nebude dôvodom prekračovania príslušných
limitov stanovených pre ochranu zdravia človeka. Špecifickým vplyvom zmenou dotknutej činnosti na obyvateľstvo v súvislosti s emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia je potenciál zmeny pachovej situácie v dotknutom území. V tejto súvislosti možno konštatovať, že navrhovaná zmena v zmysle imisno-prenosového posúdenia nevyvolá ani pri silne konzervatívnom prístupe k hodnoteniu (t. j. najhoršie uvažované prevádzkové a rozptylové podmienky) prekročenie limitnej hodnoty, ktorú odporúča ako prevenciu zápachu WHO. Naopak je objektívny predpoklad zlepšenia imisnej situácie najmä v obci Hrboltová a jej okolí, nakoľko k modernizácií SČOV Hrboltová je nutné pristúpiť. Predpokladané negatívne vplyvy na zdravie obyvateľov súvisiace s týmito výstupmi boli hodnotené osobitnými štúdiami ako tolerovateľné. Kvalitu života dotknutých obyvateľov môže ovplyvniť kumulované a synergické pôsobenie týchto vplyvov. S ohľadom na túto skutočnosť je potrebné pristúpiť k realizácií takých opatrení, ktoré zabezpečia ochranu zdravia obyvateľov v zmysle relevantných právnych predpisov a to najmä v oblasti znečisťovania ovzdušia. Tento negatívny vplyv možno hodnotiť ako stredne až veľmi významný. Ďalej je tu uvedené hodnotenie zdravotných rizík, pričom hodnotenie vplyvov na verejné zdravie pre Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok bolo vykonané osobitnou štúdiou HIA, pričom je konštatované, že zdravotné riziká súvisiace s koncentráciou PM10 v komunálnom ovzduší navrhovaná činnosť prakticky nezmení ani kladne ani záporne, pretože nie je v oblasti rozhodujúcou príčinou dôsledku nadlimitného prekračovania denných povolených koncentrácií, najmä v zimnom období. V prípade ročných koncentrácií PM10 v ostatných troch rokoch nedochádza k prekročeniu limitných hodnôt, príspevok od navrhovanej činnosti je nevýznamný oproti roku 2014 sa emisie PM10 z Mondi SCP, a. s. znížili. Ďalej je tu tiež uvedený vplyv na ovzdušie, pričom je konštatované, že nevznikne žiadny nový zdroj znečisťovania ovzdušia, nedôjde ani k zmene kvalitatívneho zloženie emisií. Dôjde k nárastu emisií nie však v lineárnej závislosti od navýšenia sa kapacity výroby. Znečistenie ovzdušia základnými ZL okrem PM10 nie je v dotknutom území hodnotené ako významné. Mesto Ružomberok a Likavka je zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia pre ZL, PM10, ktorá je v oblasti meraná na MS Ružomberok Riadok. V ostatných rokoch tu nedochádzalo k prekračovaniu priemerných ročných limitných koncentrácií, povolený počet prekročení 24 hod. koncentrácie je vyšší ako 35 ( najmä vo vykurovacej sezóne ), v ostatných rokoch sa mierne znižuje. Koncentrácie TRS sú v dotknutom území merané na štyroch meracích staniciach, boli modelovo vypočítané pre rôzne scenáre aj po navýšení výroby buničiny. Aj merania aj modelové výpočty preukázali, že najvyššie koncentrácie TRS sú a dajú sa predpokladať v Hrboltovej a Černovej a že vplyv SČOV Hrboltová na imisnú situáciu je tu dominantný. Koncentrácie TRS vypočítané modelovými výpočtami pre najhoršie scenáre preukazujú úroveň znečistenia ovzdušia týmito látkami na úrovni menej ako je odporúčaná hodnota na ochranu zdravia. Vzhľadom na celkové množstvo emisií, súčasnú zraniteľnosť a únosnosť tejto zložky životného prostredia a charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa predpokladá stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia a v rámci projektovej analýzy je ho potrebné dôsledne sledovať. V bode VI. označené ako Závery v bode 1. Záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti, je uvedené, že na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážila významnosť očakávaných negatívnych aj pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich veľkosti, dôležitosti, pravdepodobnosti trvania, povahy a miesta vykonávania návrhovej činnosti sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti
- Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok, uvedenej v správe o hodnotení za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto Záverečného stanoviska. Neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov. Po 2. odporúčaný variant - na realizáciu sa odporúča navrhovaná činnosť posúdená v správe o hodnotení Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok. V bode 3. záverov sú uvedené odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnostiv v špecifikácií tam uvedenej pod bodmi 1. až 24.. V bode 4. záveru označené ako Odôvodnenie záverečného stanoviska, vrátane zdôvodnenia, akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení. Zdôvodnenie stanoviska je uvedené na stranách 37 až 40 záverečného stanoviska. Je tu uvedené, že závery hodnotenia sa opierajú o rad odborných štúdií (emisno-technologická štúdia, rozptylová štúdia, hluková štúdia, štúdia vplyvu na verejné zdravie, štúdia vplyvu na územie NATURA 2000, štúdia efektívnosti čistenia odpadových vôd na SČOV Hrboltová a ich vplyvu na recipient, štúdia vplyvu na klimatické pomery územia vypracovaných odborne spôsobilými osobami. Ďalej je tu uvedené, že nekvantitifikovateľnému negatívnemu vplyvu v podobe vzniku psychickej nepohody vyvolanej u časti dotknutého obyvateľstva posudzovanou činnosťou je možné vo významnej miere predchádzať nadštandardnou komunikáciou s dotknutým obyvateľstvom, ktorá je už v lokalite začatá a pre jej zefektívnenie sú uložené opatrenia pod č. 15, 18 a 19. Ďalej je
tu uvedené, že zo štyroch stanovísk zaslaných zainteresovanou verejnosťou, tri boli jasne zamietavé a jedno stanovisko definovalo podmienky a opatrenia, ktorým podmieňuje realizáciu navrhovanej činnosti. Pripomienky a dôvody troch zamietavých stanovísk sa venovali najmä pochybnostiam o uvedených údajoch a metódach použitých v procese posudzovania pri hodnotení vplyvu na kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva, a teda súladu navrhovanej činnosti s platnými územnoplánovacími dokumentmi. Závery odborných štúdií v najviac diskutovaných oblastiach - vplyvu na kvalitu ovzdušia, vplyvu na verejné zdravie boli z dôvodu vznesených pripomienok a niektorých neistôt pre potreby spracovania odborného posudku podrobené hodnotením ďalších nezávislých odborníkov s odbornou spôsobilosťou vo veciach imisno-prenosového posúdenia a vo veciach hodnotenia vplyvov na zdravie (Ing. V. P., MUDr. J. H.). Pre potreby vypracovania záverečného stanoviska boli príslušnými orgánmi konzultované s MUDr. S. H. - zástupca regionálneho hygienika RUVZ v Bratislave aj závery odborného posudku RNDr. O.. Všetky výsledky zhodne konštatovali, že navrhovaná činnosť rešpektuje požiadavky ochrany kvality ovzdušia, pričom sa pre navrhovanú činnosť nepreukázali zdravotné riziká pre dotknuté obyvateľstvo. Hodnotenie bolo vykonané pre viaceré emisné a rozptylové scenáre, pričom metodicky správne zahŕňa aj emisný stav na úrovni platných emisných limitov, na ktoré navrhovaná zmena nebude mať vplyv. Možná miera nepresnosti bola okrem zmierneného konzervatívneho prístupu podstatne znížená aj oporou imisno-prenosového posúdenia v reálnych prevádzkových skúsenostiach navrhovateľa ( ďalšieho účastníka konania v rade 1/) a v emisno-technologickom posúdení navrhovanej zmeny nezávislou odborne spôsobilou osobou. Mnohé vznesené pripomienky súvisiace so súčasným zdravotným stavom obyvateľstva vo vzťahu k znečisteniu životného prostredia podložené citáciami z rôznych štúdií, alebo údajmi zo zdravotníckych štatistík neboli akceptovateľné, nakoľko ich interpretácia a súvis s navrhovanou činnosťou sa v procese spracovania posudku nepotvrdili. Okres Ružomberok sa súčasne v žiadnej z publikovaných správ o zdravotnom stave obyvateľstva SR neuvádza, ako okres, kde by bol zdravotný stav silne narušený. Podľa poslednej správy nepatrí ani medzi tri okresy s najvyššou priemernou mierou štandardizovanej úmrtnosti v príslušných vekových skupinách. Súčasne pripisovanie výskytu všetkých zdravotných problémov v dotknutom území, výlučne vplyvu prevádzky navrhovateľa je možné vnímať ako vysoko tendenčné. V dotknutom prostredí sú prítomné aj iné významné zdroje mnohých predmetných chemických látok, ale aj iných chemických látok, ktoré vyvolávajú rovnaké príznaky, takže nemožno výskyt príznakov priradiť len jednému zdroju - príčine. Vznesené pripomienky nesúladu posudzovanej činnosti s ÚPN je možné považovať za nekomplexné a jednostranné, pričom samotné mesto Ružomberok vo svojom stanovisku vyjadrilo plný súlad posudzovanej činnosti s ÚPN. Z výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vyplýva, že odporúčaný variant navrhovanej činnosti uvedený v správe o hodnotení po zohľadnení podmienok a opatrení uvedených v bode VI.3 tohto záverečného stanoviska je prijateľný z hľadiska celkových vplyvov na životné prostredie. V procese posudzovania bolo preukázané, že realizácia navrhovanej činnosti nebude mať neúnosný vplyv na životné prostredie, pozitívne dopady navrhovanej činnosti v dotknutom území sa očakávajú v oblasti sociálno-ekonomickej. Dôvodom kladného záverečného stanoviska odporúčaného variantu je akceptovateľný dopad činnosti na životné prostredie. V bode 5. tohto záveru je uvedený požadovaný rozsah poprojektovej analýzy a v bode 6. je uvedená informácia pre povoľujúci orgán o zainteresovanej verejnosti. V bode 6. je uvedené, že platnosť záverečného stanoviska je 7 rokov od jeho vydania.
98. Žalobcovia v bode 19. namietajú hodnotenie vplyvu na verejné zdravie, ktoré spracovala RNDr. A. X., t. j. vplyv navrhovanej činnosti na zdravie obyvateľstva. Hodnotenie vplyvu na verejné zdravie pre uvedenú činnosť bolo vypracované RNDr. A. X., pričom toto bolo vypracované dňa 22.09.2015. Tieto námietky zo strany žalobcov boli podané veľmi všeobecným spôsobom, nakoľko z procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie bolo preukázané, že na správe o hodnotení vplyvov v zmysle zákona č. 24/2006 spolupracoval celý rad odborne spôsobilých osôb, a to pre oblasť emisno-technologické posudzovanie vo veciach ochrany ovzdušia - Ing. V. Hlaváč, CSc., pre imisno-prenosové posúdenie - RNDr. G. I., CSc., pre hodnotenie zaťaženia hlukom - Ing. A. Q., pre posudzovanie zdravotných rizík - RNDr. I. A., pre hodnotenie vplyvov na chránené územie siete NATURA - RNDr. M. U., pre posúdenie vplyvov na klimatickú situáciu - doc. RNDr. U. I., CSc. a doc. RNDr. A.E., CSc.. Je zrejmé, že pri vypracovaní hodnotenia vplyvu na zdravie, ktoré bolo vypracované RNDr. X. A. vyplýva, že išlo o odborne spôsobilú osobu na hodnotenie vplyvov na zdravie, pričom táto v záverečnom zhrnutí uviedla, že na základe vykonaného hodnotenia vplyv na verejné zdravie a za predpokladu, že počas prevádzky Mondi SCP, a. s. a SČOV Hrboltová budú po zvýšení výroby buničiny na 1996 ADT/deň dôsledne dodržiavané schválené technologické postupy, limity dané príslušnými legislatívnymi predpismi, vydané rozhodnutia o integrovaných povoleniach a súčasne budú vykonané všetky navrhované opatrenia, hodnotila Projekt
2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok bez významného vplyvu na zdravie dotknutých obyvateľov, a preto navrhovanú zmenu výrobnej kapacity v Mondi SCP, a. s., odporúčala. Ďalej v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že k hodnoteniu zdravotných rizík RNDr. A. sa na vyžiadanie žalovaného orgánu vyjadroval aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to písomnosťou pod č. OLP/7495/2016 zo dňa 21.10.2016. Tento úrad v tomto svojom stanovisku konštatoval, že hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA) vypracované podľa vyhlášky č. 233/2014 Z. z., ktoré slúžilo ako podklad pre vydanie napadnutého záväzného stanoviska je odborne správne, preto napadnuté záväzné stanovisko RUVZ Liptovský Mikuláš zo dňa 23.11.2015 vypracované MUDr. Hudákom podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona v plnom rozsahu potvrdil. Tento konštatoval, že správa HIA je komplexná, metodicky správna a v súlade s požiadavkami vyhlášky č. 233/2014 Z. z..
99. V bode 20. žalobcovia poukazujú aj na to, že namietali objektivitu spracovania rozptylovej štúdie s dôvodmi tu uvedenými. Súd poukazuje vo vzťahu k tejto námietke na vypracovanú rozptylovú štúdiu imisno-prenosového posudzovania vplyvu stavby, ktorú vypracoval RNDr. Gabriel Sabó, CSc. 05.09.2015, pričom z neho opätovne vyplýva kladný postoj resp. stanovisko k navrhovanej stavebnej činnosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Všeobecný poukaz na výskumnú správu Ústavu fyziky, atmosféry AVČR, Praha, bez konkrétnych skutočností, ktoré by špecificky vyplývali práve na navrhovanú činnosť, nemôže obstáť. Pričom aj podľa názoru súdu zo všetkých odborných posúdení nakoniec vyplynul záver, s ktorým sa stotožnil žalovaný resp. Ministerstvo životného prostredia SR v záverečnom stanovisku, že posudzovaná zmena nemôže významnejšie ovplyvniť existujúcu a aj budúcu imisnú situáciu kritických ukazovateľov TZL látok, najmä PM10 a PM2,5.
100. Žalobcovia ďalej vo svojich žalobných dôvodoch poukazujú na to, že nemohli žiadať súdne preskúmanie Záverečného stanoviska v procese EIA, teda v procese posudzovania podľa zákona č. 24/2004 Z. z. pred Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, keďže toto bolo vydané pred účinnosťou novely zákona EIA č. 314/2014 a aj preto sa mali tvrdeniami žalobcov v konaní zaoberať stavebné úrady. Podľa názoru súdu ide v predmetnom o podstatnú žalobnú námietku.
101. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa vyjadril k tejto námietke tak, že podľa jeho názoru z ustanovení Aarhuského dohovoru vyplýva, že v čase vydania a zverejnenia záverečného stanoviska platný Občiansky súdny poriadok, ako aj medzinárodný záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z Aarhuského dohovoru dáva legitímne právo podať zainteresovanej verejnosti žalobu proti záverečnému stanovisku na súde v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia, pričom poukázal na to, že v prípade, ak by sa aj súd s touto kvalifikáciou nestotožnil, mal za to, že súd nie je oprávnený preskúmať závery ustálené v procese EIA a vyplývajúce zo záverečného stanoviska. Ďalší účastník konania v rade 1/ mal za to, že účelom územného konania nie je prehodnocovať alebo preskúmavať závery ustálené a zistené v procese EIA, pričom na tento účel slúži predovšetkým prostriedok v podobe odborného posudku v procese EIA, ktorý v zmysle zákona EIA vypracuje nezávislá odborne spôsobilá osoba ustanovená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, ako príslušným orgánom. Závery odborného posudku pritom potvrdili správnosť záverov procesov EIA. Rozsah žalobcových námietok týkajúcich sa technologického charakteru stavby a detailov navrhovanej zmeny činnosti - kapacitné rozšírenie výroby by nemal byť predmetom územného povoľovacieho konania, ale až následného stavebného povoľovacieho konania.
102. V tomto smere správny súd poukazuje na to, že námietka ďalšieho účastníka konania v rade 1/, že žalobcovia mohli žiadať samotný súdny prieskum Záverečného stanoviska nemá oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžp/15/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že pri záverečnom stanovisku ide o rozhodnutie predbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a) OSP, tento akt nemá totiž charakter rozhodnutia. Vychádzajúc z povahy záverečného stanoviska pri posudzovaní navrhovanej činnosti sa jedná len o podklad pre ďalšie povoľovacie konanie, na ktorého obsah je povoľujúci orgán povinný prihliadať (avšak nie je ním viazaný), ktorý možno preskúmať až v prípadnom konaní o preskúmanie zákonnosti následne vydaného rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti. Výsledok procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nezakladá pre žalobcov vo vzťahu k posudzovanej činnosti žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, nie je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach, to znamená ani na základných právach a slobodách. Záverečné stanovisko je nevyhnutný podkladový dokument pre ďalšie správne konanie (napr. o umiestnení stavby), a až výsledkom tohto administratívneho konania
(to znamená vydaním individuálneho správneho aktu s externými účinkami) by mohli byť dotknuté práva jednotlivcov v oblasti životného prostredia. Tento právny názor bol v skoršej rozhodovacej činnosti judikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/7/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010) a senát najvyššieho súdu nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa mal v prejednávanej veci od neho odchýliť. Zásada prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že v prípade rozporu medzi obsahom platnej medzinárodnej zmluvy, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky, a ktorá bola riadne ratifikovaná a vyhlásená predpísaným spôsobom a zákonom, nepoužije orgán aplikujúci právo zákon, ale medzinárodnú zmluvu. Keďže záverečné stanovisko je možné preskúmať ako jeden z pokladov pre vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, nemožno hovoriť o nesúlade vnútroštátnej úpravy z Aarhuským dohovorom a z tohto dôvodu neaplikovať ustanovenia vnútroštátneho predpisu. V rozhodnutí 3Sžp/7/2008 sa najvyšší súd vyjadril k charakteru záverečného stanoviska z posudzovania vplyvov na životné prostredie takto: „... Toto stanovisko je nutné chápať ako interný správny akt v zmysle jeho definície obsiahnutej v § 2 písm. f) v spojení s § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. s hodnotením podľa § 38 ods. 1 citovaného zákona ako nevyhnutný podkladový dokument pre ďalšie správne konanie. Preto v súčasnom štádiu správneho konania najvyšší súd hodnotí záverečné stanovisko žalovaného ako interný dokument, ktorý má iba informačnú hodnotu pre verejnú správu (tzv. súbor informácii nevyhnutný na rozhodnutie v inom správnom konaní) a ďalej má vypovedaciu hodnotu aj pre adresátov ústavov zaručeného práva na životné prostredie a k tomuto výsledku žalobcovia smerovali. V rozhodnutí 8Sžp/15/2011 najvyšší súd zastáva názor, že „záverečné stanovisko je možné preskúmať ako celok, ako jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, čo pokladá za dostatočné pre naplnenie podmienok Aarhuského dovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky takto pristúpil k preskúmaniu zákonnosti záverečného stanoviska ako jedného z podkladov meritórneho rozhodnutia napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Sž-o-ks-194/2004 alebo pri rozhodnutí 8Sžp/27/2011, pričom v oboch prípadoch konštatoval nezákonnosť územného rozhodnutia, pričom dôvodom bola aj nezákonnosť zákonného podkladu záverečného stanoviska EIA.
103. Súd k tomuto žalobnému dôvodu žalobcov udáva, že v tomto smere sa stotožnil s názorom žalobcov, že záverečné stanovisko EIA nie je predmetom samostatného súdneho prieskumu a preskúmava sa ako jeden z podkladov v rámci povoľovacej činnosti, teda v danom prípade konania a rozhodovania vo veci územného rozhodnutia ďalšieho účastníka konania v rade 1/. V tomto smere v jednotlivých žalobných bodoch namietajú žalobcovia najmä nedostatočné spracovanie odborných posudkov, resp. ich objektivitu vo vzťahu k životnému prostrediu, ktoré konkrétne súvisí s imisiami do ovzdušia, namietali objektivitu spracovania rozptylovej štúdie, taktiež namietali zdravotný stav obyvateľstva mesta vo vzťahu k tam uvedeným odborným posudkom.
104. Správny súd si zadovážil administratívny spis od Ministerstva Životného prostredia SR týkajúci sa hodnotenia predmetného projektu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého výsledkom bolo vydané záverečné stanovisko č. 1787/2016-3.4/ML zo dňa 04.03.2016. Nesporné bolo, že tohto posudzovania sa zúčastnili aj žalobcovia v rade 1/ až 3/, pričom boli zidentifikovaní ako zainteresovaná verejnosť. Ako je zrejmé z obsahu tohto spisu, títo brojili najmä vo vzťahu k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva v danom území. Z obsahu tohto spisu súd zistil, že v predmetnom posudzovaní vplyvov predmetnej stavby na životné prostredie ďalší účastník konania v rade 1/ dňa 02.12.2014 predložil podľa § 18 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení zákona účinnom v tom čase oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok" vypracované podľa prílohy č. 8 zákona. Konkrétne išlo o činnosť uvedenú v prílohe č. 8 kapitola 5 zákona nazvaná ako „Drevospracujúci, celulózový a papierenský priemysel" a jej položka 4 písm. a) „priemyselné prevádzky na výrobu buničiny (celulózy) z dreva alebo podobných vláknitých materiálov". Dňa 05.12.2014 ministerstvo zverejnilo informáciu pre verejnosť k oznámeniu o zmene. Ministerstvo vydalo 11.12.2014 vyjadrenie, podľa § 18 ods. 6 zákona EIA o tom, že uvedená zmena navrhovanej činnosti môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto bude predmetom povinného posudzovania vplyvov podľa zákona o EIA. Listom zo dňa 12.12.2014 ministerstvo prizvalo na prerokovanie návrhu rozsahu hodnotenia pre navrhovanú zmenu činnosti v súlade s § 30 zákona o EIA, termín prerokovania určilo na deň 23.12.2014 na ministerstve a prerokovanie aj v tomto dátume uskutočnilo. Následne dňa 29.12.2014 vydalo ministerstvo podľa § 30 ods. 1 zákona rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti. Mesto Ružomberok dňa 08.01.2015 a obec Štiavnička dňa 13.01.2015 zverejnili podľa § 30 zákona na svojich internetových schránkach rozsah hodnotenia zmeny navrhovanej činnosti Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok navrhovateľ Mondi
SCP, a. s., Ružomberok. Ministerstvo dňa 10.02.2015 vydalo pod č. 2887/15-3.4/ML vysvetlenie k rozsahu hodnotenia zo dňa 29.12.2014, v ktorom v súlade s § 30 ods. 5 zákona účinného do 31.12.2014 vyhodnotilo doručené pripomienky k rozsahu hodnotenia a doručilo ich navrhovateľovi. V danom prípade súd zhŕňa, že postup posudzovania bol daný zákonom č. 24/2006 Z.z. a dané posudzovanie s poukazom na § 65d ods. 3 zákona o EIA č. 24/2006 Z.z., ktoré sú prechodnými ustanoveniami k úpravám účinným od 01.01.2015, podľa ktorého konanie o posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté pred 01.01.2015 sa podľa písm. b) dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2014, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia už bol vydaný. Z tohto dôvodu aj súd zastáva názor, že postup hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA č. 24/2006 Z. z. účinný do 31.12.2014 bol teda súladný so zákonom, nakoľko rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti bol vydaný dňa 29.12.2014, z tohto dôvodu sa malo postupovať a aj sa postupovalo podľa doterajšej právnej úpravy, teda podľa zákona č. 24/2006 Z.z. účinného do 31.12.2014.
105. Podľa názoru súdu pre vydanie Záverečného stanoviska, ktoré bolo jedným z podkladov pre vydanie územného rozhodnutia existovalo dostatok odborných záverov, ktorými sa zaoberali aj správne orgány. A to aj prvostupňový správny orgán - Mesto Ružomberok, ako stavebný úrad, a aj žalovaný, ktoré nevychádzali len zo záverečného stanoviska EIA zo dňa 14.03.2016, ale podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyhodnocovali aj jednotlivé námietky žalobcov. Správne orgány vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcov v rámci správneho konania opreli odôvodnenie rozhodnutia o odborné posudky, stanoviská orgánov štátnej správy a ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré vo vzájomnej súvislosti a opakovane vyvracajú námietky žalobcov k posúdeniu vplyvu návrhu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva v danej lokalite. V procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie boli vydané odborné posudky RNDr. I. O. a to zo dňa 11.01.2016, pričom ako je zrejmé, táto na zložitosť celej problematiky si prizvala k vypracovaniu odborného posudku aj ďalšie nezávislé odborne spôsobilé osoby
- vo veciach imisno-prenosového posudzovania Ing. B. Caracha, vo veciach posudzovania zdravotných rizík - MUDr. J. H.. Ani z uvedených odborných posudkov nevyplynuli iné závery, ktoré vyplývali z predtým predchádzajúcich predložených štúdií, a to jednak rozptylových štúdií, hodnotenie vplyvu na verejné zdravie a pod.. Z odborného posudku RNDr. I. O. vyplýva, že posudzovanie navrhovanej činnosti prebehlo v zmysle príslušným orgánom predpísaných krokov procesu EIA, v rámci uceleného procesu posudzovania boli identifikované a hodnotené všetky potencionálne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a verejné zdravie v primeranom rozsahu a boli navrhnuté opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka. V rámci posudzovania zdravia obyvateľstva bolo prehodnotené aj stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši, pričom je potrebné konštatovať, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán, ktorý informácie zistené v procese EIA doplnil o vlastné zistenia, z ktorých je zrejmé, že aj keď sa na znečistení ovzdušia podieľajú priemyselné zdroje, doprava aj lokálne kúreniská, dominantným zdrojom prašnosti sú lokálne kúreniská, dôležitým zdrojom je tiež diaľkový transport, štúdia tiež preukázala v prachu vysoký podiel biogénnej hmoty, ktorá súvisí s charakterom v krajine a je prirodzená, medzi odporúčaniami nie sú opatrenia pre technológiu navrhovateľa, ďalším použitým zdrojom bola správa o kvalite ovzdušia a podiel jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2012. V prípade výstupu monitoringu boli informácie o miestnom zaťažení z najvýznamnejších zdrojov znečisťovania prevádzkovateľa a o prislúchajúcej generovanej imisnej situácií overené z webovej stránky mesta. Nesporné je, že námietkami žalobcov sa v odvolacom konaní podrobne zaoberal aj žalovaný správny orgán, podrobne uvádzal zdroje, z ktorých vychádzal, v ktorých oponoval práve vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 3/, že v danom prípade nie je možné súhlasiť s ich námietkami. Aj podľa názoru súdu v tomto smere ide o výsostne o odborné posudzovanie, ktoré odborné posudzovanie patrí do rúk zvereným subjektom, t. j. jednak odborným posudzovateľom, ktorí vykonávali posúdenie v rámci procesu EIA, ale aj orgánom štátnej správy, ako je Úrad verejného zdravotníctva, ktorých výsledky a stanoviská boli použité v rámci konania.
106. Podľa názoru súdu, súd nemôže hodnotiť posudzované veci z hľadiska odborného, ale z hľadiska toho, či tieto predložené podklady k rozhodnutiu resp. z nich vyplývajúce závery korešpondujú s tým, ako rozhodol prvostupňový správny orgán a aj žalovaný, a či z týchto vyplývajú závery, ktoré mohli byť podkladom pre kladné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby. Podľa názoru súdu, všetky podklady k rozhodnutiu, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uváza prvostupňový správny orgán a nakoniec aj žalovaný, korenšpondujú napokon s vydaným záverečným stanoviskom MŽP SR zo dňa 4.3.2014, ktoré podrobne sa zaoberali otázkami životného prostredia a zdravia obyvateľstva danej lokality tieto mali
odporúčací charakter k navrhovanej činnosti, v ich záveroch nezistil súd rozpory charakteru spracovania týchto v rozpore so zákonom, očividných nejasností, nepresností a neodbornosti.
107. Je všeobecne známou skutočnosťou, že podnik SCP Mondi, a. s. je zdrojom znečistenia životného prostredia a má vplyv na zdravie obyvateľstva v predmetnej lokalite, pričom súd v rámci preskúmavacieho konania zdôrazňuje, že ide v danom prípade o citlivú otázku a zvážil všetky argumenty jednotlivých účastníkov konania, jak na strane žalobcov, tak na strane ďalších účastníkov konania, pričom správny súd musí vychádzať z hodnotenia dôkazov a vykonaných dôkazov, ktoré majú povahu faktu a tieto dôkazy v rámci prieskumu skoncentrovať ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu s poukazom na ust. § 135 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku. Aj podľa názoru súdu v konaní EIA aj aj pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným boli vykonané riadne šetrenia, odborné štúdie, posúdenia za účelom predvídania a vyhodnotenia účinkov na životné prostredie a umožnenia dosiahnuť správnej rovnováhy medzi rôznymi kolidujúcimi záujmami, nakoľko právo na ochranu životného prostredia bude vždy v konkurencii s priemyselnou výrobou, pričom aj súčasný stav technológii výroby podľa názoru súdu v rámci modernizácie, ktorú modernizáciu toto storočie umožňuje, bude potrebné riešiť tiež v rámci ďalšieho konania o povolení predmetnej stavby ( stavebné konanie podľa ďalších ustanovení Stavebného zákona ), kde bude potrebné dôsledne preskúmať stav konkrétnej projektovej dokumentácie navrhovanej stavby v súlade s opatreniami resp. podmienkami danými v Záverečnom stanovisku EIA v bode VI. 3 - 1- 24, čo bude tiež pre stavebný úrad náročná úloha.
108. Pokiaľ sa týka námietky žalobcov vo vzťahu k výmene starého kotla RK1 za kotol RK3, že teda práve k neprimeranému zvýšeniu zápachov došlo už v skúšobnej prevádzke tohto kotla. V tomto smere je nutné konštatovať, že námietky v tomto smere boli riadne zdôvodnené, v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a následne aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Regeneračný kotol, ako bolo preukázané v skutočnosti je prevádzkovaný v režime skúšobnej prevádzky v súlade s vydaným rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 390210886/2016/Pat/770620404/ SKP-Z36. Stavbou, ktorá je predmetom územného konanie nie je priamo dotknutý objekt stavby regeneračného kotla č. 3, a teda táto otázka nie je v predmetnom konaní ani relevantné sa ňou zaoberať. Zároveň je potrebné poukázať na to, a ako vyplýva z prvostupňového správneho orgánu, že teda stavba bude mať vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú odporúčané podmienky pre etapu výstavbu a prevádzky navrhovanej činnosti, pričom pre etapu prípravy a prevádzky navrhovanej činnosti boli stanovené podmienky uvedené v rozhodnutí pod bodmi 1. až 24, ktoré majú resp. musia byť potom sledované v rámci konania o vydanie stavebného povolenia zo strany ďalšieho účastníka konania v rade 1/.
109. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
110. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobca nebol úspešný v konaní, preto nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Rovnako náhrada trov konania nepatrí žalovanému, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 168 SSP).
111. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.