Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/200/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Marianny Muránskej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, T. Y. XXX, t. č. I. XXXX, XXX XX D. nad U., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/416/2015-65 zo dňa 08.06.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 488,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 488,91 eur od 25.02.2016 do zaplatenia, určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.06.2011 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 11. v tej časti poplatku, ktorý zodpovedá 2/3 zahrňujúce náklady na spracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 726,24 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2) Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, 4 písm. k), 5, 10 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 153 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 29/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa 06.06.2011 uzavreli zmluvu o úvere, na ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 200 eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom o výške 396 eur v 12-tich mesačných splátkach po 33 eur. Zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú a nestotožnil sa zo záverom žalovaného že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver. Dokazovaním mal preukázané, že v čase uzavretia úverovej zmluvy žalobkyňa nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť ani podnikateľskú činnosť a preto tvrdenia žalovaného, že predmetný úver sa nemôže považovať

za spotrebiteľských, keďže bol tento úver poskytnutý na iný než spotrebiteľský zámer, považoval za nepravdivé. Dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 06.06.2011 neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ani údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetný úver súd vyhodnotil ako úver bezúročný a bez poplatkov, mal za to, že tento úver bol bezúročný a bez poplatkov od začiatku. Na základe uvedeného je súd tohto názoru, že rozdiel medzi platbami žalobkyne vo výške 688,91 eur a výškou úveru vo výške 200 eur, teda 488,91 eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni. Na základe uvedeného preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 488,91 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie. Poplatok za vo výške dvoch tretín zahrňujúci náklady za spracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedený v bode 11. Všeobecných obchodných podmienok posúdil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Osvojil si názor vyslovený v rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010 a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil ustanovenie bodu 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver v takomto dojednaní ako neprimeranú a neplatnú a zároveň určil takto dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. Za relevantnú považoval skutočnosť, že v zmysle dojednaných zmluvných podmienok mala žalobkyňa za obdobie jedného roka okrem poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 200 eur, zaplatiť ešte sumu 196 eur, t.j. zhruba ešte raz toľko ako mu bolo poskytnuté, čo súd prvej inštancie vzhľadom na dojednanú dobu návratnosti finančných prostriedkov, považoval za neprimeranú odplatu, pričom takéto dojednanie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

4) O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p.

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec. Namietal, že súd mal v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Uviedol, že ak žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere č. 802100865 ako zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. neuviedol ani jediné tvrdenie, na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžníčka sa jasne zaviazala, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. K nej bol dňa 26.11.2010 pripojený dodatok, v ktorom dlžník spresnil účel poskytnutého úver, a to na náklady na školenie a rekvalifikáciu. Na príslušný dodatok súd prvej inštancie absolútne neprihliadol pri svojom rozhodovaní. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy,

zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. v platnom znení rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodne.

7) Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutiam súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

8) Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

9) Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 06.06 2011 uzavreli formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 200 eur a zvýšený o administratívny poplatok vo výške 196 eur.

10) Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné.

11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12) Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13) O tom, že v prípade zmluvy o úvere č. 802100865 uzavretej dňa 06.06.2011 ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Predmetná zmluva o úvere spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14) Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý predmetný zmluvný vzťah posúdil aj ako spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru na výkon zamestnania. Rozhodujúcim totiž nie je to, aký účel je vyznačený vo formulárovej zmluve, ale skutočný účel úveru. S prihliadnutím

na možný výskyt zastierania možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalovaný poukázal na dodatok k zmluve o úvere č. 802100865 zo dňa 06.06. 2011 (č. l. 26 spisu) vychádzajúc zo zmluvy o úvere zo dňa 06.06.2011, ako aj z vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (na otázku súdu za akým účelom brala pôžičku žalobkyňa odpovedala, že potrebovala peniaze na výdavky na školné pre syna vzhľadom na to, že jej manžel neplatil výživne na školské predmety, pričom uvedené uviedla aj zamestnancovi žalovaného, keď sa jej pýtal na účel pôžičky. Zároveň uviedla, že zamestnanec žalovaného škrtal účel použitia úveru), záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru alebo služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Poskytnutie úveru na výkon povolania či podnikania predpokladá, že takúto činnosť žiadateľ o úver v skutočnosti aj vykonáva (pozri rozsudok NS SR z 19.08.2015, sp. zn. 8Sžo/45/2014). V prejednávanej veci ide aj podľa názoru odvolacieho súdu o spotrebiteľský úver, poskytnutí žalobkyni ako spotrebiteľke. Pritom dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka zaťažuje toho, kto to tvrdí (viď rozsudok NS SR z 19.08.2015, sp. zn. 8Sžo/45/2014).V prejednávanej veci žalovaný túto dôkaznú povinnosť neuniesol. Odvolací súd dodáva, že všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov.

15) Odvolací súd sa ďalej stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu, ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva za čo vlastne žalobkyňa ako spotrebiteľka platí poplatok, čím absentuje požiadavka jeho určitosti. V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobkyňa ako spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke jej vôbec nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poplatok je taktiež neúmerne vysoký, a to vzhľadom k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nerešpektuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd prvej inštancie tak mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu.

16) Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v čl. 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, 2/3 poplatku zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný, absolútne neplatný a predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvej inštancie. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 200 eur, pričom žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala úhradu vo výške 688,91 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 488,91 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17) Naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať.

18) Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo neprizná.

19) Čo sa týka odvolacej námietky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

20) Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré posúdil zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere za spotrebiteľský i vo vzťahu ku účelu poskytnutého úveru a prečo žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

21) Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

22) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní

nárok na náhradu trov odvolacieho konania náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .