Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16Csp-88-2017.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/88/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, Česká republika, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. XXXX/XX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a.
II.Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2017 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie 696,80 eur s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 215,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.04.2013.
2. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 20.10.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.11.2017 z toho dôvodu, že sa nevie dostaviť na pojednávanie, ani jeho substituent a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovania výsluchom žalovaného a oboznámením predložených listinných dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.04.2013, všeobecné podmienky, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.04.2013, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpis splátok a úhrad, Zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená podľa § 524 a nasl. medzi postupcom Profident Financial s.r.o. a postupníkom žalobcom, zo dňa 16.12.2016, príloha ku zmluve týkajúca sa žalovaného, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, podací hárok, predžalobná výzva, podací hárok a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia 696,80 eur, ktorá predstavuje celkovú čiastku úveru poníženého o platby realizované žalobcom ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 344,80 eur. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 18.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568896321. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 560,- eur v hotovosti pri podpísaní zmluvy, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 25.04.2013 a posledná splátka dňa 12.06.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 193,20 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok.
Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident, a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 288,40 eur, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 25.04.2014 a posledná splátka dňa 12.06.2014. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť činila 1 041,60 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 560,- eur, administratívneho poplatku vo výške 193,20 eur a čiastky za zabezpečenie úveru 288,40 eur. Žalovaný mal uvedenú sumu zaplatiť v týždenných splátkach vo výške 17,30 eur. Žalovaný uhradil celkovo 344,80 eur. Žalobca si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky a úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky.
5. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že podpísal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bol mu poskytnutý úver vo výške 560,- eur, peniaze dostal hneď, bol oboznámený s tým, aké ostatné náklady sú s úverom, ktoré musí zaplatiť spolu vo výške 753,20 eur, s čím aj súhlasil a bol si toho vedomý. Prvé splátky aj realizoval, zaplatil spolu sumu 344,80 eur. Potom sa zmenila jeho finančná situácia, nebol schopný ďalej splácať úver. Úver mal splatiť v 60 týždňových splátkach a tak boli i prvé splátky uhrádzané. Podmienky zmluvy o zabezpečení splátok úveru mu vysvetlené neboli. Jednoznačne však zdôraznil, že finančnú čiastku vo výške 288,40 eur neprevzal a nikto mu nevysvetlil, čo obsahuje táto zmluva. Nepoprel, že na Zmluve o zabezpečení splátok úveru je jeho podpis a podpísal ju preto, že mu bola predložená. Nevedel, o čo sa jedná. Nič mu nevysvetlili. Nepoprel, že pred podaním žaloby bol vyzývaný veriteľom na úhradu splátok. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
6.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6.1 Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
7. S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.
7.1 Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
7.2 Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť
ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ. Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia. Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).
8.V prejednávanom spore dospel súd k záveru, že žalovaný a predchodca žalobcu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. V zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 560,- eur, spolu s nákladmi úveru vo výške 753,20 eur, ktorý bol žalovaný povinný splácať v týždenných splátkach vo výške 17,36 eur po dobu 60 týždňov s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 25.04.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 12.06.2014. Rovnaké zmluvné podmienky týkajúce sa splatnosti vyplývali pre žalovaného i zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Úver sa stal splatný 12.06.2014 a prvýkrát bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súde dňa 13.06.2014. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 13.06.2017 (utorok). Žaloba bola podaná na súd dňa 16.06.2017 (piatok), to jest po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Z týchto dôvodov s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol i vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak procesne úspešnej strane sporu, t.j. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne zo spisu nevyplývajú a trovy konania si neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.