Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-119-2016.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N.. X. XXX/X, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie sumy 804,93 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 08. 12. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 804,93 € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania poskytol úver vo forme povoleného prečerpania k bežnému účtu. K uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní došlo dňa 10. 04. 2008 v zmysle Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovanému bolo povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 597,49 € (18.000,-- Sk) formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 10. 04. 2008. Zmluvné strany dohodli, že výška úrokovej sadzby je určená vo VZP pre prečerpanie, podľa ktorého je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. Žalovaný bol povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania, t. j. žalovaný nie je povinný splácať vyčerpanú istinu počas trvania zmluvného vzťahu. Žalobca priložil prehľadovú tabuľku, v ktorej predkladá podrobnú špecifikáciu, t. j. prehľad splácania zo strany žalovaného. V tabuľke stĺpec označený ako čerpanie, zobrazuje celkový objem čerpaní za sledované mesačné obdobie. Pre tento úver je typické opakované čerpanie do výšky úverového limitu, pričom nikdy nie je možné prekročiť sumu úverového limitu. Ak žalovaný čiastočne vráti sumu čerpania, o túto vrátenú čiastku sa obnovuje úverový limit. Stĺpec označený ako zostatok, vždy ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca preukazuje vyčerpaný úverový limit, t. j. sumu celkovej nesplatenej istiny. Táto nikdy nie je vyššia ako povolený úverový limit. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, žalobca dňa 31. 07. 2014 určil splatnosť úveru podľa článku 7 odsek 1 písm. a/ VZP pre prečerpanie. Podľa článku 3 odsek 3 VZP pre prečerpanie, budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania. Výšky úroku pri povolenom prečerpaní ku dňu 06. 12. 2016 je 19,5 % ročne. Výška úroku z omeškania v súlade s § 517 OZ je k 01. 08. 2014 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) vo výške 8,15 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje pohľadávku vo výške 1.056,34 €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 597,42 €, úrok vo výške 47,99 € ku dňu 31. 07. 2014, úrok 251,41 € v období od 01. 08. 2014 do 30. 09. 2016, úrok z omeškania 159,52 € vyčíslený k 30. 09. 2016.
2. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 02. 02. 2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 24. 01. 2017, v ktorom bola vyzvaná, aby sa k žalobe písomne vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca bol súdom upovedomený o tom, že po preskúmaní žaloby a pripojených dôkazov bol podrobený jeho nárok súdnemu prieskumu z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré je súd povinný v spotrebiteľských veciach skúmať „ex offo.“ Žalobca bol vyzvaný, aby špecifikoval, čo tvorí žalovanú istinu, čo je nevyhnutné aj na preskúmanie prípadného premlčania dlhu s tým, že nepostačuje len pripojiť listiny - výpisy z účtu, žalobca je povinný v žalobe uviesť skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňuje svoj nárok a doložiť ich dôkazmi (§ 132 ods.1, 2, § 150 C. s. p.). Taktiež bol vyzvaný na presnú špecifikáciu úhrad žalovaného po vzniku dlhu, ktorý je uplatňovaný v žalobe, špecifikovať účtovanie poplatkov, úroku a úroku z omeškania. Ďalej bol žalobca upozornený, že pokiaľ v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie je dojednaná možnosť žalobcu uplatňovať úroky z dlžných súm aj po ich splatnosti, takýto postup bol vyhodnotený ako nezákonný rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. 06. 2015. Žalobca listom doručený súdu 06. 11. 2017 uviedol, že pripojená prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje čerpaný úverový limit za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného úroku, resp. úroku z omeškania za jednotlivé obdobia ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase. Nesplatená istina vo výške 597,42 € bola vyčíslená z povinnosti žalovaného, uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorú predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a všetky príslušné poplatky. Žalobca bol oprávnený inkasovať splátku z bežného účtu žalovaného s tým, že žalovaný bol povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, zabezpečiť na svojom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, preto žalobca určil predčasnú splatnosť úveru. Výška celkovej vyčerpanej a nesplatenej istiny je zobrazená v prehľadovej tabuľke v stĺpci zostatok ako aj vo výpise z úverového účtu žalovaného ku dňu 31. 10. 2017 na strane 1. Úrok vyčíslený vo výške 47,99 € ku dňu 31. 07. 2014 bol vyčíslený zo sumy nesplácanej istiny a to úrokovými sadzbami, pričom výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v súlade s oznámením a článkom 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie ako premenlivá a činila 15 % ročne od 10. 04. 2008 do 31. 11. 2009, 16,9 % ročne od 01. 12. 2009 do 31. 03. 2013, 18,9 % ročne od 01. 04. 2013 do 31. 07. 2014. Podľa článku 3 Obchodných podmienok je žalobca oprávnený úročiť čerpané peňažné prostriedky až do výšky úrokového limitu úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu. V predloženom prehľade stĺpec „zaplatené úroky z úveru“ je uvedená výška úhrad započítaných na zmluvný úrok za jednotlivé mesačné obdobia. V stĺpci „dlh, úroky z úveru“ je uvedená výška dlžných zmluvných úrokov za jednotlivé mesačné obdobia. Úrok z omeškania vo výške 159,52 € vyčíslený ku dňu 30. 09. 2016 bol žalobca oprávnený v súlade s článkom 3 odsek 3 OP účtovať na všetky sumy, so zaplatením ktorých je dlžník v omeškaní, t. j. sumy kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradené poplatky, prípadne ďalšie nároky vzniknuté v spojitosti so zmluvou, pričom sa to nevzťahuje na kapitalizované úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania ku dňu 01. 08. 2014 je vo výške 8,15 % ročne. Zároveň žalobca uviedol, že úrok vo výške 251,41 € bol vyčíslený za obdobie od 01. 08. 2014 do 30. 09. 2016 a to zo súm nesplatenej istiny. Žalobca uviedol, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie tým, že na účte uvedenom v oznámení mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mohol čerpať. Žalovaný aktívne využíval úverový účet, pričom naposledy v mesiaci december 2013 nebol v omeškaní a mal vyrovnané všetky splatné záväzky. Súčet všetkých čerpaní uskutočnených žalovaným sa rovná sume 26.719,54 €. Súčet všetkých úhrad do 30. 09. 2016 sa rovná 26.955,67 €. Jednotlivé úhrady v jednotlivých mesačných obdobiach boli započítané tak ako je uvedené v prehľadovej tabuľke a to na istinu v celkovej výške 26.122,12 €, zmluvné úroky 568,57 €, úroky z omeškania 0,08 €, poplatky 264,89 €, ktoré boli žalovanému účtované v súlade s článkom 2 VZP a Sadzobníkom poplatkov za jednotlivé upomienky. Žalobca si v žalobnom návrhu neuplatňuje neuhradené poplatky, ale len príslušenstvo tak, ako je uvedené v bode 1 tohto podania. Ďalej žalobca uviedol aj legendu k výpisom z účtu a interných evidencií. Žalobca ďalej poukázal na to, že pre povolené prečerpanie nie je určené časové ohraničenie, ide o formu tzv. revolvingového úveru, na ktorý podľa ustálenej judikatúry je potrebné aplikovať osobitný režim noriem spotrebiteľského práva. Pre daný produkt nie je možné vopred určiť splátkový kalendár, je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a čas splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Je výlučne v dispozícii dlžníka, koľko finančných prostriedkov vyčerpá a teda je výlučne v dispozícii dlžníka suma, ktorú bude povinný titulom úverového vzťahu zaplatiť. Práve preto na daný prípad nie je možný odklon od § 101 OZ, t. j. určenie 3-ročnej premlčacej doby a jej plynutie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Dňom, kedy žalobca svoje právo mohol uplatniť prvý raz bol deň
nasledujúci po určení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, tento bol zosplatnený v júli 2014 a preto premlčacia lehota by márne uplynula v júli 2017. Čo sa týka zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu, žalobca poukazuje na § 502 ObZ s poukazom na to, že povinnosť zo strany dlžníka platiť úrok za úver je esenciálnou náležitosťou Zmluvy o úvere. Uvedené ustanovenie má kogentný charakter a je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala charakter inominátneho kontraktu. Preto ani súd svojim postupom nemôže negovať základnú charakteristiku Zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť zaplatiť úrok a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Uvedený úrok nemá sankčný charakter a nemožno ho zamieňať s úrokom z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi nárok iba v prípade omeškania dlžníka. Dlžník má stále k dispozícii poskytnuté peňažné prostriedky a tieto veriteľovi nevrátil, pričom neexistuje žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie limitujúce povinnosť dlžníka zaplatiť poskytnutých prostriedkov úrok. Obdobne tak možno vyložiť aj ustanovenie § 6 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého má spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len do jeho splatenia. Uvedená právna norma teda určuje koniec obdobia, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru, t. j. do jeho splatenia, čo je faktické vrátenie peňažných prostriedkov, ku ktorému doposiaľ v tomto prípade nikdy nedošlo. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi splatením úveru a zosplatnením úveru s tým, že zosplatnením úveru sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi a splatením úveru zaniká nárok veriteľa na odplatu, t. j. úroky. Treba povedať, že samotný zákon stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru a so zosplatnením úveru nespája pre veriteľa žiadne negatívne právne následky. Pokiaľ by zosplatnenie úveru malo za následok vo vzťahu k povinnosti dlžníka, zaplatiť z poskytnutého úveru úrok, mohlo by to vytvoriť situáciu, že dlžník svojim úmyselným konaním vytvorí stav, kedy veriteľ úver zosplatní a tým sa jednoducho zbaví povinnosti zaplatiť z poskytnutého úveru úrok, čo v konečnom dôsledku by viedlo k nedôvodnému poškodzovaniu veriteľa. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/29/2014, v ktorom sa uvádza, že účastníci úveru nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje a v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Práve produkt povoleného prečerpania je typický tým, že nie je časový ohraničený. Okrem toho rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14co/83/2012 umožňuje uložiť popri sebe povinnosť platiť zmluvný úrok popri platení úroku z omeškania. Rozhodujúce sú zmluvné dojednania. Obdobný názor prijal vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Cdo/434/2014 zo 04. 06. 2015 ako i Ústavný súd v uznesení sp. zn. 2US 754/2015 z 11. 11. 2015. Rovnako tak konštatoval Najvyšší súd ČR sp. zn. 33Odo/657/2005. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nie je vylúčené, aby si zmluvné strany dohodli povinnosť platiť úrok až do faktického vrátenia dlhu žalobcovi a teda aj v období, kedy je žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku. Žalobca poukázal na to, že v obdobných prípadoch boli jeho nároky kvalifikované ako dôvodné a s poukazom na princíp právnej istoty je žalobca v legitímnom očakávaní, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná zásadou materiálnej rovnosti a princípom právneho štátu. Preto žalobca zotrval na svojom nároku v celom rozsahu.
4. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s. p., pretože v danej spotrebiteľskej sporovej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-- €. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. 11. 2017, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou, doplňujúcim vyjadrením a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.
5. Podľa oznámenia banky adresované žalovanej, banka jej poskytuje na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 09. 04. 2008 povolené prečerpanie k bežnému účtu do výšky úverového limitu 18.000,-- Sk (597,49 €). Úver môže byť čerpaný od 10. 04. 2008, od kedy bol otvorený účet povoleného prečerpania. Zmluvné strany dohodli, že výška úrokovej sadzby a sadzby úroku z omeškania bude určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Týmto je uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle bodu 2/ Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Prevzatie oznámenia bolo potvrdené podpisom žalovanej dňa 10. 04. 2008.
6. Žalobca pripojil Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu účinné od 01. 01. 2008 (čl. 10, 11). Podľa článku bod 2, povolené prečerpanie bežného účtu poskytuje banke fyzickej
osobe, ktorá je majiteľom bežného účtu na nepodnikateľské účely staršej ako 18 rokov a to na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa § 497 a nasledujúce ObZ, ktorú tvorí žiadosť o povolené prečerpanie, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a tieto podmienky. Podľa bodu 5, odoslaním, resp. odovzdaním oznámenia klientovi dochádza k uzavretiu zmluvy. Podľa článku 2, bod 2, čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu klienta v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte, dochádza k čerpaniu úveru klientom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa bodu 5 je klient povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov, vrátane úrokov z omeškania. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je klient povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva. Podľa bodu 5 je banka oprávnená inkasovať z bežného účtu klienta, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie úhradu úrokov podľa článku 3 vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Podľa článku 3, bod 1, čerpané prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejní v prevádzkových priestoroch pobočky banky a na webovej stránke. Úrok v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Podľa bodu 3, čiastky so zaplatením ktorých je klient v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou podľa bodu 1 tohto článku, zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená. Podľa bodu 4, banka oznamuje klientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s odsekom 1 článku. Ak klient s novou úrokovou sadzbou nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je klient povinný najneskôr ku koncu platnosti pôvodnej úrokovej sadzby túto skutočnosť banke písomne oznámiť. Písomný nesúhlas klient so zmenou úrokovej sadzby je považovaný za výpoveď zmluvy. Banka a klient sa výslovne dohodli, že v prípade ak klient uvedeným spôsobom a v stanovenej lehote nevyjadrí svoj nesúhlas, bude úver úročený touto novou úrokovou sadzbou. Podľa článku 7 bod 1 písm. a/, banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v bode 2, najmä, ak je klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke. Podľa bodu 2 písm. a/, banka je oprávnená kedykoľvek potom, čo nastane čo len jedna zo skutočností podľa bodu 1 tohto článku, oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.
7. Výzvou zo dňa 31. 05. 2014 bola žalovaná vyzvaná bankou, aby uhradila dlh, ktorý ku dňu 30. 05. 2014 činí 134,88 €, ktorý vyplynul neplnením povinnosti podmienok podľa Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 10. 04. 2008. Pokiaľ by klient dlh nevyrovnal, banka vyhlási neuhradené záväzky za jednorázovo splatné. Listom zo dňa 01. 08. 2014 bolo žalovanej oznámené, že z dôvodu nevyrovnania dlhu na základe predchádzajúcich výziev, banka celý záväzok vrátane príslušenstva zosplatnila dňom 31. 07. 2014. Dlh vrátane príslušenstva činí 763,14 €.
8. Žalobca predložil súdu výpis z úverového účtu za obdobie 4/2008 až 9/2016. Z uvedeného výpisu je evidované čerpanie finančných prostriedkov od 4/2008 do 3/2014 s tým, že zostatok úveru každý mesiac je takmer v maximálnej výške. Z evidencií platieb sú evidované úhrady od 4/2008 do 3/2014, ktoré boli započítané na úrokoch z úveru, úrokoch z omeškania, poplatkoch (ktoré však neboli bližšie špecifikované), ako aj čiastočne na istine. Naposledy evidovaný nulový zostatok na dlžných úrokoch v mesiaci 12/2013, následne od mesiaca 1/2014 je evidované narastanie dlhu na úrokoch. Za mesiac 7/2014 je následne evidovaný aj dlh na istine v plnej výške 597,42 €, dlh na úrokoch z úveru, dlh na úrokoch z omeškania, ako aj dlh na poplatkoch (taktiež nie sú bližšie špecifikované - tieto si však žalobca v žalobe neuplatňuje). Podľa určenia úrokových sadzieb platných od 01. 10. 2016 (čl. 16) je stanovená sadzba pri povolenom prečerpaní účtu pre fyzické osoby vo výške 19,05 %. Podľa výňatku zo Sadzobníka pre fyzické osoby občanov, platný od 01. 10. 2011 (čl. 36) sú stanovené poplatky pri povolenom prečerpaní za upomienku 10,-- €, za výzvu 35,-- €.
9. Žalobca ďalej doložil výtlačok z účtu zo svojich interných evidencií (čl. 37 až 56), ktorými deklaroval pohyb na úverovom účte. Z uvedeného dokladu však súdu nie je zrejmé, o aké položky na účte sa jedná.
10. Žalobca ďalej doložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/434/2014 zo dňa 04. 06. 2015 (v ktorom sú anonymizované údaje o sporových stranách), a ktorým bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu procesnej neprípustnosti dovolania, súd konštatoval, že z tohto dôvodu nepristúpil k posúdeniu, či potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Neskúmal preto medzi iným, či bola dôvodne konštatovaná neprijateľnosť (neplatnosť) zmluvnej podmienky. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. 2US 754/2015 zo dňa 11. 11. 2015 bola sťažnosť
obchodnej spoločnosti Československá obchodná banka proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/434/2014 zo 04. 06. 2015 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd konštatoval, že nezistil porušenie základného práva na súdnu ochranu okolnosťami tvrdenými sťažovateľkou.
11. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.1. Aj keď predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z právneho vzťahu medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služieb, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek úprave zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013).
11.2. Z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ). Súd preto preskúmava spotrebiteľskú zmluvu ex offo vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
11.3. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (úč. do 30.11.2009), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. 11.4. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
11.5. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca svoj nárok odvodzoval z toho, že medzi ním a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte a to do výšky dojednaného úverového limitu, v tomto konkrétnom prípade 18.000,-- Sk (597,49 €). V tejto časti sa ich zmluvný vzťah spravuje predpismi o Zmluve o úvere a keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, súd uvedený zmluvný vzťah posudzoval podľa predpisov slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca preukazoval, že na úverovom účte žalovanej eviduje neuhradenú pohľadávku vzniknutú z titulu povoleného prečerpania a to istinu vo výške 597,42 €, úrok účtovaný k 31. 07. 2014 vo výške 47,99 €, úrok od 01. 08. 2014 do 30. 09. 2016 vo výške 251,41 € a úrok z omeškania k 30. 09. 2016 vo výške 159,52 €. Žalobca na vysvetlenie vzniku dlhu poukázal na pripojené listinné doklady, v ktorých má byť preukázaný uplatnený nárok. Súd však konštatuje, že z pripojených listinných dokladov nie je vôbec zrejmé, ako vznikol celkový dlh pri povolenom prečerpaní, t. j., či sa jednalo o úkony zo strany žalovanej
- čerpanie finančných prostriedkov, prípadne úkony zo strany banky, ktorá je oprávnená inkasovať z bežného účtu klienta úhradu nielen úrokov, ale účtovať úplné alebo čiastočné uhrádzanie záväzkov, s platením ktorých je klient v omeškaní zo všetkých jeho účtov vrátane vkladových účtov vedených v banke a to aj bez jeho príkazu. Z uvedeného je zrejmé, že banka záväzky k bežnému účtu môže vyrovnávať aj bez príkazu klienta z akýchkoľvek iných jeho účtov. Z uvedeného vyplýva, že banka si vo všeobecných podmienkach vyhradzuje možnosť nakladať s akýmkoľvek účtom klienta a to aj bez jeho príkazu, na vyrovnanie svojich splatných záväzkov. Súd preto nemal za jednoznačne preukázané, či vzniknutý dlh vznikol skutočne čerpaním finančných prostriedkov zo strany žalovanej alebo inkasovaním rôznych záväzkov banky. Je nepochybné, že zmluvné strany môžu dohodnúť aj takéto „úverovanie“ uhrádzania dlhov, avšak v spotrebiteľských vzťahoch musí byť súdu daná možnosť preskúmať takýto postupu banky, či nedochádza k zneužívaniu silnejšieho postavenia banky vo vzťahu ku svojim klientom. Žalobca svojim postupom takýto prieskum súdu neumožnil. Žalobca ďalej preukázal, že z platieb žalovanej na úhrade dlhu započítal aj časť poplatkov 24x po 10,-- €, čo je 240,-- €, t. j. takmer polovica z uplatnenej istiny. Neuviedol, o aké poplatky sa malo jednať. Žalobca sám predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/434/2014, z ktorého vyplynulo, že iný súd - Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 16C/185/2011 zo 17. 04. 2012 vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré oprávňovali banku za svoje služby vyberať poplatky podľa Sadzobníka poplatkov - za upomienky po 8,30 €, za ďalšiu výzvu 28,21 €. Už z uvedeného vyplýva, že banka v preskúmavanom úverovom vzťahu účtovala poplatky, ktoré sa javia ako neprimerané. Súdu je známe z vlastnej činnosti, že najmä narastaním neprimeraných poplatkov a účtovania ďalších úrokov neprimerane narastá dlh klientovi v banke a tento ho následne nie je schopný zaplatiť vôbec. Ďalej súd konštatuje, že pri poskytnutí povoleného prečerpania banka nedodržala povinnosť písomne informovať klienta o výške úrokovej sadzby. V doručenom oznámení banky je uvedený len odkaz na Všeobecné obchodné podmienky pri povolenom prečerpaní, ktoré zasa odkazujú na zverejňovanie úroku v priestoroch banky a na webovej stránke banky. Týmto však nie je naplnená litera zákona o tom, aby bol klient banky ako spotrebiteľ písomne informovaný o výške úrokovej sadzby v čase vstupu do záväzkového vzťahu. Žalobca taktiež nijako nepreukázal súdu, že počas trvania úverového vzťahu informoval klienta o zmenách úrokovej sadzby písomným spôsobom tak, ako mu to ukladá zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sám uvádza, že výška a dojednanie úroku je imanentnou súčasťou Zmluvy o úvere a domáha sa tohto nároku aj na čas po zosplatnení dlhu, napriek tomu nedeklaroval, že túto najzákladnejšiu zložku úverového vzťahu oznámil druhej zmluvnej strane, svojmu klientovi zákonným spôsobom. Na základe takéhoto postupu banky preto nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu Zmluvy o úvere, nakoľko konanie banky je v rozpore so zákonom podľa § 39 OZ. Akékoľvek ďalšie účtovanie úroku, či úroku z omeškania z dlžných súm, ktoré žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval sú pre súd potom nepreskúmateľné a pre vyššie uvedený záver súdu zrejme aj nezákonné. Súd preto konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o platnom uzavretí Zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania, neuniesol dôkazné bremeno, akým spôsobom a v akej výške bol poskytnutý žalovanej úver, preto súd jeho nárok v celom rozsahu považoval za nepreukázaný a žalobu žalobcu zamietol.
13. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorej má žalovaná ako úspešná strana nárok na náhradu trov konania. Zo spisu súd nezistil, že by žalovanej vznikli trovy v súvislosti s týmto konaním, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.