Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-185-2013.pdf
PDF · 68.19 KB
Case nature
Subarea
3Er/185/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874 proti povinnému: Štefan Knapík, nar. X.X.XXXX, Hromoš 115, 065 45 Hromoš, IČO: 30612641 v konaní o vymoženie 1 291,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce vo výške 77,23 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 1 291,92 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov č. k. 1350031913 zo dňa 30.1.2013. Súdny exekútor JUDr. Michal Kruppa požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2013 pod číslom 5710 030852.
2. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané,
že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nevlastní motorové vozidlo. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
6. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a §§ 14 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,23 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné ( 22 x 1,70 eur) 37,40 eur
3/ 20% DPH 6,64 eur
Trovy exekúcie celkom: 77,23 eur
8. Podľa § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky súdny exekútor žiadal odmenu za tieto úkony: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur; - doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur; - každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur;- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur; - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur; teda paušálnu odmenu vo výške 16,60 eur. Nakoľko odmena je nižšia ako 33,19 eur v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor si pri odmene nesprávne účtoval aj minimálnu výšku odmeny 33,19 eur a zároveň aj 16,60 eur za vyššie uvedené úkony. Ale nakoľko by došlo k duplicitnému odmeňovaniu, keďže vykonané úkony sú zahrnuté pod minimálnu výšku odmeny, tak súd priznal súdnemu exekútorovi len minimálnu výšku odmeny 33,19 eur.
9. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovného a náhradu straty času za cesty do X. dňa 6.7.2013, resp. 31.5.2014, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval vo vyúčtovaní trov exekúcie, vzhľadom na skutočnosť, že tieto nemal z predloženého spisu za preukázané. Súdny exekútor nedoložil súdu žiadne podklady (napr. technický preukaz, doklad o čerpaní pohonných hmôt, cestovný príkaz, správu o služobnej/pracovnej ceste) o vykonaných cestách. Okrem toho z exekučného spisu nie je zrejmé za akým účelom súdny exekútor do Hniezdneho cestoval vo vzťahu k exekúcii a preto mal súd zato, že tieto náklady neboli vynaložené účelne. Súd poznamenáva, že súdny exekútor má aj iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).