Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/488/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore žalobcu B. X., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému CD Consulting s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/45/2016 - 52 zo dňa 16. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie

- v I. a II. výroku p o t v r d z u j e,

- v III. výroku z r u š u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštačný súd“, event. „okresný súd“) návrh o prerušenie konania k veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/159/2013 zamietol (I. výrok), určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26.03.2010, ktorú žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 je neplatná (II. výrok), určil, že zmluvná podmienka v bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru k Zmluve o úvere č. 601100828 (správne číslo zmluvy o úvere je 601 100 754 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 26.03.2010 v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatným okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh je neprijateľná“ (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (IV. výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (ďalej ako „právny

predchodca žalovaného“) dňa 26. marca 2010 Zmluvu o úvere (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v sume 350,- eur a žalobca sa zaviazal vrátiť sumu 696,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 58,- eur. Dňa 26. marca 2010 bola žalobcom vystavená zmenka, na základe ktorej sa zaviazal žalobca zaplatiť za zmenku pri predložení na rad právneho predchodcu žalovaného sumu 833,17 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 30. septembra 2010. Právny predchodca žalovaného dňa 26. marca 2010 zároveň uzavrel so žalobcom Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“, event. „Dohoda“) uzatvorenú podľa ustanovenia § 551 zákona č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), prostredníctvom ktorej žalobca súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa (právneho predchodcu žalovaného) zo Zmluvy zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy vo výške 384,- eur, ktoré budú vykonávané u jeho zamestnávateľa Železníc Slovenskej republiky, so sídlom Kasárenské námestie 11, Košice (ďalej ako „zamestnávateľ žalobcu“). Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 15. novembra 2010 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka (žalobcu). Listom zo dňa 14. januára 2013 bolo žalobcovi oznámené, že jeho neuhradená pohľadávka v sume 3.080,- eur s príslušenstvom bola ku dňu 04. januára 2013 postúpená z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného. 1.2 Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/159/2013-110 zo dňa 29. septembra 2014, ktorým bol Ondrej Chovanec zaviazaný zaplatiť spoločnosti CD Consulting s.r.o. zmenkovú sumu 833,17 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 833,17 eur od 30. septembra 2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % zo zmenkovej sumy 83,17 Eur od 29. októbra 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1/3 zmenkovej sumy vo výške 2,78 eur. Uvedený rozsudok bol zmenený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/222/2015-188 zo dňa 02. júna 2016, ktorým bolo vyhovené čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie zmenkových úrokov 0,19 % denne zo sumy 833,17 Eur od 30. septembra 2010 do zaplatenia a rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/159/2013-110 bol v tejto časti zrušený a konanie zastavené. V prvej výrokovej vete odvolací súd predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobu spoločnosti CD Consulting s.r.o. zamietol, Ondrejovi Chovancovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a spoločnosti CD Consulting s. r. o. uložil povinnosť nahradiť Ondrejovi Chovancovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 444,48 eur. 1.3 Prvoinštančný súd v prejednávanej veci v prvom rade posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26. marca 2010 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom ako neplatnú. V rozhodnutí argumentoval skutočnosťou, že dohodou o zrážkach zo mzdy je možné postihnúť majetok dlžníka ako spotrebiteľa bez akejkoľvek súdnej kontroly. Spotrebiteľ v postavení dlžníka pritom takýmto zrážkam nemôže nijak zabrániť, čo prehlbuje nerovnováhu medzi právami spotrebiteľa a dodávateľa. Výška pohľadávky je navyše výlučne závislá na subjektívnej predstave veriteľa. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. 1.3.1 Podľa názoru prvoinštančného súdu je zmluvná podmienka uvedená v bode 14 Všeobecných obchodných podmienok úveru k Zmluve, ktorý obsahuje dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohoda o vyplnení zmenky, tak ako je upravená v bode 14 Všeobecných obchodných podmienok je v priamom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“), podľa ktorého je umožnené veriteľovi prijať zmenku od dlžníka na zabezpečenie svojich záväzkov, avšak zmenková suma v čase vyplnenia by mala byť maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Celá takáto zmluvná podmienku je potom podľa súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 53d Občianskeho zákonníka neprijateľná. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že dôsledkom dohody o zmenkovom vyplňovacom práve je, že sa mení vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorý je kauzálneho charakteru na vzťah zmenky, ktorá nie je kauzálny, teda nepožíva žiadnu ochranu v rámci režimu spotrebiteľského práva. Na základe takto dojednanej zmluvnej podmienky má potom veriteľ možnosť rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je v priamom v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka; Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve je preto neplatná. Na základe neplatnej Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve nemohla byť následne platne vystavená ani zmenka. Ak je neplatný hlavný záväzok, t.j. vystavená zmenka je následne neplatná ako akcesorický inštitút aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať zmenkový nárok vyplývajúci z danej zmenky. Súd prvej inštancie v závere skonštatoval, že Zmluva o úvere nespĺňa zákonné kritériá podľa zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a žalovaná strana resp. právny predchodca

mal nárok iba na zaplatenie istiny úveru, ktorú už žalobca v sume 350,- zaplatil; napriek tomu žiadal žalovaný od žalobcu uhrádzať ďalšie splátky úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 3 C.s.p., ďalej ustanovenia § 53 ods. 4 písm. d), e) Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu okresný súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C. s. p. a to tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v prvom rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnom prípade boli zrážky zo mzdy vykonané zamestnávateľom žalobcu na základe dohody žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, a nie na základe dohody medzi žalovaným a zamestnávateľom žalobcu. 2.1 Žalovaný ďalej namietal záver prvoinštančného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky predstavuje pri poskytovaní spotrebiteľských úverov neprijateľnú zmluvnú podmienku a k tejto veci uviedol, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov bola vystavená zmenka, pričom limitovaná bola iba výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zo znenia zákona č. 258/2001 Z.z. je podľa žalovaného zrejmé, že v spotrebiteľských veciach sú prípustné akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že zákonodarca použitím slovného spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“ pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení; v opačnom prípade by použil zákonodarca slovné spojenie „v čase vystavenia“. Žalobca v závere skonštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava pripúšťala používanie blankozmeniek. Na základe uvedeného navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V prvom rade poukázal na to, že aktívna otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú tento opakovane namieta už nie je aktuálna a žalovaný navyše svoje tvrdenia nedostatočne argumentačne podložil. 3.1 K otázke použitia zmenky v spotrebiteľskom prostredí žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom možného použitia zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru na základe ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. je pravdivé, avšak žalovaný opomenul, že v takomto prípade musí ísť o zabezpečovaciu zmenku, ktorej maximálna výška zmenkovej sumy je limitovaná a cielene sa k tejto podmienke nevyjadril. Zmenková suma mala podľa Dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytovania úveru pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Na základe Dohody o vyplnení zmenky bolo možné vystavenie blankozmenky pričom výška zmenkovej sumy bola ponechaná na vôli veriteľa, ktorý do nej zahrnul sumy položiek, na ktoré nemal po právnej stránke nárok. Žalobca je toho názoru, že žalovaný uviedol v zmenke zmenkovú sumu v rozsahu vyššom ako bolo zákonom dovolené, a to aj na základe záveru prvoinštančného súdu, ktorý uviedol, že poskytnutý úver je bezúročný a že žalobca si svoj dlh voči žalovanému splnil už v momente zaplatenia úveru. Žalovaný sa k uvedenému záveru o bezúročnosti úveru nevyjadril, čím túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepopieral. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43Cob/222/2015-188 zo dňa 02. júna 2016, podľa ktorého smel veriteľ od dlžníka prijať zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak súčasne mal postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa. 3.2 V závere žalobca skonštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne a preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky, tak ako ich predpokladá úprava v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetnú Dohodu je potrebné považovať s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko bola vyplnená v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil v III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

7. Uspokojenie pohľadávky možno v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje, že je nepochybné, že Zmluva o úvere zo dňa 26. marca 2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde na jednej strane vystupoval právny predchodca žalovaného ako dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobca ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 8.1 Nespornou je aj skutočnosť, že dňa 26. marca 2010 žalobca vystavil zmenku na sumu 833,17 eur, v ktorej bolo uvedené, že žalobca zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad právneho predchodcu žalovaného sumu 833,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30. septembra 2010. Zmenka bola vystavená s poznámkou „bez protestu“, s lehotou platenia určenou na 4 roky od jej vystavenia. Zmenka a tým zároveň aj spotrebiteľský úver zo Zmluvy boli zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 26. marca 2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom; existenciu predmetnej Dohody žiadna zo strán nespochybňovala. Jej uzavretie je preukázané aj žiadosťou žalovaného zo dňa 15. novembra 2010 adresovanou zamestnávateľovi žalobcu, ktorou si žalovaný uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12C/45/2016-32 zo dňa 22. marca 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného a súčasne žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 8.1.1 Posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy spadá do rámca kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vykonáva z vlastnej iniciatívy. Súdna kontrola platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. 8.1.2 Ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01. mája 2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy.

8.1.3 Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Odvolací súd konštatuje, že v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Predmetná Dohoda vymedzenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená neobsahovala; z čl. II. Dohody je zrejmá len výška zrážok. Zabezpečovaná pohľadávka bola vymedzená v Čl. I. nasledovne: ,,Dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v (pozn. odvolacieho súdu - miesto vystavenia nebolo v Dohode uvedené) dňa (pozn. odvolacieho súdu - mesiac a deň vystavenia v Dohode neuvedený, rok nečitateľný) zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 Zákona č. 191/50 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka“. Podľa uvedeného znenia Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala pohľadávku zo zmenky, v skutočnosti však zároveň zabezpečovala pohľadávku zo samotného spotrebiteľského úveru zo Zmluvy. Citované znenie Dohody je podľa názoru odvolacieho súdu neurčité, nakoľko na tomto základe mohol žalovaný od zamestnávateľa žalobcu požadovať zrážky v akomkoľvek rozsahu. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je z uvedeného dôvodu neurčité a teda podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatné a celá Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná. Odvolací súd sa ergo stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl. 8.1.4 Odvolací súd ma ďalej za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola medzi stranami dohodnutá individuálne a žalovaný v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia takejto Dohody. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je nepochybné, že Dohoda uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola stranami individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí vedieť, akú pohľadávku a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca mal možnosť odmietnuť takýto zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia Dohody. Len samotná skutočnosť, že žalobca Dohodu o zrážkach zo mzdy osobitne podpísal ešte neznamená, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná. Na základe horeuvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 26. marca 2010 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je z tohto dôvodu neplatná. 8.2 Nakoľko žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, zaoberal sa odvolací aj správnosťou rozsudku v I. výroku. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd návrh na prerušenie konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6C/159/2013 správne zamietol a to z dôvodu, že predmetné konanie bolo v čase rozhodovania na súde prvej inštancie už preukázateľne právoplatne skončené.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo I. a II. výroku posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

10. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného týkajúcej sa vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru k Zmluve (ďalej aj „VP“). V úvode musí odvolací súd podotknúť, že v petite žaloby zo dňa 24. februára 2016 sa žalobca nedomáhal takéhoto vyhlásenia neplatnosti; pôvodne navrhoval prvoinštančnému súdu iba vyhlásenie Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Prvýkrát sa zmienka o vyhlásení neprijateľnosti predmetnej

zmluvnej podmienky objavila až na pojednávaní zo dňa 16. septembra 2016, kedy zástupca žalobcu podľa rozsudku okresného súdu na str. 3 vyhlásil, že žiada o vyslovenie predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súd prvej inštancie potom postupoval v zmysle § 298 C. s. p. a rozhodol z úradnej moci (ex offo) v III. výroku rozhodnutia tak, že vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 14 VP za neprijateľnú. Odvolací súd je toho názoru, že v uvedenej veci bolo už rozhodnuté ako o predbežnej otázke pri posudzovaní žaloby na plnenie, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02. júna 2016 pod č.k. 43Cob/222/2015-188, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/159/2013-110 zo dňa 29. septembra 2014. Krajský súd v Banskej Bystrici v uvedenom rozsudku ustálil, že dohoda uzavretá v čl. 14 VP umožnila vystaviť žalobcovi zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku jej úročenia. Zmenka bola vystavená ako zmenka vlastná; spĺňala všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového. Krajský súd v Banskej Bystrici skonštatoval, že Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň je spotrebiteľskou zmluvou aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VP, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej poukázal na to, že „Aj keď právna úprava týkajúca sa vystavenia zabezpečovacích zmeniek vyplývajúca z § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase vystavenia zmenky nezakazovala ich vystavenie, je možné nepriamo odvodiť nemožnosť veriteľa uzatvárať takú zmenkovú dohodu, účelom ktorej bolo použitie zmenky „na rad“ zo zákazu stanoveného v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľné podmienky.“ 10.1 Na základe uvedeného potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 43Cob/222/2015 uviedol, že „Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že odporca musel na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa“. Krajský súd v Banskej Bystrici potom dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda (zmluva) obsahovala dojednanie, ktoré spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná; nakoľko bola zmenka vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu 26. marca 2010 je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyslovil odvolací súd v konaní o žalobe na plnenie, v ktorom sa spoločnosť CD Consulting s.r.o. proti Ondrejovi Chovancovi (strany totožné v tomto konaní) domáhala zaplatenia sumy 833,17 eur práve na základe zmenky vystavenej za účelom zabezpečenia úveru zo dňa 26. marca 2010 č. 601 100 754. Ak súd právoplatne rozhodol, že spoločnosť CD Consulting s.r.o. nárok na plnenie zo zmenky č. 601 100 754 nemá, nebol dôvod ex offo opätovne posudzovať zmluvnú podmienku umožňujúcu vystavenie (vyplnenie) zmenky. 10.2 S poukazom na uvedené považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v III. výroku za nadbytočné a preto rozsudok prvoinštančného súdu v III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

11. Odvolací súd v závere konštatuje, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného týkajúcej sa jeho pasívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní nezrozumiteľnou formuláciou namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu a nie je ani zrejmé na základe akých skutočností uvedené namietal. Je navyše preukázané, že práva zo spotrebiteľského úveru zo Zmluvy, ako aj zo zmenky zo dňa 26. marca 2010 boli z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného prevedené v celom rozsahu; na žalovaného potom prešlo aj právo na vykonanie zrážok zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu k zmenke resp. úveru zo Zmluvy. S poukazom na uvedené je potom nesporné, že v konaní je pasívne vecne legitimovaný práve žalovaný.

12. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú aj na odvolacie konanie. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, ktorému z dôvodu jeho plného úspechu v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. patrí voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).