Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/294/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému W. T., naposledy bytom Q. XXX/XX, F. C., toho času bytom F. C., do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 849,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2017, č. k. 11C/222/2014-145, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 679,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 43,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 679,56 eur od 21.05.2011 do zaplatenia zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 169,89 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 20.05.2011 vo výške 1,24 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 169,89 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, výrokom III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. priznal občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb. , § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 145, § 232, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 849,45 eur, úroku z omeškania z dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 21.03.2010 do 20.05.2011 vo výške 44,24 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 849,45 eur od 21.05.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevráteného úveru. Dňa 17.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý sa k veci písomne vyjadril dňa 16.10.2015. Žalobca pred pojednávaním vo veci zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 679,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 43,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 679,56 eur od 21.05.2011 do zaplatenia späť. Žalovaný nespochybnil nárok žalobcu právne relevantnými skutočnosťami. Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi uhradil sumu

vo výške 169,89 eur. Keďže žalobca uplatnil úrok z omeškania, súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 56,63 Eur od 21.03.2011 do 20.05.2011 vo výške 0,84 eur, 9 % ročne zo sumy 56,63 Eur od 21.04.2011 do 20.05.2011 vo výške 0,40 eur(spolu vo výške 1,24 eur) a 9 % ročne zo sumy 169,89 eur od 21.05.2011 do zaplatenia dlhu. Súd svojim výrokom konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 679,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 43,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 679,56 eur od 21.05.2011 do zaplatenia , pretože žalobca pred začatím pojednávania v tejto časti vzal žalobu späť. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu 849,45 eur, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 169,89 Eur čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 20% z uplatnenej sumy, konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie 679,56 Eur (v tejto časti zobral žalobca žalobu späť v ktorej časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania) čo predstavuje 80% z uplatnenej sumy. Nakoľko úspešnejší žalovaný (80%-20%=60%) si náhradu trov konania neuplatnil, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli súd vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.06.2016 (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) súd rozhodol podľa §257 a § 259 CSP. Nakoľko žalovaný na strane ktorého vystupoval, bol v konaní úspešnejší súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku IV., ktorým bol priznaný nárok na náhradu trov konania občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd rozhodoval za účinnosti CSP, a preto bol v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenia nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 - § 264 CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu a preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu (t. j. žalovanému a žalobcovi) a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Podľa názoru žalobcu súd o trovách konania združenia rozhodnúť mohol, ale tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná, nakoľko nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná a to bez ohľadu na to, kedy sa konanie začalo, resp. kedy združenie vstúpilo do konania. Priznanie náhrady trov konania nemožno podložiť ani ustanovením § 470 ods. 2 CSP, ktoré sa týka len účinkov úkonov vykonaných pred dňom účinnosti CSP, avšak vôbec nepojednáva o trovách konania, ani sa ich nijakým spôsobom nedotýka. Súd svoje rozhodnutie o priznaní práva na náhradu trov konania nemá ako právne zdôvodniť a oprieť o príslušné zákonné ustanovenia. Z toho hľadiska sa rozhodnutie súdu javí ako nepreskúmateľné a zmätočné, resp. v rozpore so súčasnou právnou úpravou. Žalobca na záver navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby ho v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a vyčíslil si trovy odvolacieho konania.

3. Vo vyjadrení občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV uviedlo, že vychádzajúc z § 470 ods. 2 účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.06.2016, zostali zachované. Za úspešnú stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne považovať žalovaných a taktiež aj združenie, nakoľko do konania vstúpilo v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkov by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Občianske združenie poukázalo na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/405/2016-156 zo dňa 30.05.2017 a v závere navrhlo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť trovy odvolacieho konania združenia.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku IV. podľa § 387 ods.1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 679,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 43,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 679,56 eur od 21.05.2011 do zaplatenia zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 169,89 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 20.05.2011

vo výške 1,24 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 169,89 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a výrokom III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podľa čl. 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Rekodifikáciou občianskeho súdneho konania, ktorou sa pristúpilo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30.06.2016 a prijatiu nového procesného kódexu - CSP, účinného od 01.07.2016, došlo k zrušeniu inštitútu vedľajšieho účastníctva tak, ako ho upravoval OSP. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré v tomto spore vystupovalo do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, stratilo s účinnosťou novej právnej úpravy svoje postavenie v spore. Vychádzajúc z aplikácie § 470 ods. 2 ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (dňom účinnosti , zachované. Medzi účinok oprávneného vstupu vedľajšieho účastníka do občianskeho súdneho konania v období do 30.06.2016 môžeme zaradiť aj vznik práva vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v prípade úspechu účastníka konania, na ktorého strane v spore vedľajší účastník vystupoval. Za situácie, kedy osobe v postavení vedľajšieho účastníka vznikli trovy konania, je potrebné pri meritórnom skončení sporu s ohľadom na jeho výsledok skúmať, či táto osoba nemá právo na ich náhradu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že medzičasom už postavenie tejto osoby ako vedľajšieho účastníka v spore zaniklo.

10. Súd prvej inštancie na základe uvedeného preto správne v napadnutom rozsudku rozhodol aj o nároku občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na náhradu trov konania.

11. Za nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť, možno považovať skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania menovaného občianskeho združenia odôvodnil s poukazom na nesprávne zákonné ustanovenia, podľa ktorých o nároku na náhradu trov konania rozhodol. Odvolací súd zastáva názor, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania osoby, ktorá mala do 30.06.2016 v spore postavenie vedľajšieho účastníka je potrebné rozhodnúť podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s príslušným ustanovením upravujúcim náhradu trov konania. Keďže nemá výslovné ustanovenie o náhrade trov konania osôb, ktoré do 30.06.2016 vystupovali v občianskych súdnych konaniach v postavení vedľajších účastníkov, je potrebné vychádzať z toho, že podľa ustálenej súdnej praxe úspech, resp. neúspech účastníkov konania bolo možné z hľadiska náhrady trov konania pričítať aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v spore na ich strane. Ak má teda strana sporu vo veci úspech, má právo na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý v spore na jej strane vystupoval. Z tohto pohľadu je potom potrebné právo vedľajšieho účastníka, resp. osoby, ktorá mala toto postavenie v spore do 30.06.2016, posúdiť podľa ustanovení upravujúcich právo na náhradu trov konania strany sporu.

12. Ak teda v tomto spore prišlo k meritórnemu rozhodnutiu, kedy by mal prevažne úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania v prípade, že by mu vznikli, má s ním nárok na náhradu trov konania podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 aj osoba, ktorá na strane žalovaného vystupovala v konaní do 30.06.2016 ako vedľajší účastník, teda občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Súd prvej inštancie v napadnutej časti teda správne rozhodol, že náhradu trov konania má menovanému združeniu zaplatiť žalobca.

13. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o priznaní nároku na náhradu trov konania občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .