Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/37/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2017 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/30/2013 zo dňa 22.05.2017 výrok o náhrade škody.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/30/2013 zo dňa 22.05.2017 bol obžalovaný N. N. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2Pv 59/12 zo dňa 20.02.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona za použitia § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období mesiacov august 2008, október až december 2010, január až jún 2011 ako zodpovedný zástupca - konateľ spoločnosti G. M. s r. o. so sídlom C.. XXX, okres G., IČO: XXXXXXXX spolu s obvineným U. H. zrazil svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a úrazové poistenie, avšak tieto v lehote splatnosti podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neodviedol na účet G. poisťovne, C. R., čím svojím konaním za uvedené obdobie spôsobil G. C., pobočka R., T.. G. XX škodu vo výške celkom 4 331,58 eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodená strana G. C. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, ktorého dôvody predložil dodatočne. Po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a podstatného obsahu jeho odôvodnenia vyslovil, že napadnutý rozsudok je nezákonný a vychádza z jednostranného vyhodnotenia dôkazov. Prokuratúra má za to, že za spáchanie predmetného zločinu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva sú zodpovední obidvaja konatelia firmy a to obžalovaný N. N. ako aj U. H.. Nestotožňuje sa s účelovou obhajobou obžalovaného v tom, že on mal na starosti technickú podporu firmy, staral sa o realizáciu stavieb, kontrolu a zaučenie pracovníkov na stavbách, a druhý konateľ firmy U. H. mal na starosti ekonomickú stránku firmy, zabezpečoval zákazky a účtovníctvo, nakladal s peniazmi, rozhodoval o výplatách pracovníkov firmy a tiež rozhodoval o včasnosti a úplnosti platenia odvodov za firmu. Poukazuje na znalecký posudok z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva, v závere ktorého je potvrdené, že spoločnosť G.. s.r.o. C., okr. G., disponovala väčšinou v plnej výške, resp. čiastočne (za obdobia mesiacov august 2009, apríl až jún

2010 a máj až jún 2011) finančnými prostriedkami na úhradu odvodových povinností. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila znalecký posudok v tom, že podstatnú časť odberateľských faktúr za spoločnosť vystavoval a podpisoval H., účtovné doklady v žalovanom období podpisoval hlavne H., teda časť odberateľských faktúr ako aj ďalšie účtovné doklady podpisoval aj obž. N. N. a tak sa zaoberal aj ekonomickou stránkou firmy a tiež musel mať vedomosť o neplnení si odvodovej povinnosti voči G. C., pobočka R.. Zastáva tiež názor, že okresný súd opätovne vydal rozsudok predčasne, nakoľko súd mal zabezpečiť výsluch T. H., druhého konateľa firmy, za účelom zistenia, či obž. J. N. sa staral len o technickú stránku firmy a nemal na starosti aj ekonomický chod firmy, prípadne či mal vedomosť o neplnení si odvodových povinností voči G. C.. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí doplnil dôvody odvolania aj v tom smere, že je potrebné skúmať i subjektívnu stránku konania obžalovaného so zreteľom na výpovede svedkov U. a B., ktorí vykonávali účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť, v ktorej bol konateľom i obžalovaný, a zaslali obžalovanému súhrnný doklad o výkazoch odvodov ako aj o ekonomickom stave spoločnosti. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť plynúcu z dokazovania, že obchodná spoločnosť bola v roku 2011 v predĺžení, preto sú tu pochybnosti o ekonomickom stave obchodnej spoločnosti v rozhodnom období. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu za účelom ďalšieho doplnenia dokazovania, a to určenia koeficientu pomerného uspokojenia veriteľa, ak sa preukáže, že obchodná spoločnosť bola v predĺžení, keďže konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako iný trestný čin.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal procesným postupom konajúceho súdu z hľadiska, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd vykonal dôkazy v zmysle pravidiel stanovených procesným predpisom a právo na obhajobu obžalovaného dodržal, keďže mu umožnil sa vyjadriť ku skutku, ako aj k vykonávaným dôkazom, umožnil mu vyslúchať svedkov, ktorých navrhol v rámci dokazovania predvolať, a umožnil tiež obžalovanému ako aj obhajcovi predniesť argumenty preukazujúce oslobodenie spod obžaloby. Za daných zistení odvolací súd konštatoval, že postup konajúceho súdu bol v súlade so zákonom.

O procesne účinné dôkazy, obsah ktorých je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, konajúci súd tak mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ostatne, procesný postup pri vykonávaní dôkazov odvolateľom ani namietaný nebol, namietané bolo vyhodnotenie zabezpečenej dôkaznej situácie, ktoré odvolateľ nepovažoval za správne.

Konajúci súd v stručnosti vyložil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a na podklade nich uzavrel, že nebolo preukázané, aby skutok, ktorý je predmetom obžaloby a ktorý sa stal, spáchal obžalovaný. Spáchanie skutku uvedeného v obžalobe považoval konajúci súd za dokázané, pretože bolo preukázané, že obchodná spoločnosť zrazila svojím zamestnancom z miezd finančné prostriedky na poistenie podľa zák. č. 461/2003 Z. z. a tieto neodviedla na účet G. C., pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané i to, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na odvodové povinnosti v žalovanom období. Aj napriek tomu, že obžalovaný bol konateľom obchodnej spoločnosti, konajúci súd vzhľadom na zistenie, že druhý konateľ T. H. sa staral o ekonomickú stránku spoločnosti, v rámci ktorej zabezpečoval zákazky, účtovníctvo, prijímal zákazky zabezpečoval mzdy a odvody, príjem a úhradu zákaziek a riešil financie firmy, v dôsledku čoho rozhodoval aj o nakladaní s finančnými prostriedkami, uzavrel, že obžalovaný, ktorý sa nepodieľal na nakladaní s finančnými prostriedkami obchodnej spoločnosti, skutok nespáchal.

Odvolací súd po posúdení výsledkov vykonaného dokazovaného konštatuje, že záver konajúceho súdu o tom, že žalovaná výška zrazeného nemocenského poistného z miezd zamestnancov a jeho neodvedenie G. C. ako oprávnenému subjektu v žalovanom období boli dokazovaním preukázané, je vecne správnym.

Aj s prezentovanými úvahami, ktoré viedli konajúci súd k záveru, že obžalovaný skutok nespáchal, sa možno stotožniť, aj keď je faktom, že obžalovaný bol konateľom obchodnej spoločnosti G.. s.r.o., čo by mohlo zakladať jeho trestnú zodpovednosť za nesplnenie si zákonnej povinnosti plynúcej obchodnej spoločnosti ako zamestnávateľovi z ustan. § 128 a § 141 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Podľa výpisu obchodného registra konateľom spoločnosti bol aj T. H., pričom ani jeden z konateľov nebol spoločníkom menovanej obchodnej spoločnosti.

Pri posudzovaní, či bolo povinnosťou obžalovaného zraziť a odviesť poistné nemocenského poistenia, na čo poukazuje odvolateľ, vychádzal odvolací súd predovšetkým z pôsobnosti konateľov, ktorá sa rozdeľuje do dvoch základných rámcov. Jednak je to zastupovanie obchodnej spoločnosti navonok, tzv. vonkajšia funkcia podľa § 20 ods. 1 Obč. zák., a jednak je to rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach obchodnej spoločnosti, tzv. vnútorná funkcia, čo zodpovedá obchodnému vedeniu v zmysle § 134 Obch. zák. Ak je konateľov viac, títo môžu byť vo vnútornom vzťahu spoločnosti vo svojej pôsobnosti obmedzení, časovo, miestne, čo do obsahu a druhu konania, ktoré obmedzenie však nemá vo vzťahu k tretím osobám žiadne právne účinky.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona účinného do 30.09.2012, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Trestný čin neodvedenia dane a poistného spácha páchateľ vtedy, ak ako platca, resp. ako osoba zodpovedná za platcu (zamestnávateľ), príslušných platieb zrazí poplatníkovi (zamestnancovi) v správnej výške platby za stanovené platobné obdobie, avšak z rôznych dôvodov tieto platby úmyselne neodvedie oprávneným subjektom (poisťovniam či daňovému úradu) buď celkom alebo v časti. Páchateľom trestného činu je teda platca povinných platieb, ak koná v rozpore so zákonnými povinnosťami a nesplní si svoju zákonnú povinnosť odviesť tieto platby, resp. ich časti za iné osoby. Ide o zamestnávateľa buď fyzickú osobu alebo právnickú osobu, za ktorú koná štatutár alebo zodpovedný pracovník, ktorý má platby realizovať za zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania vyplývajú zistenia preukazujúce, že za ekonomický chod a nakladanie s finančnými prostriedkami obchodnej spoločnosti bol zodpovedný T. H.. Obžalovaný garantoval stavebnú činnosť, ktorá tvorila podstatnú časť predmetu podnikania obchodnej spoločnosti a vo vzťahu k ekonomickému chodu spoločnosti fakticky nevyvíjal žiadnu činnosť. Z uvedeného je teda zrejmé, že vedenie obchodnej spoločnosti mali obaja konatelia, obžalovaný a T. H., reálne rozdelené, v dôsledku čoho sa medzi nimi pri rozhodovaní o chode obchodnej spoločnosti vyčlenila zodpovednosť za konkrétnu činnosť v jej vnútri. Ak T. H. zodpovedal za ekonomické riadenie obchodnej spoločnosti, ktoré zahŕňa v sebe aj vyplácanie miezd, došlo tak k vymedzeniu jeho pôsobnosti aj vo vzťahu k rozhodovaniu o odvádzaní zákonných platieb zrazených z miezd zamestnancov.

Za daných zistení potom skutkové tvrdenie obžaloby, že obžalovaný ako zodpovedný zástupca a konateľ spoločnosti spolu s inou osobou zrazil svojim zamestnancom zo mzdy poistné na nemocenské poistenie a toto neodviedol na účet G. C., nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Tieto úvahy viedli aj odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok, ktorým bol obžalovaný N. N. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora zodpovedá zákonu.

V závere si dovoľuje odvolací súd vysloviť ešte jednu úvahu súvisiacu s trestnou zodpovednosťou za prerokúvaný zločin. Je nepochybné i to, že u obžalovaného ako konateľa spoločnosti so zreteľom na rozdelenie rozhodovacej činnosti ohľadne vedenia obchodnej spoločnosti absentuje úmysel, či už v priamej alebo nepriamej forme, k neodvedeniu poistného na sociálne poistenie, keďže nebolo dokázané, aby obžalovaný mal vedomosť o tom, že poistné na sociálne poistenie, hoci bolo z hrubých miezd zamestnancov riadne zrazené, nebolo oprávnenému subjektu odvedené. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v obchodnej spoločnosti iba konateľom, a nie aj spoločníkom, o tejto skutočnosti, ktorú mu druhý konateľ neoznámil, sa nemohol dozvedieť ani na zasadnutí valného zhromaždenia, na ktorom konatelia informujú spoločníkov o hospodárení obchodnej spoločnosti v rámci uplatňovania pôsobnosti

valného zhromaždenia schvaľovať účtovnú závierku a rozhodovať o rozdelení zisku alebo úhrade strát. V súvislosti s objasňovaním vedomosti obžalovaného o ekonomickom stave obchodnej spoločnosti a neuhradení odvodov odvolateľ namietal, že konajúci súd nezabezpečil výsluch druhého konateľa T. H., ktorú námietku považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Ak považoval odvolateľ za podstatný uvedený dôkaz, mal ho zabezpečiť v prípravnom konaní prostredníctvom právnej pomoci. V konaní pred súdom po podaní obžaloby bez označenia pobytu menovaného je takýto dôkaz nerealizovateľný a zbytočne predlžujúci trestné stíhanie.

Výhradu uplatnenú krajským prokurátorom, že z výpovedí svedkov U. a B. možno usúdiť, že obžalovaný vedel o ekonomickom stave obchodnej spoločnosti, nepovažuje odvolací súd za vecne správnu, pretože z výpovedí menovaných svedkov plynie síce uvedená skutočnosť, avšak viaže sa k obdobiu, kedy už bol žalovaný zločin dokonaný. Možnosť posúdiť konanie ako iný trestný čin, napr. zvýhodnenie veriteľa, či poškodzovanie veriteľa, je v danom štádiu konania neprípustné, berúc do úvahy aj skutkový stav, ktorý bol základom pre vznesenie obvinenia a ktorého totožnosť v tomto trestnom konaní musí byť zachovaná pri úprave skutkových zistení reagujúc na výsledky vykonaného dokazovania i pri zmene jeho právneho posúdenia.

Odvolací súd v rámci prieskumného konania zistil, že výrok, ktorým bola poškodená strana G. C. odkázaná na civilný proces, nezodpovedá zákonu. Aj keď poškodená strana má postavenie poškodeného v tomto trestnom konaní, jej nárok na uhradenie (odvedenie) príslušného poistného nie je nárokom na náhradu škody, keďže tento nárok nevzniká ako následok trestného činu, ale ide o nárok poisťovne vyplývajúci jej priamo zo zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil iba nesprávny výrok o náhrade škody, keďže odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby nebolo dôvodné. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.