Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom J. P. M., dieťa rodičov: matky K. M., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M., T.. X. XX a otca L. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -78 z 03.06.2021 v spojení s opravným uznesením, č.k. -116 z 21.03.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým bol na podklade pokynu odvolacieho súdu opravený dátum vyhlásenia napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie rozhodol nasledovne, cit:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok číslo konania - 20 zo dňa 14.10.2014 v časti výživného na maloletého U. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec L. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný počnúc dňom 20.09.2019 prispievať na výživu maloletého U. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. M., nar. XX.XX.XXXX. II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a. III. Zameškané výživné za obdobie od 20.09.2019 do 03.06.2021 v sume 630 EUR je otec L. T., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý uhradiť k rukám matky K. M., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 30.06.2022. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania“.

2. Vychádzal zo zistenia, že matka maloletého U. sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 60,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, od 20.09.2019. Mal preukázané, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k. - 20, právoplatným dňa 18.11.2014, tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého U. sumou 60,-Eur mesačne od 01.09.2014, s tým, že dlžné výživné v sume 120,-Eur bolo otcovi povolené uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti v sume cca 50,-Eur. Otec maloletého U. pravidelne prispieva na výživu sumou 60,-Eur. Matka má ešte výživné na druhé dieťa v sume 50,-Eur mesačne. Matka má v súvislosti s bývaním a uhrádzaním životných nákladov len bežné výdavky, pričom s ich úhradou jej čiastočne pomáhajú aj jej matka či

sestra. Maloletý má štandardné výdavky na výživu, ktoré sú primerané jeho veku a zdravotnému stavu. Otec je zamestnaný ako zmenový majster pre Z. služby F.. M., kde má dohodnutú mzdu vo výške 700,-Eur mesačne spolu s pohyblivou zložkou mzdy (prémie) do výšky najviac 200,-Eur mesačne. Otcovi bola z tohto pracovného pomeru vyplatená mzda v mesiaci február 2021 vo výške 688,-Eur, v marci 2021 vo výške 565,-Eur a v mesiaci apríl 2021 vo výške 702,74 Eur. Okrem toho otec má s mestom M. uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s čistým mesačným príjmom cca 50,-Eur. Otec okrem bežných nákladov na domácnosť, stravu a pod. mesačne uhrádza splátku úverov v sume 319,- Eur. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 14.10.2014) zistil na strane otca zmenu pomerov za uplynulé obdobie v tom zmysle, že sa mu zvýšil príjem zo zamestnania. Ďalej mal preukázané, že za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov aj na strane maloletého U.. Od posledného rozhodnutia o výživnom v dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania (je starší o cca X rokov) narástli celkové výdaje spojené s jeho výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Maloletý nastúpil na povinnú školskú dochádzku. Pri určovaní výživného bolo pritom potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloletého U., ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, zvlášť v prípade keď otec sa s maloletým kontaktuje len minimálne a len občas sa nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti podieľa na nákladoch maloletého, čo zhodne potvrdili obaja rodičia. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti maloletého U. považoval za ustálené výdavky na jeho výživu, tak ako ich uviedla matka, nakoľko žiaden z účastníkom tieto náklady nerozporoval. Vzhľadom na druh a výšku nákladov na výživu maloletého tieto výdavky hodnotil ako bežné výdavky maloletého dieťaťa primerané jeho veku. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku, prídavkov na maloleté deti a výživného, ktoré otcovia maloletých detí riadne uhrádzajú. Matka má zatiaľ dve vyživovacie povinnosti. Príjem otca zo zamestnania ustálil na sume cca 650,-EUr. Okrem toho, otec na základe dohody o pracovnej činnosti poberá mesačne cca 50,-Eur. Spolu tak čistý mesačný príjem otca predstavuje suma cca 700,-Eur. Za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t.j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 90,-Eur mesačne pre maloletého U. za primeranú. V danom prípade bolo preukázané, že toho času otec prispieva na výživu maloletého sumou 60,-Eur mesačne, pričom všetky odôvodnené potreby maloletého nad túto sumu zabezpečuje matka sama, ktorá sa o maloletého aj sama osobne stará. Náklady na výživu maloletého za obdobie od poslednej úpravy sa zvýšili avšak nepresahujú náklady bežného výživného maloletých detí v tomto veku. Bolo zistené, že majetkové pomery otca umožňujú uhrádzať výživné vo výške 90,-Eur mesačne. Pri určovaní výživného nepovažoval za odôvodnené výdavky otca výdavky súvisiace so splácaním úverov mesačne v sume 319,-Eur, čo bezmála predstavuje takmer polovicu jeho mesačného príjmu, pričom týmto úverom sa mala vykryť predovšetkým rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorá je v podielom spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom nebolo preukázané, že by ostatní spoluvlastníci na túto rekonštrukciu boli nejako prispeli. Podporne aplikujúc rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia vzal do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (<https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda>). V zmysle uvedeného materiálu, vekovej kategórií dieťaťa od 6 do 9 rokov zodpovedá výživné vo výške 13 % až 17 % z príjmu povinného rodiča, v tomto prípade otca maloletého. Vzhľadom na príjem otca potom určil výživné na dolnej hranici uvedeného percentuálneho rozpätia, teda v sume 90,-Eur mesačne, čo predstavuje cca 13% čistého príjmu otca. Uvedená suma sa aj vzhľadom na len bežné výdavky maloletého na jeho výživu, zohľadniac príjem matky ako aj jej osobnú starostlivosť o maloletého, javí ako primeraná. Vzhľadom aj na tieto závery, súd návrh matky na určenie výživného nad sumu 90,-Eur mesačne zamietol. Zvýšením výživného počnúc mesiacom september 2019 vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletého U. za obdobie od 20.09.2019 do 03.06.2021 v celkovej sume 630,-Eur (30 Eur x 21 mesiacov). Vzhľadom na majetkové pomery otca, otcovi povolil uhradiť dlžné výživné v lehote do 30.06.2022. Takto ustálený skutočný stav po právnej stránke posúdil podľa ust. , , , ,, ,,,, a , ZoR; výrok o trovách konania podľa ust. , a .

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním, v I. a v III. výroku napadol otec maloletého, súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( a ). Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jeho možnosťami a schopnosťami na strane jednej a súčasne samotnými výdavkami maloletého na strane druhej a v neposlednom rade sa nedostatočne vyporiadal s dlžným výživným. Pokiaľ ide o dlžné výživné, tu poukázal na skutočnosť, že na neformálnom stretnutí sa s matkou dohodol, že ona zoberie návrh späť,

pokiaľ jej on bude na základe výzvy prispievať naviac na syna, pričom tak učinil 4x po 20,-Eur. Matka návrh aj napriek tomu nevzala späť a súd po takmer dvoch rokoch rozhodol aj o dlžnom výživnom, pričom sumu 80,-Eur, ktorých uhradenie matka nepoprela, nezapočítal do dlžného výživného. Ďalej nesúhlasil s tým, že súd nezohľadnil jeho výdavky na rekonštrukciu domu, tu poukazujúc na to, že od svojej ťažko chorej matky, ktorá s ním v uvedenom dome býva, by si z morálneho hľadiska nedovolil žiadať od nej príspevok na rekonštrukciu. Po vynaložení výdavkov na splátky úverov, zaplatenie inkasa, stravy a výdavkov na cestovné, mu neostane nič, nehovoriac o tom, že má ešte výdavky na telefón, nepravidelne na dane a poplatky, hygienu a ošatenie. Jeho úroveň nemôže byť nižšia, ako úroveň matky a syna, ktorý na futbalový krúžok, čo si bol on osobne overiť, nechodí. S matkou maloletého bývajú aj ďalšie pracovne činné osoby, ktorú skutočnosť súd nezohľadnil. Za rozporné s dobrými mravmi považuje to, že matka, aj keď to na súkromnom stretnutí uviedla, že návrh zoberie späť, tak napokon neurobila. Odporučenie pri určení výživného z ČR, nemôže byť záväzným na Slovensku. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a návrh matky zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Matka vo svojej odvolacej replike navrhla zvýšiť výživné na sumu 150,-Eur a dlžné výživné zaplatiť v 14 - dňovej lehote. Otec by sa mal k plateniu výživného postaviť ako chlap. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

5. Iné podania do rozhodnutia odvolacieho súdu dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , a , bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli aj webovej stránke a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného za spätné obdobie, skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca spätne v nadväznosti na jeho schopnosti a možnosti a odôvodnené potreby maloletého.

8. Odvolací súd zistený skutočný stav veci súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletého. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie ZoR a , ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

10. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.

11. V súvislosti so štvornásobným uhradením sumy 20,-Eur pre potreby maloletého po podaní návrhu na zvýšenie výživného je potrebné podotknúť, že išlo výlučne o dobrovoľné plnenie povinného rodiča - otca peňažnou formou (i keď učineného na výzvu matky), ktoré bolo nepochybne prínosom pre maloletého, avšak to nemôže mať charakter výživného, a preto ho nemožno ani započítať do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča - otca, ak navyše samotný zákon o rodine vylučuje započítanie na plnenie výživného ak sa jedná o maloletého (§ 76 ods. 2 ZoR). Preto by bolo nadbytočné zachádzať do otázky otcom tvrdeného prípadného rozporného konania matky s dobrými mravmi v tejto súvislosti.

12. Rovnako nedôvodná je i odvolacia námietka týkajúca sa nezohľadnenia otcových výdavkov na rekonštrukciu domu, lebo takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na upokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

13. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že s matkou majú žiť spolu aj ďalšie pracovne činné osoby, ktorých príjem do domácnosti by sa mal taktiež posudzovať, odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť nemôže mať vplyv na zmenu rozhodnutia o zvýšení výživného medzi ním ako povinnou osobou a maloletým ako osobou oprávnenou. Totižto takouto skutočnosťou nemožno nijako spochybniť právo na zvýšenie výživného na maloletého. Naopak, malo by byť v záujme samotného otca, aby pristúpil k rodičovskej zodpovednosti.

14. Odvolacia replika matky, v ktorej žiadala zvýšenie výživného na sumu 150,-Eur mesačne bola podaná po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto nebolo na mieste pristúpiť k odvolaciemu prieskumu výroku II. o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, lebo tento v dôsledku nepodania odvolania v zákonnom stanovenej lehote sa stal právoplatným.

15. Preto odvolací súd podľa ustanovenia a , , stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výroky I. a III.), včítane odvolaním osobitne nespochybneného, no taktiež správneho závislého výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Na ďalšiu argumentáciu otca, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , , a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).