Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-80-2016.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.Box 205 proti žalovanému: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. Y. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 239,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou 10.11.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 239,78 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 09.12.2013 do zaplatenia. Poukázal na uzatvorenú zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 274,70 eur. Žalovaný mal úver splácať v 10 mesačných splátkach v sume 28,27 eur, pričom uhradil celkom len sumu 28,2 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 27.11.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo. Listom zo dňa 23.01.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ani sa na pojednávanie nedostavil, napriek doručenému predvolaniu, preto súd postupoval v súlade s § 180 CSP.
3. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance holding a.s.. Uznesením zo dňa 16.5.2017 č.k. 6Csp/80/2016-37 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 13.07.2013 uzavreli účastníci zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v sume 218,43 eur na nákup tovaru, výška splátky s poistením 28,27 eur, ročná
úroková sadzba 67,66%, RPMN 67,66%, konečná splatnosť máj 2014, počet mesačných splátok 10 a priemerná hodnota RPMN 39,20%.
6. Predžalobnou upomienkou z 27.11.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo s poukazom na nesplácanie úveru. Bol vyzvaný k úhrade celkovej sumy 260,09 eur do 3 dní od doručenia upomienky. Uvedenou výzvou žalobca preukázal, že žalovaný prevzal dňa 05.12.2013.
7. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 23.01.2014, dlžná suma predstavovala 251,16 eur. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bol akýmkoľvek spôsobom žalovanému doručoval.
8. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil splátku za mesiac august 2013 vo výške 28,27 eur.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
12. V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti právny predchodca žalobcu poskytol úver, ktorým uvedené financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ.
13. Súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013. S ohľadom na uvedené, preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do úvahy premlčanie uplatneného práva žalobcu, súd žalobu zamietol v celosti ako nedôvodnú. Podľa zmluvy mal žalovaný úver splatiť v splátkach po 28,27 eur v počte splátok 10 mesiacov a takto mal zaplatiť celkom žalobcovi sumu 282,70 eur, a nie ako uvádza žalobca v žalobe sumu 274,70 eur. V zmluve je uvedený len údaj o RPMN 67,66%, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 63,83%, iné náklady spojené so splatením pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: máj 2014, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období,
kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/, zmluva poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume 218,43 eur a suma 274,70 eur nemôže byť celkovou sumou pôžičky; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. j/ zákona a § 19 ods. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a, b/ citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 218,43 eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný preukázateľne uhradil 28,27 eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 190,16 eur.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná nedôvodne. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 9.10.2013 zmluvu o pôžičke, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Súd skúmal samotnú „Zmluvu o poskytnutí pôžičky“ zo dňa 13.07.2013. Keďže tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 19.11.2014 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátok, a to najmä so splátkou splatnou 9/2013 viac ako tri mesiace a neuhradil omeškané splátky a ani splátku splatnú 09/2013 do 3 dní od doručenia výzvy, napriek výzve žalobcu zo dňa 27.11.2013 a poučení, že ak omeškanú splátku nezaplatí, dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením § 565 OZ a čl. 12.4 Zmluvných podmienok zmluvy č. 20476509 dňa 23.01.2014, nakoľko žalovaný ani na základe výzvy zo dňa 27.11.2013, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možnosť zosplatnenia pôžičky veriteľom, dlžné splátky neuhradil a toto právo bolo zmluvnými stranami dohodnuté v čl. 12.4 Zmluvy o pôžičke č. 20476509 zo dňa 13.07.2013. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu vyplývajú aj z prehľadu splátok a úhrad zmluvy č. 20476509 dlžníka a ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise. V zmysle § 151 ods. 1 CSP považoval súd tieto skutkové tvrdenia za nesporné a pri rozhodovaní z uvedenej skutočnosti vychádzal. Nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru (zmluva o pôžičke č. 20476509 zo dňa 13.07.2013) sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.09.2013, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky spotrebiteľského úveru a jej omeškania viac ako tri mesiace sa stal celý predmetný úver splatný oznámením zo dňa 23.01.2014. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.09.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 10.11.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu je preto z dôvodu premlčania nedôvodný.
17. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný, náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov nepriznáva / § 262 ods. 1 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.