Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-2-2017.pdf
PDF · 70.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci navrhovateľa: B. I., bytom v O., J. Č.. XX, proti odporkyni: E.J. I., bytom v L., Š. Č.. XXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.04.2003, č.k. 7P 343/97-52, počnúc dňom 01.01.2016.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2017 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, určenej rozhodnutím Okresného súdu Bratislava Pezinok, č.k. 7P 343/97-52 zo dňa 16.04.2003 z dôvodu, že odporkyňa má vlastný príjem.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, potvrdenie o priznaní invalidného dôchodku, štúdiu na strednej škole, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdenie Sociálnej poisťovne.
3. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 7P 343/97-52 zo dňa 16.04.2003 bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť na odporkyňu v sume 1000,-Sk mesačne.
4. Odporkyňa je t. č. invalidnou dôchodkyňou, ktorej bol s účinnosťou od 01.01.2016 Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok v sume 321,-eur/mesačne.
5. Odporkyňa uviedla, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti žalobcu, nakoľko školu ukončila a pracuje.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
9. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
10. R 100/1967: Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice; nie je teda dôvodom na to, aby sa plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu obmedzovalo vopred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti).
11. R 74/1969: Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj so zreteľom na to, ako je maloleté dieťa po mravnej a charakterovej stránke pripravené menovite výchovným pôsobením
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce povolanie) a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci.
13. Odporkyňa má vlastný príjem v podobe invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 321,-eur s účinnosťou od 01.01.2016. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto moment, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúcimi faktormi sú vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Dôležitým faktorom je i to, či existuje reálna možnosť zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť vtedy, keď je schopné zabezpečovať si svoje potreby.
14. V danom prípade neboli splnené všetky podmienky na to, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa naďalej trvala, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa má príjem. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej trvala do 01.01.2016, súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu počnúc dňom 01.01.2016.
15. Trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.