Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-57-2017.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. W.O., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX a otca Q. F., A.. XX.XX.XXXX, W. D., X.Í. XXXX/X, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Otec maloletej sa návrhom zo dňa 02.10.2017 domáha zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej Q. na sumu 50,-€. Návrh odôvodnil tak, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa otcovi maloletej narodilo dieťa - syn P.. Manželka otca maloletej je na materskej dovolenke s príjmom 220,-€. Otec má vyživovaciu povinnosť k trom deťom a ďalšej dcére N. prispieva na sporenie sumou 30,-€ mesačne. Zameškané výživné otec splatil. Mesačné výdavky otca na domácnosť sú príspevok na bývanie matke otca 20,-€, náklady na telefón 40,-€, výdavky na škôlku dcéry A. 50,-€, odvody SZČO 200,-€, náklady na mal. P. 150,-€, splátky za sporák a chladničku 89,-€, výživné na mal. Q. 90,-€, mal. N. 30,-€, strava pre rodinu 70,-€, teda celkovo 739,-€. Pretože výdavky prevyšujú jeho príjem je povinný od svojej matky žiadať pomoc. Rodina žije skromne.
(2) Matka maloletej nesúhlasila s podaným návrhom, poukázala na to, že náklady na dieťa nástupom na strednú školu stúpli.
(3) Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť.
(4) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca a matky maloletej a obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, zistil tento pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav.
(5) Vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/90/2015-81 z 15.02.2016, právoplatným 18.03.2016, tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 70,-€ na 90,-€ mesačne od 01.08.2015. Zameškané výživné povolil splácať v splátkach po 10,-€. V čase poslednej úpravy bola maloletá žiačka 8. ročníka ZŠ. Matka maloletej bola od 01.02.2016 zamestnaná v PDP Veľké Uherce. Bývala s maloletou a jej matkou v rodinnom dome matky, ktorej prispievala na domácnosť sumou 100,-€. Otec maloletej obýval 3-izbový dom jeho matky spolu s manželkou a dcérou A., tiež v domácnosti býva jeho matka, sestra s priateľom a druhá sestra. Na bývanie matke neprispieval. Od októbra 2015 mal rušiť prevádzku mobilshopu. Od 15.10.2015 bol nezamestnaný, bez príjmu. Posledné tri roky bol živnostník s takmer žiadnym príjmom, vlastnil automobil
r.v. 1989. Súd poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ani zistenú životnú úroveň otca maloletej nepovažoval za dôvod hodný zmeny vyživovacej povinnosti v smere jej zníženia, poukazujúc na jeho plnenie si rodičovských povinností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi.
(6) Podľa predložených rodných listov je otec maloletej otcom mal. P. F. A.. XX.XX.XXXX Y. A. F. A.. XX.XX.XXXX. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť okrem mal. Q. aj k dcére N., ktorej poukazuje sumu 30,-€ na úspory dieťaťa, ktoré ešte nedovŕšilo 18 rokov veku (nar. 27.12.1999) a býva s matkou v cudzine.
(7) Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2016, daňového priznania a výpisu zo živnostenského registra je otec maloletej SZČO v oblasti dokončovacích prác pri realizácii exteriérov a interiérov s dátumom vzniku oprávnenia 06.07.2016. Jeho príjem za rok 2016 bol 2443,-€, výdavky 1277,-€, daň na úhradu 0,-€.
(8) Podľa správy zamestnávateľa matky o jej príjme, bol jej priemerný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov k 08.11.2017 vo výške 471,61-€.
(9) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske z 20.11.2017 maloletá Q. je študentkou 1. ročníka Strednej odbornej školy v Partizánskom. Je zdravá. Matka maloletej býva s matkou a maloletou v 7- izbovom rodinnom dome patriaceho jej matke, kde matke na chod domácnosti prispieva sumou 200,-€ mesačne. Maloletej platí poistku v sume 28,70-€ mesačne a svoje poistenie 35,20,-€ mesačne. N stravu v školskej jedálni dcéry platí 25,-€ mesačne, cestovné náklady 1,30-€ denne, mobilný telefón 12,-€ mesačne, tablet s internetom 15,-€ mesačne. Na začiatku školského roka matka kupovala dcére pracovné oblečenie za 100,-€.
(10) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Levice zo 14.11.2017, otec maloletej obýva 3- izbový byt vo vlastníctve jeho matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 20,-€ mesačne. V domácnosti žije otec maloletej s manželkou a dvoma mal. deťmi, matka otca dieťaťa, dve sestry otca dieťaťa s deťmi. Manželka otca maloletej je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti spolu vo výške 260,-€. Otec maloletej do 16.10.2017 pracoval pre spol. Enesco s príjmom 500,-€. Mal. A. navštevuje MŠ, navštevuje krúžok angličtiny, mal. P. je v celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé. Dcéra N. je dieťa z predchádzajúceho manželstva, nepripravuje sa na povolanie má rodinu a dieťa. Otec zaspiera otcovstvo k mal. Q..
(11) Otec na pojednávaní uviedol, že pre firmu Enesco pracoval ako živnostník podľa odpracovaných hodín s príjmom cca 500,- € mesačne, takýto príjem mal asi od februára 2017. Pracoval ako maliar. Keď pôvodne začal so živnostenským podnikaním, dostal na to dotáciu, musel teda zotrvať v podnikaní 2 roky. Príjem však mal veľmi malý. Mal v tom čase mobilshop, ten nevynášal. Z dôvodu začatia podnikania mu bola poskytnutá dotácia 2.000,- € tú použil na začatie podnikania a otvorenie prevádzky. Opätovne začal podnikať v júli 2016, príjem mal cca 400 - 500 €. Najskôr robil pre firmu Chemkomex, títo poukazovali sumu 450 - 500 € mesačne. Momentálne spláca len splátky na bielu techniku - chladničku a sporák ide o splátku spolu 89,- € mesačne. Predmetné spotrebiče kupil, nakoľko svojej matke na domácnosť prispieva len málo. V súčasnosti platí na výživné na mal. Q. sumu 100,- € z čoho suma 10,- € je na zameškané výživné. Na sporenie dcére N. platí 30,- €. Zo svojho príjmu hradí aj časť nákladov na domácnosť jeho rodiny. Mal by absolvovať viacero operácii, ktoré odkladá už niekoľko rokov, lekári odporučili ich absolvovať, momentálne nie je PN. Bola mu zistená cukrovka, berie lieky. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo Land Rover rok výroby 1998, kúpil ho minulý rok, potom čo poisťovňa preplatila škodu na predchádzajúcom vozidle Honda, bolo mu vyplatených 1.000,- €. Je fajčiar, fajčí 5-7 cigariet denne, alkoholické nápoje nepožíva. Vlastní mobilný telefón, platí paušál 40,- € mesačne. V súčasnosti príjem nemá, mal by sa zúčastniť jedného pohovoru, kde by mohol pracovať na živnosť, ak mu to nevyjde, živnosť ukončí a bude si hľadať zamestnanie.
(12) Matka na pojednávaní uviedla, že dcéra je stredoškoláčka, je zdravá, matka maloletej je zamestnaná na trvalý pracovný pomer. Otec si vyživovaciu povinnosť k dcére plní, poukazuje ju však o čosi neskôr. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Dcéra nenavštevuje žiadne platené mimoškolské aktivity. Mimo výživného otec na dieťa neprispieva.
(13) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(14) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(15) Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(16) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(17) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(18) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(19) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(20) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(21) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(22) Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu. Maloletá je študentka strednej školy, pričom s nástupom na strednú školu vznikli výdavky, ktoré musela vynaložiť matka, pretože otec sa na týchto výdavkoch nijako nad rámec výživného nepodieľal. Nad rámec výživného nijako neprispieva. Pokiaľ ide o výdavky na dieťa, tieto pri zachovaní rovnakej životnej úrovne skôr vzrástli ako poklesli. Maloletá je dospievajúce dieťa s tomu zodpovedajúcimi nákladmi na ošatenie, hygienu a stravu a záujmy. Majetkové pomery matky sa výrazne nezmenili, pretože aj v čase poslednej úpravy pomerov bola zamestnaná, hoci len krátkodobo. Pri
aktuálnej priemernej čistej mzde 471,62-€ nie je predpoklad, že sa jej pôvodný príjem zvýšil podstatne, pričom s jeho rastom aj narástli výdavky domácnosti a na dieťa študujúce na strednej škole.
(23) Pokiaľ ide o otca maloletej je potrebné uviesť, že pokiaľ by súd hodnotil len majetkové pomery rodiny a uvádzané výdavky otca dieťaťa ako také, bez posudzovania subjektívnej schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q., a posudzovania oprávnenosti výdavkov, je dôvodné konštatovať, že životná úroveň otca a jeho rodiny je nižšia ako matky a dieťaťa.
(24) Je to však práve posudzovanie otázky vyživovacej povinnosti z pohľadu schopností a možností rodiča si ich plniť, a účelnosti výdavkov, ktoré viedlo súd k zamietnutiu návrhu najmä s poukazom na § 62 Zákona o rodine, § 63 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
(25) Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletej dlhodobo prerušovanie podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom deklaruje len nepatrné príjmy, ktoré nezodpovedajú po odrátaní výdavkov v súvislosti s podnikaním a odvodov ani životnému minimu. Sám uviedol, že v podstate dlhodobo podnikal na základe živnostenského oprávnenia len preto, aby nemusel vrátiť príspevok na podnikanie. Následne opätovne vykonával živnosť, pričom ako uvádza mu bolo poukazované len cca 500,-€ mesačne, čo opäť len po odrátaní odvodov neberúc do úvahy ďalšie výdavky ním uvádzaný príjem znižuje na úroveň životného minima. Pritom mu pribudla vyživovacia povinnosť s čím by v súlade s dobrými mravmi poukazujúc na jeho zvyšné vyživovacie povinnosti mal vynaložiť zvýšené úsilie o zabezpečenie rodiny. Takéto úsilie nevynaložil, ale úverovo sa zaťažil, a tak prispieva viac na domácnosť
- keďže spláca jej zariadenie, a domáha sa zníženia vyživovacej povinnosti k mal. Q..
(26) Tá je pritom určená na sumu 80,-€ mesačne, čo je v prepočte na deň suma cca 2,67-€, teda skutočne nie spôsobilá dieťaťu užívať si neprimerane vysokú životnú úroveň. Pokiaľ ide o namietanie otcovstva dieťaťa, je potrebné uviesť, že súd vychádza z aktuálneho právneho stavu, pričom dieťa je vo veku 15. rokov. Pretože nebolo preukázané, že vyživovacia povinnosť k dcére N. zanikla, táto v súčasnosti je ešte maloletá a otec o nej nemá žiadne informácie, súd ju zohľadnil, avšak nejde o skutočnosť novú súdu skôr neznámu v skoršom súdnom konaní. K otcom maloletej uvádzaným zdravotným problémom súd uvádza, že by boli dôvodom zmeny vyživovacej povinnosti v prípade, že by súdu stratu schopnosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov alebo jej vážne obmedzenie po dlhší čas preukázal. Tu súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by sa riadne zamestnal na pracovný pomer, mal by nárok na nemocenské, rovnako tak v prípade plnenia odvodovej povinnosti ako živnostník. Napokon súd poukazuje na výdavky otca maloletej, keď tento uviedol, že platí sumu 40,-€ ako náklady na telekomunikačné služby v súvislosti s používaním telefónu a jeho náklady na fajčenie (čo aj len 10,-€ mesačne). Je zrejmé, že tieto náklady nemožno považovať za náklady nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Otec maloletej tak podľa názoru súdu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške doposiaľ určenej súdom, avšak bez primeraných dôvodov zodpovedajúce úsilie dlhodobo nevynakladá. Napokon súd poukazuje na tú skutočnosť, že miera evidovanej nezamestnanosti je v súčasnosti blížiaca sa 6-tim %, pričom otec maloletej nie je samoživiteľom, jeho manželka sa celodenne stará o maloleté deti, pričom so starostlivosťou o deti môžu vypomôcť aj ostatné spolužijúce plnoleté osoby. Otec maloletej tak nie je nevyhnutne odkázaný na hľadanie si zamestnania v mieste bydliska, o to viac, že ako živnostník nemohol predpokladať len zákazky v mieste bydliska.
(27) Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
(28) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
(29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.