Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/120/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO 31 335 004, proti povinnému E. A., bytom S. XX/X, H., o vymoženie 8.116,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/3056/2014-29 zo dňa 8. marca 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 196, § 199, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalen len „Exekučný poriadok“), § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 2 ods. 1, 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľa dňa 12.09.2014 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 3Zm/461/2010-15 zo dňa 21.01.2011. Dňa 20.01.2016 doručil súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2479933 3 02 a stavebnom úvere č. 2479933 6 01. Plnenie povinného zo zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou, vystavenou povinným. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú povinný uzatvoril dňa 06.10.2005 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z pripojených listín ďalej vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd uzavrel, že právny vzťah oprávneného s povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy tak, ako majú na mysli § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca však ukladá povinnosť oprávnenému, v prípade ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; pričom dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 pís. m) bod prvý až tretí EP. Na základe uvedených skutočností a uvedených zákonných ustanovení súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že nakoľko zastavil konanie, v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V ňom namietal, že výklad súdu považuje za nesprávny, odporujúci účelu zákona a porušujúci základné práva oprávneného. Úmyslom zákonodarcu nebolo paušálne zastaviť všetky exekučné konania vedené na podklade zmenkových platobných rozkazov, pri ktorých je zrejmé, že súd v základnom konaní rozhodol bez skúmania obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ak by to zákonodarca chcel urobiť, takúto úpravu by zaviedol priamo zákonom a nevytváral by povinnosť doplniť návrh na začatie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a o predloženie dôkazov o týchto skutočnostiach. Rovnako by nedával exekučnému súdu oprávnenie posúdiť, či dôvod na zastavenie exekúcie je alebo nie je daný. Ak by mali súdy bez ďalšieho skúmania obsahu doplnených návrhov na začatie exekúcie automaticky všetky exekúcie vedené na podklade zmenkových platobných rozkazov zastavovať, poprel by sa tým účel celej právnej úpravy. Účelom právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. bolo umožniť exekučnému súdu, aby v exekučnom konaní dodatočne preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a prípadné ďalšie súvisiace dokumenty, ktoré v základnom súdnom konaní neboli podrobené súdnemu prieskumu, a aby na základe toho sám posúdil, či je nutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu vzhľadom na identifikovanie konkrétnej neprijateľnej podmienky v zmluve. Ak však exekučný súd na základe skutočností a dôkazov predložených oprávneným v rámci doplnenia návrhu žiadne konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali poskytnutie ochrany spotrebiteľovi neidentifikuje, má za to, že je jeho povinnosťou rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z. z., Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/20/2010, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010. Úlohou súdu prvej inštancie bolo určiť, ktorú podmienku v úverovej zmluve pokladá za neprijateľnú, ako jej aplikovanie ovplyvnilo v neprospech povinného rozhodnutie súdu v základnom konaní, teda prečo, pri zohľadnení neprijateľnosti tejto podmienky, nemá oprávnený nárok na to, čo mu bolo priznané exekučným titulom. Súd prvej inštancie tvrdí, že sa predpokladá neprihliadnutie na takéto podmienky. Podľa názoru oprávneného sa naopak predpokladá, že bez existencie takýchto podmienok nie je na čo prihliadať. Ustanovenie § 243f v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) treba vykladať tak, že za predpokladu, že existuje rozhodnutie súdu, ktoré by určilo, že niektorá zo zmluvných podmienok v zmluve, tvoriacej vlastný vzťah oprávneného a povinného je neprijateľná, je oprávnený povinný preukázať, že sa súd v základnom konaní touto neprijateľnou podmienkou zaoberal a rozhodol, že aj pri neaplikovaní tejto podmienky je nárok oprávneného opodstatnený. Požiadavka dôkaznej povinnosti oprávneného v exekučnom konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, preukázať, že v základnom konaní došlo zo strany rozhodujúceho súdu na prihliadnutie na prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok je v praxi nesplniteľná. Táto požiadavka vychádza z povahy súdneho konania, v ktorom sa rozhodlo zmenkovým platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom. Zmenka je listina, cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. V tomto prípade ide o cenný papier obsahujúci platobný prísľub zaplatiť zmenkovú sumu. Nie je preto potrebné preskúmavať ďalšie skutočnosti, nakoľko oprávnenie majiteľa zmenky na plnenie, ktorá má všetky zákonom predpísané náležitosti, je založené samotnou zmenkou. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 77/02 a uviedol, že neskorší právny predpis nemá nárok byť vykladaný v súlade s Ústavou SR tak, že ukladá

subjektu práva povinnosť, ktorú objektívne nie je možné splniť. Je nonsens aby bol teraz, po 6 rokoch od vydania zmenkového platobného rozkazu, oprávnený sankcionovaný tým, že nemá možnosť pokračovať v exekúcii, nemá možnosť nárok opätovne uplatniť a navyše má znášať aj trovy exekučného konania. Oprávnený nemôže vrátiť čas a zmeniť základné konanie tak, aby jeho priebeh zodpovedal požiadavke právnej normy prijatej podstatne neskôr po skončení základného konania. Takýto výklad súdu prvej inštancie navodzuje situáciu porušujúcu ústavné právo oprávneného vlastniť majetok. Ďalej poukázal na obsah práva domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v súvislosti s III. ÚS 71/97. Súd musí v konaní postupovať tak, aby zhodnotil všetky skutočnosti svedčiace v prospech a neprospech sporových strán. Na základe zistení súdu prvej inštancie dospieť k možnému nesúladu právnej úpravy s garanciou základných práv zakotvených v Ústave SR a za predpokladu, že sám súd prvej inštancie nedospel k záveru, že je potrebné v zmysle uvedeného rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, mal sa obrátiť na Ústavný súd s otázkou zlučiteľnosti aplikovaných zákonov s Ústavou SR. Oprávnený navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol o pokračovaní exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie 8.116,92 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3Zm/461/2010-15 zo dňa 21.01.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 12.09.2014. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

10. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 20.01.2016 možno zistiť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2479933 3 02 a stavebnom úvere č. 2479933 6 01, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 06.10.2005 (ďalej len "predmetné zmluvy"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

11. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V a samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 12. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

13. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.

15. V danej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku tak ako je vyššie uvedené a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .