Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-781-2015.pdf
PDF · 121.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/781/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: O. G., S. X.X.XXXX, M. Z.. X. XXX/X, Š., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokátom, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2014.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 Eur na Č..Ú..:V., W.:XXXXXXXXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd vyslovil, že žalovaný je povinný sa zdržať použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 24.6.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.6.2014 a taktiež si uplatnila náhradu trov konania. V písomnej žalobe uviedla, že dňa 24.6.2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú považuje za problematickú, nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch napr. chýbajúci rozpis splátok, chýbajúcu konečnú splatnosť úveru. Spolu s typovou formulárovou úverovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, podpísala aj formulár dopredu pripravenej Dohody o zrážkach zo mzdy. Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo povedané, že ak chce aby jej bol úver poskytnutý musí tieto listiny podpísať. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo
súdnej kontrole. Žalobkyňa poukázala na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Dala do pozornosti, že Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach z 2.5.2012, vyjadrila k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22 a 23, čo bolo následne pretavené do navrhnutej odpovede na predloženú prejudiciálnu otázku, akoby mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Má podľa § 80 písm. c) OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaná stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006).
2. Spolu so žalobou zároveň žalobkyňa žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 24.6.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej a uložil zamestnávateľovi žalobkyne J. N., N. XXX, XXX XX N., E.: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa predmetnej dohody. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 23.11.2015 pod č.k. 7C/781/2015-29 vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil predbežné opatrenie v zmysle jej návrhu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Krajský súd Nitra ako súd odvolací uznesením zo dňa 12.4.2016 pod č.k. 25Co/222/2016-47 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňom 9.5.2016.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.6.2016 k podanej žalobe uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu týkajúce sa uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, o nemožnosti jej uzavretie odmietnuť a nutnosti podpísať predložené listiny. Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) bola uzavretá dňa 24.6.2014 zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda:
- dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste.
- dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela. Odporca tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať.
- dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Tvrdia, že táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia.
Tvrdenie žalobkyne podľa ktorého je uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX neplatnou pre rozpor s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. nakoľko tieto ustanovenia pôsobia spätne je založené na nesprávnej interpretácii zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s označeným zákonným ustanovením. Podporne poukázal žalovaný aj na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č.k. 6Co/142/2016, ktorý skonštatoval, že obsah rovnakej dohody o zrážkach zo mzdy je v súlade s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s jej vlastnou argumentáciou. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Názor nejakého orgánu sui generis nie je nad zákonom (hoci sa to navrhovateľ snaží prezentovať v bode 33). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase vzniku záväzkoprávneho vzťahu, z ktorej pohľadávka vzniká alebo môže vzniknúť je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany ale v prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Ide teda o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, a obsah ktorého určuje zákon. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalobkyňu ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach.
5. Žalobkyňa doručila súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.10.2017 rozsiahle písomné vyjadrenie, pričom uviedol, že žalobkyňa v celom rozsahu trvá na argumentoch uvedených v žalobe, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nevyvrátil. Je pritom zrejmé, že žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje takýmto spôsobom uhrádzať plnenie vyplývajúce priamo z neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly (tieto podmienky pritom spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad); porov. Rozsudok G.-XXX/XX Simmenthal, Uznesenie KS Prešov sp. zn. 6Co/95/2013. Rovnako si dovoľuje poukázať na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová vs POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalovaný argumentuje individuálnym dojednaním dohody s tým, že si mohla žalobkyňa jednotlivé ustanovenia dohodnúť. Toto tvrdenie je zavádzajúce a nepravdivé, keďže vzhľadom na formulárové vyhotovenie predmetnej dohody bolo do nej možné doplniť iba osobné údaje žalobkyni (spotrebiteľa), číslo zmluvy, ktorej sa dohoda týka a údaje o zamestnávateľovi. Žalobkyni tak nie je jasné, čo mal na mysli žalovaný pod pojmom individuálneho dojednania. Takáto forma dojednania sa v zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nepovažuje za individuálne dojednané zmluvné podmienky. S poukazom na uvedené, má žalobkyňa za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako celok je v zmysle § 53ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. V ďalšom žalobkyňa poukázala na ďalšie dôvody nemožnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2014 neobsahuje zákonom predpísané povinné náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného je Zmluva o úvere neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 957,- EUR (nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver len v tejto výške, keďže poskytnutú sumu znížil žalovaný o poplatok za poskytnutie úveru). Žalobkyňa do dnešného dňa zaplatila
na účet žalovaného z uvedenej zmluvy do dňa 9.12.2016 sumu 957 EUR, teda rovnako ako jej bolo poskytnuté.
6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 22.11.2017 rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 180 CSP. Neúčasť žalobkyne ospravedlnil jej právny zástupca, ktorý na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a písomných prednesoch. Právny zástupca žalovaného neúčasť ospravedlnil písomne s tým, že súhlasí s vykonaním pojednávania bez ich prítomnosti. V súvislosti s tým súd podotýka, že právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 27.12.2017 vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 16.10.2017, s ktorým súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia zaoberať nebude, keďže súdu bolo doručené po rozhodnutí súdu.
7. Po vykonaní dokazovania výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
8. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2014 žalobkyňa ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 990,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 35,14 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1298,04 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 20,89%, ročná úroková sadzba úveru: 18,02%, priemerná RPMN za úver: 49,67%, poplatok za poskytnutie úveru: 33,00 Eur. Účel čerpania úveru: nákup elektroniky. V časti predmetného formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané perom - informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 59,19, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 990, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 35,14, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1298,04, RPMN za úver: 20,89%, ročná úroková sadzba úveru: 18,02%, priemerná RPMN za úver: 49,67%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15%, poplatok za poskytnutie úveru 33. Ako spoludlžník je na zmluve uvedený: Silvester Csajka, ktorý aj zmluvu podpísal.
9. Zároveň dňa 24.6.2014 uzavreli žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 990,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 59,16 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené.
10. Žalovaný podaním zo dňa 11.6.2015 predložil „Dohodu o zrážkach zo mzdy“ zamestnávateľovi žalobkyne so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 59,16 Eur mesačne. Z potvrdenia Obce Tupá, zamestnávateľa žalobkyne, je zrejmé, že zo mzdy žalobkyne sa vykonali zrážky na základe žiadosti žalovaného.
11. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 52 Obč. zák. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluve nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom k 24.6.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 551 Obč. zák. (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
19. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
20. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určiť, že žalovaný je povinný sa zdržať použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500062098 z 24.6.2014. Súd skúmal, či u žalobkyni existuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Súd konštatuje, že v konaní žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobkyne by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žaloby neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku žalovaného ako veriteľa bez existencie exekučného titulu dochádza k poškodeniu majetku žalobkyne, keďže na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh a to bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobkyňa mohla prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 24.6.2014 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný podľa údajov Obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa úverové prostriedky nepoužila na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C - 240/8 až C-244/98, Zb. s. I - 4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C - 168/05, Zb. s. I - 10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).
22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
23. Ako už bolo uvedené v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala na samostatnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená ako samostatný právny dokument a teda nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzuje na predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu a predstavuje jednu z foriem zabezpečovacieho prostriedku peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, výšku dohodnutých zrážok, platiteľa mzdy. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v danej dohode je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zák. v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nemôže byť vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávané. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto dohodou. Je preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. To, že k poučeniu žalobkyne nedošlo vyplýva z jej tvrdenia, pričom tvrdila, že nebola poučená o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, boli jej dané listiny na podpis s tým, že ak chce úver, musí listiny podpísať. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 3 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že je to práve dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného jednoznačne taktiež vyplýva, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Obč. zák., je zákonom
prípustný spôsob, ktorým sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru, s čím treba súhlasiť, na druhej strane však žalovaný realizovaním dohody mohol získať na úkor žalobkyne finančné prostriedky bez toho, aby mohla žalobkyňa u svojho zamestnávateľa dosiahnuť ukončenie zrážok, pričom však nepreukázal, že táto dohoda bola dobrovoľná.
24. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
25. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť túto klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
26. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku a podanej žalobe vyhovel.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd jej priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní podľa § 4 odsek 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch ako spotrebiteľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur a to podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).