Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3183-2014.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/3183/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO : 35 763 469, proti povinnému: T. L., nar. X.X.XXXX, T. XX, XXX XX L., pre vymoženie XXX,XX Y. s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom C.. M. J., C. rad XX, R., pod sp. zn. Ex XXX/XXXX o námietkach povinného takto :
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
1. Na základe zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.5.2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26.6.2014 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č.k. Ex 917/14, povinnej doručenom dňa 14.6.2017. Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 18.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2011 vo výroku I, 6.12.2011 vo výroku II a vykonateľnosť vo výroku I dňa 20.12.2011, vo výroku II dňa 24.12.2011.
2. Povinná podala v zákonom stanovenej lehote na poštovú prepravu námietky proti exekúcii,doručené súdu dňa 29.6.2017, ktoré odôvodnila okrem iného tým, že v rámci konania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma aj súlad exekučného titulu so zákonom. Exekúcia môže byť podľa názoru povinnej nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Rozsudkom priznaná zmluvná pokuta už bola podľa tvrdenia povinnej viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov, vyslovená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tomu súd pri rozhodovaní toto neskúmal a v plnom rozsahu priznal nárok, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Dojednanie o zmluvnej pokute považuje povinná za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Povinná ďalej uviedla, že 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Preto povinná žiada, aby súd zastavil exekučné konanie na vymoženie plnenia zo zmluvnej pokuty nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej vymáhanie je v rozpore s dobrými mravmi. Priznaním zmluvnej pokuty v rozsudku súd porušil podľa tvrdenia povinnej právo na ochranu spotrebiteľa. Záverom povinná uviedla, exekúcia zásadným spôsobom dopadá na život človeka, o to viac nezákonná exekúcia. Aj keď sa v neskoršom štádiu konania potvrdí nezákonnosť exekúcie, už len samotné zabezpečovacie úkony exekútora zásadne zasiahnu do života povinného a jeho rodiny. Preto povinná navrhla, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu v časti vymáhania zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne nekalou, resp. neprijateľnou, zastavil. Zároveň žiada súd, aby až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil jej odklad podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. K námietkam povinného voči upovedomeniu o začatí exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2017, kde uviedol, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí
a trvá na pokračovaní exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v celom rozsahu.
4. Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., účinného do 31.3.2017 (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Podľa ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
6. Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
7. Podľa ust. § 376 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
8. Pred nariadením výkonu rozhodnutia (exekúcie) sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v právnych predpisoch, podľa ktorých bol vydaný vykonateľný, a to ako po stránke formálnej tak aj po stránke obsahovej (materiálnej). Vykonateľnosť - v jednote obidvoch jej stránok - možno stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho činí spôsobilým k nútenému uskutočneniu cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie). Ak bol výkon rozhodnutia (exekúcie) právoplatne nariadený napriek tomu, že exekučný titul uvedenú podmienku nespĺňa, môže povinný navrhnúť zastavenie exekúcie.
9. Súd preskúmal námietky povinnej z hľadísk uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že povinnou namietaná skutočnosť, nie je relevantnou skutočnosťou, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, bránila by jeho vymáhateľnosti alebo by inak spôsobovala neprípustnosť exekúcie.
10. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn. XXC/ XXX/XXXX - 62 zo dňa 18.10.2011. Predmetným rozhodnutím bola žalovaná (v exekučnom konaní povinná), zaviazaná zaplatiť žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému), sumu 780,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 780,25 Eur od 28.5.2009 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 50 Eur splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň bola žalovaná zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 46,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Košice I je zrejmé, že žalovaná (povinná) na pojednávaní, konanom dňa 18.10.2011, uznala nárok žalobcu (oprávneného), čo do základu a výšky, t.j. 780,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 780,25 Eur od 28.5.2009 do zaplatenia, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na prílohe k zápisnici z pojednávania. Zároveň požiadala súd, aby jej umožnil dlžnú sumu splatiť v splátkach po 50 Eur mesačne, pretože sa v tom čase nachádzala v zlej finančnej situácii, ku koncu mesiaca november s ňou zamestnávateľ mal ukončiť pracovný pomer a bývala s dvoma maloletými deťmi v podnájme.
12. Je teda evidentné a nespochybniteľné, že povinná súhlasila s rozhodnutím súdu v pôvodnom, tzv. vyhľadávacom konaní, preto bol predmetný rozsudok vo výroku I vydaný v súlade s § 202 ods. 1 O.s.p na základe uznania nároku s tým, že voči tomuto výroku nebolo prípustné odvolanie. Výrok II exekučného titulu rovnako nebol zo strany povinnej napadnutý odvolaním, preto rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným v oboch výrokoch, a teda je spôsobilý byť riadnym exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Argumenty, týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktoré povinná uvádza v námietkach, mala uplatniť v pôvodnom, už uvádzanom konaní na Okresnom súde Košice
I, k čomu však zjavne nedošlo, naopak žalovaná, resp. povinná v tomto konaní nárok žalobcu, resp. oprávneného, uznala čo do základu a výšky.
13. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
14. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom.
15. Ak exekučný titul nadobudne právoplatnosť, má sa za to, že orgán, ktorý ho vydal, postupoval v súlade so zákonom a rozhodol podľa práva platného v čase jeho vydania a že právo ním priznané v čase vydania exekučného titulu existovalo (tzv. prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia).
16. Napokon námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam vydaným v pôvodnom konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
17. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku preto nemožno uplatniť ako námietky proti exekúcii. Na tieto skutočnosti súd nemôže prihliadať. Konanie o námietkach je sporom, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
18. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o námietkach spadá dôkazné bremeno výlučne na stranu povinného, je teda nutné aby povinný preukázal všetky skutočnosti, potvrdzujúce jeho tvrdenia uvádzané v námietkach, pričom povinná svoje tvrdenia nepodložila žiadnym iným dôkazom.
19. O právoplatných a vykonateľných exekučných tituloch platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, dokiaľ nie je rozhodnuté inak.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
21. Pokiaľ ide o návrh povinnej na povolenie odkladu exekučného konania do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, súd o tomto rozhodovať nebude, nakoľko toto rozhodnutie považuje v štádiu zamietnutia námietok proti exekúcii, za bezpredmetné a nadbytočné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.) Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.). V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).