Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_37P-246-2017.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/246/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky D. W., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., E. XX, zast. JUDr. Ingridou Linkéšovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Horná 32 proti manželovi D. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., E. XX, zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Na Troskách 3, za účasti maloletej A. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., E. XX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky D. W., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX a manžela D. W., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej A. W., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá A., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24. 08. 2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi ako manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, ich manželský vzťah je bez citového obsahu, názory na spoločný život majú značne odlišné. Ich manželstvo je už len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadny svoj spoločenský účel a niet nádeje na jeho obnovenie. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali po polročnej známosti z dôvodu, že otehotnela, pričom na svadbe trvala manželova matka. Prvé problémy v manželstve nastali po narodení dieťaťa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Manžel jej nevedel vysvetliť, kde míňa zarobené peniaze. Z manželstva pochádza maloletá dcéra A., ktorá má 7 rokov. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti s manželom, nehospodária však spoločne ako manželia, nezabezpečujú spoločne chod domácnosti. Starostlivosť o maloletú zabezpečujú každý samostatne.
Spoločne už netrávia čas ako rodina. Intímne spolu nežijú s manželom jeden rok. Nepomáhajú si navzájom ako partneri. Uviedla, že už nedôveruje manželovi ako partnerovi, dôveruje mu však ako otcovi. V súčasnosti nemá inú známosť. Za hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva označila finančné problémy, ako aj to, že manžel každý deň popíjal.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil, že manželstvo uzatvárali z dôvodu, že očakávali narodenie spoločného dieťaťa. Problémy v manželstve boli aj z toho dôvodu, že sa často sťahovali, nemali vlastné bývanie a mali aj finančné problémy. Uviedol, že pred dvomi rokmi navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, vtedy začal mať problémy, popíjal tri - štyri pivá denne, tvrdý alkohol však nie a mal aj psychické problémy. Potvrdil, že žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, on však cez víkendy pracuje. Nehospodária spoločne ako manželia. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje každý samostatne. Spoločne už netrávia čas ako rodina. Nepomáhajú si navzájom ako partneri. Uviedol, že už zrejme nedôveruje navrhovateľke ako partnerke, dôveruje jej však ako matke. Intímne s navrhovateľkou nežijú viac ako jeden rok, spávajú oddelene. Nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, inú známosť nemá. Za hlavné príčiny rozvratu ich manželstva označil hlavne nedostatok financií, ako aj citové ochladenie medzi nimi ako manželmi.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania chýba dôvera, ako aj vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí, pričom ani jeden z manželov už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak má splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh, názorov na spoločný život, ako aj na spoločné hospodárenie v manželstve, čo malo za následok aj vznik finančných problémov, postupné citové odcudzenie, ako aj vznik nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní preklenúť ani vecnou, konštruktívnou komunikáciou.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletá A., nar. XX. XX. XXXX sa zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obidvaja rodičia a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou nežiadali upraviť.
9. Opatrovník maloletej odporučil súdu aby rodičmi predloženú dohodu schválil, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa, neodporuje zákonu. Maloletá má v domácnosti rodičov zabezpečené všetky
podmienky pre zdravý psychický aj fyzický vývin, obidvaja rodičia sa dokážu o maloletú riadne postarať po všetkých stránkach.
10. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že hoci rodičia naďalej žijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje v prevažnej miere matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné podmienky majetkové, sociálne, ale aj bytové pre starostlivosť o maloletú a pre jej všestranný vývoj. Rodičia vedia spolu komunikovať, čo sa týka starostlivosti a výchovy maloletej. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá A. má v súčasnosti 7 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky. V rámci školy navštevuje tanečný krúžok, ktorý je bezplatný, inú platenú záujmovú činnosť nemá. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancií ani neužíva pravidelne žiadne lieky. Rodičia nemajú iné zvýšené mimoriadne výdavky na maloletú. Obidvaja rodičia poznajú denný režim, zdravotný stav, ako i záujmy maloletej. Podieľajú sa spoločne na úhrade výdavkov na maloletú, v prevyšujúcej miere však náklady na maloletú uhrádza otec. Obidvaja rodičia sú riadne zamestnaní, matka má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 527,94 € a otec má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 659,81 €. Rodinné prídavky na maloletú poberá matka, daňový bonus si uplatňuje matka. Rodičia nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
15. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
19. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.