Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o mal. E. E., P.. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov G. E.U., P.. X.X.XXXX, Y. E., Š. XX a E. E., P.. X.X.XXXX, Y. L. XXX, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P 246/2016-31 zo dňa 21.4.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o zaostalom výživnom a trovách konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P 167/2007-58 zo dňa 4.11.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 2CoP/2/2009 zo dňa 18.3.2009, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. E. E. tak, že toto výživné zo strany otca E. E. zvýšil zo sumy 1.500 Sk mesačne na sumu 100 eur počnúc dňom 1.9.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné od 1.9.2016 do 30.4.2017 v sume 401,68 eur otcovi bolo povolené uhradiť v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd návrh matky bol zamietnutý a bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky mal. E. na zvýšenie výživného, kde žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2016. Uviedla, že maloletý navštevuje deviaty ročník základnej školy, chce pokračovať v štúdiu na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v O. L.. Naposledy bolo zvýšené výživné v roku 2007. Od tej doby sa pomery maloletého dieťaťa zmenili, je už v deviatom ročníku základnej školy, na angličtinu a nemčinu mu musela zakúpiť zošity a učebné pomôcky v hodnote 100 eur. Dieťa je aj fyzicky väčšie, zvýšené sú náklady na ošatenie a hygienické potreby. Stravuje sa v škole, kde za stravu je uhrádzaná suma 22,20 eur na obedy. Maloletý je alergikom, užíva lieky, za ktoré matka uhrádza 30 eur raz za 3 mesiace. Otec žije sám v rodinnom dome, odpadla mu vyživovacia povinnosť k synovi I., ktorá bola stanovená vo výške 50 eur mesačne. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec v priebehu prvoinštančného konania so žalobou nesúhlasil. Prvoinštančný súd zistil, že naposledy bolo stanovené výživné rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P 167/2007-58 zo dňa 4.11.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP 2/2009-93 zo dňa 18.3.2009. Bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. I. zo sumy 1.500 Sk na sumu 2.000 Sk a na mal. E. zo sumy 1.000 Sk mesačne na sumu 1.500 Sk mesačne. V tom čase príjem matky predstavoval 8.100 Sk a príjem otca 16.885 Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P 291/2009-39 zo dňa 16.12.2009 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. V tom čase príjem otca predstavoval 561,66 eur a príjem matky 312 eur mesačne. V súčasnosti je matka zamestnaná na Meste Poprad ako upratovačka s priemerným zárobkom 380 eur mesačne. Matka iný príjem nemá. Otec je zamestnaný v spoločnosti Lumi Tatry Slovakia, s priemerným mesačným zárobkom 411 eur. Naviac poberá čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu 250 eur mesačne. Otec sa stará o jedno maloleté dieťa, a to mal. E. E., dieťa je v striedavej starostlivosti rodičov otca a jeho matky. Mal. E. v súčasnej dobe navštevuje deviaty ročník základnej školy a chce pokračovať v štúdiu na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v O. L.. Stravuje sa v školskej jedálni, za obed matka platí 23 eur mesačne, navštevuje nemecký a anglický jazyk, kde sú náklady na zabezpečenie učebných pomôcok mesačne 100 eur. Pokiaľ matka tvrdila, že jej mesačné náklady na jazykové štúdium predstavujú 100 eur, prvoinštančný súd toto tvrdenie upresnil tak, že ide o náklady na školské potreby a pomôcky na začiatok školského roka. Matka má výdavky na lieky pre maloletého E. mesačne po 10 eur. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ďalej podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Mal preukázané, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu a rozhodnutiu. V súčasnosti maloletý navštevuje deviaty ročník základnej školy. Na strane dieťaťa sa zmenil charakter potrieb. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k synovi I. vo výške 50 eur mesačne, ďalšie vyživovacie povinnosti odpadli aj matke maloletého dieťaťa. Príjem matky je porovnateľný s príjmom v predchádzajúcom období. Príjem otca sa zvýšil, pretože nepoberá len mzdu 561 eur mesačne ako v minulosti, ale poberá mzdu zo spoločnosti Lumi Tatry Slovakia, s.r.o. a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 661 eur spolu. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi I.. Na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov tým, že začína študovať na strednej škole, kde tieto výdavky sú vyššie. Keďže na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov k 1.9.2016, do rozhodnutia prvoinštančného súdu dňa 30.4.2017 bol zistený nedoplatok na výživnom vo výške 401,68 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Keďže súd nezistil dôvody na zvýšenie výživného na mal. E. až na sumu 250 eur, nad rámec priznaného výživného nárok matky bol zamietnutý. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nesúhlasil so zvýšením výživného na mal. E. počnúc dňom 1.9.2016. Žiadal, aby sa výživné zvýšilo až počnúc dňom 1.9.2017, kedy dieťa reálne nastúpi na strednú školu. Uviedol, že je pravdou, že v súčasnej dobe poberá mzdu vo výške 411 eur a k tomu invalidný dôchodok vo výške 250 eur mesačne, avšak v októbri 2017 môže dôjsť k prehodnoteniu jeho zdravotného stavu a k poklesu výšky invalidného dôchodku. Aj on má náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom mesačne 27 eur, má náklady na bývanie vo výške 240 eur mesačne, čo predstavuje 100 elektriku, 100 eur za plyn, 5 eur za vodu, 5 eur za RTVS, 30 eur náklady na bežnú prevádzku, údržbu a opravy. Platí daň z nehnuteľností za odvoz odpadu, čistenie septiku. Naviac sa stará o mal. E., ktorý po dohode s jeho matkou má v striedavej starostlivosti. Okrem toho má zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečovaním potrieb pre výkon povolania, kde raz za 5 rokov si platí kvalifikačnú kartu vodiča 220 eur, kartu vodiča do tachografu 80 eur, 65 eur uhrádza za psychotesty, 47 eur vydá za potvrdenie od lekára a od očného lekára, uhrádza si 80 eur poistku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a ročne uhrádza 70 eur na pracovný odev. Je pravdou, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k mal. I., avšak jeho mzda je podstatne nižšia oproti predchádzajúcemu obdobiu. Naviac matke dieťaťa vyplatil z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 21.3.2015 sumu 1.452,50 eur. Keďže nenamieta výšku výživného 100 eur, avšak namieta moment, kedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého E.. Žiadal, aby bol zmenený výrok rozsudku o zvýšení výživného tak, že toto zvýšené výživné bude povinný platiť od 1.9.2017.

3. Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedla, že k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa došlo od 1.9.2016. V školskom roku 2017/2018 mal. E. pokračuje v štúdiu na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v O. L., už aj v tomto období sa zvýšili náklady na strane maloletého dieťaťa. Žiadala potvrdiť prvoinštančné rozhodnutie.

4. K vyjadreniu kolíznej opatrovníčky zaujala písomné stanovisko matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že k zmene pomerov na strane mal. E. došlo k 1.9.2016, kedy nastúpil do posledného ročníka základnej školy. To, že maloletý mieni študovať na strednej škole v O. L. spôsobilo, že je povinná vopred uhrádzať náklady v súvislosti so štúdium, najmä ubytovaním a stravovaním mal. E. a ďalej je povinná zaplatiť mu všetky nevyhnutné náklady v súvislosti so zabezpečením učebníc a školských pomôcok, pracovného odevu na odborný výcvik, prezuvky, do triedneho fondu a všetky ostatné poplatky spojené so štúdiom. V ďalšom stanovisku ku vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka maloletého dieťaťa sa s týmto stanoviskom stotožnila.

5. Otec maloletého dieťaťa vo vzťahu k stanovisku kolízneho opatrovníka poukázal na to, že nemá námietky na zvýšenie výživného na sumu 100 eur, avšak nie od 1.9.2016, ale od 1.9.2017.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

7. V danom prípade základom pre rozhodnutie o zvýšení výživného je ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je ustanovením, ktorým je možné meniť rozhodnutie o výživnom, ak dôjde k zmene pomerov, pričom táto okolnosť odôvodňuje aj zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Týmto zákonným ustanovením sa súd môže odchýliť od zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí pri zmene pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane oprávneného, povinného, alebo aj na strane oboch subjektov. Zmena pomerov môže mať charakter subjektívny alebo objektívny a môže dôjsť k zmene pomerov osobných, rodinných, majetkových, ale aj príjmových a výdavkových. Je potrebné uviesť, že nie každá zmena pomerov má za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Zákon o rodine v ust. § 78 stanovuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia len ak dôjde k zmene pomerov závažnejšieho charakteru. Až v takom prípade je možné vydať nové rozhodnutie o výške výživného. Nie je možné reparovať právoplatné predchádzajúce rozhodnutie o výške výživného, ak zmena pomerov nemá intenzitu závažnejšieho charakteru.

8. Prvoinštančný súd správne zisťoval zmenu pomerov, keď porovnával pomery otca a mal. E. z predchádzajúceho obdobia a súčasnými pomermi. Prvoinštančný súd veľmi podrobne zisťoval intenzitu zmeny pomerov, a najmä moment, ku ktorému došlo k zmene pomerov na strane všetkých subjektov. Bolo zistené, že otcovi maloletého E. v júni 2016 odpadla vyživovacia povinnosť k mal. I. v sume pôvodne určenej vo výške 2.000 Sk. Medzičasom, tak, ako to bolo zistené, zanikla mu vyživovacia povinnosť aj k maloletému E. a N., ktoré deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Vyživovacie povinnosti zanikli v rovnakej miere aj matke maloletých detí. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť už len k mal. E., kde k zmene pomerov došlo na strane mal. E. nielen pri zvyšovaní výživného od 1.2.2008 zo sumy 1.000 Sk na sumu 1.500 Sk, kedy mal mal. E. 7,5 roka (v súvislosti s nástupom na školskú dochádzku), ale k zmene pomerov došlo aj následne v období, kedy mal. E. prestúpil na vyšší stupeň základnej školy. K tomuto momentu matka maloletého nežiadala zvýšiť výživné, aj keď objektívne táto okolnosť spôsobuje zvýšenie výdavkov na strane oprávnenej osoby a ide o závažnejší charakter zmeny. Minimálne v tom čase bolo možné žiadať o zvýšenie výživného. V čase podania návrhu, kedy matka žiadala zvýšiť výživné v tejto veci, teda od nástupu do deviateho ročníka základnej školy, je táto zmena pomerov viac ako závažnejšia. V tom čase oproti výživnému, ktoré bol právoplatne určené od 1.2.2008, došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá nastala na strane mal. E., že je bez ďalšieho možné rozhodnúť o zvýšení výživného od 1.9.2016. Je pravdou, že maloletý nielen že fyzicky rastie a potrebuje vyššie náklady na ošatenie a hygienické potreby, ale má zvýšené nároky aj na stravu a na náklady v súvislosti so štúdiom na vyššom stupni základnej školy, ale aj na náklady v súvislosti s uspokojovaním jeho kultúrnych potrieb a záujmov a záľub. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa aj príjem otca zvýšil, kedy tento príjem z pracovného pomeru plus k tomu čiastočný invalidný dôchodok (250 eur) mesačne predstavuje 661 eur. V predchádzajúcom rozhodnutí bol otcov príjem 560,48 eur. Otec z tohto príjmu uhrádza len striedavú starostlivosť k mal. E. a náklady na bývanie a osobné potreby. Na strane otca nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala nepriznanie zvýšenia výživného mal. E. po tak dlhom časovom odstupe od posledného rozhodnutia o zvýšení výživného, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Medzičasom mal. E. nastúpil na strednú školu, výdavky v súvislosti so strednou školou matka bola povinná hradiť vopred, preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď za rozhodujúci moment pre zvýšenie výživného určil deň 1.9.2016. Výsledky otca v súvislosti s absolvovaním rôznych platieb dôležitých pre výkon povolania preukázané neboli, a neuviedol, ako mu na tieto výdavky prispieva zamestnávateľ. Je možné ich zohľadniť, avšak v spojení s výživným na mal. E. nemajú prednostný charakter. Príjem matky mal. E. je natoľko nízky (380 eur), že je len ťažko možné predstaviť si financovanie dospievajúceho syna bez výživného zo strany otca. Je rozhodujúce, že minimálne od 1.9.2016 (keď nie v skoršom období) došlo k závažnejšej zmene pomerov na jeho strane, k zmenám ešte stále dochádza a tak je nutné tieto zmeny objektívne zistiteľné a evidentné zohľadniť pri určovaní výživného po tak dlhom časovom období, keď naposledy sa zmena pomerov konštatovala ešte v roku 2008. Správne potom postupoval aj v prípade určenia zaostalého výživného, ktoré otec postupne uhradí v mesačných splátkach po 20 eur. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu okrem výroku, kde v prevyšujúcej časti návrh matky bol zamietnutý podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.