Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, N., proti žalovanému: G. - V., D. so sídlom Y. XXX/X, XXX XX P., W.: XXXXXXXX, zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, o nahradenie prejavu vôle a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -50 z 08.12.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením II. výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a v II. súvisiacom výroku o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobcu.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádza zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy s konkrétnym textom a to z dôvodu porušenia jeho predkupného práva uzavretím dvoch kúpnych zmlúv V XXXX/XXXX predávajúcou C. G. a V XXXX/ XXXX predávajúcim I. T., ktorými zmluvami predávajúci predali svoje podiely k parcelám zapísaným na LV č. XXX a XXX k.ú. N. žalovanému, hoci v tom čase bol ich podielovým spoluvlastníkom aj žalobca, ktorému predávajúci tieto svoje podiely neponúkli na kúpu. Jedna zo zmlúv bola uzavretá XX.XX.XXXX s predávajúcim I. T., jej predmetom bol podiel X/XX k parcele R. XXX - ornej pôde o výmere X.XXXmX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por. č. 4. Dohodnutá bola kúpna cena 1.211,-Eur s tým, že bude vyplatená prevodom na účet predávajúceho v deň doručenia podpísanej kúpnej zmluvy kupujúcemu (článok IV.). Vklad tejto zmluvy bol povolený v katastri nehnuteľnosti XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Druhá kúpna zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX s predávajúcou C. G.. Jej predmetom boli prevody podielov X/XX z parcely R. XXX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por.č. X a X/XX k parcele R. XX - záhrade o výmere X.XXXmX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. pod por. č. 6. Dohodnutá bola kúpna cena 4.250,-Eur s tým, že bude vyplatená prevodom na účet predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy. Vklad tejto zmluvy bol povolený XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Na LV č. XXX k.ú. N. boli v čase vyššie uvedeného prevodu ako spoluvlastníci okrem predávajúcich C. G. a I. T. aj žalobca v podiele X/XX pod B2 (podiel nadobudol kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX), P. J., N. J., I. T., R. T. a žalovaný, od ktorého jeho ideálny podiel X/XX odkúpil žalobca zmluvou E (vklad povolený XX.XX.XXXX), ktorý tento podiel nadobudol kúpnou zmluvou E zo dňa XX.XX.XXXX. Vyplýva to zo spisu Okresného súdu

Prešov, sp. zn. , ktorý sa týkal taktiež sporu o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi tými istými stranami v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu práve vo vzťahu k spomínanej kúpnej zmluve. Keďže v priebehu sporu a to aj po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný odpredal podiel nadobudnutý uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovi došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania uznesením č.k. -78 zo dňa 14.02.2020. Podiely P. J. a I. T., k parcele zapísanej na LV č. XXX boli odpredané žalovanému zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX a zmluvou uzavretou XX.XX.XXXX s povolením vkladu XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Po uplatnení práva žalobcu z porušenia jeho predkupného práva predžalobnou výzvou doručenou žalovanému 25.02.2021 aj keď žalovaný oznámil žalobcovi v liste z 01.03.2021, že dôjde k odstúpeniu od všetkých kúpnych zmlúv uzavretých s P. J., I. T., C. G., žalovaný odstúpil len od dvoch kúpnych zmlúv (V XXXX/XX a V XXXX/XX, ide o dohody o odstúpení pod X a X ako je to uvedené na aktuálnom LV č. XXX k.ú. N.). Na LV č. XXX k.ú. N. v čase uzavretia kúpnej zmluvy E boli ako spoluvlastníci žalobca v podiele X/XX (podiel nadobudnutý kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX) a v podiele X/XX (podiel nadobudnutý kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX), spoluvlastníkom bol okrem už spomenutého R. T. aj I. T., (podľa zmluvy V XXXX/XXXX), N. J., ale aj žalovaný, ktorý nadobudol podiel XX/XX ešte kúpnou zmluvou V XXXX/ XXXX, ktorej vklad bol povolený 17.10.2016 (vyplýva zo spisu sp. zn. a LV, ktoré je na č.l. 7 uvedeného spisu) a od ktorého odkúpil žalobca tento podiel až neskôr a to kúpnou zmluvou E Podiel spomínaného I. T. neskôr zmluvou E uzavretou XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený 19.11.2018 odkúpil žalovaný, ten však neskôr od tejto zmluvy odstúpil dohodou X čo vyplýva z LV č. XXX k.ú. N.. Rozhodujúce pre posúdenie toho kto bol vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv je dátum povolenia vkladu jednotlivých kúpnych zmlúv, ako to vyplýva z § 133 ods. 2 Obč. zák. Zdôraznil, že jeho predbežné právne posúdenie odprezentované na pojednávaní vyplývalo z listinných dôkazov v spise, podľa ktorých nemal za preukázané, že v čase uzavretia sporných dvoch kúpnych zmlúv by spoluvlastníkom príslušných nehnuteľností bol aj žalovaný. Pri vyslovení predbežného právneho záveru vychádzal z toho, že žalovaný nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v dňoch 16.07.2018 a 03.08.2018, kedy boli uzavreté vyššie uvedené kúpne zmluvy. Za takejto situácie preto by nárok žalobcu bol opodstatnený a to s poukazom na teleologický, gramatický a logický výklad vety druhej § 140 Obč. zák. Teleologický výklad súvisí so zmyslom a účelom danej právnej normy, teda predkupného práva a tým je zachovať spoluvlastníctvo osôb, ktoré sú v tom čase spoluvlastníkmi a zabrániť vstupu tretej osoby do tohto spoluvlastníctva. Podľa výkladu žalovaného by však tento účel nikdy nebol naplnený, žalobca by mal mať podľa neho nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu. Gramatický výklad sa odvíja od formulácie: „...ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva...“ Znamená to, že postup podľa druhej vety § 140 Obč. zák. je opodstatnený len vtedy, ak viacerí spoluvlastníci využijú predkupné právo, teda rozhodnú sa pre jeho vykonanie, uvedená norma teda rieši len vnútorný vzťah medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí sa rozhodnú pre výkon predkupného práva. Napokon logický výklad daného ustanovenia súvisí s porovnaním právneho postavenia a teda nároku oprávneného spoluvlastníka v prípade, ak spoluvlastník povinný z predkupného práva poruší zákon a nesplní si svoju ponukovú povinnosť podľa § 140 vety prvej Obč. zák. v porovnaní s tým, ak zákon dodrží a ponúkne ostatným spoluvlastníkom na odpredaj svoj podiel k spoločnej veci. V prvom prípade pri výklade žalovaného by oprávnený spoluvlastník nemal nárok na celý prevádzaný podiel, ale v druhom prípade by bol oprávnený na kúpu celého podielu. Právne postavenie oprávneného spoluvlastníka nemôže byť horšie pri porušení zákona (nesplnení ponukovej povinnosti) ako pri jeho dodržaní (splnení ponukovej povinnosti). Pri výklade § 140 vety 2 Obč. zák. sa priklonil k právnym záverom vyplývajúcim pri v tom čase z totožnej právnej úpravy § 140 Obč. zák. z českej judikatúry. Ide o rozhodnutie sp. zn. a sp. zn. , ktoré bolo zverejnené pod Rc 75/2010. V zmysle nich predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí nechcú podiel vykúpiť, „prirastú“ ostatným spoluvlastníkom. Nevyžaduje sa, aby bola uzavretá nejaká výslovná dohoda o nepreukázaní práva z porušenia predkupného práva, postačí, ak spoluvlastník, hoci len konkludentne dá najavo, že predkupné právo nechce uplatniť. Pri výklade § 140 Obč. zák. je potrebné dať prednosť ochrane práv ostávajúcich spoluvlastníkov pred právami tretích osôb. V súdenej veci ďalší spoluvlastníci okrem žalobcu a žalovaného nemali záujem o kúpu prevádzaných podielov, práve opačne. P. J., N. J., I. T. svoje podiely k danej nehnuteľnosti v krátkom čase po uzavretí sporných zmlúv odpredali a R. T. sa svojho predkupného práva vzdal v prospech žalobcu, čo deklaroval aj v písomnej dohode. Jeho právne posúdenie uplatneného nároku sa však zmenilo v dôsledku skutočnosti zistenej až na pojednávaní, keďže bolo zistené, že žalovaný v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv bol už spoluvlastníkom jedného podielu, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod E dňa XX.XX.XXXX. Tento podiel žalovaný odpredal až v roku 2020 žalobcovi, preto na predložených výpisoch z LV figuroval

ako vlastník daného podielu už žalobca. Znamená to však, že predkupné právo k prevádzanému podielu spornými kúpnymi zmluvami z roku 2018 mal nielen žalobca, ale aj žalovaný (okrem ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa však rozhodli nevykonať predkupné právo, keďže pre úspešné uplatnenie by museli uplatniť právo v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa uzavretia sporných zmlúv, čo však nezrealizovali) a preto bolo potrebné aplikovať pri posúdení nároku žalobcu vetu druhú § 140 Obč. zák., keďže ide o výkon predkupného práva dvoch spoluvlastníkov - žalobcu a žalovaného. Je pritom nepochybné, že k dohode o výkone predkupného práva medzi nimi nedošlo a teda obaja mali nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu podľa pomeru ich podielov. Kúpna zmluva uzavretá so žalovaným (E a E je však platná, keďže žalobca nenamietol jej relatívnu neplatnosť podľa § 40a Obč. zák., ale rozhodol sa pre žalobu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, avšak nesprávne v texte zmluvy uviedol celý prevádzaný podiel, hoci má nárok len na jeho pomernú časť. Bolo tak nesporné, že bolo porušené predkupné právo žalobcu uzavretím vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv, pričom podľa ustálenej súdnej praxe petit žaloby môže znieť aj tak, že sa nahradzuje prejav vôle žalovaného, aby uzavrel zmluvu s konkrétnym obsahom, teda že súčasťou žalobného petitu je aj text zmluvy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 19.09.2007, na ktorý poukázal aj Ústavný súd SR v uznesení -10 zo dňa 28.06.2016). Ústavný súd v spomínanej veci však uviedol aj to, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neoprávnene sa domáhal prevodu celého podielu, ktorý bol prevedený vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami, hoci má nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu a súd nemôže sám zmeniť v texte zmluvy, ktorú naformuloval žalobca, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného meniť výšku prevádzaného podielu, nezostávalo nič iné len žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ust. , a Obč. zák.; výrok o trovách konania podľa ust. a , .

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, nestotožňujúc sa s dôvodmi zamietnutia žaloby namietajúc (i) nemožnosť priznania práva žalovanému na pomerné vykúpenie podielov z dôvodu, že žalovaný sa stal síce podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností z predmetu tohto sporu, avšak iba na základe porušenia predkupného práva žalobcu a uvedené by potom bolo hrubým ignorovaním základného účelu práv z predkupného práva, a teda, že tretie osoby sa nemajú dostať do spoluvlastníckych vzťahov, pokiaľ si tak ostatní spoluvlastníci neželejú s tým, že za zvrátené v tomto považuje, aby mal žalovaný právo na pomerný výkup podielov, kde by sa mal zohľadniť jeho nezákonne nadobudnutý podiel, ktorý v konečnom dôsledku nakoniec odvolateľovi odpredal; (ii) nesprávny výklad ust. § 140 Obč. zák., tu vychádzajúc z názoru, že právo na pomerný výkup podielov má iba oprávnený spoluvlastník, za ktoré nemožno považovať takého, ktorého vstupu sa snažilo zamedziť s tým, že v súdenej veci bolo možné uplatniť nároky z predkupného práva najneskôr 27.10.2021 a po tomto dátume došlo k prekludovaniu, nie k premlčaniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a teda žalovanému jeho pochybné predkupné právo ma pomerný výkup podielov zaniklo a (ii) nevykonanie navrhnutého dokazovania spočívajúceho v lustrácii, či po 27.10.2021 prebiehajú aj iné súdne konania k upleteniu predkupného práva k nehnuteľnostiam z tohto sporu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy konania s tým, že každý zo spoluvlastníkov má rovnaké práva vybrať si jednu z troch možností z porušenia predkupného práva a nie je zákonné a spravodlivé, aby za neho túto voľbu vykonal iný spoluvlastník s tým, že žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov má právo iba na pomerný výkup podielu a ani dohoda žalobcu uzavretá v priebehu sporu s ďalším odídencom zo spoluvlastníctva, žalobcovi neumožňuje, aj napriek súhlasu odídenca s realizáciou porušenia z predkupného práva, vykúpenie celého podielu. Rozsudok podľa žalovaného netrpí takou vadou, ktorá by zakladala jeho zrušenie.

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike upriamil pozornosť na prekludovanie práva z porušenia predkupného práva uplynutím troch rokov od uzatvorenia zmluvy s tým, že žiaden iní podieloví spoluvlastník v súdenej veci okrem neho, v stanovenej lehote práva z porušenia predkupného práva neuplatnil.

6. Žalovaný vo svoje odvolacej triplike mal za to, že ak sa porušený podielový spoluvlastník v trojročnej lehote nedovolal neplatnosti zmluvy a ani nadobúdateľa nepožiadal o odpredaj za rovnakých podmienok, znamená to, že si vybral možnosť, že mu voči nadobúdateľovi ostane zachované zákonné predkupné právo. Nezmenná to však, že ďalší podielový spoluvlastník môže uplatňovať jemu patriace práva.

7. Iné podania strán do rozhodnutia odvolacieho súdu dané neboli.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli aj webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

9. Posudzujúc odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu ( ) je zrejmé, že žalobca uplatnil nepochybne odvolacie dôvody v zmysle a .

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivý proces. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, konštantnou judikatúrou v tejto otázke a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. Žalovaný v roku 2016 síce vstúpil do spoluvlastníctva porušením predkupného práva. Tento jeho rušivý vstup nebol však zákonnom predpísaným spôsobom napadnutý. Neexistuje preto žiaden zákonný/racionálny dôvod, na základe ktorého by bolo možné jeho postavenie ako oprávneného podielového spoluvlastníka so všetkými právami a povinnosťami z toho plynúcimi, odoprieť. Potom v čase prevodov z tohto sporu (r. 2018) patrilo bezpochyby predkupné právo k prevádzaným podielom tak žalobcovi ako aj žalovanému (tomu od r. 2016 do roku 2020). Tí sa o výkone predkupného práva nedohodli, preto obaja mali nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu. Potom ak žalobca, ktorého predkupné právo spomínanými zmluvami porušené bolo, no ich relatívnu neplatnosť nenamietol, ale pristúpil k žalobe o nahradenie prejavu vôle a do zmluvy, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nahradenie prejavu vôle uviedol nesprávnu veľkosť prevádzajúceho podielu, úvahu súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby opierajúcu sa o názor vyslovený v rozhodnutí ÚS SR, sp. zn. , v zmysle ktorého v konaní o nahradenie prejavu vôle súd nemôže sám nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, možno hodnotiť ako právne správnu.

16. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku o nevykonaní navrhnutého dôkazu - lustrácia prípadných konaní z prípadného porušenia predkupného práva po 27.10.2021. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo z pohľadu meritórneho skutkového a právneho kontextu veci bezvýznamné. Odvolateľ síce tvrdil, no nepreukázal, ako opomenutie vykonania tohto dôkazného prostriedku mohlo ovplyvniť jeho prípadný procesný úspech, a to z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie. Odvolateľovi sa tak ani v tomto prípade nepodarilo preukázať, že by súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v extrémnom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v .

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti potvrdil. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto na ďalšiu odvolaciu argumentáciu strán zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Pokiaľ ide o vecne správny výrok II. o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn. ). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

19. Preto odvolací súd podľa ustanovenia s vyššie uvedeným upresnením potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).