Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-260-2017.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/260/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: M - GUM a. s. - v likvidácii, Streženická cesta 45, 020 01 Púchov, IČO: 00 152 820, proti povinnému: X. Z., nar. XX. XX. XXXX, W. XXX/XX, I., o vymoženie sumy 35,84 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/1532/2000 a u súdnej exekútorky JUDr. Ing. Anny Martišíkovej, Samoty 1061, Púchov pod sp. zn. EX 1969/00, o odvolaní súdnej exekútorky zo dňa 26. 04. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. 04. 2017 č. k. 8Er/1532/2000-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora zo dňa 26. 04. 2017 proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok) a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, § 203 a § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), ustanovenia § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ustanovenia §20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany - platobný rozkaz č. k. 11Ro/7693/97-8 zo dňa 27. 10. 1997.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra zistil, že dňom 01. 04. 2010 bol oprávnený vymazaný z obchodného registra.
5. Skonštatoval, že súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov. Oprávnený zanikol z dôvodu dobrovoľného výmazu z obchodného registra ukončením likvidácie.
6. Ďalej uviedol, že práva a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom (úmrtím) povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Rovnako nezanikajú ani práva (a povinnosti) oprávneného vyplývajúce
z exekučných vzťahov, ak oprávnený zanikne (alebo zomrie), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností oprávneného. Ak však oprávnený alebo povinný nemajú právneho nástupcu, na ktorého prešli ich práva a povinnosti, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, v prospech ktorého, resp. proti ktorému, by sa mala exekúcia vykonávať.
7. Oprávnený v tejto veci zanikol, čím stratil procesnú subjektivitu, pričom jeho práva a povinnosti neprešli na právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať v prospech oprávneného ani v prospech jeho právneho nástupcu. Súd prvej inštancie vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 64 Civilného sporového poriadku.
8. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol o tak, že nepriznal súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie z dôvodu, že si napriek výzve súdu v stanovenej lehote trovy exekúcie neuplatnila, ani nevyčíslila a vo výzve bola poučená, že v prípade nevyčíslenia trov exekúcie bude mať súd za to, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
9. O trovách exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
10. Proti II. výroku (súd nepriznáva súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie) predmetného uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolala súdna exekútorka.
11. Uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní jej trovy vznikli vo výške 51,59 eur a tieto si neuplatnila len z dôvodu, že od oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu - advokáta JUDr. Ivana Pádeja mala informáciu, že bude podávať odvolanie voči zastaveniu exekučného konania a bude žiadať zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, teda že zastavenie exekúcie bude bezpredmetné. Uviedla, že keďže iba v prípade zastavenia exekúcie rozhoduje súd o trovách exekučného konania, mala za to, že k zastaveniu nedôjde, a preto si trovy neuplatnila.
12. Súdna exekútorka požiadala, aby súd jej odvolaniu vyhovel a zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie vo výške 51,59 eur.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 07. 04. 2017 č. k. 8Er/1532/2000-11 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky zo dňa 26. 04. 2017 je potrebné podľa § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
14. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 07. 2000, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 06. 2000, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Ro7693/97 zo dňa 27. 10. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 11. 1997. Podaním zo dňa 20. 06. 2000 (doručeným dňa 10. 07. 2000) požiadala súdna exekútorka príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 14. 07. 2000 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 02. 03. 2017 súd prvej inštancie vyzval súdnu exekútorku, aby v určenej lehote súdu oznámila, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie. Na uvedenú výzvu súdna exekútorka nereagovala. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 07. 04. 2017 napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok) a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Odvolanie súdnej exekútorky spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 30. 06. 2017 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej vyzval súdnu exekútorku, aby uviedla kedy, ako a na aký subjekt došlo k postúpeniu pohľadávok spoločnosti M - GUM a. s. - v likvidácii. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie súdnej exekútorky spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre s tým, že súdna exekútorka na výzvu súdu nereagovala.
15. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že súdny exekútor vo svojom odvolaní zo dňa 26. 04. 2017 vyslovenie uviedol, že odvolanie podáva voči výroku II. o nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
18. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
19. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
20. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.