Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-354-2017.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/354/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: M. Z., bytom O. č. XXX, o zaplatenie 262,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. augusta 2017, č.k. 4Csp/133/2016-36, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 78 ods. 9, § 44 ods. 8 písm. b), ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách; § 48 ods. 1, 2; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458, § 107 ods. 1, 2, § 122 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd posúdil predmetnú zmluvu v znení jej dodatku, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, využívaním služieb dodávateľa uspokojoval svoje osobné potreby, teda žalovaný sa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ poskytujúci klientom služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetný záväzkový vzťah aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa právneho názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
2. Žalobca sa v danom konaní domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 262,05 eur s príslušenstvom, keď na základe právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré boli vyfakturované vyššie špecifikovanými faktúrami. Žalovaný si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Zo žalobcom predloženého Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.11.2014 je nepochybné, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby (vyplývajúcej z predmetných faktúr) ani do 45 dní po dni ich splatnosti právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 20.11.2014 odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku uzatvorenej so žalovaným. Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom týmto sám dobrovoľne uplatnil právo vyplývajúce mu z ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách. Následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. V danom prípade zároveň nebolo právnym predpisom ustanovené a ani účastníkmi dohodnuté inak. Ak zmluva bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Plnenie zo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Právny predchodca žalobcu uviedol v odstúpení ako deň účinnosti odstúpenia 20.11.2014.
3. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, teda plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia (vyplýva to aj zo systematického zaradenia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka v časti o bezdôvodnom obohatení). Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Právny predchodca odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej so žalovaným s uvedením dátumu účinnosti dňa 20.11.2014 v súlade s § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase odstúpenia. Uvedeným dátumom sa nepochybne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Po účinnom odstúpení od zmluvy si žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol po prvykrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej doby. Uvedené nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku najneskoršie nasledujúcim dňom po odstúpení, teda 21.11.2014. Premlčacia doba teda v tomto prípade uplynula dňa 21.11.2016, žalobu žalobca podal na tunajšom súde dňa 25.11.2016, teda až po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale pretože mu žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v neprípustnej konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. Súdu prvej inštancie okrem iného doručil návrh na začatie konania, súčasťou ktorého bola i listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V podanom návrhu netvrdil, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu a že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Podmienkou účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy je teda jeho doručenie účastníkovi druhej zmluvnej strane, odlišnej od právneho predchodcu žalobcu. Z obsahu súdneho ani z napadnutého rozsudku dátum
doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vôbec nevyplýva. A nevyplýva ani to, či vôbec, na akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy odoslané. Záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je potom ničím podložený. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že účinnosť odstúpenia od zmluvy by mala nastať dňa 20.11.2014, toto je v rozpore s platným právnym poriadkom. Súd žalobu zamietol aplikujúc postup podľa § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z., môže príslušný orgán -v tomto prípade súd použiť iba v prípade ako rozhodujúci o nárokoch zo zmluvy. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o nárokoch zo zmluvy nerozhoduje (čo vyplýva z jeho odôvodnenia napadnutého rozsudku), nemôže dôjsť k aplikácii § 5b. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8SŽo/191/2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sp. zn. 7 Cdo 201/2014, a iné. 6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov. 8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu od počiatku, ex tunc, a v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal. Žalobca tak má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré právo sa ale premlčuje a dvojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka je potrebné počítať odo dňa odstúpenia od zmluvy, takže je právo žalobcu premlčané a nemožno mu ho priznať. 9. Súd prvej inštancie tak v prejednávanej veci vyšiel so záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, dôsledkom čoho je potrebné aplikovať na odstúpenie od zmluvy ako aj jeho právne účinky ustanovenia Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zák. 250/2007 Z.z. je potrebné ex offo posudzovať súdom aj otázku premlčania uplatneného práva a to tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 10. Proti takémuto právnemu posúdeniu by nemal odvolací súd žiadne výhrady a v plnej miere by sa s ním stotožnil, pokiaľ by skutkový stav, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie zodpovedal skutočnostiam, ktoré boli v spore preukázané vykonaným dokazovaním alebo inak vyšli najavo. Tak to ale nie je. 11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a účinnosť tohto úkonu nastala dňa 20.11.2014. V spise súdu prvej inštancie sa síce nachádza listina označená ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2014, avšak v spore nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, kedy toto odstúpenie od zmluvy bolo zaslané zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému, či sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, respektíve mu bolo doručené. Bez riadneho zistenia tejto skutočnosti sú potom skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k účinnosti odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy a tým aj vo vzťahu k počiatku plynutia premlčacej doby uplatneného práva žalobcu predčasné. 12. S prihliadnutím na to, že v spore nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery súdu prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej doby uplatneného práva žalobcu a tým aj o premlčaní tohto práva, bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doloženie dokladu preukazujúceho, ktorým dňom bolo odoslané odstúpenie od zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu, prípadne dokladu o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému a následne vyhodnotí, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a či je uplatnené právo žalobcu premlčané alebo nie, a na základe týchto hodnotení opätovne rozhodne o nároku žalobcu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).