Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/125/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v sporovej veci žalobcu v 1. rade : Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, v 2. rade : Lawyers Group s.r.o., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 46 524 185 obaja v zastúpení: Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 9 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 06 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a. II. Súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania .

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.7.2010 domáhal voči obžalovanej vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd rozhodnúť tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v 1. rade nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006 a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť mu sumu spolu vo výške 83.380. 621,06 Eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca v 1. rade žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2005 v súlade so svojim podnikateľským zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodol dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 7C 144/2006 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Predmetom rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom Y. N. na postupníka S. R. a.s. Dňa 20.09.2005 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 1, podľa ktorej došlo k postúpeniu 265.362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na navrhovateľa za uhradenú odplatu v sume 91.619.930,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak, ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20.09.2005. Dňa 27.01.2006 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 2, podľa ktorej došlo k postúpeniu 90.555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na navrhovateľa za uhradenú odplatu v sume 14.136.760,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak, ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 13.03.2006. Žalobca v 1. rade sa stal na základe záväzkovo - právneho vzťahu oprávneným vlastníkom 355.917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvom, ktoré predstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok- poplatok z omeškania. Koncesionárske poplatky boli v čase postúpenia upravené zákon č. 212/1995 Z. z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Žalobcovi sa podarilo na základe zhody na kompromisnom riešení uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov

vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí z rôznych subjektívnych dôvodov odmietli uzatvoriť dohody o novácií, žalobca v 1.rade v záujme ochrany svojich majetkových práv postupoval súdnou cestou a podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených Občianskym súdnym poriadkom. Žalobca v 1. rade legitímne očakával, že súdy po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci a po vykonanom dokazovaní deklaratórne rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi. Žalobca sa domáha uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonného úradného postupu Okresného súdu Rimavská Sobota. Žalobca v 1. rade postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá však na žiadosť navrhovateľa nereagovala. Žalobca vo veci nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Rimavská Sobota uviedol, že Okresný súd Rimavská Sobota odmietol prijať jeho podania zo dňa 19.10.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca v 1. rade žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota, pričom podanie urobil v zmysle § 42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby - podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Rimavská Sobota, zároveň doručil sprievodný list k žalobe, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie reagoval Okresný súd Rimavská Sobota listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a preto vracia žalobcovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu Rimavská Sobota žalobca reagoval písomne a trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade so zákonom teda v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca v I. rade upozornil Okresný súd Rimavská Sobota na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať podateľni na ďalší postup podľa § 129 cit. vyhlášky. Postup Okresného súdu Rimavská Sobota bol nezákonný, žalobcovi bolo postupom Okresného súdu Rimavská Sobota zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Rimavská Sobota predstavujúceho porušenie základného práva poškodeného na prístup k súdu právoplatne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 17.5.2007 sp. zn. III,ÚS 143/07 a sťažnosť žalobcu zamietol s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca v 1. rade tvrdil, že vznikla materiálna škoda z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, ktorá spočíva v zániku majetkových práv, pretože došlo k premlčaniu práva a zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, v ušlom zisku, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, v úročení finančného kapitálu poškodeného, pretože mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, v nákladoch navrhovateľa, pretože musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma spočíva v satisfakcii, pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním žalobca utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 78.030.943,04,- Eur( 2.350.760.190.- Sk), ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine. Materiálna škoda vo výške 2.350.760.190,- Sk je súčtom majetkovej škody na istine pohľadávok 935.190,- Sk a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania vo výške 2.349.825.000,- Sk. Škoda na istine pohľadávok vo výške 935.190,- Sk t. j. 31.042,62,- Eur je sumou jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konania podané súdu dňa 19.10.2006 na DVD nosiči. Žalobca tvrdil, že Okresný súd neprijatím návrhov vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka,

čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu, bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutiu a podaných návrhov v prípadoch ak odporca uplatní námietku premlčania. Obava žalobcu o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok sa naplnila keď všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil elektronickým podaním na okresnom súdu sú premlčané. Žalobca ďalej uviedol, že aby mohol vymáhať poplatky z omeškania musel najprv uplatniť postup upravený v rozhodnom čase platným § 9 zákona č. 212/1995 Z. z. a musel dodržať postup podľa § 8 zákona č.212/1995 Z. z., aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd však jeho návrh, ktorým uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku neprijal a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. Škoda vo výške 3.901.547,15,- Eur, ktorej náhradu si žalobca uplatnil predstavuje ušlý zisk, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré nadobudol prevodom, alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Suma 3.901.547,15,- Eur je sumou ušlého zisku žalobcu, ktorý viaže na blokáciu finančného majetku vyjadreného v súdne uplatnených pohľadávkach a ich príslušenstve. Súdy začali spracovávať agendu poškodeného, t. j. začali s konaním o návrhoch poškodeného až po rozhodnutí Ústavného súdu SR konať v jednotlivých veciach. Od podania každého návrhu na začatie konania do jeho registrácie uplynulo objektívne viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. Počas tohto obdobia okresné súdy bez právne relevantného dôvodu nekonali o návrhoch a blokovali jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach (pohľadávkach). Ak by súdy konali v primeranej lehote, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote, žalobca mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na termínovaný účet v banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 01.01.2009 - 2,50% p. a .Škoda vo výške 1.552,15 Eur predstavuje úročenie finančného kapitálu poškodeného, ktorý je doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Ak by súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa podľa podnikateľského plánu poškodeného zužitkoval a transformovala profit. Okresný súd zmaril finančnú investíciu poškodeného, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na terminovanom účte v banke. Škoda vo výške 134.498,72,- Eur bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu, t. j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Táto suma pozostáva zo sumy 129.603,29,- Eur), t .j. zo sumy z nákladov a výdavkov vynaložených na vnútroštátnej úrovni ako trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, za právne služby poskytnuté žalobcovi i v rámci zastupovania pred okresným súdom, keď sa jedná o 1988 žalôb x 1.964,- Sk= 1964,- Sk.= 3.904.432,- Sk, náhrada trov konania za 1 prípad predstavuje 1.964,- Sk. Suma 1.946,- Sk predstavuje výpočet náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - predsúdna upomienka, spracovanie písomného podania - návrh na vydanie platobného rozkazu a 2x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál á 164,- Sk. Ďalej zo sumy 332,99 Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia zaplatené H.. J. R. G. H.. H. A. za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.312.080,- Eur je sumou všetkých čiastkových nárokov žalobcu, ktoré sa viažu na porušenie práva na prístup k súdu v 1988 prípadoch, pričom žalobca žiadal o priznanie 660,- Eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Žalobca zastával názor, že ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo navrhovateľovi trvajúci stav nespravodlivosti a právnej neistoty. Žalobca za každé jednotlivé porušenie základného práva žiada 660,- Eur pričom sa opiera o prax, tradície a poukazuje na priznanie zadosťučinenia v iných veciach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Mnohonásobné a výrazné porušenie práva na prístup k súdu spôsobilo žalobcovi stav právnej neistoty a nespravodlivosti, stratu šancí pred vnútroštátnym súdom vo vzťahu ku každému návrhu a to vzťahu ku každému podanému návrhu, t. j. ku každému konaniu, výsledkom, ktorého malo byť deklaratórne rozhodnutie súdu o majetkovom práve žalobcu. Zastával názor, že vzhľadom na okolností danej veci mal za to, že len konštatovanie porušenia základného práva nie je dostatočným zadosťučinením a žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy. 2. Žalovaná v písomnom stanovisku zo dňa 19.8.2011 žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca k

nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Rimavská Sobota uviedol, že je pravdou, že okresný súd neprijal podania žalobcu urobené elektronickými prostriedkami pre technickú nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť dňa 19.10.2006 a teda ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 14.7.2010. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 14.07.2010 a z toho dôvodu žalovaná vzniesla z opatrnosti námietku premlčania nároku s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Žalovaná zastávala názor, že žalobca existenciu škody nepreukázal keď nároky, ktoré si uplatňuje žalobca je možné považovať za hypotetické a žalobca ani nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody a to z dôvodov: 1. forma podania, keď podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Tvrdila, že žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme ako práve elektronickými prostriedkami, ak mal reálny záujem na uplatnení pohľadávok súdnou cestou. Ďalej tvrdila, že žalobca svojim konaním už od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody, nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov a ak by mu aj škoda neprijatím návrhom súdom vznikla, je potrebné zohľadniť § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka, 2. premlčanie, keď nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré žalobca podal na okresnom súde v uvedený deň 19.10.2006 je možné konštatovať, že občiansko súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku. Tento účinok prípadný nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel žalobca vyvolať návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou boli začaté dňom doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal alebo nosič z dôvodu technickej nepripravenosti vrátil žalobcovi pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je teda rozhodujúci okamih podania návrhov na súd. Poukázala na to, že v tejto súvislosti poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/08 zo dňa 24.06.2008 z ktorého je nepochybné, že v zmysle tohto rozhodnutia na zabezpečenie nápravy mali byť navrhovateľove návrhy zaregistrované tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich navrhovateľ predložil súdu po prvýkrát, 3. postoj žalobcu, keď z vyjadrení okresných súdov vyplýva, že postup žalobcu vo veci nenasvedčoval tomu, že by mal záujem o úspešné uplatnenie predmetných nárokov súdnou cestou. Súdy po zavedení elektronickej podateľne opakovane vyzývali žalobcu o dodatočné predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli ochotné prijať tieto návrhy s právnymi účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia. Okresný súd po náležitom technickom zabezpečení viackrát vyzýval právneho zástupcu žalobcu na predloženie DVD nosiča obsahujúceho návrhy na začatie konania ale bezúspešne. Žalovaná tiež poukázala na tú skutočnosť, že súdy, ktoré žalobcovi pôvodne predložené DVD nosiče nevrátili a následne ich prijali a oboznámili sa s ich obsahom zistili, že návrhy vykazujú viaceré procesné nedostatky(nesprávne uvedené mená adresy odporcov, neúplné listinné doklady - bez dátumov a podpisov) a ani v jednej veci neboli zaplatené súdne poplatky. Súdy odstraňovali nedostatky podaní a podanie, ktoré neboli doplnené a nebolo možné na ich základe v konaní pokračovať, súdy odmietli a v ostatných prípadoch konania zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov. Je otázne či žalobca, ktorý sa na konanie v merite veci vôbec nesústredí mal, resp. má na uplatňovaní svojich nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov skutočný záujem, alebo mu od začiatku ide o využitie možnosti uplatnenia nárokov na odškodnenie na Ústavnom súde SR, EĽPP alebo nároku na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..,4. vymožiteľnosť pohľadávok keď žalobca na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke a) existenciu žalovaného (z vyjadrenia súdov vyplynulo, že odporcom tak ako ich označil navrhovateľ sa nepodarilo doručovať písomnosti a teda nie je zrejmé, či tieto subjekty existovali), b) právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesené námietku premlčania, c) vymožiteľnosť pohľadávky od odporcu v čase kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobného rozkazu resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné hovoriť o vzniku škody ani v prípade ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo k premlčaniu pohľadávok, čo však žalovaný namieta. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto konaní pretože žalobca vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať, že ju preukáže. Nedôvodný je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 78.030.943,04 Eur odôvodňovaný premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním na súde nedošlo. Poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal návrhmi od žalovaných zaplatenie len istiny a nie poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatňuje. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť škody 3.901.547,15 Eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, škody 1.552,15 Eur, ktorá vyjadruje úročenie finančného kapitálu žalobcu ako ani v nákladoch na súdne

spory. Nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže nie je zrejmé, či nároky žalobcu sú legitímne a či bude v konaniach úspešný. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote nezaručuje reálnu vymožiteľnosť priznaných prostriedkov a nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany žalovaných boli zaplatené, či by vôbec k zaplateniu došlo. Nie je možné reálne stanoviť termín, od ktorého by žalobca finančné prostriedky teda mohol využívať a akýkoľvek takto uplatňovaný zisk je hypotetický. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov žalobcu vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv, t. j. úhradu poplatkov trov zastúpenia nie je odôvodnená. Trovy spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi a o týchto nárokoch rozhodnuté nebolo. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujme v peniazoch žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/08 zo dňa 24.06.2008 vo veci sťažnosti žalobcu na postup Okresného súdu .Ďalej uviedla, že ak Ústavný súd SR nevzhliadol dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi i tak má za to, že žalobcovi žiaden nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol, pričom vzhľadom na popísané okolnosti prípadu ale najmä neochotu žalobcu spolupracovať so súdmi pri vytvorení podmienok na pokračovanie v konaní, nemožno nemajetkovú ujmu priznať. Jej priznanie by bolo v rozpore s § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. a aj v rozpore s princípom spravodlivosti. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti ako ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu odporca uviedol, že v danej veci nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda v priamej príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. 3. Okresný súd Bratislava I sp. zn. 14C 125/2010-225 zo dňa 15.4.2013 pripustil do konania na strane žalobcu ďalšieho účastníka a to: Lawyers Group s.r.o., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 46 524 185.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.5.2013. 4. Okresný súd Bratislava I sp. zn. 14C 125/2010-228 zo dňa 17.12.2013 pripustil zmenu žaloby a petit znie nasledovne : a) požadovaný medzitýmny rozsudok : 1) Odporca: Slovenská republika jej menom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09 nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006. 2) je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09 nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. : III. ÚS 143/07 b) požadovaný rozsudok: 3) Odporca: Slovenská republika jej menom : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade:

- na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov: 31.042,62 EUR;

- na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania : 77999900,42,-EUR

- na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny: 129936,38,- EUR 4) Odporca je zároveň povinný v rovnakej lehote zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade nemajetkovú ujmu 44.389.38,- EUR a nahradiť navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade trovy súdneho konania tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, to všetko k rukám jeho právneho zástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.1.2014. 5. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 10.01.2012 vzhľadom na predmet sporu navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mal za to, že sú splnené predpoklady na postup v zmysle §141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd s poukazom na ustanovenie § 141 a OSP a predložený návrh žalovanej na preddavky na trovy konania, takýto dôkaz v priebehu konania súd nevykonal a v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL.US30/2015-55 zo dňa 11.05.2016 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 141 a ods. 1 OSP s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čím od 16.06.2016 stratilo ustanovenie § 141 a ods. 1 OSP účinnosť. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie s obsahom spisu ,prednesmi právnych zástupcov strán sporu, uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 143/2007 zo dňa 17.5.2007, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 148/08-81 zo dňa 24.06.2008, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.12.2009, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C 144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, realizačnou zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 27.01.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 20.09.2005, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005 uzavretá

medzi postupcom Slovenský rozhlas a postupníkom BSP Lawyer Partners a.s., podaním Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 27.11.2006 o vrátení podania, DVD obsahujúce komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie súdneho konania, obsahom zápisnice z pojednávaní v konaní 16C 163/2011 zo dňa 26.10.2015, oboznámil sa s výpoveďou svedka H.. J. X. pred dožiadaným súdom 7C 127/2010 a ďalšie listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah spisu a sú stranám známe a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca v 1. rade dňa 19.10.2006 doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota návrhy na začatie konania- vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty, návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Rimavská Sobota zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. 7. Na podanie žalobcu v 1. rade. rade reagoval Okresný súd Rimavská Sobota listom zo dňa 28.11.2006, v ktorom uviedol, že v prílohe navrhovateľovi vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže Okresný súd Rimavská Sobota nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. Súčasne v podaní uviedol, že to vyplýva zo stanoviska MS SR v Bratislave k používaniu zaručeného elektronického podpisu zo dňa 3.4.2006 číslo 3554/2006-50. 8. Žalobca v 1. rade požiadal dňa 2.12.2009 žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z. v predbežnej sume 538.270.820,81 Eur ( č. l. 71-98 spisu) . 9. Žalovaná na jeho žiadosť o predbežné prejednanie nároku podľa ust. § 15 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z. vôbec nereagovala v zákonom stanovenej lehote a nárok neprejednala. 10. Žalobca v 1. rade sa domáhal ochrany práva na Ústavnom súde SR podanou sťažnosťou zo dňa 14.12.2006 ,kde namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote v súvislosti s neprijatím podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. 11. Uznesením Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 143/2007 zo dňa 17.5.2007 bola sťažnosť žalobcu odmietnutá ako podaná oneskorene. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že ústavný súd pri posudzovaní lehoty na podanie sťažnosti vychádzal už z informácie, ktorú sa sťažovateľ dozvedel dňa 26.4.2006,kedy sa sťažovateľ dozvedel prvýkrát o neprijatí podaní zo strany okresného súdu. Ďalej uviedol, že sťažovateľ podal sťažnosť dňa 14.12.2006 oneskorene po 2 mesačnej lehote odkedy sa dozvedel o neprijatí podaní súdom (26.4.2006) a poukázal na rozhodnutia napr. III. ÚS 301/2004,III. ÚS 156/06, III.ÚS 187/06. 12. Podľa § 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 13. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 14. Podľa § 4 ods. 1písmeno a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. 15. Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008. 16. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom účinným do 31.12.2008 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 17. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 18. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 19. Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. 20. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. 22. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 23. Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 191 a dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcami v 1. a 2. rade nie je dôvodná a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a ním uplatnenou škodou. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V danej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý neprijal podania žalobcu v 1. rade - návrhy na vydanie platobných rozkazov uskutočnené elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 19.10.2006. Žalobca spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh Okresnému súdu Rimavská Sobota zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Žalobca návrhy na vydanie platobných rozkazov podal v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v znení do 28.02.2007 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky, alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. 24. Okresný súd Rimavská Sobota podaním zo dňa 28.11.2006 oznámil žalobcovi v 1. rade písomne, že v prílohe vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže Okresný súd v Rimavskej Sobote nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. V konaní bolo preukázané, že žalobca v 1. rade sa síce obrátil na Ústavný súd SR so sťažnosťou na ochranu svojho práva z dôvodu neprijatia podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom Okresným súdom Rimavská Sobota, kde namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote. V predmetnej veci Ústavný súd uznesením sťažnosť žalobcu odmietol ako podanú oneskorene. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že ústavný súd pri posudzovaní lehoty na podanie sťažnosti vychádzal už z informácie, ktorú sa sťažovateľ dozvedel dňa 26.4.2006, kedy sa sťažovateľ dozvedel prvýkrát o neprijatí podaní zo strany okresného súdu. Ďalej v uznesení bolo odôvodnené, že sťažovateľ podal sťažnosť dňa 14.12.2006 oneskorene po 2 mesačnej lehote odkedy sa dozvedel o neprijatí podaní súdom (26.4.2006). 25. Súd vykonaným dokazovaním má za preukázané, že bolo v konaní medzi stranami sporu nesporné, že zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota došlo dňa 19.10.2006 neprijatím návrhov žalobcu v 1. rade uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca v 1. rade nesprávny úradný postup Okresného súdu preukázal. O tom svedčí aj list Okresného súdu Rimavská Sobota o vrátení podaní žalobcovi v 1. rade z dôvodu, že Okresný súd Rimavská Sobota nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov Súčasne súd v podaní poukázal na to ,že to vyplýva zo stanoviska MS SR v Bratislave k používaniu zaručeného elektronického podpisu zo dňa 3.4.2006 číslo 3554/2006-50. 26. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Ušlý zisk sa teda prejavuje stratou očakávaného prínosu, teda prospechu, ktorému malo reálne dôjsť, ak by nedošlo ku škodnej udalosti a predstavuje reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý poškodený prišiel. 27. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda- majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. 28. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu tak ako to uvádzal žalobca v zmenenej žalobe. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu

zo strany okresného súdu tak by k vzniku škody nedošlo. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup zo strany okresného súdu nebol v príčinnej súvislosti s žalobcom uplatnenou náhradou škody. 29. Podľa názoru súdu nedôvodný je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 78.030.943,04,- Eur odôvodňovaný premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním na súde nedošlo a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalovanej. Poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal návrhmi od žalovaných zaplatenie len istiny a nie poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatňuje. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť škody 3.901.547,15 Eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, škody 1.552,15 Eur, ktorá vyjadruje úročenie finančného kapitálu žalobcu ako ani v nákladoch na súdne spory. 30. Súd v danom prípade je toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemohli byť v konaní o náhradu škody v dôsledku nimi uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešní z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesli dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku nimi uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Žalobcovia v 1. a 2. rade v priebehu konania nepreukázali vznik škody, ktorej náhrady sa domáhali žalobou na základe zmeneného petitu ( č. l. 228 spisu) Žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. 143/2007, pričom nezákonnosť predmetného rozhodnutia nebola žalobcom v 1. rade preukázaná a nie je ani možné v tomto konaní posudzovať. Pokiaľ ide o náhradu škody vo výške uplatnenej žalobcom v 2. rade, ktorá predstavuje koncesionárske poplatky vo výške 31.042,62 Eur, príslušenstva tvorenou sumou poplatkov z omeškania vo výške 77.999.900,42 Eur a príslušenstvom tvorenou sumou na nákladoch spojených s uplatnením istiny 129.936,38 Eur tak žalobcom nie je samotná výška škody preukázaná. 31. Podľa žalobcu v 1. rade neprijatím návrhov okresný súd vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak by jednotliví žalobcom označení žalovaní uplatnili námietku premlčania. Súd sa s tvrdením žalobcu sa nestotožnil a mal za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k zániku majetkových práv z dôvodu premlčania. Žalobca jednak ani v jednom prípade nepreukázal, že by čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania na Okresnom súde v Rimavskej Sobote bol z dôvodu vznesenej námietky premlčania v tom ktorom konaní zamietnutý. 32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že návrhmi podanými navrhovateľom elektronickou formou dňa 19.10.2006 na Okresný súd boli začaté konania dňom doručenia týchto podaní bez ohľadu na to, či ich okresný súd prijal alebo nie. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je rozhodujúci okamih podania návrhu na súd k čomu došlo dňa 19.10.2006 a možno to oprieť o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 148/08 v obdobnej veci . Skutočnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa v 1.rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, lebo i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Oznámenie o vrátení podania bolo navrhovateľovi v 1. rade doručené dňa 27.07.2006. sťažnosť žalobcu odmietnutá ako podaná oneskorene. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že ústavný súd pri posudzovaní lehoty na podanie sťažnosti vychádzal už z informácie, ktorú sa sťažovateľ dozvedel dňa 26.4.2006,kedy sa sťažovateľ dozvedel prvýkrát o neprijatí podaní zo strany okresného súdu. Ďalej uviedol, že sťažovateľ podal sťažnosť dňa 14.12.2006 oneskorene po 2 mesačnej lehote. 33. Z uvedeného je zrejmé, že doručením podaní dňa 19.10.2006 došlo k spočívaniu premlčacej doby a nároky uplatnené týmito návrhmi by mohli byť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietnuté len v prípadoch ak došlo k premlčaniu nárokov už pred podaním návrhov na súd dňa 19.10.2006. Zo strany žalobcu došlo k uplatneniu nároku ním predpokladanej škody, ktorá by mu mohla vzniknúť, ale len v prípade ak by zo strany súdu boli všetky návrhy na začatie konania o zaplatenie koncesionárskych poplatkov zo strany súdu zamietnuté z dôvodu , že súd ich posúdil ako premlčané. K tomu však nedošlo, žalobca to nepreukázal a ani to netvrdil. Škodu vo výške 31.042,62 Eur žalobca odôvodňoval tým, že táto mu vznikla na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania nakoľko, aby žalobca mohol vymáhať poplatky z omeškania musel uplatniť postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z. z. v účinnom znení a preto musel žalobca, aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd návrhy, ktorými uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskych poplatkov neprijal a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a tak zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania a spôsobil materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní

so zaplatením poplatku. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. 34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa §8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 poplatok z omeškania podľa ods. 1 je 5.000 Sk u fyzických osôb a 15.000 Sk u právnických osôb zakaždým, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku znemožnenia uplatnenia príslušenstva - poplatku z omeškania v jednotlivých veciach súd uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej sumy a nepreukázal, že by si návrhmi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov uplatňoval i príslušenstvo - poplatky z omeškania a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že zo strany súdu došlo k zamietnutiu jednotlivých návrhov na začatie konania v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Zo strany žalobcu i v tomto prípade došlo k uplatneniu nároku náhrady hypotetickej škody, ktorá žalobcovi však nevznikla. 35. Žalobca si uplatnil zmeneným návrhom (č. l. 228) nemajetkovú ujmu vo výške 44389,38 Eur ako a uplatnil aj trovy konania. V danom prípade podľa zák. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vzniku škody či nemajetkovej ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal v konaní existenciu nezákonného rozhodnutia a nepreukázal ani vznik škody a to tak materiálnej ako aj nemajetkovej ujmy a nepreukázal ani splnenie tretej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to príčinnú súvislosť. Podľa názoru súdu žalobcovi nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že podania mohli byť prijaté elektronickou podateľňou najskôr až začiatkom roka 2007 a ani mu vznik škody z dôvodu prípadného zániku nároku na oneskorené prijatia nehrozil. Možno uviesť, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak žalobca svojim postupom si zavinil tým, že sa zbavil možnosti domôcť sa vo svojich majetkových práv uvedených v žalobných návrhoch zákonom ustanoveným spôsobom v riadnom súdnom konaní. Je treba uviesť, že konanie o náhradu škody je konaním sporovým, pre ktoré platí zásada prejednávacia. Nie je postačujúce len tvrdiť rozhodné skutočnosti , ale je potrebné v tomto smere produkovať dôkazy v opačnom smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo musí mať za následok jeho neúspech v sporovom konaní. To platí aj pre vznik a a výšku nemajetkovej ujmy. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.5.2014, sp. zn. 4Co/129/2014). Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal dôkazmi v konaní skutkové tvrdenia týkajúce sa nemajetkovej ujmy, vzniku s namietaným nesprávnym úradným postupom, ale v súvislosti s konaním tretích osôb za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaná. V konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 44.389,38 Eur (uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 125/2010-228 zo dňa 17.12.2013 , č. l. 228) čo v zmysle ust. § 17 ods. 4 zák. 514/2003 Z.z. predstavuje viac ako 3,5 násobok sumy, ktorú je vôbec možno žalobcovi priznať (minimálna mzda v roku 2006)x50 = 12.600 Eur. Súd pokiaľ ide o argumentáciu v tomto smere sa stotožnil so žalovanou ,že priznaním akejkoľvek sumy odškodnenia v tomto konaní by došlo k akejkoľvek neprípustnosti revízii rozhodnutia ESĽP zo dňa 16.9.2009, kde ESĽP rozhodoval o rovnakom porušení práva žalobcu a bola mu priznaná ujma 10.000,- Eur z titulu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Treba uviesť, že SĽP deklaroval žalobcovi porušenie práva, satisfakčné prostriedky boli dostatočne účinné a konečné, pričom žalobca sa domáhal už raz priznania sumy 506.928.253,43 ( ako majetková škody) a sumy 4.681.069,49 ( ako nemajetková ujmy -t.j. cca 332 Eur za každé jednotlivé porušenie práva a preto dôvodnosť žaloby v danom konaní nemôže byť daná. 36. Súd v predmetnej veci nevykonal dokazovanie navrhované právny zástupcom žalobcu znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave, pretože to nie je účelné. Pokiaľ ide o dokazovanie vypočutím konateľov žalobcov v 1. a 2. rade súd nevykonal, nakoľko od toho strany sporu upustili a súd sa oboznámil so zápisnicou z konania 16C 163/2011,ktorá bola stranám v konaní

známa. Súd na základe vykonaného dokazovania, argumentácie predloženej stranami sporu dospel k záveru, že žalobu zamietol ako nedôvodnú. 37. O trovách konania súd podľa ust. 255 ods. 1 a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania aj keď bola v konaní úspešná z dôvodu, že trovy konania jej nevznikli a nevyplývajú ani zo spisu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).