Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7S-40-2017.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu PhDr. U. Q. V. X. E. F. Y. D. Y. , W. Q. X. A. Q., N. M. X, proti žalovanému Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.03.2017 sp.zn. : 1820/2017-KaKE, r.z. 9338/2017 takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.03.2017 sp.zn. 1820/2017-KaKE, r.z. 9338/2017 ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods.1 a § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „správny poriadok“) a § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci označenej ako „ako ma zločinci v talároch v spolupráci so zločincami bez talárov okrádajú, vedenej v konaní na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp.zn. 11C/104/2013 o bezdôvodné obohatenie.“ V odôvodnení po citácii ustanovení § 3 ods.1 písm. a/ až e/, § 4 ods. 1 písm. i/, ods.2, § 6, § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a § 2 zákona č. 601/2003 o životnom minime uviedol, že žalobca na preukázanie svojej príjmovej situácie v posudzovanom období mesiacov máj až november 2016 predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 10.10.2016 o výške starobného dôchodku, podľa ktorého mal v mesiacoch marec až september 2016 vyplatený dôchodok po 379,10 eur mesačne, a ako samostatne zárobkovo činná osoba predložil aj fotokópiu účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2015, podľa ktorej mal vyššie výdavky ako príjmy, a teda za dané obdobie mal nulový príjem z podnikateľskej činnosti. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti na trvalé bývanie, na ktorej je zriadené záložné exekučné právo. K osobným pomerom uviedol, že je rozvedený a nemá nezaopatrené deti. Z uvedeného uzavrel, že príjem žiadateľa ako samostatne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti o právnu pomoc (november 2016) vo výške 37,10 eur z titulu starobného dôchodku presahuje výšku 1,4 násobku životného minima (t.j. sumu 277,33 eur) ako aj výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (t.j. 316,94 eur). Žalovaný mal za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pri argumentácii o nesplnení zákonných podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi, ako aj § 6a ods.1 v spojení s ustanovením § 6 ods.1 písm. c/ označeného zákona a konštatoval, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok sa s ohľadom na vyššie uvedené žalovaný splnením ďalších podmienok nezaoberal. Ďalej konštatoval, že centrum môže poskytnúť právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam poskytovanej právnej pomoci (§ 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi), pričom postup centra v takomto prípade stanovuje Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15.06.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že centrum posudzuje jednak príjem žiadateľa a zároveň sa zaoberá povahou sporu, teda či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Konštatoval, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/104/2013 s tým, že z jeho podania zo dňa 23.02.2014 - „Vec: Odstránenie vád podania“ žalovaný zistil, že žalobca uplatňuje proti tam žalovanému Správcovská firma s.r.o. Spišská Nová Ves zaplatenie sumy 1.425,30 eur titulom vyplatenia preplatkov za roky 2005, 2006 a 2007, ktoré mala táto spoločnosť zadržať na započítanie dlhu, na zaplatenie ktorého bol žalobca zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/14/2010-269, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/44/2005-214. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 1.214,25 eur, predstavujúcej sumu trov pôvodného konania, na ktoré bol zaviazaný uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/44/2005-301. Z uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobca sa v právnej veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci titulom vydania bezdôvodného obohatenia dožaduje sumy, na ktorú bol zaviazaný v inom súdnom konaní. Z podania žalobcu zo dňa 23.02.2014 vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobca podal dňa 22.10.2010 návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 9C/44/2005. Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že právny stav veci a okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu a nepovažuje poskytnutie právnej pomoci pri nesplnení podmienky materiálnej núdze za primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Žalobca tak nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze a zároveň žalovaný nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
2.Včas podanou správnou žalobou zo dňa 10.04.2017 doručenou konajúcemu súdu dňa 13.04.2017 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Namietal, že žalovaný svojim postupom a rozhodnutím vec nesprávne právne posúdil, konštatovanie zisteného skutkového stavu je nedostatočné a žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného že z podnikateľskej činnosti mal za rozhodné obdobie nulový príjem. Odvolal sa na ust. § 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorého podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného od nulového príjmu odpočítať poistné ako aj ďalšie výdavky, čo však nebolo spravené. V tej súvislosti preto žiadal predvolať súdneho znalca z oblasti ekonomiky, ktorý by vysvetlil správny postup v obdobných situáciách. Nesúhlasil ani so záverom, že právny stav veci a okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa, pretože takýto záver je vyjadrením fungovania tejto „pirátskej krajiny“. V závere správnej žaloby vytýkal žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal právnymi podmienkami ustanovenia § 5b ods.6 a § 6b ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.05.2017 navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a vysloviť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku a zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou. Nesúhlasil s námietkou aby z „nulového“ príjmu z podnikateľskej činnosti žalobcu boli odpočítané jeho výdavky na poistenie a ďalšie výdavky, pretože ust. § 7 ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa vzťahuje na príjmy fyzických osôb podľa osobitného zákona (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov), ktoré nie sú oslobodené od dane z príjmu. Uvedené je zrejmé z ďalšieho znenia označeného ustanovenia ( ods. 2), s tým, že započítateľným príjmom žalobcu na účely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je jeho starobný dôchodok, ktorý je dávkou sociálneho poistenia, a preto je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. oslobodený od dane. Od tohto príjmu nie je možné odpočítať výdavky vymenované v ustanovení § 7
os.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keďže starobný dôchodok nie je zaťažený odvodmi a je oslobodený od dane a na jeho dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie nie je potrebné vynakladať žiadne ďalšie výdavky, nakoľko po jeho priznaní je vyplácaný v stanovenej výške pravidelne a automaticky. Výdavky navrhovateľa spojené so zabezpečením jeho životných potrieb nie sú výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie, či udržanie starobného dôchodku. Zároveň konštatoval, že nie je možné ani odpočítavanie výdavkov na poistenie a iných výdavkov z „nulového“ príjmu z podnikania. Obdobnú argumentáciu ako v tomto konaní žalobca použil v inom konaní pričom Krajský súd v Košiciach pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného v rozsudku zo dňa 07.09.2015 sp.zn. 1Sp/5/2014 uviedol: „K námietke navrhovateľa o nesprávnom posúdení výšky jeho príjmov, a to z dôvodu, že odporca pri nesprávnom výklade zákona do výšky jeho príjmy nezapočítal aj záporný príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2013 je potrebné uviesť, že táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Takýto záver možno jednoznačne prijať zo znenia ustanovenia § 6 ods.1 písm. a/ a § 6a ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorých pre potreby splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci sa posudzuje príjem fyzickej osoby, pričom rozdiel príjmov a výdavkov z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2013 u navrhovateľa nie je v žiadnom prípade jeho príjmom (a to ani záporným), ale jeho stratou. Pri takom hospodárskom výsledku, keď samostatne zárobkovo činná osoba v účtovnom roku vykazovala stratu možno jednoznačne uzavrieť, že príjem z podnikateľskej činnosti za dané obdobie bol nulový, teda z podnikateľskej činnosti nedosiahol žiaden príjem.“ S takýmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 30.03.2016 sp.zn. 10Sžo/3/2016, v ktorom doplnil : „podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama“. Žalovaný sa odvolal aj na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sp/51/2013-19 zo dňa 19.02.2014, v ktorom súd uviedol, že : „z uvedeného ustanovenia (§ 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) teda jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní materiálnej núdze sa neprihliada na platby v súvislosti so splácaním exekúcie, pôžičky, prípadne výdavkami, ktoré sú spojené s užívaním bytu.“ Toto rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom SR rozsudkom zo dňa 02.12.2014 sp.zn. 3Sžo/70/2014. Žalovaný doplnil, že suma životného minima je vyčíslovaná zložitým a komplexným spôsobom a odvíja sa od rastu príjmov a rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Táto suma je istým spôsobom objektivizovaná - ide o príjem nastavený už po zohľadnení „štandardných výdavkov“ osôb či domácností podľa údajov štatistického úradu. Práve z tohto dôvodu zákon o poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi berie do úvahy len (čistý) príjem osoby a porovnáva ho s určenou sumou násobku životného minima ( 1,4 resp. 1,6 násobok). K námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal vyhodnotením podmienok § 5b ods.6 a § 6b ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi žalovaný uviedol, že ustanovenie § 5b ods.6 označeného zákona upravuje možnosť riaditeľovi centra rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, toto ustanovenie je však možné aplikovať na výnimočné situácie, keď určité osoby sú vylúčené z pôsobnosti zákona, a to buď vecne (ide napr. o vec, ktorá nepatrí do pôsobnosti zákona v zmysle § 3), alebo osobne (napr. právnická osoba). Z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva, že takáto úprava reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa tak mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi rozhodnúť po vyjadrení rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napr. v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu odkáže na centrum súd. V prípade žalobcu aplikácia tohto ustanovenia nebola na mieste. Vo vzťahu k ust. § 6b ods. 1 označeného zákona sa žalovaný nevyjadril, zaujal však stanovisko k použitiu ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktoré umožňuje centru poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak jej príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze a ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, V danom prípade však uplatnenie tohto ustanovenia za použitia úvahy, ktoré je uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ( ako aj v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku), možné nebolo.
4. Žalobca v replike zo dňa 17.10.2017 doručenej konajúcemu súdu nasledujúceho dňa zotrval na argumentácii, že jeho príjem z podnikateľskej činnosti nebol nulový, pretože bolo povinnosťou správneho orgánu odpočítať z príjmu výdaje. Po invektívach na adresu žalovaného namietal, že
žalovaný nemá kompetenciu riešiť ekonomické problémy, preto opätovne navrhol, aby vo veci bol ustanovený znalec z odboru ekonómie, ktorý by uvedenú otázku odborne posúdil a prijal zodpovedajúci záver. Tvrdil, že stanovisko žalovaného k ustanoveniu § 5b ods.6 a § 6b ods.1 je aj hrubým porušením antidiskriminačného zákona, bez toho, aby toto svoje tvrdenie bližšie odôvodnil a konkretizoval. Žiadal súd, aby zabezpečil spravodlivé rozhodnutie, splnenie účelu pojednávania, ochranu zákonnosti a zaručil ochranu základných ľudských práv a slobôd.
5. Správny súd v konaní podľa § 177 nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom vo veci konajúceho správneho orgánu na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
6. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci označenej ako „ako ma zločinci v talároch v spolupráci so zločincami bez talárov okrádajú, vedenej v konaní na Okresnom súde v Spišskej novej Vsi pod sp. zn. 11C/104/2013 o bezdôvodné obohatenie“, pre nesplnenie podmienky materiálnej núdze žalobcu a zároveň žalovaný nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
7. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca o poskytnutie právnej pomoci žiadal žiadosťou zo dňa 07.11.2016, ku ktorej na výzvu žalovaného predložil doklady preukazujúce jeho príjmové, majetkové a osobné pomery, ako aj doklady vzťahujúce sa na vec vedenú na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v ktorej žiadal poskytnutie pomoci. Z fotokópie listiny označenej ako „Vec: odstránenie vád podania“ zo dňa 23.02.2014, doručenej Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 24.02.2014 ku konaniu vedenému pod sp. zn. 11C/104/2013 vyplýva, že Správcovská firma, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi ( v procesnom postavení žalovaného) mu zadržala preplatky z jeho úhrad za nájomné - za rok 2005 v sume 541,30 eur, rok 2006 v sume 461,20 eur a 2007 v sume 422,80 eur, spolu 1.425,30 eur a to za účelom započítania dlhu podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/14/2010 - 269 (konanie OS SNV sp. zn. 9C/44/2015). Proti tomuto rozsudku podal žalobca návrh na obnovu konania dňa 20.10.2010, pretože rozsudok považuje za nesprávny, nepravdivý a dôvody sú vykonštruované. Zároveň žalobca žiadal vrátiť aj trovy pôvodného konania, vrátane trov právneho zastúpenia v sume 1.214,25 eur.
8. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej proti spoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
9. Podľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
10. Podľa § 3 ods.1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“).
11.Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
12. Podľa § 4 ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“) sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
13. Podľa § 5b ods.6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
14. Podľa § 6 ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
15. Podľa § 6a ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci učeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm. b/ a c/, tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije primerane.
16. Podľa § 6b ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods.1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci (ods.2).
17. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu. Podľa ods.4 označeného ustanovenia zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých dvanásť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
18. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu zákonnej podmienky hmotnej núdze, keď žalobca tvrdí, že z jeho nulového príjmu z podnikateľskej činnosti bolo povinnosťou žalovaného odpočítať výdavky na poistné a pod., teda v konečnom dôsledku je jeho príjem z tejto činnosti záporný, pretože uvedená právna otázka už bola vyriešená v konaní Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Sp/5/2014 u totožných účastníkov, kde v rozsudku zo dňa 07.09.2015 súd zaujal právny názor, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého : K námietke navrhovateľa o nesprávnom posúdení výšky jeho príjmov, a to z dôvodu, že odporca pri nesprávnom výklade zákona do výšky jeho príjmy nezapočítal aj záporný príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2013 je potrebné uviesť, že táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Takýto záver možno jednoznačne prijať zo znenia ustanovenia § 6 ods.1 písm. a/ a § 6a ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorých pre potreby splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci sa posudzuje príjem fyzickej osoby, pričom rozdiel príjmov a výdavkov z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k
31.12.2013 u navrhovateľa nie je v žiadnom prípade jeho príjmom (a to ani záporným), ale jeho stratou. Pri takom hospodárskom výsledku, keď samostatne zárobkovo činná osoba v účtovnom roku vykazovala stratu možno jednoznačne uzavrieť, že príjem z podnikateľskej činnosti za dané obdobie bol nulový, teda z podnikateľskej činnosti nedosiahol žiaden príjem.“ V zmysle uvedeného od nulového príjmu nie je možné odpočítať žiadne výdavky, pretože aj v prípade straty z podnikateľskej činnosti jeho príjem pre potreby zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je nulový, t.j. nedosiahol z tejto činnosti žiaden započítateľný príjem a preto pri posudzovaní otázky materiálnej núdze je potrebné vychádzať z príjmu spočívajúceho v jeho dôchodkovej dávke. Správny súd uzatvára, že u žalobcu ide o jediný započítateľný príjem, ktorý v rozhodnom období presahuje hranicu materiálnej núdze a to tak 1,4 násobku ako aj 1,6 násobku a v tomto smere je záver správneho orgánu vecne správny. K posúdeniu tejto otázky je relevantným aj právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.02.2014 č.k. 5Sp/51/2013 - 19 ( potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.12.2014 sp. zn. 3Sžo70/2014) podľa ktorého : „z uvedeného ustanovenia (§ 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) teda jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní materiálnej núdze sa neprihliada na platby v súvislosti so splácaním exekúcie, pôžičky, prípadne výdavkami, ktoré sú spojené s užívaním bytu.“ V závere k tejto otázke je potrebné zdôrazniť aj právny názor NS SR vyslovený v citovanom rozsudku sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého „podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama“. Za takéhoto stavu správny orgán na základe dostatočne zisteného skutkového stavu prijal správny právny záver, preto nie je namieste ani žalobcom navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky.
19. Z dikcie ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní bezplatnej právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva, že tento inštitút je výnimkou z posudzovania stavu materiálnej núdze žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci (vo vzťahu k ev. kladnému rozhodnutiu), a na poskytnutie právnej pomoci za aplikácie tohto ustanovenia niet právneho nároku. Postup podľa tohto ustanovenia závisí výlučne od posúdenia - správneho uváženia žalovaného (v zákone je toho vyjadrením použité slovo „môže“). Zákon teda dáva možnosť žalovanému priznať právnu pomoc žiadateľovi (za finančnej spoluúčasti), takúto možnosť však spája v každom prípade s povinnosťou pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia zákona odôvodniť primeranosť, resp. neprimeranosť okolností žiadanej právnej pomoci. Toto je žalovaný povinný odôvodniť vždy s ohľadom na okolnosti daného prípadu.
20. V preskúmavanej veci správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu spočívajúcu v nesúhlase s nepriznaním právnej pomoci podľa tohto ustanovenia, pretože žalovaný v odôvodnení správneho rozhodnutia uviedol podrobnú správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že právny stav veci a okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Je potrebné zdôrazniť, že aj z podania žalobcu označeného „Vec: odstránenie vád podania“ zo dňa 23.02.2014 vyplýva, že predmetom konania pred Okresným súdom SNV, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci je zaplatenie finančných prostriedkov (preplatkov), zadržaných správcom bytového fondu na úhradu záväzkov žalobcu (podľa žalobcu vykonštruovaných dlhov) priznaných v inom súdnom konaní právoplatným rozhodnutím súdu, ako aj vrátenie trov pôvodného konania. Za takéhoto stavu aj podľa názoru súdu ( pri existencii titulu na zaplatenie dlžných súm) správna úvaha žalovaného je správna a nevybočuje zo zákonom stanovených medzí.
21. K námietke žalobcu, že vec nebola posúdená s ohľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v ust. § 6b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi správny súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú, pretože toto ustanovenie má priamu väzbu na ust. § 6a ods. 1 označeného zákona, teda jeho aplikácia prichádza do úvahy iba za situácie, že príjem fyzickej osoby síce prevyšuje 1,4 násobok sumy životného minima, ale zároveň nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy, čo však nie je tento prípad, pretože tak ako to je vyššie uvedené, žalobca nespĺňa podmienku materiálnej núdze definovanú v ust. § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
22. Napokon ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku žalobcu, že správny orgán sa nezaoberal ust. § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi pretože podľa názoru súdu použitie tohto ustanovenia zákona u žalobcu (vzhľadom na vecné vymedzenie predmetu, v ktorom žiada o poskytnutie pomoci) nebolo namieste. Uvedené ustanovenie upravuje možnosť riaditeľovi centra rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, toto ustanovenie je však možné aplikovať na výnimočné situácie, keď určité osoby sú vylúčené z pôsobnosti zákona, a to buď vecne (ide napr. o vec, ktorá nepatrí do pôsobnosti zákona v zmysle § 3), alebo osobne (napr. právnická osoba). Z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva, že takáto úprava reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa tak mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi rozhodnúť po vyjadrení rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napr. v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu odkáže na centrum súd. Konanie žalovaného pri posudzovaní žiadosti žalobcu ako aj pri samotnom rozhodovaní o tejto žiadosti súd nepovažuje vo vzťahu ku žalobcovi za diskriminačné, pretože v konaní nebolo zistené, aby žalovaný v rovnakej situácii zaobchádzal so žalobcom inak, a to na základe jeho odlišnosti. Žalobca tvrdenie o diskriminácii uviedol vo svojej replike, avšak žiadnym spôsobom ho neodôvodnil a ani nešpecifikoval.
23. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto správnu žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) podľa § 190 SSP zamietol.
24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani v časti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.