Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, pôvodne podnikajúceho pod obchodným menom A. B. Autodoprava, IČO: 434 656 76, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Havlík, advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100468659/2021 zo dňa 22.03.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 22.03.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101872505/2020 zo dňa 01.12.2020 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 57.696,18 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 na základe neuznania uplatnenia výdavkov na dodávky motorovej nafty od dodávateľov AV Group s.r.o., MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o. a na dodávky náhradných dielov dodávateľa KL Group s.r.o..

2.

Namietal nesprávnosť rozhodnutia pre skutkové a právne vady, najmä pre porušenie povinnosti spoľahlivo zistiť stav veci a pre porušenie ustanovení o daňovom konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

3.

Poukazoval na rozpornosť skutkových tvrdení v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalovaný na jednej strane uznáva existenciu podnikateľskej činnosti daňového subjektu, existenciu zdaniteľných plnení, zamestnancov žalobcu, ako aj zdaňovania ich príjmov, vlastníctvo nákladných motorových vozidiel, ktorými žalobca realizoval a realizuje podnikateľskú činnosť, čo tvorí gro jeho aktivít, na základe ktorých sa mali uskutočňovať zdaniteľné plnenia, ako aj zdanenie pri ich zaobstaraní, ale na druhej strane žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuznáva, resp. opomína, že na výkon podnikateľskej činnosti – nákladnej prepravy pomocou nákladných vozidiel, ktoré riadili zamestnanci žalobcu je možné túto nákladnú prepravu realizovať len pri odbere pohonných hmôt, konkrétne motorovej nafty. Žalovaný odmieta uznať žalobcovi náklady za nákup pohonných hmôt, pričom sa v napadnutom rozhodnutí nijak nevysporiadava s faktom, že bez nákupu pohonných hmôt by nemohol žalobca

vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pretože pokiaľ by stáli nákladné vozidlá v areáli žalobcu, tak byť by nemohol prijať daň za zdanenie plnení, ktoré bez pohonných hmôt nemohli byť zrealizované.

4.

Rozhodnutie žalovaného ako aj daňového úradu považuje za neodôvodnené a nesprávne aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o vysoký objem pohonných hmôt viac ako 324 000 litrov potrebný pri prevádzke motorových vozidiel rovnako ako náhradné diely pre vozidlá vyžadujúce pravidelnú údržbu a servis.

5.

Žalobca má za to, že mali byť preverení aj iný obchodní partneri spoločnosti AV Group s.r.o. nakoľko je presvedčený, že nie je jediným daňovým subjektom poškodeným konaním tejto spoločnosti.

6.

V tejto súvislosti poukazoval na to, že podľa obsahu rozhodnutia sa výsluchom svedka D. E. nepotvrdilo, že by daňový subjekt alebo jeho vodiči v roku 2013 tankovali na čerpacej stanici v Šelpiciach. Obaja konatelia uviedli, že daňový subjekt poznajú, ale v roku 2013 mu pohonné hmoty nepredávali. Preto správca dane dospel k záveru, že nebolo možné preveriť jednotlivé nákupy pohonných hmôt. Daňový úrad zistil údajné nezrovnalosti len pri určení výšky výdavkov daňového subjektu. Nejednalo sa však o nezrovnalosti pri všetkých uplatnených výdavkoch. Išlo najmä o výdavky súvisiace podnikateľským subjektom, konkrétne so spoločnosťou AV Group s.r.o., od ktorej daňový subjekt dlhodobo nakupoval pohonné hmoty. Už len táto základná premisa, že daňový subjekt si plnil a plní svoje povinnosti a problém v rámci vykonanej kontroly spočíva v obchodnom vzťahu s touto konkrétnou spoločnosťou vyvoláva dôvodné podozrenie, či nie je problém práve v spoločnosti AV Group s.r.o., kde okrem iného svedok E. si protirečil aj v základných skutočnostiach, keďže na otázky správcu dane odpovedal, že na čerpacej stanici pracoval až v rokoch 2012-2015, hoci kontrolovanému subjektu predával pohonné hmoty v roku 2008. Túto skutočnosť mal ex offo prešetriť sám správca dane, aby vylúčil možnosť, že subjektom, ktorý sa vyhýba plneniu daňovej povinnosti je práve spoločnosť AV Group s.r.o. Uvedenú domnienku by vedel potvrdiť alebo vyvrátiť samotný daňový úrad, ktorý by mal zo svojej činnosti mať vedomosti, či aj u iných daňových subjektov, ktoré obchodovali so spoločnosťou AV Group s.r.o. vznikli problémy ohľadom neuznaných výdavkov, alebo či jediným subjektom, ktorý má problémy kvôli spoločnosti AV Group s.r.o. je práve kontrolovaný subjekt.

7.

Žalobca považuje za nepostačujúci dôvod odmietnutia vykonania dôkazu výsluchom svedka F. B., ktorý vedel potvrdiť existenciu dvoch registračných pokladníc v spoločnosti AV Group s.r.o., svedkyne G. B., ktorá osoba odovzdávala finančné prostriedky za pohonné hmoty zamestnancovi dodávateľa D. E., a bývalých zamestnancov žalobcu, ktorí tankovali na čerpacej stanice Šelpice.

8.

Podľa žalobcu správca dane odignoroval existujúce dôkazy a na jeho ťarchu pripísal skutočnosť, že konateľ dodávateľských spoločností MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim s.r.o. H. I. do zápisnice dňa 20.06.2019 síce uviedol, že faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt vystavoval on, avšak na ďalšie otázky neodpovedal a zápisnicu nepodpísal. Potvrdil aj dodanie pohonných hmôt, nevedel identifikovať účet, na ktorý boli vykonané úhrady, čo nemôže byť na ujmu žalobcu, podľa ktorého mal správca dane zisťovaním v banke preveriť majiteľa účtu, ktorý zrejme poškodil štát nezdanením príjmu.

9.

Žalobca poukazoval na to, že H. I., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody zrejme práve v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, je doposiaľ evidovaný ako konateľ dodávateľských spoločností a že v prípade neplnenia záväzkov voči štátu mohol správca dane iniciovať vyhlásenie konkurzu alebo zrušenie spoločností, prípadne aj trestnoprávnu zodpovednosť konateľa.

10.

Má za to, že správny orgán mohol skutočnosti rozhodujúce pre správne rozhodnutie vo veci zistiť aj výsluchom svedka J. B., ktorý vedel potvrdiť prepravu motorovej nafty, a zamestnancov vrátnice PD Trstín.

11.

V súvislosti s dodávateľskými faktúrami spoločnosti KL Group s.r.o. v celkovej sume 36.069,72 eur bez DPH žalobca pripustil odlišnosť situácie, s tým, že tovar síce bol dodaný, ale zrejme nie spoločnosťou KL Group s.r.o, od ktorej preto nemožno spravodlivo požadovať, aby niesla zodpovednosť za neodvedenie dane.

12.

V tomto prípade žalobca akceptuje neuznanie daňových výdavkov za rok 2013 nakoľko nevie preukázať, akému subjektu platby uhradil. Napriek tomu považuje za zarážajúce, že správny orgán nezistil, za akým účelom bol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti práve K. F., ktorý uviedol, že iba formálne vlastnil spoločnosť.

13.

Žalobca poukazoval aj na to, že podľa jeho zistenia spoločnosť MONACO-CAR s.r.o. v rovnakom čase dodávala pohonné hmoty aj spoločnosti AV Group s.r.o., ktorej boli výdavky uznané, a že v roku 2014 bola u žalobcu vykonaná colná kontrola, pri ktorej boli z jeho motorových vozidiel vypustené pohonné hmoty a zapečatený stojan na pohonné hmoty, pričom pri kontrole pohonných hmôt neboli zistené žiadne porušenia potvrdzujúce podozrenia správcu dane.

14.

Podľa žalobca správne konanie je plne v kompetencii štátneho orgánu, ktorému je zverená pôsobnosť na danom úseku, avšak určite nebolo úmyslom zákonodarcu, a nie je to ani v záujme štátu, aby sa postup správcu dane zmenil na svojvôľu jednotlivých zamestnancov správcu dane, ktorí si zvolia pre nich jednoduchší a kratší spôsob zisťovania skutkového stavu veci, namiesto toho, aby riadnym spôsobom zistili rozhodujúce skutočnosti, správne vyhodnotili vykonané dôkazy a zákonným spôsobom rozhodli, prihliadajúc na všetky dôkazy vrátane tých, ktoré predložil a ktoré navrhol vykonať žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt. Táto požiadavka je o to viac dôležitá, že v rámci verejného práva nie sú si účastníci konania rovní a je to práve orgán štátu, v tomto prípade orgán na úseku správy daní a poplatkov, kto má dohliadať na správnosť rozhodnutí a na možnosť daňového subjektu účinne brániť svoje práva. Aj z tohto dôvodu žalobca v priebehu celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žiadal, aby daňový úrad postupoval v zmysle § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, teda, aby daňový úrad vykoval šetrenie prostredníctvom dôkazov označených vyššie a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daňový subjekt si správne uplatnil výdavky za rok 2013, pretože pohonné hmoty, od ktorých predložil faktúry spolu s výpisom z podnikateľského účtu skutočne boli nákladom daňového subjektu v zmysle § 2 písm. i) zákona 595/2003 (o dani z príjmov), v zmysle ktorého: „daňovým výdavkom, je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.“

15.

Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane v konaní nevyužili možnosť postupu podľa § 3 daňového poriadku a nevykonaním dôkazov, ktoré mohol realizovať výlučne správca dane, postupom pred vydaním rozhodnutia porušili jeho práva v zmysle § 3 ods. 2 a 5 daňového poriadku.

16.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17.

Uvádzal, že na základe správcom dane vykonaného dokazovania nebola spochybnená podnikateľská činnosť žalobcu, ani skutočnosť, že zamestnával vodičov a vlastnil motorové vozidlá, prostredníctvom ktorých vykonával činnosť autodopravy. Spochybnená bola skutočnosť, že v roku 2013 bola motorová nafta nakúpená od spoločnosti AV Group s.r.o. na základe žalobcom predložených výdavkových pokladničných dokladov (VPD), ku ktorým boli pripojené doklady z ERP, ktoré sa však nenachádzali v kontrolných záznamoch predložených spoločnosťou AV Group s.r.o. Rovnako bola spochybnená skutočnosť, že žalobcovi bola motorová nafta dodaná spoločnosťami MONACO - CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o., t.j. dodávateľmi uvedenými na faktúrach, pretože žalobca nepredložil žiadne objednávky, žiadne prepravné listy, maily, na základe ktorých by bolo možné preveriť jej dodanie.

Zo žalobcom predložených VPD k daňovej kontrole vyplýva, že bol na nich uvedený účel: tankovanie PHL – nákladné autá, vydané AV Group s.r.o., vyhotovené, schválené a podpísané jednou a tou istou osobou, pričom ani z jedného VPD nevyplývalo, komu skutočne boli peniaze vyplatené. Správca dane za účelom preukázania nákupu motorovej nafty vyzval spoločnosť AV Group s.r.o. na predloženie kontrolných záznamov (žurnálov) za celý rok 2013 z ERP s DKP 6022022155476001, hlavnej knihy za rok 2013, účtu 604 - Tržby za predaný tovar za rok 2013. Požadované doklady predložil dňa 07.03.2019 konateľ spoločnosti D. L. F. (zápisnica č. 100580758/2019). Ich preverením správca dane zistil, že predmetné pokladničné doklady sa nenachádzali v kontrolných záznamoch predložených spoločnosťou AV Group s.r.o. V súvislosti s predajom motorovej nafty od spoločnosti AV Group s.r.o. boli vypočutí obidvaja konatelia spoločnosti (D. L. F. a M. E.) za prítomnosti žalobcu. Z ich výsluchu okrem iného vyplynulo, že žalobcu poznali, ale v roku 2013 mu PHL nepredávali. Taktiež popreli, že by na ČS boli dve ERP s totožným DKP, ako tvrdil žalobca pri ich výsluchu. Zároveň bol za prítomnosti žalobcu vypočutý ako svedok D. E., ktorý pri výsluchu uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti AV Group s.r.o. v rokoch 2012 – 2015 a stále je ako obsluha ČS. Na otázku správcu dane, či pozná žalobcu uviedol, že ho pozná, spoznal ho v čase, kedy čerpal PHL na ČS v Šelpiciach, asi v roku 2008. Svedok teda neuviedol, že pracoval na ČS až v rokoch 2012 – 2015, ako tvrdí žalobca, ale že bol zamestnancom spoločnosti AV Group s.r.o. v rokoch 2012 – 2015, a teda jeho vyjadrenia nie sú podľa žalovaného vo vzájomnom rozpore, ktoré by mali vplyv na zistené skutočnosti týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia 2013. K tvrdeniu žalobcu, že uvedenú skutočnosť mal správca dane preveriť, aby vylúčil možnosť, že subjektom, ktorý sa vyhýba plneniu daňovej povinnosti je práve spoločnosť AV Group s.r.o., žalovaný uvádzal, že predmetom daňovej kontroly bolo preverenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu, nie u uvedenej spoločnosti. Žalobca bol povinný pri daňovej kontrole preukázať nákup PHL na základe ním predložených dokladov, čo sa mu však v celom konaní nepodarilo. Všetci traja vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca na ich prevádzke motorovú naftu nečerpal, doklady z ERP neboli vystavené na ich prevádzke a ani vydané žalobcovi. Taktiež sa pri výsluchoch nepotvrdilo, že peniaze za nákup motorovej nafty boli skutočne vyplatené D. E., ktorý mal podľa žalobcu vydať pripravené a vytlačené doklady z ERP po úhrade hotovosti ním alebo jeho manželkou na konci týždňa. Rovnako sa nepotvrdilo, že šoféri žalobcu tankovali na ČS motorovú naftu tak, že sa to zapisovalo do zošita (existencia ktorého nebola preukázaná), že niekedy to šoféri aj podpísali a že na prevádzke boli dve ERP s totožným DKP, pretože žalobca k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca nepredložil žiadny zošit, neuviedol žiadne podrobnosti ohľadne zápisov do zošita, žiadne údaje o šoféroch a ani žiadne skutočnosti, na základe ktorých dochádzalo k čerpaniu PHL tak, ako tvrdil pri výsluchoch svedkov. Žalobca nekládol svedkom žiadne otázky na podporu svojich tvrdení, a teda z jeho vyjadrení nie je zrejmé, či skutočne došlo k nákupu PHL na uvedenej ČS. V obchodnej praxi nie je bežné, aby predávajúci za predaný tovar (motorovej nafty) nepožadoval od kupujúceho úhradu a tiež nie je obvyklé, aby šoféri na ČS načerpali PHL a odišli bez platenia K tvrdeniu žalobcu, že na ČS boli dve ERP s totožným DKP, o čom sa dozvedel až pred výsluchom svedka D. L. F. od svojho bratranca, F. B., žalovaný uvádzal, že bez predloženia relevantných dôkazov nie je jeho tvrdenie pre daňové účely postačujúce. Podľa zistení správcu dane mala spoločnosť AV Group s.r.o. registrovanú na uvedenej prevádzke len jednu ERP. Žalobca svojimi vyjadreniami, ktoré boli len v rovine tvrdení, nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že nákup motorovej nafty sa uskutočnil tak, ako tvrdil. Na základe uvedeného vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu o nevypočutí F. B. ako neopodstatnenú. Rovnako vyhodnotil námietku žalobcu o nevypočutí p. G. B., splnomocnenej zástupkyne žalobcu, keďže na základe výsluchu všetkých troch svedkov sa nepotvrdilo a nepreukázalo, že peniaze odovzdávala zamestnancovi spoločnosti AV Group s.r.o., D. E.. Uvedená skutočnosť sa nepreukázala a nepotvrdila ani na základe žalobcom predložených VPD, a preto by jej výsluch nemohol mať vplyv na správcom dane zistený skutkový stav. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane vypočul len tých svedkov, ktorých vypočuť chcel, je potrebné uviesť, že išlo o dvoch štatutárnych zástupcov spoločnosti a jedného zamestnanca, ktorí boli oprávnení vyjadriť sa k danej veci. V prípade bývalých zamestnancov, ktorí podľa žalobcu tankovali na ČS žalovaný uviedol, že žalobca v celom konaní neuviedol žiadne konkrétne mená, adresy, identifikačné údaje zamestnancov, ktorí by mali byť vypočutí. Z postupu správcu dane je nepochybné, že vo vzťahu k spoločnosti AV Group s.r.o. vykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, to znamená vyzval spoločnosť na predloženie dokladov, vykonal výsluchy svedkov, avšak nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, či žalobca má alebo nemá problémy s uvedenou spoločnosťou, resp., že nie je jediný, ktorý s ňou má problémy.

18.

V súvislosti s dodávkami spoločností MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim s.r.o. žalovaný uvádzal, že správca dane vyzval žalobcu, aby k dodávateľským faktúram od uvedených spoločností preukázal, akým spôsobom sa na spoločnosť nakontaktoval, s kým za spoločnosť konal, u koho bola motorová nafta objednaná, a ďalej, aby uviedol konkrétne osoby, ich mená, identifikačné údaje, kto bol prítomný pri prevzatí, motorovej nafty, akým spôsobom bol tovar vyložený, kde konkrétne, a tiež, aby preukázal prepravu motorovej nafty, to znamená, kým bola vykonaná, mená osôb, kto podpisoval jej prevzatie, akým spôsobom boli dodávateľské faktúry doručené, konkrétne, kto mu ich odovzdal za dodávateľskú spoločnosť, a kým boli prevzaté (výzva č. 100780492/2019 zo dňa 03.04.2019). Na predmetnú výzvu daňový subjekt reagoval podaním dňa 17.05.2019, v ktorom uviedol, že motorovú naftu objednávala mailom jeho manželka p. G. B. a že p. I. posielal motorovú naftu na PD Trstín, kde ju mali uskladnenú v kontajneroch. Pri každom dodaní nafty bola prítomná iba p. G. B.. Motorová nafta bola vozená rôznymi šoférmi na rôznych cisternách, faktúra bola doručená poštou, platili prostredníctvom účtu, ktorý bol uvedený na faktúre. Taktiež správca dane vyzval obidve spoločnosti na predloženie dokladov preukazujúcich zaúčtovanie odberateľských faktúr, avšak obidve výzvy boli vrátené správcovi dane s poznámkou – adresát neznámy. Z predložených dodávateľských faktúr, ku ktorým boli pripojené dodacie listy nijako nevyplývalo, kto motorovú naftu prevzal, kde a od koho. Žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadnymi inými listinnými dôkazmi skutočné prevzatie motorovej nafty, ktorú mala podľa jeho tvrdení objednávať mailom jeho manželka, pri každom dodaní motorovej nafty mala byť iba jeho manželka a motorová nafta mala byť vozená rôznymi šoférmi na rôznych cisternách. V súvislosti s uvedenými dodávateľmi bol vypočutý dňa 20.06.2019 konateľ spoločnosti p. H. I. za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu p. G. B., z ktorého výsluchu vyplýva, že svedok nevedel uviesť, akými vozidlami spoločnosť dodávala žalobcovi PHL, kto ich vozil, nevedel uviesť, od ktorých dodávateľov spoločnosť tovar obstarala, nevedel preukázať zaúčtovanie predaja motorovej nafty v účtovnej evidencii spoločnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ani jedna zo spoločností nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013, nemala žiadnych zamestnancov, žiadne motorové vozidlá, poštu na adrese sídla spoločnosti nikto nepreberal, zásielky sa vracali späť, spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, na výzvy nereaguje, je nekontaktná. Ani z vyjadrení splnomocnenej zástupkyne žalobcu nie je zrejmé od koho, kde a kedy bola motorová nafta prevzatá, resp. dodaná. Splnomocnená zástupkyňa nepredložila žiadne objednávky, ktoré mali byť realizované mailami, žiadne doklady o preprave, ktorými by preukázala a potvrdila skutočné dodanie motorovej nafty od uvedených spoločností. Jej vyjadrenia, že obchody prešli podľa ich požiadaviek, že faktúry im boli posielané poštou a že dodávky boli realizované tak, že po dodaní nafty dostali faktúru, ktorú následne uhradili, nie sú postačujúce na uznanie dodávateľských faktúr za daňové výdavky. Ani tvrdenie žalobcu, že faktúry boli uhradené bankovým prevodom, čo považuje za ďalší dôkaz pravosti faktúr, nedokazuje skutočnosť, že dodávky boli realizované tak, ako tvrdí, úhrada faktúr nedokazuje ich pravosť. Samotná faktúra ako účtovný doklad je dokladom na zaúčtovanie výdavku, avšak fakturovaný výdavok je daňovo uznateľný iba vtedy, ak ide o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Teda ide o faktúru, ktorá aj po obsahovej stránke preukazuje skutočné dodanie fakturovanej dodávky.

19.

Podľa žalovaného bol žalobca povinný pri daňovej kontrole preukázať obstaranie PHL vo vzťahu k svojim dodávateľom, čo sa mu však na základe správcom dane vykonaného dokazovania v celom konaní nepodarilo. Bolo na samotnom žalobcovi, s kým a za akých podmienok vstupuje do obchodných vzťahov. Keď sa rozhodol pre spoluprácu s označenými obchodnými partnermi, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti, a že toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. Ak tak žalobca nepostupuje, je potom povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane nekonal voči subjektu, ktorý si podľa neho neplní povinnosti voči štátu. Z postupu správcu dane vyplýva, že vyzýval dodávateľské spoločnosti na predloženie dokladov, vykonal výsluch svedka, t.j. konateľa oboch spoločností, a teda konal v intenciách daňového poriadku. Je to práve žalobca, ktorý sa snaží preniesť nesplnenie povinnosti v súvislosti s obstaraním motorovej nafty na dodávateľské spoločností, ktorých konateľ je väzobne stíhaný. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol vypočutý svedok J. B., žalovaný uvádza, že žalobca neuviedol žiadny jeho právny vzťah k dodávateľským spoločnostiam.

20.

Na základe správcom dane vykonaného dokazovania sa nepreukázalo a nepotvrdilo obstaranie motorovej nafty od spoločností MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o., pretože žalobca okrem dodávateľských faktúr nepredložil počas daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne doklady preukazujúce dodávky motorovej nafty, ktoré by bolo možné preveriť. Opätovné vypočutie svedka p. I. by podľa žalovaného nemohlo privodiť žalobcovi priaznivejšie výsledky, pretože svedok pri výsluchu potvrdil len vystavenie faktúr a k ostatným otázkam kladeným správcom dane sa už nechcel vyjadriť. K tvrdeniu žalobcu, že v roku 2014 bola u neho vykonaná colná kontrola, pri ktorej boli z jeho motorových vozidiel vypustené PHL a zapečatený stojan na PHL, kde sa kontroloval stav PHL, z ktorej existujú doklady a neboli zistené žiadne porušenia, ktoré by potvrdzovali podozrenia správcu dane, žalovaný uvádzal, že podľa priloženého protokolu k odvolaniu predmetom kontroly preverenie nákupu a použitia minerálneho oleja, preverenie dodržiavania povinností podľa ustanovenia o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobia od 01.01.2012 do 31.12.2015. Z výsledku vykonanej kontroly vyplýva, že v kontrolovanom období od 01.01.2013 do 31.12.2013 bolo na základe predložených účtovných dokladov zistené, že žalobca nakupoval motorovú naftu od troch spoločnosti, a to od AV Group s.r.o., MONACO – CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o. Motorová nafta bola nakupovaná a prijímaná priamo do palivových nádrží motorových vozidiel používaných pre podnikateľské účely žalobcu na ČS PHL AV Group s.r.o., Šelpice 141 prostredníctvom výdajného stojana. Žalobca platil za prijatú motorovú naftu v hotovosti a dodávateľ po prijatí platby vydával žalobcovi doklady z ERP. Od ostatných dvoch dodávateľov bola motorová nafta nakupovaná a prijímaná do nadzemnej skladovacej nádrže nachádzajúcej sa v areáli PD Trstín. Na jednotlivé dodávky motorovej nafty dodávateľ vystavoval faktúry a dodacie listy, platby za prijatú motorovú naftu daňový subjekt realizoval z podnikateľského účtu. Z uvedeného vyplýva, že kontrola colného úradu nebola zameraná na preverenie opodstatnenosti zaúčtovania sporných dodávateľských faktúr do daňových výdavkov v nadväznosti na ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sa za daňový výdavok považuje výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podmienky zadefinované v uvedenom ustanovení žalobca na základe správcom dane vykonaného dokazovania nesplnil.

21.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

22.

Žalobca v konaní namietal, že mu žalovaný kladie neprimerane prísne požiadavky na preukázanie daňových výdavkov, za relevantné však považuje iba vyjadrenia jeho obchodných partnerov, a to napriek tomu, že žalobca realizáciu obchodov dokladoval listinnými dokladmi vrátane dokladov z registračnej pokladne. Žalobcovi sú tak podľa jeho názoru kladené za vinu nedostatky na strane jeho obchodných partnerov a nie je mu zrejmé, ako inak by mal dodávky preukazovať, keď už predložil samotné faktúry, výdavkové doklady, doklady z registračnej pokladnice aj e-mailovú komunikáciu s dodávateľom. Má za to, že pokiaľ správny orgán tvrdí, že doklad nie je pravý, má v tomto smere dôkaznú povinnosť.

23.

Žalovaný poukazoval na to, že žalobca sa vyjadroval k dokladom spoločnosti AV Group s.r.o., pričom predložené výdavkové doklady neobsahujú údaj o tom, komu boli peňažné prostriedky uhradené. Správny orgán svoje rozhodnutie nezaložil na nepravosti faktúr, ale primárne vychádzal z predložených listinných dokladov, ktorých mal pre rozhodnutie dostatok a ktoré realizáciu dodávok nepreukazujú. Dokladovaná nebola napríklad doprava tovaru.

24.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava vyrubujúce žalobcovi podľa

Z.z. (daňový poriadok) rozdiel dane v sume 57.696,18 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 na základe neuznania uplatnených výdavkov za dodávky motorovej nafty od dodávateľov AV Group s.r.o., MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o. a za dodávky náhradných dielov od spoločnosti KL Group s.r.o..

25.

Správca dane v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 01.12.2020 k dodávkam jednotlivých dodávateľov (opis skutkových zistení a záverov správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi KL Group s.r.o. súd nepovažuje za relevantný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca správnosť záverov daňových orgánov v tejto časti nespochybnil) uviedol, okrem iného, že výsluchy oboch konateľov spoločnosti AV Group s.r.o. a to D. L. F. a M. E. nepotvrdili, že by daňový subjekt A. B. nakupoval pohonné hmoty – motorovú naftu na prevádzke spoločnosti AV Group s.r.o., na čerpacej stanici v obci Šelpice. Obaja konatelia potvrdili, že poznajú daňový subjekt, ale uviedli, že v roku 2013 mu nepredávali pohonné hmoty. Obaja konatelia popreli tvrdenie daňového subjektu, že by na prevádzke čerpacej stanice v Šelpiciach boli dve elektronické registračné pokladnice s totožným DKP 6022022155476001, taktiež vyjadrenie daňového subjektu, že by celý týždeň tankoval buď pán B., alebo jeho vodiči a na konci týždňa, by im boli D. E. zamestnancom spoločnosti vystavované doklady a nablokovaný nákup PHM pripravené doklady, ktoré boli ním odovzdané daňovému subjektu, alebo jeho manželke. Konateľ M. E. sa vyjadril, že denne sa robia uzávierky a inventúry, nie je to možné. Obaja konatelia uviedli, že ak pokladničné doklady, ktoré má pán A. B. zaúčtované v účtovnej evidencii za nákup PHM s DKP 6022022155476001 nie sú zaevidované na kontrolných záznamoch z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré predložili za spoločnosť AV Group, s.r.o., tak predaj uvedených pohonných látok nebol realizovaný na ich prevádzke čerpacej stanice v obci Šelpice.

26.

Tvrdenie daňového subjektu A. B. o existencii druhej pokladnice na prevádzke čerpacej stanice v Šelpiciach spoločnosti AV Group s.r.o., v roku 2013 je iba tvrdením daňového subjektu, ktoré on sám nevie ničím preukázať. Preverením kontrolných záznamov z ERP s DKP: 6022022155476001 zo rok 2013 spoločnosti AV Group s.r.o. bolo zistené, že sporné doklady v celkovej čiastke 218.358,77 eur za predaj pohonných hmôt neboli zaevidované, t.j. nenachádzajú sa v tržbách z predmetnej pokladnice. Daňový subjekt AV Group s.r.o. inú elektronickú registračnú pokladnicu v roku 2013 na prevádzke čerpacej stanice nemal v roku 2013 registrovanú u správcu dane.

27.

Na základe vykonaných šetrení a výsluchov svedkov a vyjadrení daňového subjektu a ďalších zistení boli po daňovej kontrole vylúčené výdavky v celkovej čiastke 218.358,77 eur bez DPH za nákup pohonných hmôt od spoločnosti AV Group s.r.o., Dopravná 3121/4, Bratislava, z hodnoty zaúčtovaných nákladov za rok 2012 na účte č. 501 001 Spotreba materiálu (PHM – Tankovanie nákladné autá).

28.

K vyjadreniu daňového subjektu o tom, že svedkovia, ktorých správca dane vypočul, sú zaujatí, nakoľko sú personálne prepojení a z dôvodu, že by mohlo ísť z ich strany o konkurenciu, správca dane považuje za absolútne nepravdivé, nakoľko uvedená spoločnosť nemá s podnikateľskou činnosťou pána A. B. nič spoločné. Na všetkých výsluchoch svedkov bol prítomný pán A. B., nič podobné neuviedol, nevyjadril sa k tomuto tvrdeniu. Osoby, ktoré uviedol pán A. B. a to brata pána F. B. a pani G. B., ktorá je manželka daňového subjektu, čiže všetci traja sú rodina. Tieto osoby sú prepojené rodinne, ide o závislé osoby. Pán F. B. nemá s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu nič spoločné, správca dane nemal dôvod ho vypočuť. Pani G. B. je manželkou daňového subjektu a zároveň splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu. Žiadne vyjadrenie z jej strany nebolo podané. Uvedení svedkovia nie sú zamestnancami daňového subjektu. Ich výpovede správca dane nepovažoval za potrebné. Správca dane nemá dôvod spochybňovať vypočutých svedkov, ani ich vyjadrenia sa k otázkam, ktoré im boli na jednotlivých výsluchoch kladené. Samotný fakt, že daňový subjekt nekupoval pohonné látky na čerpacej stanici v Šelpiciach, preukazuje aj kontrolný záznam – žurnál z roku 2013 spoločnosti AV Group s.r.o., na ktorom sa pokladničné doklady, ktoré má daňový subjekt zaúčtované v účtovnej evidencii v roku 2013 nenachádzajú.

29.

V súvislosti s deklarovanými dodávkami spoločnosti MONACO-CAR s.r.o. (dodávky motorovej nafty mali byť realizované do zásobníkov žalobcu na PD Trstín) správca dane uvádzal, že vykonaním svedeckej výpovede svedka H. I. sa nepotvrdili dodávky motorovej nafty, nakoľko nevedel uviesť na akých vozidlách spoločnosť dodávala daňovému subjektu pohonné hmoty, kto ich vozil, nevedel uviesť dodávateľov pohonných hmôt, od ktorých spoločnosť MONACO-CAR, s.r.o. obstarala svoj tovar, ktorý dodávala daňovému subjektu, nevedel preukázať predložením účtovnej evidencie spoločnosti MONACO-CAR s.r.o. za rok 2013, že bol predaj motorovej nafty zaúčtovaný v účtovnej evidencii. Svedeckú výpoveď nepodpísal, v priebehu výsluchu odišiel a už sa nevrátil. Predmetnú svedeckú výpoveď nemôže správca dane akceptovať a považovať za relevantnú. Správca dane vyššie uvedené náklady na obstaranie motorovej nafty od spoločnosti MONACO- CAR s.r.o. na základe zaúčtovaných nákladov na účte: 501 001 Spotreba materiálu (PHM – nákladné autá) v celkovej čiastke 37.621,14 eur posúdil za nepreukazný náklad, ktorý nemôže byť zaúčtovaný. Predmetné výdavky správca dane považuje za nepreukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré podľa zák č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

30.

Daňový subjekt vo svojom zaslanom písomnom vyjadrení uviedol, že vystupovanie a chovanie pána I. je diametrálne iné ako v čase ich spolupráce. Skutočnosť, že počas svedeckej výpovede odišiel, tak potvrdil skutočnosť, že dodával daňovému subjektu pohonné látky, ako aj to, že vystavil faktúry. Daňový subjekt žiadal opätovne preveriť v banke príjemcu finančných prostriedkov, kam boli zasielané prostriedky za uhradené faktúry za pohonné látky. Správca dane k uvedenému uvádza, že svedok H. I. na svedeckej výpovedi, ktorej sa zúčastnil dňa 20.06.2019 ZUP č. 101520003/2019 vystupoval zmätočne, správal sa chaoticky, stále odbiehal na WC, na chodbe telefonoval, pýtal sa niekoho v telefóne, komu a čo sa fakturovalo, na otázky odpovedať nevedel, na otázku, prečo nie sú za spoločnosť podané daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nevedel vôbec odpovedať. Následne sa vypýtal na WC a bez vysvetlenia odišiel. Svedeckú výpoveď nepodpísal ani nepotvrdil. Momentálne je vo výkone trestu v Leopoldove.

31.

Spoločnosť MONACO-CAR s.r.o. daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 nepodala. Na výsluchu svedka správca dane položil otázku týkajúcu sa úhrad za faktúry za dodanú motorovú naftu v roku 2013, aby sa vyjadril, koho účet je uvedený na vystavených faktúrach od spoločnosti MONACO-CAR s.r.o.. Išlo o bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C., M.. Svedok na výsluchu svedka uviedol: „Neviem koho je účet.“ Predmetný bankový účet nemá spoločnosť MONACO-CAR s.r.o. evidovaný u správcu dane ako podnikateľskú účet. Na sídle spoločnosti daňový subjekt poštu nepreberá, poštový doručovateľ uvádza na zásielky: „adresát neznámy“, daňový subjekt nespolupracuje so správcom dane, na výzvy nereaguje. Správca dane považuje uvedený daňový subjekt za nekontaktný. Konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť, na akých vozidlách bola motorová nafta dovážaná, kto konkrétne ju vozil. Spoločnosť MONACO-CAR s.r.o. v roku 2013 nemala žiadne vozidlá, nemala žiadnych zamestnancov. Konateľ spoločnosti neuviedol žiadne spoločnosti ani firmy, ktoré by subdodávateľsky vozili motorovú naftu pre jeho spoločnosť daňovému subjektu A. B.. Nevedel povedať odkiaľ bola motorová nafta kupovaná. Samotná existencia dodávateľských faktúr od spoločnosti MONACO-CAR s.r.o. a ich zaúčtovanie v účtovnej evidencii daňového subjektu v zdaňovacom období roku 2013 nie je dôkazom toho, že motorová nafta bola od uvedenej spoločnosti pre daňový subjekt A. B. skutočne dodaná.

32.

Obdobne v súvislosti s deklarovanými dodávkami spoločnosti Vanaheim s.r.o. (jej konateľom v rozhodnej dobe bol, rovnako ako v prípade spoločnosti MONACO-CAR s.r.o., H. I.) správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaním svedeckej výpovede svedka H. I. sa nepotvrdili dodávky motorovej nafty, nakoľko neboli zodpovedané otázky týkajúce sa dodávok motorovej nafty, prepravy, konkrétnych osôb, ktoré prepravovali motorovú naftu, kto preberal, kto vykladal, nakladal, na akých vozidlách. Nevedel predložiť účtovnú evidenciu spoločnosti Vanaheim s.r.o., čím by mohol správca dane preveriť zaúčtovanie predaja motorovej nafty daňovému subjektu A. B..

33.

Svedeckú výpoveď nepodpísal, v priebehu výsluchu odišiel a už sa nevrátil. Predmetnú svedeckú výpoveď nemôže správca dane akceptovať a považovať za relevantnú. Bola spísaná zápisnica č. 101520003/2019 zo dňa 20.06.2019, ktorú podpísala splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu pani G. B. a správca dane. Svedok odišiel počas výsluchu a už sa nevrátil. Daňový subjekt doručením vyjadrenia zo dňa 17.05.2019 nedostatočne preukázal nákup motorovej nafty od spoločnosti Vanaheim s.r.o. nepredložil konkrétne relevantné dôkazy a doklady o tom, kto konkrétne dodával motorovú naftu, objednávky neuviedol osoby, ktoré nakladali, vykladali dodaný tovar, poskytol iba slovné písomné vyjadrenie o všetkých skutočnostiach. Na výzvu správcu dane zaslanú spoločnosti Vanaheim s.r.o. na predloženie účtovnej evidencie za rok 2013 neboli predložené požadované doklady, z dôvodu, že aj napriek správnej platnej adrese daňového subjektu Vanaheim s.r.o. sa na adrese Boleráz č. 326 sa sídlo spoločnosti nenachádza, daňový subjekt je nekontaktný. Konateľ spoločnosti dňa 20.06.2019 odpovedal na niektoré otázky správcu dane, avšak počas výsluchu odišiel a nevrátil sa, nepodpísal svedeckú výpoveď. Nepredložil účtovnú evidenciu spoločnosti Vanaheim s.r.o.. Uviedol síce, že faktúry vystavil on osobne, ale nevyjadril sa k otázkam ohľadom dodávok motorovej nafty, osôb, ktoré ju dodali, vykladali, nakladali, na akých vozidlách a odkiaľ spoločnosť Vanaheim s.r.o. obstarala motorovú naftu, od akých dodávateľov. Na základe uvedených skutočností správca dane posúdil predmetné náklady za nepreukazné. Spoločnosť Vanaheim s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013. V roku 2013 nemala žiadnych zamestnancov, žiadne motorové vozidlá. Na sídle spoločnosti daňový subjekt poštu nepreberá, poštový doručovateľ uvádza na zásielky: „adresát neznámy“, daňový subjekt nespolupracuje so správcom dane, na výzvy nereaguje. Správca dane posúdil uvedený daňový subjekt za nekontaktný.

34.

Správca dane vyššie uvedené náklady na obstaranie motorovej nafty od spoločnosti Vanaheim s.r.o. na základe zaúčtovaných nákladov na účte: 501 001 Spotreba materiálu (PHM – nákladné autá) v celkovej čiastke 89.901,57 eur bez DPH za nepreukazné daňové výdavky.

35.

Podľa (, ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , daňového poriadku ( o správe daní)

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

36.

V danom prípade podľa zistenia súdu, v rozpore s názorom žalobcu, vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dokazovanie vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatého záveru o nepreukázaní vynaloženia daňových výdavkov žalobcu, sa vysporiadali s celým rozsahom relevantnej argumentácie žalobcu, pričom ozrejmili aj dôvody nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov.

37.

Konkrétne, pokiaľ ide o návrh na vypočutie F. B., ktorý by podľa žalobcu vedel potvrdiť existenciu dvoch registračných pokladníc v spoločnosti AV Group s.r.o., správny orgán logicky v neprospech relevantnosti navrhovaného výsluchu vyhodnotil skutočnosť, že ide o brata žalobcu, ako aj skutočnosť, že ústne tvrdenie svedka by zjavne nebolo možné považovať za preukazujúce takú okolnosť, že dodávateľ v čase vystavenia dokladov predložených žalobcom disponoval dvoma registračnými pokladnicami zhodného registračného čísla.

38.

Podobne vypočutie G. B., inak manželky žalobcu, k okolnosti odovzdávania finančnej hotovosti za pohonné hmoty D. E., ktorý takéto konanie poprel, vyhodnotil správny orgán ako nepreukazné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že k tvrdenému odovzdávaniu hotovosti žalobca predložil prijímateľom

nepotvrdené výdavkové doklady, ako aj skutočnosť, že G. B. bola v daňovom konaní splnomocnenou zástupkyňou žalobcu a mala tak možnosť kedykoľvek sa k veci vyjadriť.

39.

V neposlednom rade návrh žalobcu na vypočutie svedka J. B., ako vodiča spoločností MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o., ktorý vozil žalobcovi pohonné hmoty, nekorešponduje ako s predchádzajúcimi stanoviskami žalobcu, podľa ktorých pohonné hmoty vozili neidentifikovaní rôzni vodiči, tak ani so zisteniami správcu dane, podľa ktorých tvrdení dodávatelia v rozhodnom čas nemali žiadnych zamestnancov.

40.

Pokiaľ žalobca namietal nevypočutie jeho bývalých zamestnancov, ktorí mali pohonné hmoty na čerpacej stanici Šelpice nakupovať, týchto žalobca v priebehu konania ako svedkov neidentifikoval.

41.

Súd tak dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalobcu týkajúcej sa dostatočnosti zistení skutkového stavu veci, ktoré úzko súvisí so žalobcom namietaným porušením dôkaznej povinnosti správneho orgánu podľa § 3 ods. 2 a 5 daňového poriadku.

42.

Žalobcove námietky, hoci formulované ako nesprávne právne posúdenie veci, nesmerovali k tvrdeniu, že správny orgán rozhodol podľa ustanovenia zákona, ktoré sa na vec nevzťahuje alebo, že by nesprávne aplikoval inak relevantné zákonné ustanovenia, ale voči vyhodnoteniu vykonaných dôkazov v neprospech jeho tvrdení o vynaložení daňových výdavkov.

43.

V súvislosti s týmito námietkami považuje súd za potrebné poukázať na objektívnosť tohto vyhodnotenia vyplývajúcu v prípade tvrdených dodávok spoločnosti AV Group s.r.o. nielen zo skutočnosti, že tieto boli dokladované prakticky iba pokladničnými dokladmi, ktoré nebolo možné stotožniť s kontrolnými záznamami elektronickej registračnej pokladnice, ktorou mali byť vystavené (dodávateľ plnenia poprel, predložené výdavkové daňové doklady prijímateľom úhrad potvrdené neboli), ale aj zo žalobcom tvrdeného priebehu obchodného vzťahu, pri ktorom podľa žalobcu jeho vodiči čerpali pohonné hmoty počas týždňa bez zaplatenia a platby boli vykonávané v hotovosti jednorazovo G. B. s prebratím už vystavených pokladničných dokladov.

44.

Ide o spôsob neobvyklý a v praxi prevádzky čerpacej stanice zrejme aj ťažko realizovateľný (ako bolo namietané svedkom, spôsobovalo by to problémy pri striedaní obsluhy čerpacej stanice), ktorého spôsob, čas a podmienky dojednania žalobca nevysvetlil, ani neoznačil osobu, s ktorou mal v tejto veci za stranu dodávateľa jednať.

45.

V prípade deklarovaných dodávok spoločností MONACO-CAR s.r.o. a Vanaheim s.r.o., neboli zo strany žalobcu produkované žiadne doklady a produkované žiadne informácie o doprave tovaru, hoci tento mal byť dodávaný do areálu poľnohospodárskeho družstva, tvrdený dodávateľ (jeho konateľ) prakticky potvrdil iba vystavenie príslušných faktúr, bez poskytnutia akýchkoľvek údajov o spôsobe realizácie dodávok a o obstaraní tovaru, dodávateľské spoločnosti sú nekontaktné, účtované doklady nepredložili daňové priznania k dani z príjmu za rozhodné obdobie nepodali, ani v tomto období podľa zistenia správcu dane nevlastnili žiadne vozidla a nezamestnávali žiadnych zamestnancov.

46.

Ide o skutočnosti a zistenia zásadným spôsobom ovplyvňujúce možnosť považovať žalobcom uplatnené daňové výdavky za preukázateľne vynaložené tak, ako to pre ich uznanie predpokladá ustanovenie v spojení s , ktoré sa síce v prípade spoločností MONACO- CAR s.r.o. a Vanaheim, s.r.o. čiastočne týkajú tvrdených dodávateľov, avšak poskytujú obraz o reálnosti deklarovaných obchodov a odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov od daňového subjektu, ktorý už pri bežnej obozretnosti súvisiacej s jeho záujmom daňové výdavky si uplatniť, mal dostatočný priestor takéto dôkazy si pri realizácii tvrdených obchodov zaobstarať.

47.

Súd sa preto, aj keď rovnako ako správny orgán nespochybňuje potrebu pohonných hmôt pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu, so závermi žalovaného o nenaplnení zákonných podmienok pre uznanie daňových výdavkov stotožnil.

48.

Nakoľko súd v obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil žalobcom namietané pochybenia odôvodňujúce prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia, žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

49.

O trovách konania v konaní úspešného žalovaného správneho orgánu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

50.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.