Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-58-2017.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Mgr. Y. Q., trvale bytom S., V. XXXX, t. č. W. Y. nad U., Y. XXXX/XXX, proti manželovi navrhovateľky T. Q., trvale bytom S., V. XXXX, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. júna 2017, č.k. 5Pc/7/2016-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov Mgr. Y. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, a T. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade W. Y. nad U., zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu W. Y. nad U., vo zv. XX, ročník XXXX, str. XXX, por. číslo XX. Výrokom II. manželovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol z dôvodu, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Uviedla, že zo strany odporcu dochádzalo k osočovaniu, že je blázon, čím strácala svoju identitu. Poukázala, že je onkologický pacient, ktorý potrebuje kľud k liečbe a ohľaduplnosť partnera. Nakoľko vzájomné spolužitie nebolo v danom prípade možné, riešila situáciu navrhovateľka odchodom zo spoločnej domácnosti a nasťahovaním sa do prenajatého bytu. Účastníci v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť, pričom navrhovateľka riešila danú situáciu odsťahovaním napriek skutočnosti, že dom v ktorom zostal bývať odporca je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Opustením spoločnej domácnosti navrhovateľka riešila v záujme zlepšenia jej zdravotného stavu. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil, ako dôvod uviedol, že je hlboko veriaci. Nakoľko navrhovateľka nechcela viesť spoločnú domácnosť v dome, v ktorom žil so svojou prvou ženou, ktorá zomrela, dom venoval svojim deťom a presťahoval sa k navrhovateľke. Nakoľko navrhovateľke nevyhovovalo bývanie v činžiakovom byte, rozhodli sa ísť bývať do rodinného domu na dedinu. K porušeniu dôvery nastalo keď sa odporca dozvedel, že navrhovateľka spísala testament, z ktorého bol vylúčený, čím došlo k veľkému sklamaniu, nakoľko dom spoločne rekonštruovali, pričom vynaložil maximálne úsilie na zveľaďovaní rodinného domu. V závere výpovede opakovane uviedol, že je hlboko veriaci a má záujem na trvaní manželstva a v prípade, žeby sa navrhovateľka rozhodla vrátiť späť do spoločnej domácnosti, tak ju príjme s otvorenou náručou. Navrhovateľka ako reakciu na uvedené
uviedla, že neakceptuje jeho návrh, do spoločnej domácnosti sa nevráti, najmä s poukazom na jej zdravotný stav a nevyhnutnú liečbu, ku ktorej potrebuje absolútny kľud, pomoc najmä po psychickej stránke, čo od manžela nemožno očakávať.
3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 30.05.2002 v W. Y. nad U.. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u odporcu o manželstvo druhé. Obaja sú občanmi SR. Z manželstva nepochádzajú deti. Spoločné bydlisko účastníci mali v S., V. č. 1153, čím je v zmysle ust. § 92 CMP daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci sa neriadia ust. § 18 Zákona o rodine, preto v zmysle § 23 tohto zákona manželstvo rozviedol. Príčinu rozpadu manželstva súd videl v rozdielnosti názorov, rozdielnosti pováh, ako aj rozdielne hodnotové rebríčky, osočovanie zo strany manžela, čím dochádzalo k strate identity navrhovateľky, ktorá v čase choroby potrebovala najmä psychickú pomoc, čo zo strany manžela postrádala. Nakoľko jej vážne ochorenie potrebuje najmä psychickú oporu a podporu, nie je ochotná zotrvať vo zväzku, kde je osočovaná a ponižovaná. Súd dospel k názoru, že v danom prípade obnovenie spolužitia medzi účastníkmi nie je za daných okolností možné, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a zo strany navrhovateľky vzhľadom na zdravotný stav je vylúčený návrat do spoločnej domácnosti, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh na rozvod zamietol. Uviedol, že navrhovateľka je vážne chorá, pričom jej stav sa môže zhoršiť do takej miery, že sa o ňu ako manžel a hlboko veriaci človek bude musieť postarať. Nesúhlasil s tvrdením, že dom, v ktorom zostal bývať je vo výlučnom vlastníctve manželky. 7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné, pričom zotrvať v takomto manželstve by znamenalo ponechať ju napospas človeku, ktorý jej spôsoboval týranie a vydieranie. 8. Manžel navrhovateľky následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky sa nezakladá na pravde. Spomínané týranie a vydieranie môže mať súvis s jej zhoršeným zdravotným stavom. 9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 CSP v spojení s § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada. 15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.
17. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. 18. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či hospodárenie. Príčinu rozpadu manželstva odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie videl teda v rozdielnosti názorov, rozdielnosti pováh, ako aj rozdielnych hodnotových rebríčok, osočovanie zo strany manžela, čím dochádzalo k strate identity navrhovateľky, ktorá v čase choroby potrebovala najmä psychickú pomoc, čo zo strany jej manžela postrádala. Nakoľko jej vážne ochorenie potrebuje najmä psychickú oporu a podporu, nie je ochotná zotrvať vo zväzku, kde je osočovaná a ponižovaná. V danom prípade obnovenie spolužitia medzi účastníkmi nie je za daných okolností možné, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a zo strany navrhovateľky vzhľadom na zdravotný stav je vylúčený návrat do spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na defenzívny postoj manžela k riešeniu tohto stavu, nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. I podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
19. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).