Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-30-2017.pdf
PDF · 108.91 KB
Case nature
Subarea
21CoP/30/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - Q. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov: E.. D. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX R. D. XX, právne zastúpenej JUDr. Milošom Hnátom, advokátom, Advokátska kancelária, Tkáčska 2, Prešov S. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX R. P. XX, právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4P/81/2017-9 zo dňa 12.10.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
I. M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
Otec je o p r á v n e n ý sa stýkať s mal.Q. - každý nepárny týždeň od štvrtka od 15,00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 8,00 hod.
- každé jarné prázdniny v párnom roku od piatku 15,00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 15,00 hod.
- každé letné prázdniny posledné dva týždne v mesiaci júl a posledné dva týždne v mesiaci august počnúc sobotou od 10,00 hod. končiac nedeľou do 19,00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12 od 10,00 hod. do 28.12. do 17,00 hod., každý nepárny rok od 29.12. od 10,00 hod. do 5.01. do 17,00 hod. -každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od stredy pred Veľkonočným štvrtkom od 17,00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17,00 hod..
Otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku jej ho odovzdá v mieste jej bydliska.
Matka je p o v i n n á mal. na styk riadne pripraviť s výnimkou úpravy styku počas školského roka, kedy ho vo štvrtok prevezme zo škôlky a v utorok ho otec o 8,00 hod. odvezie do škôlky, kde si ho matka prevezme.
II. D á v a podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods.2 písm.d/ Zákona o rodine.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Otec žiadal návrhom nariadiť neodkladné opatrenie o dočasnej úprave styku s mal. Q. a upraviť styk so synom vo väčšom rozsahu než v akom je určený rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 4P57/2016-110 zo dňa 16.05. 2017. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že úprava styku je nedostatočná a trpí ňou syn ako aj on, miluje svojho syna a vníma, že aj synovi chýba čas, ktorý nemôže s ním tráviť.
Ak súd zveril dieťa matke, má byť zachovaný dostatočný priestor pre styk s druhým rodičom, čomu tak nie je. Matka nie je ochotná dohodnúť sa na inom rozsahu styku, než je určený rozhodnutím súdu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník napadnutým uznesením zamietol návrh otca.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.: „ Na základe návrhu súd prvej inštancie rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, návrhu otca nevyhovel, teda v tomto štádiu konania nepovažoval za potrebné toto nariadiť podľa návrhu otca, pretože v merite veci naposledy súd rozhodol 16. mája 2017 v konaní 4P/57/2017-110, vo veci mal. Q. T. schválil dohodu rodičov. Od posledného rozhodnutia uplynula doba, ktorá môže byť z pohľadu maloletého posudzovaná v rámci všeobecnej zásady najlepší záujem maloletého, pričom v tomto smere mali rodičia osobne konať, aby aj maloleté dieťa malo vedomosť o tom, že rodičia sa dohodli v prípade, že na strane matky prevláda zásada neochoty na rozšírenie úpravy styku, prípadne odmieta s otcom komunikovať na túto tému, otec mal v rámci tejto zásady obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník tlmočiť požiadavku prípadného rozšírenia styku s tým aby tento predvolal oboch rodičov na komunikáciu a dohodu, nakoľko je nevhodné aby všetky otázky boli riešene iba silovým rozhodnutím súdu a to aj z pohľadu doterajšieho vzťahu a konania rodičov v predchádzajúcich konaniach, aby zo záznamu z jednania rodičov v prítomnosti opatrovníka bola zrejme, kto z rodičov nemá záujem na požiadavke jedného z rodičov ( v danom prípade na rozšírenie úpravy styku), ak obaja rodičia sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zamietavé rozhodnutie vo veci neodkladného opatrenia nevytvára na strane otca prekážku na podanie návrh na začatie konania, avšak vo veci je potrebné aby rodičia viac komunikovali, ak nechcú komunikovať tak túto komunikáciu vyvolať v prítomnosti opatrovníka, aby bolo zreteľné ako si rodičia zásadu najlepšieho záujmu mal. syna predstavujú do budúcna. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zobral do úvahy otcom prezentovanú judikatúru bez výhrad, pričom zdôrazňuje a dáva do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, doposiaľ vykonávanú úpravu styku, v tejto intencií, v tomto štádiu nepovažuje za potrebné vec riešiť nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko úprava styku je vykonávaná. Otcom prezentovaný - tvrdený stav súd nespochybňuje, toto berie na zreteľ, avšak pre objektívnejší pohľad na riešenie veci podľa názoru súdu by malo tomu v predmetnej predchádzať konanie v prítomnosti opatrovníka aby z toho by bolo evidentné zreteľne, kto a ako z rodičov má predstavu o najlepšom záujme maloletého dieťaťa v rámci tejto úpravy. Otázka úpravy stretávania rodiča s dieťaťom vo všeobecnosti predstavuje aj otázku j99eho psychického zaťaženia, preto je na mieste dohoda rodičov ako rozhodnutie súdu, pretože aj dieťa to vníma inak, ak sa úprava styku rozširuje, je vhodnejšie ak sa dieťaťu vysvetli tak sme sa ako rodičia dohodli, alebo ak jeden z rodičov povie tak rozhodol súd, nakoľko výčitky a vzájomná averzia rodičov zrejme pretrváva a bude pretrvávať aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. Otec má upravený spôsob stretávania so synom spôsobom ako je vyššie uvedené (bod. 2 odôvodnenia), tento dňa 6.10. 2017 podal ďalší návrh na rozšírenie úpravy styku spôsobom a z dôvodov ako to prezentoval, pričom súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nepovažoval predmet sporu riešiť nariadením neodkladného opatrenie, nakoľko cieľ sledovaný otcom je možné dosiahnuť aj dohodou rodičov. V merite súd doplňuje, že v súlade s ustanovením § 118 ods. 1 CMP - súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu, podľa ods.2 citovaného ustanovenia - ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.“
Obsah odvolania otca
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala, a preto nesprávne dospel k záveru, že nie je naliehavá potreba na úprave vzťahov v rodine. Poukázal na to, že pokiaľ ide o úpravu práv k maloletému dieťaťu, okolnosti sa môžu zmeniť aj za jeden deň a teda argument, že posledná úprava bola v máji sama o sebe nemá žiadnu relevanciu a súd nepostupoval správne. Poukázal na to, že okolnosti, ktoré viedli k dohode sú tak výnimočné, že na ne netreba ani prihliadať. Poukazuje na to, že po rozvode manželstva sa odsťahovala mal. syn s matkou k starej matke a od tohto okamihu mu však matka neumožňuje stretávať sa so synom tak, aby bol rovnoprávnym a rovnocenným, rovnako milujúcim rodičom. Konajúci súd rozhodol bez vyjadrenia kolízneho opatrovníka z posledného obdobia. Súd na jednej strane konštatoval, že matka nemá snahu s otcom komunikovať a prevláda u nej neochota na rozšírení styku, avšak nepochopiteľným dôvodom je, že súd zamietol návrh pre neexistenciu ďalšej dohody, resp. že súd pre zamietnutie návrhu ako dôvod považuje, že je lepším riešením dohoda rodičov ako rozhodnutie. Samozrejme so záverom súhlasí, pokiaľ by existovala možnosť dohody, ale takáto ochota na strane matky nie je. Styk považuje za veľmi obmedzený. Má za to, že matka priorizuje dohodu o majetku pred dohodou o styku, čo je v príkrom rozpore so všetkými zásadami, ktoré majú byť aplikované pri zabezpečení práva na rodinný život s maloletým dieťaťom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
5. Matka maloletého sa k odvolaniu otca vyjadrila. Navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Uviedla, že otec neuvádza pravdivé tvrdenia , pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že ona nemá záujem mu umožňovať styk aj v inom rozsahu než je určený súdom. Ohľadne potrieb maloletého syna a jeho oprávneného záujmu zastáva názor,že je mu daná dostatočná starostlivosť, pričom vôbec nemá ten pocit, aby doterajšia úprava s maloletým dieťaťom bola nedostatočná. Pri výchove syna sa snaží v maximálnej miere eliminovať vonkajšie zlé vplyvy vyplývajúce zo vzťahu medzi jeho rodičmi, avšak úplne zabrániť tomu, vzhľadom na nežiaduce konanie a spôsob komunikácie zo strany otca maloletého nie je schopná . Súčasne z podaní otca jednoznačne vníma, že k spochybňuje a prekrúca fakty vo vzťahu k jej osobe. Počítanie noci zo strany otca koľko je s ním syn nie je v záujme maloletého dieťaťa. 6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého . Ohľadne úpravy styku otca s maloletým zastáva názor, že najlepším záujmom dieťaťa je dohoda rodičov.
Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) dospel k záveru, že nie je vytvorená potreba pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože cieľ sledovaný otcom možno dosiahnuť aj inak. Svoje rozhodnutie odôvodňuje najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorým je dohoda rodičov o styku a nie rozhodnutie súdu s tým, že rodičom nič nebráni podať návrh vo veci samej.
9. Podľa čl. 3, ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa § 2, ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 ods. 2 CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z názoru, že neodkladné opatrenie je možné aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti nariadiť za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne; z tohto hľadiska je potrebné skúmať aj záujem maloletého Teodora na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov; z uvedeného vyplýva, že pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie vyššej miery intenzity narušenia záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb (čo vyplýva práve z predpokladu nevyhnutnosti bezodkladného zásahu, aby tento záujem maloletého bol ochránený); z toho na druhej strane vyplýva, že pre splnenie podmienky nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov maloletého pôjde zrejme v praxi predovšetkým o skutočnosti, ktoré evidentne zasahujú do konkrétneho záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb.
11. Z obsahu spisu vyplynuli odvolaciemu súdu nasledovné zistenia. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, došlo k rozvodu ich manželstva. Maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky a styk syna s otcom je upravený rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4P/57/2016-110 zo dňa 16. mája 2017. Matka nemá záujem na inom rozsahu styku než bol predmetom rodičovskej dohody, ktorá bola schválená súdom. K rodičovskej dohode, ktorou by sa zmenil styk otca s dieťaťom napriek požiadavkám otca doposiaľ nedošlo. Zo správy kolízneho opatrovníka (č.l. 18), záznamu kolízneho opatrovníka (č.l. 17) vyplýva, že kolízny opatrovník nezistil žiadne závažne a negatívne skutočnosti v správaní dieťaťa ani rodiča. Viackrát viedli rodičov k porozumeniu, že dieťa má právo na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Matka odmieta úpravu styku navrhovanú otcom, pretože ju považuje za rozsiahlu. Obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4P/57/2016, vykonaných dôkazov v tomto súdnom konaní vyplýva, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti a v priebehu súdneho konania o rozvod manželstva, následne konania o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. Q. dochádza k rozdielnym názorom oboch rodičov v otázke rozsahu styku otca s maloletým synom. Rodičia síce opakovane v priebehu oboch súdnych konaní, ktoré sa dotýkajú úpravy styku rodičov so synom uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú následne súd schválil. Čas, ktorý uplynul od rozpadu rodiny mal. Q., existencia súdnych konaní, predmetom ktorých bola aj otázka úpravy styku, opakované zistenia kolízneho opatrovníka by mali znamenať, že rodičia dospejú k takej dohode, ktorá by poskytla dostatočný priestor k tomu, aby rozsah styku otca bol v prvom rade výsledkom záujmu mal. Teodora a aby otec dostal dostatočný priestor pre realizáciu svojich rodičovských práv rovnako tak ako matka.
12. Je bez pochýb, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa len jednému z rodičov zostávajú zachované všetky rodičovské práva a povinností aj tomu, komu dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Nemôže byť takýto rodič vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na dieťa, a preto jedným z prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti tohto rodiča na výchove maloletého dieťa je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom a nevyhnutná je potreba, aby rodičovský vzťah bol udržiavaný, citové puto udržiavané a upevňované. Otec poukazuje na existenciu veľmi silného citového vzťahu k svojmu synovi, na okolnosti riadnej starostlivosti o maloletého počas existencie spoločného rodinného života s matkou, na to, že syn trpí rozpadom rodiny, tým, že s otcom sa nestretáva často. Matka, ako je zrejmé z jej písomných podaní a z podaní kolízneho opatrovníka, z listinných dôkazov, ktoré sú predložené aj otcom v tomto súdnom spise tvrdí, že styk, ktorý je určený súdnym rozhodnutím je dostatočný, maloletého syna na styk pripravuje tak, aby bol v psychickej pohode, otec predostiera podľa jej názoru klamstvá, prezentuje sa ako dobrý a starostlivý otec, avšak má vždy za to, že požadovaná úprava styku zo strany otca nie je na prospech maloletého, pretože dokonca správanie otca nemá dobrý vplyv na syna (podanie č.l. 77-79 súdneho spisu). Zo správy z poradenského procesu vo veci úpravy styku zo dňa 27.03.2017, vypracovanej psychologičkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, pracovisko Svidník vyplýva, že boli realizované individuálne pohovory s rodičmi a z nich vyplývajú rozporuplné informácie z obidvoch strán rodičov. Napriek týmto skutočnostiam však psychologička poukazuje, že napriek tomu nastaveniu rodičov a bývalých partnerov dedukuje dobrý citový vzťah obidvoch k mal. Q.. Podľa názoru psychologičky zo strany otca neprebehol psychorozvod a nezhody medzi rodičmi a nedostatočná ochrana dieťaťa pred vlastnou negatívnou percepciou bývalého partnera môže mať na chlapca ohrozujúci až neurotizujúci dopad. Odporučila, aby obidvaja rodičia pracovali na vzájomnej komunikácií, ktorá by mala byť predovšetkým centrovaná na syna. Psychologička odporúča úpravu styku na ceste vzájomnej dohody a dôvery, avšak je potrebné, aby obidvom rodičom bolo ponúknuté individuálne poradenstvo a aby pracovali obidvaja rodičia na lepšej komunikácií.
13. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodňuje s poukazom na záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
14. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie práv hospodárskych a sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna pomoc poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie materiálnych a nemateriálnych (citových, psychosociálných, kultúrnych atď.) podmienok tak, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú socializácii dieťaťa.
15. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
16. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
17. Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripomína, že miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Uznal, že v niektorých prípadoch majú súdy široký priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Görgülü vs. Nemecko č. 74969/01 zo dňa 26.02.2004).
18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Otec považuje súčasný styk za nedostatočný pre realizáciu svojho práva podieľať sa výchove syna . Jeho argumenty pre rozsiahlejšiu úpravu styku považuje odvolací súd za pochopiteľné. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa možnosti otca podieľať sa úplnej a vyváženej výchove syna stali obmedzenými.
19. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie , že požadované neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletého dieťaťa. Vychádzajúcich z toho, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti podieľať sa výchove svojho dieťaťa, že dieťa má právo byť s obidvoma rodičmi a to v rovnakom pomere. Nie je správne a prípustné vytvárať podmienky pre odcudzenie dieťaťa a rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Platí, že dieťa potrebuje oboch rodičov.
20. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že cieľ požadovaný otcom prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia možno dosiahnuť aj podaním návrhu vo veci samej poukazujúc na dohodu rodičov, ktorá je v záujme dieťaťa. Nie je možné spochybňovať, že dohoda rodičov je najoptimálnejším riešením styku dieťaťa a rodiča, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní rozsahu stretávania sa rešpektuje individuálnosť rodičov dieťaťa, zákon vždy preferuje dohodu. Rodičia predsa najlepšie poznajú svoje dieťa. V prípade ak sa rodičia nedohodnú o tejto otázke musí rozhodnúť súd. Konanie o úpravu práv a povinnosti k maloletému bolo ukončené dohodou rodičov. Je však zrejmé, že došlo k nej aj v dôsledku pôsobenia súdu a orgánov sociálnej právnej ochrany detí, uvedomenia si rodičov , že sa rodina dieťaťa rozpadla a nevyhnutnej potreby zo strany otca upraviť styk otca so synom v určitom rozsahu. V čase podania návrhu otec deklaroval , že matka nemá záujem dohodnúť sa inom rozsahu styku , než tom ako je to určené súdom.
21. Súd prvej inštancie opomenul pri hodnotení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotiť zmenu pomerov, ktorá vyplýva z tvrdenej a objektívnej potreby otca podieľať sa na výchove syna v inom rozsahu než je tomu doposiaľ. V súčasnosti v dôsledku plynutia času došlo ku konkrétnym zmenám, ktoré sú otcom tvrdené a preukázané vo vzťahu k veku dieťaťa, obmedzenému rozsahu stretávania sa so synom. Súd prvej inštancie opomenul, že zo žiadneho dôkazu doposiaľ vykonaného pred súdom starostlivosti o maloletého nebolo zistené, aby otec nespĺňal kritéria pre zabezpečenie zdravého osobnostného vývinu syna. Skutočnosť, že sa rodičia nedohodli o inom styku neznamená, že nie je v tomto štádiu konania zrejmá potreba, čo najintezívnejšieho kontaktu dieťaťa s otcom tak aby mohol sa reálne podieľať na jeho výchove a nedošlo k postupnému odcudzeniu dieťaťa. Neexistuje dôvod pre ďalšie výrazne obmedzovanie otca vo výchove syna. Otec je prakticky po odchode matky so synom zo spoločnej domácnosti potom čo s dieťaťom žil v spoločnej domácnosti zo života dieťaťa náhle fakticky odstránený a môže spolu realizovať spoločný rodinný život len počas stanovených hodín v nepárnom týždni a počas Vianočných sviatkov, letných prázdnin, veľkonočných.. Doposiaľ určený styk súdom je nedostatočný. Neexistuje žiaden vážny dôvod k tomu, aby sa otec nemohol plnohodnotne starať o dieťa vo veku takmer 5 rokov za situácie, že doposiaľ neboli zistené na strane otca žiadne okolností, ktoré by ho ako rovnoprávneho rodiča mali obmedzovať vo výraznej miere na výchove syna.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu náležitým spôsobom otec zdôvodnil nevyhnutnú potrebu, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov. Pri skúmaní tohto predpokladu je možné prijať záver, že bola preukázaná potreba dočasnej ochrany práv maloletého dieťaťa a boli osvedčené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre jeho nariadenie do takej miery, že ich odvolací súd považuje za dostatočné.
23. Odvolací súd poznamenáva, že význam rozhodovania vo veciach úpravy styku neodkladným opatrením vychádza z postulátu, že „predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s deťmi musí byť použité aj s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná“ (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že najmä atribút provizórnosti pri neodkladnom opatrení je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, a že nariadením neodkladného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
25. Vhodne zvolená úprava styku s mal. Q. rozšírením styku formou neodkladného opatrenia je opatrením, ktoré odvolací súd považuje nielen za možné opatrenie, ale i vzhľadom na okolnosti prípadu aj rozumné (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Amanalachioai vs. Rumunsku č. 4023/04 zo dňa 26.05.2009). Vytvára sa ním dostatočný priestor pre realizáciu styku.
26. Odvolací súd v tomto smere apeluje na oboch rodičov, aby spolu za účelom dosiahnutia najlepšieho záujmu pre mal. komunikovali. Schopnosť rodičov k vzájomnej kooperácii by mala vychádzať z ich intelektuálnej a kultúrnej úrovne, aj keď ich vzťah v momente rozhodovania súdu, ako sa javí z obsahu spisu, nie je dobrý. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Dôležité je , aby rodičia pochopili, že aj keď už nie sú manželmi a nežijú spolu a netvoria pár, rodičmi zostávajú. Dieťa potrebuje pre svoj život oboch rodičov. Obaja rodičia sú pre dieťa rovnako dôležití. Podstatné pre dieťa je, aby o žiadneho z rodičov neprišlo.
27. Odvolací súd poznamenáva, že z obsahu predložených dôkazov, vyjadrení kolízneho opatrovníka, konštatovania súdov vyplývajú skutočnosti o neochote matky sa jej snaha hľadieť na svojho bývalého manžela ako na rovnocenného partnera pri výchove dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver o tom, že komunikácia oboch rodičov je probematická s otcom je dostatočná. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že v danej veci je komunikácia medzi rodičmi týkajúca sa maloletého minimálna a konfliktná. Stav v akom sa nachádza vzťah rodičov si vyžaduje zásah súdu do rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov dieťaťa. Ak obaja rodičia prezentujú, že pre oboch je prvoradý záujem ich dieťaťa a majú záujem na jeho najlepšom vývine musia mať záujem na vytvorení opätovnej základnej komunikácie s nutnosťou akceptácie druhého rodiča potrebného pre výchovu dieťaťa. Ak sa naučia komunikovať o potrebách dieťaťa a akceptovať druhého rodiča je odvolací súd presvedčený, že dajú aj svojmu dieťaťu do života veľmi dôležitý a jasný signál, že vzniknuté ťažkosti vzájomne vyriešili, prijali vlastný podiel zodpovednosti nájsť riešenie. A v neposlednom rade nezničia puto svojho dieťaťa, ktoré obaja milujú k jednému z nich. Iba tak budú môcť a smieť obaja rodičia milovať a tráviť čas so synom obaja.
28. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že upravil styk otca tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
29. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“.
30. Odvolací súd je presvedčený, že stav, keď rodičia nie sú schopní zvládnuť základnú bezproblémovú vzájomnú komunikáciu o potrebách dieťaťa, pričom so záverov správ kolízneho opatrovníka ako aj psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, pracovisko Svidník vyplýva, že sa im odporúča aby obidvaja rodičia pracovali na vzájomnej komunikácií, ktorá by mala byť predovšetkým centrovaná na syna. Zvýrazňuje aby obom rodičom bolo ponúknuté individuálne poradenstvo a aby pracovali obidvaja rodičia na lepšej komunikácií. Keďže nedošlo k tomu, sú potrebné objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.
31. Berúc na zreteľ vyššie uvedené dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 1 písm. d/ ZoR. Opatrenie je potrebné sledujúc najlepší záujem mal. Q.. Je potrebná a javí sa ako nevyhnutná pomoc špecializovaného zariadenia za účelom eliminovania negatívnych a animóznych prejavov rodičov voči sebe a za účelom nastavenia ich komunikácie vo vzťahu k maloletému.
32. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Na súde prvej inštancie prebieha konanie o zmenu osobnej starostlivosti na základe návrhu otca.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).