Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoKR-120-2017.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: K.. H. L., W.. XX.XX.XXXX, F.: C.A. W. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: DIXIA SOLLARIS, s.r.o., Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/6/2016-160 zo dňa 07.06.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.06.2017, vydaný v konaní pod č. k. 7Cbi/6/2016-160, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 07.06.2017, v konaní pod sp. zn. 7Cbi/6/2016, ktorým určil že pohľadávka žalobcu, a to K.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 281 212, v celkovej výške 1.846.601,93 Eur, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. 112 a uplatnená v prihláške do konkurzného konania dňa 18.11.2015, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8R/2/2014, je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existentná a nesporná a nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2016, doručenou súdu dňa 08.03.2016, domáhal proti žalovanému určenia popretej pohľadávky. Žalobca uviedol, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2015, v konaní pod sp. zn. 8R/2/2014, súd zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a vyzval veriteľov na prihlásenie ich pohľadávok. Žalobca si riadne prihlásil svoje pohľadávky do konkurzného konania, a to dňa 19.11.2015, kedy doručil prihlášku zo dňa 18.11.2015, v ktorej si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 892.151,93 Eur titulom pôžičiek a sumu 954.450,- Eur titulom úrokov z omeškania, spolu celkom 1.846.601,93 Eur. Pohľadávky boli prihlásené žalobcom na skutkovom základe poskytnutých pôžičiek, a to dňa 27.01.2006, dňa 11.03.2008, dňa 02.06.2008 a dňa 27.04.2009. Dohodou o urovnaní zo dňa 31.05.2010, ku ktorej strany uzavreli dodatok č. 1 a dodatok č. 2, sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 892.151,93 Eur, spolu s úrokmi z omeškania, najneskôr 31.01.2014. Správca pohľadávku poprel dňa 15.02.2016 v celej výške. Súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 15 a ods. 16 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ako aj ust. § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 35 ods. 1 a ust. § 36 OZ, dospel k záveru, že žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičky, a to uzavretou Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2006 a jej dodatkov č. 1 a č. 2, ako aj výpisom z účtu žalobcu vo U.; Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.06.2008 v znení dodatkov č. 1 a č. 2, žalobca preukázal poskytnutie pôžičky výpisom z účtu vedeného na meno žalobcu v L., a.s., zo dňa 03.06.2008; Zmluvou o pôžičke zo dňa 11.03.2008 a jej dodatkov č. 1 a č. 2, výpisom z účtu vedeného v L., a.s., zo dňa 14.03.2008; Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.04.2009 v znení dodatku č. 1 a výpisom z účtu vedeného na meno žalobcu v M. banke, a.s., zo dňa 28.04.2009, žalobca preukázal poskytnutie pôžičky. Taktiež mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že žalobca disponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na poskytnutie pôžičiek dlžníkovi. Za nespornú mal súd prvej inštancie aj existenciu právneho dôvodu pohľadávky s ohľadom na uzavretie Dohody o urovnaní dňa 31.05.2010 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.07.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 19.01.2012, keď z obsahu dodatku je zrejmé, že dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi - žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 1.846.601,93 Eur, v lehote najneskôr do 31.01.2014. Vo veci právneho dôvodu popretia tejto pohľadávky správcom, a to titulom jej neexistencie, nakoľko táto pohľadávka mala byť prihlásená iným veriteľom, a to Medzinárodnou investičnou bankou, súd tento argument neuznal ako dôvodný. Správca nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie ani druhý dôvod popretia, a to s odkazom na bod 5.1 zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie z bodu 5.1 zmluvy nevyplýva dojednanie postúpenia pohľadávky na iný subjekt. Nevyplýva z tohto ustanovenia, podľa názoru súdu prvej inštancie, postúpenie pohľadávky na Medzinárodnú investičnú banku. Vo vzťahu k prejudiciálnej otázke, a to platnosti tejto zmluvy, súd prvej inštancie skúmanie platnosti nevykonal s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dohoda o urovnaní medzi žalobcom a dlžníkom bola podpísaná časovo skôr ako zmluva s Medzinárodnou investičnou bankou, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovi svedčí právo na priznanie ním uplatnenej pohľadávky v konaní. Súd prvej inštancie (bod 44 odôvodnenia rozsudku) mal za to, že Medzinárodná investičná banka mohla postupom podľa ust. § 32 ods. 2 ZKR, poprieť pohľadávku žalobcu a stať sa tak legitímnou stranou sporu a posudzovať prípadnú platnosť zmluvy pri zachovaní procesného postupu podľa ust. § 5 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal v konaní za dostatočne preukázané, že žalobcovi svedčí oprávnenosť uplatnenej pohľadávky, a preto vydal rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 07.06.2017. Vo vzťahu k trovám konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v celom spore, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške nároku bude rozhodované samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci podľa ust. § 262 CSP.
3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.06.2017 podal žalovaný odvolanie dňa 14.06.2017. Odvolanie je podané riadne a včas (rozsudok bol doručený žalovanému dňa 07.06.2017). V odvolaní žalovaný uvádza, že odvolaný správca Mgr. Dušan Marko, zn. správcu S1503, pohľadávku pod por. č. 112 poprel z dôvodu nepreukázania primárneho zmluvného vzťahu zo zmlúv o pôžičke a nepreukázania poskytnutia pôžičiek, ako aj z dôvodu neexistencie vlastníctva pohľadávky žalobcu, nakoľko si totožnú pohľadávku prihlásil aj iný veriteľ, a to Medzinárodná investičná banka, Ruská federácia. Dňa 18.02.2016 odvolaný správca (Mgr. Dušan Marko) doručil žalobcovi oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok a ako vyplýva z konkurzného spisu, dvaja veritelia úpadcu zhodne tvrdia, že práve im svedčí vlastnícke právo k totožnej pohľadávke. Vo vzťahu k pohľadávke Medzinárodnej investičnej banky, Ruská federácia, odvolateľ uvádza, že táto spoločnosť nadobudla túto pohľadávku postúpením od žalobcu podľa Medziveriteľskej zmluvy uzavretej dňa 08.02.2010. S poukazom na obsah tejto zmluvy, preto nastali právne skutočnosti, ktoré dávajú Medzinárodnej investičnej banke postavenie veriteľa úpadcu. Pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 109 a je rovnako popretá, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Odvolateľ sa nestotožňuje s odôvodnením s bodom 36 rozsudku, a to, že súd prvej inštancie nie je oprávnený skúmať existenciu pohľadávky medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a súčasne nemôže nahrádzať zákonom zverené oprávnenia správcovi konkurznej podstaty. Odvolateľ ako správca berie do úvahy, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky dlžníkovi, avšak problém, na ktorý upozornil vo svojich vyjadreniach, spočíval v tom, že je potrebné vyriešiť prejudiciálnu otázku, či došlo, alebo nedošlo, k platnému postúpeniu pohľadávky na Medzinárodnú investičnú banku v zmysle zmluvy bodu 5.2 v spojení s bodom 1.1. V danom prípade odvolateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu, preto považuje prihlásenie pohľadávok dvoch veriteľov za duplicitné a nie je mu zverené zákonom rozhodovať o platnosti zmluvy a z nej vyplývajúcej platnosti postúpenia pohľadávky ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 36 rozsudku. Správca nemá zákonnú možnosť meniť dôvody a rozsah popretia vykonaného predchádzajúcim správcom (Mgr.
Dušanom Markom, značka správcu: S1503), aj keby mal iný právny názor na posúdenie prihlásenej pohľadávky a je viazaný popretím a dôvodmi v ňom uvedenými. V súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP preto podal odvolanie a pridržiava sa dôvodov popretia uvedených v oznámení o popretí pohľadávok. Na takto uvedených dôvodoch žiada, aby odvolací súd preskúmal vydaný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2017 v súlade s dôkazmi predloženými v konaní a rozhodol o odvolaní. S poukazom na ust. § 391 CSP napáda vydaný rozsudok súdu prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 7Cbi/6/2016 v celom rozsahu a žiada jeho zrušenie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom podľa ust. § 391 ods. 2 CSP.
4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu dňa 03.10.2017 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 174 spisu, aby sa v lehote, vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 03.10.2017 (č. l. 174 spisu). Odvolací súd konštatuje, že do spisu vedenom na súde prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne označeného žalobcu, a to dňa 09.10.2017 ( č. l. 177-179 spisu). Vo vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu poukazuje na to, že správca v odvolaní uvádza, že je viazaný dôvodmi popretia a súčasne uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané žalobcom poskytnutie pôžičiek, čím sa odstránil, podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, jeden z dôvodov popretia pohľadávky žalobcu. Odvolanie správcu žalobca nepovažuje za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie v bode 41 až 44 odôvodnenia rozhodnutia, jasne a presvedčivo odôvodnil svoj právny názor. Z konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že bod 5.1 zmluvy, na ktorý sa správca v popretí odvoláva, nepredstavuje zmluvu o postúpení pohľadávky. Poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.2017 v otázke podpísania Medziveriteľskej dohody. Medzi žalobcom a Medzinárodnou investičnou bankou nikdy nebola podpísaná zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky. Medzinárodná investičná banka, ktorá si totožnú pohľadávku prihlásila do konania a je prihlásená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 109, nepodala žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky zo strany správcu, čím jej pohľadávka zanikla podľa ust. § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Poukazuje vo vyjadrení aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 s odkazom na II. senát ÚS 409/2013. Titulom, že Medziveriteľská dohoda nepredstavuje zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko v tejto dohode nie je pohľadávka jasne a určito definovaná, je preto odvolanie nedôvodné v celom rozsahu a žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2017 ako vecne správny v celom rozsahu a žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o uznanie popretej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky náležite pred súdom prvej inštancie preukázal právny dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd prvej inštancie preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Z dôvodu, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu jej vzniku, bolo vecne správne a úplné, ak súd prvej inštancie sa zaoberal v konaní preukázaním právneho dôvodu vzniku platného nároku žalobcu. Odvolací súd v zhode so záverom zisteným súdom prvej inštancie, ako aj na základe záverov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, zistil, že je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičky, a to uzavretou Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2006 a jej dodatkov č. 1 a č. 2, ako aj výpisom z účtu žalobcu vo U.; Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.06.2008 v znení dodatkov č. 1 a č. 2, žalobca preukázal poskytnutie pôžičky výpisom z účtu vedeného na meno žalobcu v L., a.s., zo dňa 03.06.2008; Zmluvou o pôžičke zo dňa 11.03.2008 a jej dodatkov č. 1 a č. 2, výpisom z účtu vedeného v L., a.s., zo dňa 14.03.2008; Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.04.2009 v znení dodatku č. 1 a výpisom z účtu vedeného na meno žalobcu v M. banke, a.s., zo dňa 28.04.2009, žalobca preukázal poskytnutie pôžičky. Taktiež mal odvolací, v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie v konaní, za preukázané, že žalobca disponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na poskytnutie pôžičiek dlžníkovi. Za nespornú odvolací súd, v zhode so závermi súdu prvej inštancie, mal aj existenciu právneho dôvodu pohľadávky s ohľadom na uzavretie Dohody o urovnaní dňa 31.05.2010 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.07.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 19.01.2012, keď z obsahu dodatku je zrejmé, že dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi -
žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 1.846.601,93 Eur, v lehote najneskôr do 31.01.2014. Pohľadávka vo výške 1.846.601,93 Eur je preto po práve a žalobca je veriteľom úpadcu s uznanou pohľadávkou v uvedenej výške, v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 281 212. Odvolací súd s poukazom na závery, ktoré sú obsahom spisu, a ktoré vyplynuli aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností o oprávnenosti ním uplatnenej pohľadávky, prihlásenej v konkurze na majetok úpadcu vo výške 1.846.601,93 Eur. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal právny dôvod vzniku žalobného nároku a na tomto základe preto v časti „právny dôvod vzniku pohľadávky“ odvolací súd prihliadol k záverom zisteným súdom prvej inštancie, že žalobca preukázal vznik nároku, ktorý uplatnil prihláškou v konkurze.
7. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca sa v konaní o určenie pohľadávky môže domáhať iba právneho dôvodu, výšky a poradia, aké uviedol v prihláške doručenej do konkurzu na majetok žalovaného. Je preto vecne správne, ak súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal právny dôvod vzniku nároku na ním uplatnenú pohľadávku, a tým právny dôvod vzniku jeho pohľadávky, výšku, poradie a vymáhateľnosť. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú obsahom jeho odvolania, preto odvolací súd k nim nemôže prihliadnuť. Odvolateľ v konečnom dôsledku sám v odvolaní uviedol právny názor, ktorý nezostal sporným, a to, že žalobca preukázal v konaní ním uplatnený nárok ako dôvodný, čo do rozsahu a obsahu prihlásenej pohľadávky do konania. Odvolací súd preto považuje túto otázku za nespornú. Vo vzťahu k námietke preskúmavania platnosti tzv. Medziveriteľskej zmluvy, poukazuje odvolací súd na závery, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to bodu 41. Medzinárodná investičná banka, Ruská federácia, v konečnom dôsledku nepodala incidenčnú žalobu titulom popretia jej nároku zo strany správcu. V kontexte uvedených skutočností, preto odvolací súd prihliada k týmto skutočnostiam, ktoré zakladajú dôvodné konštatovanie, že predmetná zmluva /dohoda/, na ktorú poukazuje odvolateľ, nemala náležitosti, ktoré by zakladali účinné postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcu s účinkami zániku postavenia veriteľa na strane žalobcu. Takéto závery sú pre odvolací súd náležite zistené súdom prvej inštancie a odôvodnené v už uvedenom bode 41. rozsudku zo dňa 07.06.2017 a majú právny význam pre vyslovenie záveru o dôvodnosti podanej žaloby o určenie pravosti pohľadávky na strane žalobcu v konaní.
8. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaniu žalovaného (správcu konkurznej podstaty úpadcu) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.
9. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2017 v celom rozsahu.
10. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Odvolací súd o trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a nasl. ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, nakoľko žalobca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania písomne uplatnil a bol v odvolacom konaní úspešný, a preto odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).