Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-45-2017.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloletého: O. H., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matka Y. F., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, bytom Dr. V. M. XXX/X, K. R., zast. JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota a otca H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. P. XX, L. XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Beátou Swanovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/11/2017-65, zo dňa 16. 05. 2017, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 2P/11/2017-37, zo dňa 13. 07. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého sumou vo výške 200,- Eur mesačne počnúc dňom 1. decembra 2016 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého O. H. do výchovy a osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1. decembra 2016, nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. decembra 2016 do 31. 05. 2017 vo výške 1 000,- Eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vzťahujúce sa na výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a plnenie vyživovacej povinnosti. Maloleté dieťa na základe vykonaného dokazovania zveril do osobnej starostlivosti matky za súhlasu otca, ako i kolízneho opatrovníka. Pri určení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a výdavky so zdravotným stavom, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Zameškané výživné vypočítal s prihliadnutím na príspevky otca na výživu maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil príjem otca, keď nezobral do úvahy ním tvrdenú výšku príjmu. Príjem otca predstavoval v roku 2016 v hrubom 7 651,65 Eur, po odpočítaní paušálnych výdavkov, príjem predstavoval sumu 7 591,65 Eur. Ďalej v odvolaní otec uviedol, že súd sa nezaoberal jeho tvrdením o požiadaní o ukončenie vyplácania rodičovského príspevku v Rakúsku vzhľadom na skutočnosť, že nebýva s maloletým v
spoločnej domácnosti, pričom vyplácanie by malo byť ukončené v máji 2017. Príjem otca do konca mája 2017 pri priemernom posúdení jeho príjmu za rok 2016 so započítaním dorovnania rodičovského príspevku 173,68 Eur mal predstavovať sumu 806,31 Eur. Od júla 2017 by príjem otca mal byť porovnateľný s rokom 2016, t. j. cca 632,- Eur. Podľa názoru otca východiskom pre určenie výživného má byť príjem otca bez zohľadnenia dorovnania rodičovského príspevku, ktorý mu mal byť vyplácaný do mája 2017, ale od júna 2017 mu už vyplácaný nebude. Otec tiež namietal, že súd nezobral do úvahy, že deti matky z predchádzajúceho vzťahu sú plnoleté, plnoletý syn bývajúci s matkou je spoločne posudzovanou osobou, pričom o tieto deti sa otec staral počas spolužitia s ich matkou. Navrhol, aby súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zaviazal ho k povinnosti platiť na výživu maloletého sumou vo výške 200,- Eur mesačne od 1. decembra 2016 do 31. mája 2017 a sumou vo výške 120,- Eur od 1. júna 2017.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca argumentáciu otca ohľadne poberania rodičovského príspevku v zahraničí považovala za účelovú. Uviedla, že otec rodičovský príspevok poberal aj keď už nežili v spoločnej domácnosti, teda od decembra 2016. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II. potvrdil a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške.
5. Otec maloletého dieťaťa sa k vyjadreniam k odvolaniu podaným kolíznym opatrovníkom a matkou maloletého dieťaťa bližšie nevyjadril.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v ust. § 111 a nasl.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v nadväznosti na § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
11. Okresný súd pri rozhodovaní o výživnom správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium a pod.
13. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho
zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.
14. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného (otca dieťaťa) je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na strane oprávneného (maloletého dieťaťa) zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.
15. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových, hygienických, stravovacích a spoločenských a pod.
16. Čo sa týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť pri určení výšky výživného, že dieťa býva spolu so svojou matkou, a teda matka sa stará o jeho bytovú situáciu, s čím sú spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú najmä na spotrebe energií, vody, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci školskej dochádzky, voľného času, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných problémov, návštevy školy v rámci rodičovských združení a primerane sa starať o jeho spoločenský, kultúrny, športový rozvoj, zvlášť keď otec v tomto smere iniciatívu neprejavuje. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je preto potrebné zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru ohľadne určenia výživného v prospech dieťaťa.
17. Otec dieťaťa nerozporoval určenie výživného vo výške 200,- Eur mesačne na dieťa v časovom období od 1. decembra 2016 do 31. mája 2017. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že okresný súd rozhodol vo veci 16. mája 2017, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti (§ 217 ods. 25 CSP).
18. V nadväznosti na základné pravidlo reglementované v predchádzajúcom odseku, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku nevie, nemá a ani nemôže odhadnúť budúci stav veci. Súdy poskytujú ochranu len existujúcim právam, preto nemožno prihliadnuť na okolnosti, ktoré v čase vyhlásenia súdu ešte neexistovali, ako ani na právny dôvod, pokiaľ ešte nevznikol. Pravidlo obsiahnuté v § 217 ods. 1 CSP stanovuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticiovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/10/2013). Z uvedeného vyplýva, že plnenie v budúcnosti splatného opakujúceho sa plnenia nemôže súd uložiť, pokiaľ je táto ukladaná povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je predpokladom vzniku priznaného nároku (pozri aj R7/1977).
19. Okresný súd pri určení výšky výživného správne vychádzal z okolností, ktoré boli rozhodujúce v čase vyhlásenia rozsudku. Nemohol sa zaoberať okolnosťami, ktoré ešte nenastali, a na ktoré poukazuje otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní (zníženie príjmu, nepoberanie rodičovského príspevku) od júna 2017. Uvedená zmena pomerov na strane otca nebola ním preukázaná ani v priebehu odvolacieho konania, a to ani pri podaní odvolania, ako ani v čase do rozhodnutia odvolacieho súdu. Pokiaľ okresný súd ako súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov otca, s určením výživného od 1. decembra 2016, ktoré otec za čas do 31. mája 2017 ani nerozporoval, a následne v odvolacom konaní zmena pomerov na strane otca nebola preukázaná, iba tvrdená s tým, že mala vzniknúť až v budúcnosti, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v
prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a ani sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala merať v súlade so zásadou úspechu, preto v týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám. Nebolo zistené ani splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 55 CMP, preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).